Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 6, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 18Sa/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200663
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:1017200663.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobkyne:

G.. B. L., bytom Šulekova XXX/X, XXX 01 Prievidza proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 28256-2/2017-BA zo dňa 27. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e s a rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 28256-2/2017-
BA zo dňa 27. februára 2017 a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Žalobkyňa má právo voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. 28256-2/2017-BA zo dňa 27.2.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie

Sociálnej poisťovne - ústredie č. 54736-4/2016-BA zo dňa 8.11.2016, ktorým nebol žalobkyni priznaný
nárok na pozostalostnú úrazovú rentu po nebohom manželovi B. L., ktorý zomrel dňa 5.9.2016 na
následky choroby z povolania zistenej dňa 29.10.2010. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplynulo, že žalobkyňa nespĺňa zákonne predpoklady, nakoľko jej nebohý manžel ako poškodený v
čase smrti nemal vyživovaciu povinnosť voči nej určenú súdom.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe poukázala na existenciu vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi

manželmi a skutočnosť, že len v prípade ak si ju neplní jeden z manželov, súd na návrh jedného z nich
určí jej rozsah. O chorého manžela sa starala a žila s ním až do jeho smrti vo veku 54 rokov, preto
nebol dôvod domáhať sa súdneho rozhodnutia. Manžel zomrel na následky choroby z povolania. Bol
poberateľom úrazovej renty. Smrťou manžela, za ktorú nesie zodpovednosť jeho zamestnávateľ, u nej
nastal pokles životnej úrovne.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakoval,

že žalobkyni nemohol vyhovieť, nakoľko jej poškodený manžel nemal voči nej určenú vyživovaciu
povinnosťsúdnymrozhodnutím.Žalobkyňataknespĺňalazákonnúpodmienkunapriznanienároku,ktorý
si uplatnila žiadosťou doručenou na správny orgán dňa 13.10.2016.

4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu
správnych orgánov, podľa § 199 a nasl. SSP bez toho, aby bol viazaný len žalobnými dôvodmi, a ustálil,
že žaloba je dôvodná.

5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:6. Klinika pracovného lekárstva a toxikológie v Martine v roku 2011 diagnostikovala u manžela žalobkyne
profesionálne poškodenie zdravia, presnejšie profesionálnu intoxikáciu chlórovanými uhľovodíkmi s
dominantným poškodením pečene a CNS.

7. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 43615-1/2011-BA zo dňa 20.7.2011 bol manželovi
žalobkynepriznanýnároknaúrazovúrentuzdôvodupoškodeniazdraviavdôsledkuchorobyzpovolania
zistenej dňa 29.10.2010. Od 1.1.2016 mu bola úrazová renta vyplácaná vo výške 1.973,50 €.

8. Podľa úmrtného listu zo dňa 6.9.2016 vystaveného Matričným úradom Mestskej časti Bratislava -
Ružinov manžel žalobkyne zomrel dňa 5.9.2016.

9. Žiadosťou zo dňa 13.10.2016 žalobkyňa požiadala Sociálnu poisťovňu - ústredie o priznanie
pozostalostnej úrazovej renty z titulu úmrtia jej manžela Ivana L., u ktorého bola ku dňu 29.10.2010
zistená choroba z povolania vykonávaného u zamestnávateľa Novácke chemické závody, a.s.

10. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie č. 54736-4/2016-BA zo dňa 8.11.2016 nebol žalobkyni
priznaný nárok na pozostalostnú úrazovú rentu po nebohom manželovi IvK.. O odvolaní žalobkyne
proti rozhodnutiu prvého stupňa rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 27.2.2017, ktorým
odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Z odôvodnenia oboch správnych rozhodnutí
vyplýva, že žalobkyni nebol priznaný nárok na pozostalostnú úrazovú rentu, nakoľko poškodený (manžel

žalobkyne) ku dňu svojej smrti nemal súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči žalobkyni. Z výrokových
častíobochrozhodnutíjetiežzrejmé,žesprávneorgányuznali,žemanželžalobkynezomrelnanásledky
choroby z povolania zistenej dňa 29.10.2010.

11. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 10.3.2017, ktorá voči nemu

včas podala správnu žalobu.

12. Na súdnom pojednávaní žalobkyňa oznámila, že sa aktuálne vedie aj konanie o jednorazovom
odškodnení.

13. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

14. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci alebo zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenievecialebodošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánomverejnejsprávy,

ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

16. Podľa § 448 Občianskeho zákonníka fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia
vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma
pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

17. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení fyzická osoba, voči ktorej mal
poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia
vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný
predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.

18. Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o pozostalostná úrazová renta sa
vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť uvedená v odseku 1.

19.Podľa§92ods.3zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenínároknapozostalostnúúrazovúrentu

nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

20. Podľa § 92 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nárok na pozostalostnú úrazovú
rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.21. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení manžel, manželka a nezaopatrené
dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok

na jednorazové odškodnenie.

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť.
Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby
životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

23. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so zákonom, nakoľko vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav veci a dopustil sa procesného pochybenia majúceho za následok
nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej.

24. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným splnenie zákonných
podmienok zo strany žalobkyne na priznanie nároku na pozostalostnú úrazovú rentu. Správne orgány
svoje zamietavé rozhodnutia opreli o právny záver, že manžel žalobkyne nemal vyživovaciu povinnosť
voči žalobkyni stanovenú súdnym rozhodnutím tak ako vyžaduje ustanovenie § 92 ods. 1 zákona o

sociálnom poistení.

25. Základným právnym predpisom upravujúcim nárok na pozostalostnú úrazovú rentu je Občiansky
zákonník. Treba však zdôrazniť, že Občiansky zákonník zakladá a priznáva nárok na pozostalostnú
úrazovúrentukaždémuvočikomumalzomrelývčasesvojejsmrtivyživovaciupovinnosť,atobezohľadu

či bola alebo nebola deklarovaná súdom. Ide o generálne ustanovenie (§ 448), ktorého výkon je zverený
zákonu o sociálnom poistení. To znamená, že zákon o sociálnom poistení ako tzv. vykonávací predpis
k Občianskemu zákonníku nemôže prístup k nároku na pozostalostnú úrazovú rentu obmedzovať a
podmieňovať len na vyživovaciu povinnosť stanovenú (nie založenú) súdnym rozhodnutím. Výklad
prezentovaný žalovaným by odporoval zmyslu a účelu právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka,

ktorý nárok poskytuje každému pozostalému voči ktorému mal nebohý vyživovaciu povinnosť, ktorá
vznikápriamozozákonaorodineaniejepodmienenározhodnutímsúduovýškevyživovacejpovinnosti.
V prejednávanej veci existencia vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi žalobkyňou a jej nebohým
manželom bola založená uzatvorením manželstva. S poukazom na ustanovenie § 71 zákona o rodine
je zrejmé, že k ingerencii súdu do už existujúcej vyživovacej povinnosti z manželov dochádza len pri

neplní si vyživovacej povinnosti jedného z manželov za účelom určenia len je rozsahu. Vzhľadom na
uvedený výklad je správny súd toho názoru , že zákon o sociálnom poistení , ktorý vykonáva ustanovenie
§ 448 Občianskeho zákonníka nemôže zužovať rozsah právnych účinkov ustanovenia Občianskeho
zákonníka, následkom čoho by bola diskriminácia manželstiev, ktoré vedú usporiadaný život a nemajú
preto dôvod podávať na súd návrh na úpravu vyživovacej povinnosti. Preto správny súd vyhodnotil

napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nezákonné pre neprávne právne posúdenie veci, z ktorého
dôvodu pristúpil k jeho zrušeniu. Ďalším dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného bol fakt, že správne
orgány nezisťovali, či má nebohý voči žalobkyni a v akej výške vyživovaciu povinnosť, ktorú s poukazom
na skôr uvedené mali vyriešiť formou predbežnej otázky.

26. Z vyjadrenia žalobkyne na súdnom pojednávaní bolo ďalej zistené, že táto si uplatnila aj nárok na
jednorazové odškodnenie podľa § 94 zákona o sociálnom poistení, na ktoré pri posudzovaní nároku
na pozostalostnú úrazovú rentu odkazuje aj § 92 toho istého zákona. Za danej situácie bude preto
na mieste, aby žalovaný vyčkal na rozhodnutie o jednorazovom odškodnení ako na rozhodnutie o
predbežnej otázke, kde sa bude riešiť otázka príčinného vzťahu medzi chorobou z povolania a smrťou

manžela žalobkyne, ktorá bola fakticky zodpovedaná už v konaní pred správnymi orgánmi v danej
veci. Z tohto dôvodu má správny súd za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané predčasne.

27. Vzhľadom na záver správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je v súlade so
zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné zistenie skutkového stavu a procesné

pochybenie, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP rozhodnutie žalovaného na návrh
žalobkyne zrušil.28. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

29. V konaní úspešnej žalobkyni správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal plnú náhradu trov konania,
o ktorej výške bude rozhodnuté dodatočným samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.

2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.