Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8798899742
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8798899742.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Slovenská republika v
správe Štátnych lesov Tatranského národného parku so sídlom Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977,
právne zast.: JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, so sídlom Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalobcu: Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Dobrovičova 12, 811 09

Bratislava, proti žalovaným: C. o určenie vlastníctva nehnuteľností a o neplatnosť zmlúv s prísl., o
odvolaní žalovaných v 1. a 7. rade a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
10C 1138/1998-661 zo dňa 11.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

N e p r i z n á v astranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol v I. výroku
rozhodnutia, že žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu
trov konania v sume 3.566,26 Eur, z toho sumu 3.309,14 Eur právnemu zástupcovi žalobcu H.. J.
X., advokátovi, so sídlom R., J. XX na jeho bankový účet vedený v W., a. s., pobočka R., č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko v lehote XX dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ďalej v II. výroku

rozhodnutia súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ sú povinní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 402,23 Eur, z toho sumu 335,84 Eur právnemu
zástupcovi žalobcu H.. J. X., advokátovi, so sídlom R., J. XX na jeho bankový účet vedený v W., a. s.,
pobočka R., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe podanej žaloby zo dňa 04.12.1998 sa začalo medzi

pôvodnými účastníkmi konanie o určenie vlastníckeho práva k parc. č. XX/X a k parc. č. XX/X v k. ú. T.
R., ako aj o určenie neplatnosti nadväzujúcich právnych úkonov a to darovacej zmluvy z 11.08.1998 a
kúpnych zmlúv z 21.08.1998, 08.10.1998 a 15.10.1998, ktoré medzi sebou postupne uzatvorili právny
predchodca terajších žalovaných 1/ až 4/ a to neb. K. U., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a do konania po
ňom vstúpili jeho právni nástupcovia (dedičia) - žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ a žalovaný 5/ so žalovanými 6/
a 7/. V priebehu konania súd na návrh žalobcu pripustil viac zmien žalôb a to naposledy uznesením

z 15.07.2011 a s právoplatnosťou k 16.08.2011 a to vzhľadom na zmenu katastrálneho územia u
žalovaných parciel z k. ú. T. R. na terajšie k. ú. T. a v nadväznosti na nové označenie novovytvorených
parciel z doterajších žalovaných parciel podľa nového geometrického plánu č. XX/XXXX z 24.02.2011
a úradne overeného Správou katastra R. dňa 09.03.2011. Rozsudkom súdu č.k. 10C/1138/1998 - 586
zo dňa 05.03.2012 súd prvým výrokom určil, že vlastníkom parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č.
XXXX/X, v k. ú. T. je žalobca. Druhým výrokom súd určil, že darovacia zmluva z 11.08.1998 uzavretá

medzi neb. K. U. a žalovaným 4/ H. U., kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretá medzi žalovaným
4/ H. U. a žalovaným 5/ N. T., kúpna zmluva zo dňa 8.10.1998 uzavretá medzi žalovaným 5/ N. T. ažalovaným 6/ H. R. a kúpna zmluva zo dňa 15.10.1998 uzavretá medzi žalovaným 5/ N. T. a žalovaným
7/ J. A. sú neplatné v častiach týkajúcich sa prevodov novovytvorených parc. č. XXXX/X, XXXX/X a
XXXX/X v k. ú. T.. Tretím výrokom súd rozhodol, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní

po právoplatnosti tohto rozsudku. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný 7/ a odvolací
Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 2Co/66/2012 - 613 zo dňa 24.10.2012 a s právoplatnosťou k
29.11.2012 potvrdil rozsudok súdu I. inštancie.

3. O trovách konania súd rozhodol dňa 12.03.2013 uznesením č.k. 10C/1138/1998-620 tak, že

žalovaným1/-4/uložilpovinnosťzaplatiťžalobcovispoločneanerozdielnenáhradutrovkonania vsume
14.181,03 Eur, z toho sumu 13.323,96 Eur právnemu zástupcovi žalobcu H.. J. X., advokátovi, R., J. XX
na jeho bankový účet vedený v W., a. s., pobočka R., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, to všetko v lehote
15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, žalobcom 1/ - 7/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v sume 573,89 Eur, z toho sumu 507,50 Eur právnemu zástupcovi žalobcu H.. J.
X., advokátovi, R., J. XX na jeho bankový účet vedený v W., a. s., pobočka R., č. účtu: XXXXXXXXXX/

XXXX,tovšetkovlehote15dníodprávoplatnostitohtouznesenia,tretímvýrokomuvedenéhouznesenia
rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcu voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ a 7/ súd
náhradu trov konania nepriznal a napokon nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Dňa
30.01.2014 Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2Co/123/2013-652 na základe podaného odvolania
zrušil uznesenie tunajšieho súdu okrem výroku o trovách vedľajšieho účastníka a vrátil vec na ďalšie

konanie. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia vyplývalo, že súd prvej inštancie sa mal zaoberať
možnosťou aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, rovnako má prehodnotiť jednotlivé úkony právnej
služby, za ktoré bola žalobcovi priznaná náhrada trov právneho zastúpenia a to v rozsahu namietanom
žalovanými v odvolaní.

4. Predmetom konania bol spojený návrh pozostávajúci z dvoch petitov pripustenej zmeny žaloby, prvý
petit sa týkal určenia vlastníckeho práva parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X v k. ú. T. a druhý
petit sa týkal určenia neplatnosti darovacej zmluvy z XX.XX.XXXX, kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX,
kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX a kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, postupne uzavretých medzi jednotlivými
žalovanými.

5. Za prvý petit zmenenej žaloby súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia podľa základnej
sadzby tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty, ktorá je vyššia, než za druhý spojený petit žaloby. H..
J. X. začal zastupovať žalobcu v priebehu súdneho konania od XX.XX.XXXX a jeho právne zastúpenie
trvaloaždoskončeniakonania.Začasod31.01.2000do31.03.2002bolapriznanáadvokátoviodmenaa

náhradapodľavtomčaseplatnejvyhl.č.240/1990Zb.,účinnejod01.02.1990do31.03.2002atozatieto
úkony: 1/ príprava a prevzatie zastupovania dňa 30.01.2000, 2/ účasť na pojednávaní nad dve hodiny
dňa 29.03.2000, 3/ účasť na pojednávaní nad dve hodiny dňa 12.05.2000, 4/ účasť na pojednávaní dňa
19.06.2000, 5/ účasť na pojednávaní dňa 07.08.2000, 6/ účasť na pojednávaní dňa 09.10.2000, 7/ účasť
na pojednávaní dňa 30.10.2000, 8/ účasť na pojednávaní dňa 12.02.2001, 9/ účasť na pojednávaní dňa

04.02.2002, 10/ účasť na pojednávaní dňa 27.02.2002, čo spolu činí 12 úkonov právnej pomoci, nakoľko
úkony 2/ a 3/ sú považované za 4 úkony právnej služby po 91,28 Eur za úkon, spolu 1.095,36 Eur. Za
uvedené právne úkony je prislúchajúci režijný paušál vo výške 7 x 3,32 Eur za rok 2000, spolu 23,24
Eur, za rok 2001 2 x 3,32, spolu 6,64 Eur, za rok 2002 2 x 3,32, spolu 6,64 Eur (spolu za režijný paušál
v období účinnosti vyhlášky 240/1990 Zb. v sume 36,52 Eur). Súd ďalej priznal náhradu cestovného za

použitie osobného motorového vozidla z miesta sídla advokáta v Y. Q. T. do miesta tohto súdu a späť
za účasť na prvých 7 pojednávaniach až do novembra 2001, kedy H.. J. X. zmenil sídlo advokátskej
kancelárie zo Y. Q. T. do R. v novembri 2001 a čo vyplýva zo súdneho spisu, a to v sume 4,75 Eur (54
km x 8,8 l/100 km x 1,- eur/1 l = 4,75 Eur) za 1 cestu tam a späť x 7 pojednávaní, spolu v sume 33,25
Eur, a napokon náhrada za premeškaný čas z miesta sídla advokátskej kancelárie H.. J. X. zo Y. Q. T.

do miesta sídla tohto súdu za prvých 7 pojednávaní až do času zmeny sídla advokátskej kancelárie H..
J. X. zo Y. Q. T. do R. v novembri 2001, čo je náhrada za stratu času 2-krát za 2 polhodiny za každú
účasť na 7 pojednávaniach po 0,66 Eur (20,- Sk) za 1 polhodinu v sume 18,62 Eur, to všetko v zmysle
§ 13 ods. 1, § 16, § 19 a § 20 vyššie cit. vyhlášky.

6. Za čas platnosti Vyhl. č. 240/1990Zb., odo dňa začatia konania 31.01.2000 do 31.03.2002 súd priznal
náhradu trov konania spoločne v sume 30% z 1.183,75 Eur, čo je suma 355,13 Eur.7. Za čas od 1.4.2002 do 31.12.2004 podľa v tom čase platnej Vyhl. č. 163/2002 Z. z. súd priznal náhradu
trov konania spoločne v sume 30% z 697,82 Eur, čo je suma 209,35 Eur.

8. Za čas od 1.1.2005 podľa teraz platnej Vyhl. č. 655/2004 Z. z. súd priznal náhradu trov konania
spoločne v sume 30% z 9.148,85 eur, čo je suma 2.744,66 Eur.
9. Celkove súd priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešným žalovaným 1/ až 4/ náhradu trov konania
za prvý petit zmenenej žaloby podľa I. výroku tohto uznesenia v celkovej sume 30% z 11.887,49 Eur,
čo je suma 3.566,26 Eur, z toho sumu 257,12 Eur ( 30% z 857,07 Eur) za zaplatený súdny poplatok

a sumu 30% z 11.030,42 Eur, čo je 3.309,14 Eur za trovy zastúpenia. Je nepochybné, že prvý petit
zmenenej žaloby sa týka len žalovaných 1/ až 4/, ktorí sú právnymi nástupcami (dedičmi) po pôvodnom
zomrelom žalovanom 1/ a ktorý si dal v rozpore so zákonom osvedčiť vlastníctvo vydržaním a preto
žalovaní 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne nesú procesné zavinenie na trovách úspešného žalobcu,
ktorému boli súdom čiastočne priznané a to zároveň s použitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Keďže
ide o solidárnu zodpovednosť žalovaných 1/ až 4/ na zaplatenie týchto priznaných trov (spoločne a

nerozdielne ), plnením jedného z nich v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť u ostatných zaviazaných
žalovaných.

10. Za druhý petit zmenenej žaloby súd priznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia v polovici základnej
sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila za druhý spojený petit zmenenej žaloby. V čase od

prevzatia právneho zastúpenia žalobcu v konaní advokátom H.. J. X. v priebehu súdneho konania za
čas od 31.01.2000 do 31.12.2002 mu bola priznaná odmena a náhrada podľa v tom čase platnej Vyhl.
č. 240/1990 Zb., účinnej od 01.02.1990 do 31.03.2002, spolu za 11 úkonov právnej pomoci zo základnej
sadzby 200,- Sk, teraz 6,64 Eur za úkon, z čoho polovica činí 100,- Sk, teraz 3,32 Eur, to všetko v zmysle
§ 13 ods. 6, § 17 ods. 4 a § 19 vyššie cit. vyhlášky. Táto priznaná náhrada činí spolu sumu 36,52 Eur.

Jednotlivé úkony, za ktoré bola priznaná odmena a paušál, sú bližšie špecifikované v predchádzajúcom
odseku tohto odôvodnenia. Ďalej mu boli priznané trovy právneho zastúpenia za čas od 01.04.2002 do
31.12.2004 podľa v tom čase platnej Vyhl. č. 163/2002 Z. z., spolu za 3 úkony právnej pomoci z 1/10-iny
výpočtového základu za 1 úkon, ktorý bol v roku 2002 vo výške 38,84 Eur a v roku 2004 bol vo výške
45,15 Eur; ide o tieto úkony: vyjadrenie k odvolaniu žalovaného 1/ proti rozsudku súdu prvej inštancie zo

dňa 12.07.2002, porada s klientom dňa 15.07.2002 (po 19,41 Eur za úkon) a za účasť na pojednávaní
odvolacieho súdu dňa 14.06.2004 vo výške 22,57 Eur, to všetko v zmysle § 13 ods. 6, § 17 ods. 4 a
§ 19 vyššie cit. vyhlášky. Táto priznaná náhrada spolu činí sumu 61,39 Eur. Za čas od 1.1.2005 podľa
teraz platnej Vyhl. č. 655/2004 Z. z. mu bola priznaná náhrada trov za 9 úkonov právnej pomoci z 1/13-
iny výpočtového základu za úkon, ktorý bol v roku 2005 vo výške 38,31 Eur a v roku 2006 bol vo výške

41,82 Eur. Polovica zo sumy 38,31 Eur je 19,16 Eur, z ktorej súd vychádzal pri priznaní náhrady trov
právneho zastúpenia za úkony právnej služby v roku 2005 a polovica zo sumy 41,82 Eur je 20,91 Eur,
z ktorej súd vychádzal pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby v roku
2006, pričom od 01.04.2006 patrí advokátovi aj 19 % DPH vo výške 4,97 Eur. Uvedená náhrada bola
advokátovi priznaná v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a ods. 2, písm. c) a ods. 4, § 16 a § 18 ods. 3

vyššie cit. vyhlášky a táto priznaná náhrada spolu činí sumu 237,93 Eur. Spolu priznané trovy právneho
zastúpenia žalobcu za druhý petit zmenenej žaloby činia sumu 335,84 Eur (36,52 Eur + 61,39 Eur +
237,93 Eur). Pokiaľ právnemu zástupcovi žalobcu neboli priznané trovy právneho zastúpenia za ďalšie
uplatnené úkony alebo položky, súd poukazuje na tie isté dôvody pre ich nepriznanie ako je uvedené
v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia. Napokon pokiaľ sa týka uplatnenej náhrady hotových

výdavkov za režijný paušál, cestovné a za stratu času, tieto možno právnemu zástupcovi priznať len raz
a už mu boli priznané v rámci priznanej náhrady trov právneho zastúpenia za prvý petit zmenenej žaloby
tak, ako je to uvedené v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia.

11. Celkove súd priznal úspešnému žalobcovi voči neúspešným žalovaným 1/ až 7/ náhradu trov

konania za druhý petit zmenenej žaloby podľa II. výroku tohto uznesenia v celkovej sume 402,23
Eur, z toho sumu 66,39 Eur za zaplatený súdny poplatok a sumu 335,84 Eur za trovy zastúpenia. Je
nepochybné,žepriznanétrovykonaniavsúvislostisdruhýmpetitomzmenenejžalobysatýkajúvšetkých
neúspešných žalovaných 1/ až 7/, preto im bola uložená povinnosť zaplatiť ich žalobcovi spoločne a
nerozdielne s tým, že plnením jedného z nich v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť u ostatných.

12. Pri posudzovaní otázky náhrady trov konania súd vzhliadol na strane neúspešných žalovaných 1/
až 4/ k okolnostiam odôvodňujúcim použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Výnimočnosť okolností
prípadu súd vidí v postavení pasívne vecne legitimovaných subjektov, ktorí sa do tohto procesnéhopostavenia dostali na základe dedenia ako dedičia po nebohom pôvodnom žalovanom 1/. Títo od
začiatku konania prejavili záujem o vyriešenie záležitosti a ukončenie sporu, čo je dokumentované aj
v zápisnici z pojednávania súdu zo dňa 05.10.2011, kedy dedičia po žalovanom 1/ prejavili záujem na

pokračovaní v konaní bez prerušenia práve z dôvodu ukončenia sporu. Povinnosti, ktoré im ako strane
v súdnom konaní z ustanovení O.s.p. vyplynuli, si plnili, nespôsobovali tak žiadne prieťahy v konaní.
Žalovaní v tomto konaní napokon aj vo svojom odvolaní proti uzneseniu č. k.10C/1138/1998-620 uviedli,
že sa necítia byť zodpovední za protiprávne konanie pôvodne žalovaného 1/, za ktoré bol napokon
rozsudkom trestného súdu potrestaný, a z ktorého tunajší súd pri určení, že k vydržaniu vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo vychádzal. Žalovaní ďalej uviedli, že prevažná časť
nákladov, ktoré v konaní vznikli sa týka obdobia, kedy v konaní vystupoval žalovaný 1/, napokon
poukázali na skutočnosť, že trovy konania podstatne prevyšujú hodnotu dedičstva, ktoré po smrti
pôvodne žalovaného 1/ nadobudli a týmito tvrdeniami sa súd pri rozhodovaní o aplikácii § 150 ods. 1
OSP stotožnil a vidí v nich dôvody, ktoré sú hodné osobitného zreteľa. Pokiaľ však žalovaní namietali ako
dôvod hodný osobitného zreteľa skutočnosť, že v tomto konaní na nich neprešiel žiaden nárok, dokonca

ani vlastnícke právo, necítia sa byť pasívne vecne legitimovaní v konaní súd uvádza, že s týmito dôvodmi
sa nestotožňuje, nakoľko žalovaní 1/ - 4/ do tohto konania vstúpili na základe zákona, čím jednoznačne
možno odôvodniť ich pasívnu vecnú legitimáciu, navyše skutočnosť, že v tomto konaní nenadobudli
žiadne práva nezakladá ich nezodpovednosť, nakoľko treba brať do úvahy samotné dedičské konanie
po pôvodnom žalovanom 1/, z ktorého im práva vznikli. K stanoveniu pomeru náhrady trov konania

žalobcom účelne vynaložených súd uvádza, že pri posúdení hranice 30% priznanej náhrady vychádzal
analogicky z ustanovení Občianskeho zákonníka o dedení, kde podľa § 470 ods. 1 Obč. zák. , podľa
ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s
pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Čistá hodnota
dedičstva po nebohom pôvodnom žalovanom 1/ vyčíslená v uznesení Okresného súdu Vsetín č.k. 15D

476/11-42 bola v sume 102.975,75 Kč, čo je v prepočte podľa konverzného kurzu určeného Národnou
bankou Slovenska v auguste 2014 suma 3697,25 Eur. Táto suma tak predstavuje v pomere k uplatnenej
náhrade trov, ktoré súd vyhodnotil l ako účelné vo výške 11.887,49 Eur za prvý petit zmenenej žaloby
výšku cca 30%.

13.Pokiaľvšakideodôvodyhodnéosobitnéhozreteľapodľa§150ods.1O.s.p.,tietosapodľaprávneho
názoru súdu vzťahujú len na žalovaných 1/ - 4/ v prvom petite pripustenej zmeny žaloby, avšak druhého
petitu pripustenej zmeny žaloby sa tieto dôvody netýkajú, nebolo možné ich použiť, pretože tento druhý
petit sa týka všetkých žalovaných 1/ - 7/.

14. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalovaní v 1.
a 7. rade. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že sa im ako účastníkom konania odňala možnosť
konať pred súdom a navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec na
ďalšiekonanie.Vytýkajúsúduprvejinštancie,ževydanérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenedostatok
dôvodov. Žalovaní sa môžu len domnievať, že žalovaní v 1. až 4. rade sú pasívne vecne legitimovaní

aj vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva, keďže ide o právnych nástupcov pôvodne žalovaného v
1. rade. Záver o plnej úspešnosti žalobcu voči všetkým žalovaným nemožno považovať podľa ich
názoru za správny. Žalovaní v 1. až 4. rade by nemali znášať trovy konania priznané žalobcovi za
úspech v spore ohľadom určenia vlastníckeho práva k sporným pozemkom. Zdôrazňujú, že vo vzťahu
k tomuto prvému petitu nebol od začatia konania pôvodne žalovaný v 1. rade pasívne legitimovaný,

keďže legitimovanými boli len žalovaní v 6. až 7. rade ako vlastníci týchto nehnuteľností zapísaní v
príslušnom katastri. Pôvodne žalovaný v 1. rade bol pasívne legitimovaný len vo vzťahu k druhému
petitu, a to v časti, ktorou sa žalobca domáhal neplatnosti darovacej zmluvy z 11.08.1998. Súd však
po smrti tohto žalovaného v 1. rade pokračoval v konaní s jeho právnymi nástupcami vo vzťahu k
uvedenému petitu, napriek tomu, že žalovaní v 1. až 3. rade neboli účastníkmi darovacej zmluvy a

z tejto zmluvy na nich neprešli dedením žiadne práva. Súd prvej inštancie tak nesprávne posúdil
procesné postavenie žalovaných v 1. až 4. rade vo vzťahu k prvému petitu z hľadiska úspešnosti
žalobcu voči nim, lebo vo vzťahu k nim žalobca úspešný nebol. Pasívne legitimovaný by mohol byť len
žalovaný v 4. rade ako účastník darovacej zmluvy. Žalovaní ďalej namietajú skutkové zistenia súdu prvej
inštancie pokiaľ ide o tarifnú hodnotu predmetu sporu, keď tvrdia, že hodnota predmetu sporu ohľadom

prvého petitu by bola maximálne 1.455,35 Eur, čo by znamenalo aj podstatne nižšiu tarifnú odmenu
za úkon právnej služby. Vychádzali pritom z rozsudku v trestnej veci vedenej proti vtedy žalovanému
v 1. rade K. U., a to s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody. Ďalej žalovaní namietali, že trovy
vznikali aj kvôli nesprávnemu označeniu žalobcu, čo spôsobilo zrušenie skoršieho rozsudku. Namietanéžalovanými v 1. a 7. rade boli aj trovy konania za úkony nepotrebné na účelné uplatňovanie práva, keď
v tomto smere žalovaní ako odvolatelia spochybňujú predovšetkým úkony právnej pomoci, a to účasť
na pojednávaní 12.02.2001, vyjadrenie k odvolaniu z 12.07.2002, ďalšiu poradu s klientom 15.07.2002,

účasť na odvolacom pojednávaní 14.06.2004, porady s klientom 16.02.2006, 17.07.2006, 15.08.2006,
odvolanie z 18.08.2006, účasť na pojednávaní odvolacieho súdu 10.09.2007, vyjadrenie k odvolaniu
08.10.2007, účasť na pojednávaní odvolacieho súdu 17.10.2007, písomné podanie na súd 30.12.2008,
písomné podanie na súd 18.12.2009, písomné podanie na súd - zmena návrhu 19.05.2011 a účasť na
pojednávaní 18.01.2012. Ohľadom týchto úkonov právnej pomoci je rozhodnutie súdu prvej inštancie z

hľadiska ich potreby a vykonania nepreskúmateľným a porady boli neúčelné. Súd prvej inštancie ďalej
podľa žalovaných vec nesprávne právne posúdil, keď postupoval v rozpore s § 142 ods. 1 O.s.p., lebo
nesprávne právne posúdil úspech žalobcu v spore voči žalovaným v 1. až 4. rade vo vzťahu k prvému
petitu. Opätovne tvrdia, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na neplatnosti právnych úkonov, čo
už v predchádzajúcom konaní bolo z ich strany zdôrazňované. Žalovaní ďalej poukázali na ustanovenie
§ 150 ods. 1 O.s.p., kde súd prvej inštancie analogicky podľa ustanovení o dedení len prihliadal na

čistú hodnotu dedičstva. Žalobca bol počas konania nedisciplinovaný, no súd aj napriek tomu na tieto
okolnosti pri rozhodovaní o náhrade trov konania neprihliadol.

15. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie sa odvolal aj žalobca. Predmetné uznesenie považoval za
nezákonné a ničím neodôvodnené, pričom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný

súd Poprad rozsudkom č. k. 10 C 1138/1998-586 zo dňa 24.10.2012 vyhovel v celom rozsahu ním
podanej žalobe a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Aj keď prvoinštančný súd je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý len vo všeobecnej rovine cituje ustanovenie § 150
O.s.p.. Súd prvej inštancie aktuálne napadnutým uznesením výrazne neprimerane krátil trovy konania v
prospech žalovaných až na sumu 3.309,14 Eur, avšak krátenie trov o 10.014,82 Eur považuje žalobca

za nezákonný postup súdu voči účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Namietal, že v rozhodnutí
absentuje zdôvodnenia krátenia trov o 70 % a bez konkrétneho zdôvodnenia priznal súd úspešnému
žalobcovi len 30 % z reálne vykonaných trov konania. Žalobca bol nútený podať návrh už v roku 1998
z dôvodu protiprávneho konania nebohého K. U., ktorý si nezákonným spôsobom vydržal vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli v užívaní a vo vlastníctve Slovenskej republiky. Vtedy žalovaný K. U.

prostredníctvom svojho právneho zástupcu produkoval nezmyselné dôkazy a zámerne predlžoval dané
konanie za účelom oddialenia meritórneho rozhodnutia. V rámci okolnosti hodných osobitného zreteľa
poukázal na skutočnosť, že K. U. bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.
6 T 107/2002-416 zo dňa 06.12.2010 právoplatne odsúdený pre trestný čin podvodu. Prvoinštančnému
súdu preto len stačilo vychádzať z okolností, že žalovaní v 1. - 4. rade získali z dedičského konania tak

nízke aktíva, že trovy tohto konania ďaleko prevyšujú ich hodnotu. Právny zástupca žalovaných navyše
až so značným oneskorením informoval súd o tom, že žalovaný K. U. zomrel, hoci bolo jeho povinnosťou
informovať súd o výsledku dedičského konania, ktorý mal zásadný význam na ďalší priebeh konania.
Konštatovanie súdu, že žalovaní v 1. - 4. rade dňa 05.10.2011 prejavili záujem na vyriešení sporu je
nepravdivé. Ďalej sa nemohol stotožniť s vyhodnotením súdu prvej inštancie čo sa týka nepriznania

odmeny za jednotlivé hlavné úkony, ktoré boli skôr akceptované a v aktuálne napadnutom uznesení boli
vylúčené bez zdôvodnenia. Z týchto dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej
inštancie na nové konanie a meritórne rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 1. a 7. rade, ktorí nesúhlasia s odvolaním žalobcu.

Poukázali na dôvody, ktoré uviedli vo svojom odvolaní a v zmysle týchto dôvodov navrhli o podanom
odvolaní aj rozhodnúť. Navrhli, aby odvolací súd na základe odvolania žalovanej v 1. rade zmenil
napadnuté uznesenie tak, že toto zruší v prvom výroku a to bez toho, aby súd opätovne rozhodoval
o trovách konania vo vzťahu k prvému petitu žaloby. Druhý výrok napadnutého uznesenia žalovaní
ponechávajú na úvahu odvolacieho súdu.

17. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 2Co 280/2014-692 zo dňa 29.01.2015 konštatoval, že
odvolanie žalovaných v 1. a 7. rade ako aj odvolanie žalobcu nie sú opodstatnené a uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

18. Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co 280/2014-692 zo dňa 29.01.2015 podal
dovolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za nezákonné,
lebo žalobcovi ako účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred odvolacím
súdom. Rozhodnutie odvolacieho súdu vyhodnotil ako nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené.Zdôraznil, že ani jeden súd sa nezaoberal konkrétnymi skutočnosťami, ktoré je potrebné vziať v úvahu
v tomto občianskom súdnom konaní vzhľadom na všetkých účastníkov konania, tak ako to vymedzil v
podanom odvolaní zo dňa 30.09.2014. Žalobca ma za to, že bolo porušené základné právo účastníkov

konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, zásada rovnosti účastníkov v prospech
žalovaných. Odvolací súd porušil v neprospech žalobcu ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p., ak bol toho
názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci nebolo použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Odvolací súd zaujal právny názor, že
zníženie priznaných trov žalovaných v 1. až 4. rade vychádza z ustanovenia § 470 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Súd sa nezaoberal vyhodnocovaním dôvodov vhodných zvláštneho zreteľa s prihliadnutím
k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalších pomerov všetkých účastníkov konania. Žalobca navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenia odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na
nové konanie a rozhodnutie.

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 25.01.2017, sp. zn. 2Cdo/524/2015 zrušil

uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.01.2015, sp. zn. 2Co 280/2014 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Konštatoval, že cit.: „k odvolaniu žalobkyne (č. l. 679 spisu) sa písomne vyjadrili žalovaní 1/ a
7/ podaním doručeným súdu prvej inštancie 20. októbra 2014 (č. l. 688 spisu), žalobkyňa ale nemala
možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie
žalovaných 1/ a 7/ nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalobkyni došlo k porušeniu jej

práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a tým k odňatiu jej možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/
O.s.p.“ Dovolací súd rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemohol
považovať za správne, preto uzneseniu odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 20.10.2014 (čl. 688), ktorým sa žalovaní 1/ a 7/ vyjadrili
k odvolaniu žalobcu bolo následne doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 02.05.2017. Žalobca sa
k tomuto doručenému vyjadreniu žalovaných 1/ a 7/ nevyjadril.

21. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len „C.s.p.“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p.,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 C.s.p., vec prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1.
a 7. rade ako aj odvolanie žalobcu nie sú dôvodné.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalovaného voči uzneseniu rozhoduje po
01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime
C.s.p.. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p teda
zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti C.s.p (t.j.

pred 01.07.2016).

23. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie, ak advokát zastupoval
účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto
trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie, , ak sú tu dôvody
hodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdvýnimočnenáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.Súd

prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.
Podľa§151ods.1O.s.p.účinnéhovčaserozhodovaniesúduprvejinštancie, opovinnostinahradiťtrovy
konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa

prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.24. K odvolacím námietkam žalovaných v 1. a 7. rade, je potrebné uviesť nasledovné. Pasívna
legitimácia žalovaných v 1. - 4. rade (právni nástupcovia pôvodne žalovaného v 1. rade K. U.) bola daná
tým, že títo ako dedičia po poručiteľovi vstúpili do predmetného konania ako jeho právni nástupcovia,

čo zároveň dáva odpoveď na otázku, prečo nebolo konanie zastavené po úmrtí pôvodne žalovaného
v 1. rade K. U.. Napokon medzi pôvodne žalovaným v 1. rade K. U. a aktuálne žalovaným v 4. rade
H. U. (synom) bola uzatvorená darovacia zmluva zo dňa 11.08.1998 v súčasnosti už právoplatným
rozhodnutím určená za neplatnú.

25. Z vyššie uvedeného dôvodu nie je preto daná len pasívna legitimácia žalovaného v 4. rade, ako
priameho účastníka jedného zo zmluvných vzťahov, ale aj žalovaných v 1. - 3. rade, ako právnych
nástupcov, pričom v danom prípade nejde o účastníkov zmluvných vzťahov, ale o tzv. univerzálnu
sukcesiu po poručiteľovi K. U.. K. účastníkov vo veci samej bol ustálený v konaní o určenie vlastníckeho
práva a o neplatnosť právnych úkonov, pričom toto ustálenie zároveň zodpovedalo otázku pasívnej
legitimácie žalovaných čiže nevznikla prekážka postupu konania ako to predpokladá § 107 a nasl.

O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016. Žalovaný tiež namietal, že výrok o určení neplatnosti právnych
úkonov nemá vplyv na vykonateľnosť rozhodnutia o určení vlastníckeho práva. Odvolací súd konštatuje,
že predmetom konania boli nároky na určenie vlastníckeho práva a o neplatnosť darovacej a kúpnych
zmlúv a žalobca bol vo vzťahu k týmto nárokom úspešným účastníkom v prebiehajúcom konaní.

26. Ďalšou odvolacom námietkou žalovaných bol namietaný rozdiel v určení výšky predmetu sporu.
Žalovaní sa domáhali toho, aby boli predmetné pozemky kvalifikované ako lesné pozemky, pričom
ich hodnota by zodpovedala sume 1.455,35 Eur (čo zodpovedá aj výške škody ustálenej v trestnom
rozsudku Okresného súdu Poprad vo veci obžalovaného K. U. sp. zn. 6 T 107/2002 zo dňa 6.12.2010,
právoplatný 26.5.2011). Odvolací súd však stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvej inštancie

konštatuje, že základná sadzba tarifnej hodnoty za jeden úkon právnej služby za prvý petit zmenenej
žaloby voči žalovaným 1/ až 4/ ako právnym nástupcom po pôvodnom zomrelom žalovanom 1/ K. U. je
správne určená z hodnoty veci alebo práva a to v sume 21.424,90 Eur (vychádzajúc z výmer žalovaných
pozemkov a to: 806 m2 , zast. pl. po 800,- Sk, teraz po 26,55 Eur/m2, čo je suma 21.399,30 Eur, 226
m2 + 30 m2, ost. pl. po 3,- Sk, teraz po 0,10 eur/m2, čo je suma 25,60 Eur), v zmysle § 15 ods. 1

písm. b) a § 15 ods. 10 v tom čase platnej Vyhl. č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých
porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie
pozemkov. Právny zástupca žalobcu si však za hodnotu veci, z ktorej vyčíslil náhradu trov právneho
zastúpenia, určil sumou 21.399,30 Eur a pri priznávaní trov právneho zastúpenia súd prvej inštancie
správne vychádzal z rozsahu tejto hodnoty.

27. Žalovanými v 1. a 7. rade boli namietané konkrétne procesné úkony, za ktoré nemala byť
žalobcovi uhradená odmena, pričom na tomto mieste odvolací súd uvádza, že právny zástupca
žalobcu sa zúčastnil pojednávaní dňa 12.02.2001, 14.06.2004, 10.09.2007, 17.20.2007, 18.01.2012,
podal vyjadrenie zo dňa 12.07.2002 (správne 16.7.2002) a uplatnil odmenu za porady s klientom

v dňoch 15.07.2002, 16.02.22006, 17.07.2006 a 15.08.2006. Písomné podanie - odvolanie zo dňa
18.08.2006 proti uzneseniu o trovách je dôvodné odmeňovať, keďže tento úkon právnej pomoci bol
vykonaný. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného bolo legitímnym úkonom a písomné podanie na súd
zo dňa 30.12.2008 sa napriek tvrdenie žalovaných nachádza na č. l. 486 spisu. Písomné podania z
dní 18.12.2009, resp. 19.05.2011 boli uskutočnené s cieľom eliminovať pochybnosti či už týkajúce sa

označenia žalobcu alebo predmetu sporu kvôli zmene katastrálneho územia a prečíslovania parciel
tvoriacich predmet konania.

28. Námietka žalovaných, že právny zástupca žalobcu sa počas porád mohol radiť aj o iných právnych
veciach, keďže v čase sporu zastupoval žalobcu aj v iných konaniach, sa v intenciách jej relevantnosti

javí odvolaciemu súdu ako neopodstatnená. Len na zdôraznenie odvolací súd konštatuje, že žalobca
mal vo veci plný úspech a iba dôvodnosť aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. mala za následok celkové zníženie
priznaných trov konania aj vo vzťahu k výsledku celého konania. Skutočnosť, že porady právneho
zástupcu žalobcu s klientom boli vykonané (aj s ohľadom na dĺžku a podstatu tohto sporu), dokumentujú
predložené záznamy.

29. Rozhodovanie súdu o náhrade trov konania v sporovom konaní vychádza zo zásady úspechu vo veci
(§ 255 C.s.p., predtým § 142 ods. 1 O.s.p.) , resp. zodpovednosti za zavinenie (§ 256 C.s.p., predtým
§ 146 O.s.p.). To znamená, že strana, ktorá v spore uspela alebo zastavenie konania nezavinila, má vzásade nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania. Tento postup môže súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p., predtým
§ 150 ods. 1 O.s.p.).

30. V prejednávanej veci sú podľa názoru odvolacieho súdu akceptovateľné dôvody, ktorými súd prvej
inštancie odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorý by mal so zreteľom na zásadu
zodpovednosti za zavinenie nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

31. Povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom - ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná
tvrdosť a ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. umožňovalo súdu, aby vo výnimočných prípadoch, z dôvodov
hodných zvláštneho zreteľa, účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu
celkom alebo sčasti nepriznal. Žalovaní už v predchádzajúcom štádiu konania poukazovali na to, že
podľa ich názoru sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady
trov konania, ktoré uvádzajú aj v podanom odvolaní.

32. Predpokladom použitia § 150 O.s.p. (teraz § 257 C.s.p.) je, aby išlo o prípady hodné osobitného
zreteľa s tým, že ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za
zavinenie a náhodu. Je odôvodnený tým, že by strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania
mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti.

33. Vo všeobecnosti možno povedať, že treba zvažovať vždy okolnosti konkrétneho prípadu a to nielen
na strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane sporu, ktorej inak
patriaci nárok nie je priznaný. Podľa súdnej praxe pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán. Je tiež potrebné prihliadať na

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, ako aj na postoj strán v konaní.

34. Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacími námietkami žalobcu, pričom dôvodí, že je nepochybné, že
žalobca dosiahol vo veci samej plný úspech v konaní. Na druhej strane krátenie trov o 70 % súdom prvej
inštancie kvôli aplikácii § 257 C.s.p. je aj podľa názoru odvolacieho súdu správne a odvolací súd sa s

týmtozníženímpriznanýchtrovstotožňuje.Podľa§470ods.1Občianskehozákonníkadedičzodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Čistá hodnota dedičstva po nebohom
pôvodnom žalovanom v 1. rade vyčíslená v uznesení Okresného súdu Vsetín č. k. 15D 476/11-42 bola v
sume 102.975,75 Kč, čo je v prepočte podľa konverzného kurzu určeného Národnou bankou Slovenska

v auguste 2014 suma 3697,25 eur. Táto suma ako správne uvádza súd prvej inštancie, tak predstavuje
v pomere k uplatnenej náhrade trov, ktoré súd vyhodnotil ako účelné vo výške 11.887,49 Eur za prvý
petit zmenenej žaloby, výšku cca 30%.

35. Hoci právne nástupníctvo samo osebe nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa,

avšak práve v spojení s vyššie uvedenou skutočnosťou o zodpovednosti dediča za poručiteľove dlhy sa
odvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že žalovaní sú v plnom rozsahu zodpovední
za konanie ich právneho predchodcu ako pôvodne žalovaného v 1. rade, ktorý sa podľa žalobcu mal
svojím konaním podieľať na neprimerane dlhom trvaní konania. Práve v tomto prípade pri posudzovaní
dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné ako dôležité kritérium posúdiť postoj žalovaných po ich

vstupedokonania,ktorýnemožnovžiadnomprípadehodnotiťakoobštrukčný,čimajúcizacieľzbytočne
predlžovať konanie. Na túto skutočnosť odvolací súd poukazuje ako na ďalšiu opodstatnenú okolnosť
odôvodňujúcu aplikáciu § 257 C.s.p.. Pri tejto odvolacej námietke žalobcu odvolací súd dopĺňa, že na
strane žalovaných by išlo o neprimeranú tvrdosť ak by niesli plnú povinnosť hradiť trovy konania, ktoré v
nepomerne väčšom rozsahu vznikali v čase, keď žalovaní v 1. až 4. rade neboli ani účastníkmi konania.

36. Ako na ďalšiu skutočnosť odôvodňujúcu použitie tohto zákonného ustanovenia treba prihliadnuť aj
na samotný negatívnejší ekonomický dopad na strany sporu. Žalobca vystupoval v konaní ako štátna
príspevková organizácia zastupujúca Slovenskú republiku, pričom na druhej strane sú fyzické osoby,
ktoré vstúpili do konania ako právny nástupcovia poručiteľa bez možnosti vplyvu na úkony vykonávané

ich právnym predchodcom v priebehu celého konania a ovplyvnenie celkovej výšky vzniknutých trov
konania.37. Čo sa týka nepriznania náhrady trov za úkony namietané právnym zástupcom žalobcu, odvolací
súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že zabezpečenie LV č. XXX, LV č. XXX na Správe
katastra R. dňa XX.XX.XXXX, kolky k listom vlastníctva, zabezpečenie LV č. XXXX, XXXX a kolky zo

dňa XX.XX.XXXX, boli úkonmi v záujme žalobcu, nakoľko bol ako strana konania, ktorá iniciovala spor
zaťažený dôkazným bremenom. Stanoviská z 21.2.2006 a 9.6.2006 mohol právny zástupca žalobcu
realizovať na pojednávaniach, preto tieto úkony boli vyhodnotené ako neúčelné. Úkon z 18.11.2010 sa
ani nenachádzal vo vyúčtovaní, preto ho súd ani nemohol pri rozhodovaní o odmene akceptovať. Ako
duplicitný bol vyhodnotený úkon pripustenie zmeny na strane žalovaných zo dňa 11.11.2011, nakoľko

toho dňa sa konalo aj pojednávanie, za ktoré bola náhrada priznaná. Odvolací súd rovnako ako súd
prvého stupňa nepriznal žalobcovi náhradu trov za návrh na zmenu petitu z 27.1.2012 a účasť na
pojednávaní dňa 5.3.2012, keďže v pôvodnom návrhu na zmenu petitu zo dňa 19.05.2011 bolo možné
takýto návrh uskutočniť, čo by eliminovalo potrebu vytýčenia ďalšieho pojednávania vo veci, čo neušlo
pozornosti prvostupňového súdu.

38. Záverom odvolací súd dáva do pozornosti aj princíp proporcionality, podľa ktorého ak by žalovaní
boli zaviazaní uhradiť trovy v rozsahu uplatnenom právnym zástupcom žalobcu, nespochybňujúc pritom
úspech žalobcu vo veci samej, došlo by priznaním tejto náhrady k neprimeranej tvrdosti a k preneseniu
zodpovednosti z protiprávneho konania pôvodne žalovaného v 1. rade (poručiteľa K. U.) na žalovaných
v 1. - 4. rade.

39. So zreteľom na všetky tieto dôvody tak odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v danom
prípade ani žalobca ani žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešnou stranou, preto im súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).