Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200362
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2515200362.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a
sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: Slovenský
plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/a, zastúpenej
splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti
žalovanému: D. F., nar. XX. O. XXXX, bytom G. U. H., A. X/XX, o zaplatenie 193,62 eur s príslušenstvom,

oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduPiešťanyz22.októbra2015č.k.15C/26/2015-30,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 193,62 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne
zo sumy 94,24 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 3 eur od 6. júna 2015
do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 78,53 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia a vo výške 8,5%
ročne zo sumy 14,85 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z

r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v nezrušenej časti m e n í tak, že žalovaný j e p
o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške
8,25% ročne zo sumy 320,32 eur od 17. apríla 2014 do 30. septembra 2014,
8,50% ročne zo sumy 78,53 eur od 5. novembra 2013 do 30. októbra 2014,

8,25% ročne zo sumy 128,32 eur od 1. októbra 2014 do 30. októbra 2014,
8,5% ročne zo sumy 3 eur od 26. septembra 2013 do 5. júna 2015,
8,25% ročne zo sumy 94,24 eur od 28. novembra 2013 do 5. júna 2015,
8,25% ročne zo sumy 3 eur od 28. januára 2014 do 5. júna 2015,
8,25% ročne zo sumy 78,53 eur od 11. marca 2014 do 5. júna 2015 a
8,5% ročne zo sumy 14,85 eur od 31. októbra 2014 do 5. júna 2015, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

III. Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokovou vetou I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 193,62 eur spolu úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 320,32 eur
od 17. apríla 2014 do 30.09.2014, vo výške 8,50% ročne zo sumy 78,53 eur od 5. novembra 2013

do 30. októbra 2014, vo výške 8,25% ročne zo sumy 128,32 eur od 1. októbra 2014 do 30. októbra
2014, vo výške 8,50% ročne zo sumy 3 eur od 26. septembra 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25%
ročne zo sumy 94,24 eur od 28. novembra 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 3 eurod 28. januára 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 78,53 eur od 11. marca 2014 do
zaplatenia, vo výške 8,50% ročne zo sumy 14,85 eur od 31. októbra 2014 do zaplatenia, to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokovou vetou II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni

trovy právneho zastúpenia vo výške 63,12 eur a iné trovy konania vo výške 16,50 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám advokáta žalobkyne. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 2
písm. c) a bod 13, § 18 ods. 1 a 3 a § 54 ods. 3 ZoE (zákon číslo 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. marca 2008), § 517 ods. 1 a 2 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády

Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1. januára 2009 do 31. januára 2013, vecne potom
dôvodnosťou žaloby žalobkyne v celom rozsahu, majúc z vykonaného dokazovania za preukázané,
že sporové strany uzavreli zmluvu o dodávke plynu, na základe ktorej žalobkyňa dodala žalovanému
zemný plyn v celkovej hodnote 577,62 eur. Z dohodnutej odplaty žalovaný doposiaľ žalobkyni uhradil
len sumu 384 eur, teda zostatok neuhradenej dohodnutej odplaty za dodaný zemný plyn predstavoval
žalovanú istinu 193,62 eur s príslušným úrokom z omeškania, na zaplatenie ktorej žalobkyni vznikol

právny nárok. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a
vecne plným úspechom žalobkyne v konaní, ktorej priznal plnú náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 63,12 eur.

2. Takýto rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný s návrhom na jeho zmenu

zamietnutím žaloby žalobkyne a nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán, prípadne
s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac, že ku dňu
rozhodovania súdu prvej inštancie už neexistovala pohľadávka žalobkyne vymáhaná v tomto konaní a
to z dôvodu, že žalovanú istinu 193,62 eur uhradil žalobkyni ešte dňa 5. júna 2015 (o čom predložil aj
poštový poukaz - podací lístok z 5. júna 2015).

3. Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného vzala svoju
žalobu v časti o zaplatenie istiny 193,62 eur ako aj v časti žalovaného úroku z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 3 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 94,24 eur od 6. júna
2015 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 3 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia, vo výške 8,25%

ročne zo sumy 78,53 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia a vo výške 8,5% ročne zo sumy 14,85 eur od
6. júna 2015 do zaplatenia a v tejto časti žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby dňa 5.
júna 2015 (teda ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej) žalovaný uhradil žalobkyni
žalovanú istinu vo výške 193,62 eur.

4. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby ani na výzvu odvolacieho súdu písomne nevyjadril.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného

ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale odvolanie bolo podané
ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho
v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.. Dôvodom pre takýto postup je
nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a

právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a § 202 O.s.p.,

akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods.
1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205
ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), sprihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2
C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel
k záveru, že pokiaľ ide o nezastavenú časť, je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, keďže
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie tak, že žalovanému bude uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni len úrok z omeškania, ktorý zostal predmetom konania.

7. V prvom kroku bolo ale potrebné, aby sa odvolací súd vysporiadal s čiastočným späťvzatím
žaloby. Ako bolo uvedené vyššie, v rámci podaného vyjadrenia sa žalobkyne k odvolaniu, teda pred
uplynutím odvolacej lehoty žalobkyňa zobrala žalobný návrh čiastočne späť v rozsahu istiny 193,62 eur
s príslušným úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia,
vo výške 8,25% ročne zo sumy 94,24 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy

3 eur od 6. júna 2015 do zaplatenia, vo výške 8,25% ročne zo sumy 78,53 eur od 6. júna 2015 do
zaplateniaavovýške8,5%ročnezosumy14,85eurod6.júna2015dozaplateniazdôvodu,žežalovaný
dňa 5. júna 2015 uhradil žalovanú istinu 193,62 eur. Žalovaný nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby
nevyslovil.

8. Podľa § 370 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia, podľa ods. 2 súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí; ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. V zmysle ods. 3 ak je
žaloba vzatá späť v časti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby v čase, keď už
rozhodol vo veci súd prvej inštancie, ale jeho rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, pričom
žalovaný s ním nevyslovil nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu
citovaného § 370 C.s.p., odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej

inštancie v rozsahu späťvzatia zrušil a konanie zastavil.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovaného v porovnaní s odôvodnením preskúmavaného rozsudku prvoinštančným súdom, s
prihliadnutím na to, že odvolateľ nenamietal závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa mala právo

na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených žalobkyňou v žalobe posúdiť, či súd správne žalobkyni
priznal aj príslušný úrok z omeškania z oneskorene uhradených odplát za dodávky zemného plynu.

11. Vo vzťahu k nespäťvzatej časti žaloby, ktorá ostala predmetom odvolacieho konania pritom žalovaný
v podanom odvolaní nespochybnil závery súdu prvej inštancie, že žalobkyni patrí aj príslušný úrok z

omeškania počítaný z jednotlivých oneskorených úhrad do 5. júna 2015. V tomto rozsahu sa odvolateľ
zhodol so závermi súdu prvej inštancie.

12. Žalovaný v podanom odvolaní namietal len skutočnosť, že žalobkyni bola nedôvodne priznaná
istina 193,62 eur napriek tomu, že túto uhradil ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej a to dňa 5.

júna 2015.

13. Podľa § 517 ods. 1 a 2 O.z. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom od
1. januára 2009 do 31. januára 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

14. Podľa § 10 c nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

15. Keďže v prejednávanej veci bolo nesporné, že žalovaný bol v omeškaní so splatením svojho
peňažného dlhu voči žalobkyni, súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobkyňa má právo požadovať
od neho v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení aj v žalobe uplatnený úrok z omeškania ododňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, ktorou si voči žalovanému uplatňovala právo na
zaplatenie ceny dodaného plynu a to až do jej zaplatenia.

16. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne v tejto zostávajúcej časti potvrdil (pravdaže zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby
žalobkyňou aj v časti uplatneného úroku z omeškania).

17. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, v danom prípade neboli splnené podmienky ani na

potvrdenie, ani na zrušenie preskúmavaného rozsudku, odvolací súd s použitím ust. § 388 C.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v nespäťvzatej časti zmenil tak, že žalobe po jej čiastočnom
späťvzatí v odvolacom konaní v podstate v plnom rozsahu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 320,32 eur od 17. apríla 2014 do 30.
septembra 2014, vo výške 8,5% ročne zo sumy 78,53 eur od 5. novembra 2013 do 30. októbra 2014, vo
výške 8,25% ročne zo sumy 128,32 eur od 1. októbra 2014 do 30. októbra 2014, vo výške 8,5% ročne

zo sumy 3 eur od 26. septembra 2013 do 5. júna 2015, vo výške 8,25% ročne zo sumy 94,24 eur od 28.
novembra 2013 do 5. júna 2015, vo výške 8,25% ročne zo sumy 3 eur od 28. januára 2014 do 5. júna
2015, vo výške 8,25% ročne zo sumy 78,53 eur od 11. marca 2014 do 5. júna 2015 a vo výške 8,5%
ročne zo sumy 14,85 eur od 31. októbra 2014 do 5. júna 2015.

18. Pretože došlo ku zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, s použitím § 396 C.s.p., povinnosťou
odvolacieho súdu bolo rozhodnúť nielen o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ale aj o nároku
na náhradu trov na súde prvej inštancie. Podľa vyššie uvedeného žalobca bol v konečnom dôsledku
úspešný v rozsahu 19,20%, žalovaný úspešný v rozsahu 80,80%, keď žalobca pôvodne žaloval
o zaplatenie 213,16 eur (istina193,62 + v žalobe vyčíslený úrok z omeškania v sume 19,54 eur) a

napokonsamunazákladerozhodnutiasúdudostalosumy40,86eur(priznanýcelkovýúrokzmeškania),
pričom pomerný úspech žalovaného bol tak 61,60%. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 296 ods.
1 C.s.p., o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. musí aj bez návrhu
rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.

19. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade si žalovaný, náhradu trov konania neuplatnil,
ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy jednak v prvoinštančnom ale ani v odvolacom
konaní nevznikli.

20. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných
ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac
podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

21. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní
žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p. zakotvujúcim procesnú ekonómiu

rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
· sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

· ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
· strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
· v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
· rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

· súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
· pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

· ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
· je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

· napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
· napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
· je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
· dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
· dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
· dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434
C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).