Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011431
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Sládok
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117011431.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Jána
Mihala a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci odsúdeného C. K., pre obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 08.09.2017, sp. zn.
34PP/96/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 09.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného C. K., nar. XX.XX.XXXX sa z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd I. stupňa podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona a § 66 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného C. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.03.2013, sp. zn.

2T/69/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.05.2013, sp. zn. 6To/44/2013.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa právne odôvodnil vecne zistením, že odsúdený, vykonaním zo zákona
vyplývajúcej časti trestu splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie, avšak nesplnil obe
materiálnepodmienkytým,ženepreukázalpočasdoterajšiehovýkonutrestuodňatiaslobodypolepšenie
a tiež vzhľadom na povahu spáchaného skutku, resocializačnú prognózu a správanie v kontrolovanom

prostredí nemožno od odsúdeného v súčasnosti očakávať, že po prepustení na slobodu povedie riadny
život.

K druhej podmienke konajúci súd uviedol, že táto sa nejaví byť splnená, a to najmä s poukazom na rôzne
disciplinárne previnenia a nedostatky v podobe užívania liekov nepredpísaným spôsobom, vulgárne
vyjadrovanie a odmietavý postoj k liečebnému režimu.

Splnená nebola podľa názoru okresného súdu najmä tretia podmienka, t.j. dôvodné očakávanie vedenia
riadneho života odsúdeného na slobode. Tu súd prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej
činnosti, keď odsúdený sa skutku dopustil na osobe vyššieho veku a so zbraňou - nožom, kedy obeť
viackrát bodol, čo jej následne spôsobilo smrť. Spôsob spáchania tohto trestného činu považoval súd za
obzvlášť zavrhnutiahodný. Hodnotenie ústavu konštatuje u neho počas pobytu v ústave na výkon trestu

negatívne poznatky svedčiace o jeho nedisciplinovanosti k pravidlám spoločensky akceptovateľného
správania,nakoľkoodsúdenýbolvylúčenýzostrednejškoly,pričomajvovýkonetrestusajehosprávanie
a vystupovanie, i keď nebolo disciplinárne riešené, javilo byť tiež nedisciplinované (nepovolené držanie
tabaku, pokus užiť predpísaný liek inak ako povolil lekár, vulgárne vyjadrovanie a odmietavý postoj
voči liečebnému režimu počas hospitalizácie, v rámci pracovného zaradenia sa pokúšal vyhýbať práci
návštevami zdravotného zariadenia), ktoré prejavy (resp. zvyky, životný štýl) boli u odsúdeného dané

preukázateľne aj pred výkonom trestu (od 13-tich rokov fajčil 20 cigariet denne, alkohol pil raz za mesiac,vždy sa opil, v 13-tich rokoch vyskúšal marihuanu, potom ju užíval 5 rokov, mal výchovné problémy,
problémy v škole, narušené rodinné vzťahy a pod.).

V prípade znaleckého psychologického posudku na odsúdeného bolo zistené, že v rámci subjektívnej
anamnézy uviedol, že dostal nervy, že ho (poškodená) buchla fľašou, a preto ju bodol. Uvedené
konanie je zodpovedajúce jeho intelektovej úrovni, nakoľko svoje zvýšené vnútorné napätia odvádza
prekvapivým, energickým a vo svojom priebehu agresívnym spôsobom. Nedostatky kompenzuje
neprispôsobivým, siláckym správaním so silným afektívnym podtónom, pričom sa môže prejavovať

agresívne nielen navonok, ale aj voči sebe a môže sa dopúšťať aj rozmanitých kriminálnych prejavov.
Charakteristická je u neho výrazne znížená miera prispôsobivosti a konformity, čo sa prejavuje
svojráznymi, neobvyklými prejavmi, v rozpore s bežne zaužívanými konvenciami, v dôsledku čoho
sa ľahko dostáva do konfliktov so svojím okolím aj s možnosťou konania v rozpore so zákonom.
Miera jeho sociability je nízka. Jeho vzťah k ľuďom všeobecne je prevažne negatívny, čo súvisí aj s
faktom vyrastania v problematickom rodinnom prostredí. V rámci medziľudského správania sa prejavuje

nekompromisne, s možnosťou nebrzdeného sebapresadzovania vrátane navonok orientovanej fyzickej
agresie a delikventného správania. Odsúdený má svojrázny vývin s poruchami správania, ktoré si po
jeho nezvládnutí rodičmi ani pedagógmi vyžiadali jeho nútený pobyt vo výchovnom zariadení. Užívanie
marihuany a pervitínu prispieva k zvýrazneniu jeho abnormných rysov osobnosti. Na najnižšej úrovni je
u odsúdeného schopnosť chápať bežné životné situácie a primerane na ne reagovať.

Znalci - psychiatri sa v prípade klinickej symptomatiky vyjadrili, že odsúdený bol konfrontovaný
bránením sa zo strany poškodenej, čo bolo pre neho prekážkou v dosiahnutí svojho zištného cieľa
(získanie peňazí). U odsúdeného zistili nasledovné diagnostické závery: Osobnosť s abnormným
vývinom - disharmonický vývin s vyústením do dissociálnych charakteristík, emočná nezrelosť,

nestabilita, jednoduchší formát, psychická závislosť na marihuane, škodlivé pitie alkoholu bez závislosti,
zneužívanie iných drog bez závislostí. Odsúdený drogy užíval na uvoľnenie emočného napätia alebo
aj ako súčasť životného štýlu. Situáciu po skutku si v celom rozsahu uvedomoval. Znalci skonštatovali,
že jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, avšak potenciálne riziko protispoločenského správania
vidia predovšetkým v jeho abnormnom vývine osobnosti a tiež v pokračujúcom zneužívaní omamných

látok a škodlivého pitia alkoholu. Jeho osobnostný vývin nie je ovplyvniteľný psychiatrickou liečebnou
intervenciou. Ochranné liečenie preto nenavrhli uložiť. Zneužívanie omamných látok a škodlivé pitie
alkoholu sú súčasťami správania sa odsúdeného v rámci jeho osobnostného vývinu.

V závere okresný súd konštatoval, že vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť má za to, že náprava

páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo
výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred
páchateľmi trestných činov.

Okresný súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam a taktiež s prihliadnutím na charakter
spáchanej trestnej činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom
vykonávauloženýtrestodňatiaslobody,dospelkzáveru,žeuodsúdenéhoC.K.neboladanádostatočná
záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Proti tomuto uzneseniu zahlásil po jeho vyhlásení sťažnosť odsúdený, ktorú do času rozhodovania
sťažnostného súdu bližšie neodôvodnil. Okresný prokurátor sa vzdal sťažnosti.

Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou, podľa § 192 ods.
1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti

ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného C. K. nie je dôvodná.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený v súčasnej dobe vykonáva
trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa

21.03.2013, sp. zn. 2T/69/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.05.2013, sp.
zn. 6To/44/2013 podľa § 145 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Formálnu podmienku na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 67 ods. 1 Trestného zákona odsúdený splnil
vykonaním troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody dňa 03.02.2017.Súd I. stupňa správne vyhodnotil, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody
nepreukazuje jednoznačne jeho polepšenie tak, ako to vyplýva z hodnotenia riaditeľa a tak nespĺňa

prvú z dvoch materiálnych podmienok v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona. Tu treba poukázať na
skutočnosť, že odsúdený len čiastočne plní ciele stanovené programom zaobchádzania.

Okresný súd tiež správne a v súlade so zákonom vyhodnotil osobu odsúdeného a dospel k správnemu
záveru o tom, že odsúdený nedáva dostatočné záruky na to, že v prípade prepustenia na slobodu

bude viesť riadny život a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, t. j. odsúdený nespĺňa ani druhú
materiálnu podmienku na pozitívne rozhodnutie súdu o jeho žiadosti o podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 2-krát súdne
trestaný. Prvé odsúdenie je pre prečin hanobenia miesta posledného odpočinku podľa § 365 ods. 1

Trestného zákona, kedy bolo u neho upustené od potrestania (pretože súd mal za to, že už prejednanie
veci pred súdom postačí na jeho nápravu). Z rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.10.2009,
sp. zn. 3T/281/2009 bolo zistené, že odsúdený spoločne so spolupáchateľom poškodili hroby tak, že z
náhrobných dosiek povylamovali pevne pripevnené mosadzné vázy a tieto polámali na malé kúsky a
odcudzili ich (skutok zo dňa 20.03.2008).

Odsúdený tak mohol podľa názoru sťažnostného súdu preukázať, že vyššie uvedené odsúdenie, aj keď
došlo k upusteniu od potrestania, postačovalo na to, aby sa viac do rozporu so zákonom nedostal, no
práve naopak dňa 31.01.2011 v čase okolo 15 hodiny sa dopustil obzvlášť závažného zločinu vraždy
podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody musí okrem
formálnej podmienky súčasne spĺňať aj dve materiálne podmienky a to, že svojim správaním vo výkone
trestu odňatia slobody preukázal polepšenie a zároveň je možné očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život. Od odsúdeného s takýmto osobnostným profilom nie je možné očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život. A preto súd I. stupňa správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď jeho žiadosť
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná