Decision was made at the court Okresný súd Poprad
Judgement was issued by JUDr. Peter Koman
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20Csp/141/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716211295
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716211295.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION a. s., so sídlom Bratislava,
Vajnorská č. 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., s. r. o., so sídlom Bratislava, Martinčekova č. 13, IČO: 50 361 368, proti povinnému A. Z., H..
XX.X.XXXX, C. H. F. XXX, v konaní o zaplatenie 570,57 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaným návrhom sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaný zaviazaný
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 570,57 eur a ďalej úrok vo výške 1.446,42 eur, poplatky v sume
38,18 eur, úroky z nesplatenej časti istiny 570,57 eur vo výške 26 % ročne od 16.12.2016 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 570,57 eur od 16.12.2016 do zaplatenia. Súčasne sa
žalobca domáhal náhrady trov konania.
Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 12.5.2008 právny predchodca žalobcu Poštová banka
a.s. a žalovaný zavreli úverovú zmluvu č. 5807698608, v zmysle ktorej právny prechodca žalobcu
žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 663,87 eur a poskytnutý úver s úrokom sa žalovaný
zaviazal splácať pravidelnými mesačnými splátkami po 19,92 eur, pričom mal splatiť celkovo 60
mesačných splátok.
Žalobcaďalejkonštatuje,žežalovanýpovyčerpaníúveruporušilsvojezmluvnépovinnostiabolprípisom
zo dňa 3.1.2010 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 10 dní od doručenia výzvy.
Pohľadávka voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 666,56 eur a
pozostávala z istiny vo výške 570,57 eur, úrokov vo výške 57,81 eur, poplatkov za upomienky vo výške
38,18 eur. Nakoľko nedošlo k dobrovoľnej úhrade, právny predchodca žalobcu mal zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa pohľadávku postúpiť žalobcovi.
2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový
stav:
4. Zo zmluvy o úvere zo dňa 12.5.2008 súd zistil, že uvedenou zmluvou Poštová banka a.s. žalovanému
poskytla úver v sume 20.000,- Sk (663,87 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 60 mesačnými
splátkami po 600,- Sk (19,92 eur) mesačne vždy do 12. dňa v mesiaci. Úrokovú sadzbu strany dohodli
na 26% ročne, s dátumom konečnej splatnosti dňa 12.5.2013.5. Z karty aktuálneho stavu úveru (č.l. 16) súd zistil, že žalovaný uhradil celkovo 15 splátok po 19,92
eur. Poslednú splátku žalovaný uhradil dňa 12.8.2009.
6. Z výzvy na splatenie úveru zo dňa 3.1.2010 súd zistil, že dňa 3.1.2010 bol úver Poštovou bankou
a.s. vyhlásený za predčasne splatný a žalovaný bol vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého
úveru do 10 dní od doručenia výzvy. Pohľadávka voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia
predstavovala sumu 666,56 eur a pozostávala z istiny vo výške 570,57 eur, úrokov vo výške 57,81 eur,
poplatkov za upomienky vo výške 38,18 eur.
7. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 súd zistil, že touto zmluvou spoločnosť
PRO CIVITAS s.r.o. spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. postupovala pohľadávky v zmysle
zoznamu, ktorý doložený nebol.
8. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2014 súd zistil, že touto zmluvou spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. žalobcovi postupovala pohľadávky v zmysle zoznamu, ktorý doložený
nebol.
9. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
10. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana
požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
11. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
12. Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Na
záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených sa použijú ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.
13. Podľa čl. 7 ods. 1 C.s.p. súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet
konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
14. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa
pokynov súdu.
15. Podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.
16. Podľa § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
17. Zmluvou o úvere zo dňa 12.5.2008 Poštová banka a.s. žalovanému poskytla úver v sume 20.000,-
Sk (663,87 eur), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 60 mesačnými splátkami po 600,- Sk (19,92 eur)
mesačne vždy do 12. dňa v mesiaci. Z dôvodu neplnenia podmienok zmluvy dňa 3.1.2010 vyhlásila
Poštová banka a.s. úver za predčasne splatný a žiadala o úhradu dlhu do 10 dní od doručenia výzvy.
Následne mala pohľadávku postúpiť žalobcovi.
18. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní
rozumie oprávnenie účastníkov, vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov,
komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná
legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie vedie k zamietnutiu návrhunazačatiekonaniameritórnymrozhodnutím.Zhľadiskaposúdeniavecnejlegitimácieniejerozhodujúce,
či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého
hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
19. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).
20. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu
podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník
na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom
procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia.
Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak
ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004).
21. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom
konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.
22. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému.
Zmluvu po postúpení pohľadávok medzi Poštovou bankou a.s. a PRO CIVITAS s.r.o. nedoložil. Navyše
zmluva uzavretá medzi PRO CIVITAS s.r.o. a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. mala byť uzavretá až
15.12.2014, teda po tom, ako mal BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. postúpiť pohľadávku žalobcovi (viď
bod 7. a 8.). Uvedené zmluvy teda nielen, že nepreukazujú tvrdenia žalobcu o nadobudnutí pohľadávky
voči žalovanému, navyše obsahujú zmätočné údaje a nemožno k nim prihliadať.
23. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.s.p. a nakoľko si v konaní úspešný žalovaný
náhradu trov neuplatnil, súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.