Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 25, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžf/73/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201565
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013201565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a

členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
J., XX N., XXXXX T., A. a na území SR bytom D. X, F., zastúpeného Mgr. Milanom Kantuľákom,
advokátom so sídlom Na pažiti 19, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/248207/2013/1042 zo dňa 27. mája 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S/208/2013-54 z 26. mája 2015, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/208/2013-54 z 26.

mája 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č. k. 5S/208/2013-54 z 26. mája 2015 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2
písm. d) a e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.
1100302/1/248207/2013/1042 zo dňa 27. mája 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného
zaviazalzaplatiťžalobcovináhradutrovkonaniaspočívajúcuvzaplatenomsúdnompoplatkuvsume70,-
eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 200,17 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č.
9104400/5/907460/2013 zo dňa 8. marca 2013, ktorým bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. e)
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) uložená pokuta vo výške 3 000,- eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku. V odôvodnení rozhodnutia daňový úrad
uviedol, že žalobca vyhotovoval zvukovo-obrazový záznam z prerokovania protokolu, ktorý zverejnil na

svojom YouTube konte: /http://www.youtube.com/user/martindan/, pričom tento portál je internetovou
databázou filmov, krátkych videí a je dostupný širokej verejnosti. Zverejnením zvukovo-obrazových
záznamov vyhotovených pri správe daní žalobca podľa daňového úradu porušil povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 3 ods. 4 daňového poriadku, ktoré zakotvuje zásadu neverejnosti úkonov pri správe daní.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku poukázal na zásady administratívneho trestania, ktoré je
špecifickým druhom trestania a v nadväznosti na to konštatoval, že vo veci konajúci správny orgán

prvého stupňa ako aj žalovaný sa týmito zásadami riadne a dostatočne neriadili. Podľa krajského súdu
napadnuté rozhodnutie trpí vadou výrokovej časti z dôvodu absencie konkretizácie správneho deliktu,
ktorého sa mal žalobca dopustiť. Len dostatočne konkretizovaným výrokom (uvedením miesta, času a
spôsobu spáchania tvrdeného deliktu, ktorý nebude zameniteľný s iným) je možné garantovať dodržaniezásady ne bis in idem. Aj keď § 63 ods. 3 písm. d/ daňového poriadku, ktorý ako lex specialis definuje
náležitosti rozhodnutia, uvedené náležitosti obligatórne nevymenúva, v danom prípade je generálne
potrebné aplikovať zásady administratívneho trestania ako to aj vyplýva z judikatúry Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia vo veci sp. zn. 3Sžo/200/2010 zo dňa 08.10.2010, sp.
zn. 2Sž/7/2010 zo dňa 18.05.2011, 3Sžo/38/2011, 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008). K námietke
žalovaného, že konkretizácia správneho deliktu bola dostatočne obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia,
krajský súd uviedol, že výroková časť je časťou rozhodnutia s právnou vetou predstavujúcou riešenie
merita veci a práve výroková časť rozhodnutia je vykonateľnou časťou exekučného titulu.

Krajský súd považoval za potrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu, ktorý žalobca nenamietal,
na ktorý však súd prihliadol z úradnej povinnosti, nakoľko podľa názoru krajského súdu nebolo nad
akúkoľvek pochybnosť preukázané, či páchateľom daňového deliktu bol J. označený v napadnutom
rozhodnutí alebo či páchateľom tohto deliktu mal byť J. ako konateľ daňového subjektu spoločnosti
SYSOON, s.r.o.

Podľa názoru krajského súdu nebol tiež ustálený právny názor správcu dane i žalovaného v tom, za
aké skutkové previnenie bola vlastne žalobcovi pokuta uložená. Jednak sám správca dane opakovane
a tiež žalovaný v rozhodnutí aj vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že konateľ spoločnosti SYSOON
s.r.o. J. počas ústneho prejednávania protokolu z daňovej kontroly u daňového subjektu SYSOON

s.r.o. napriek zásade neverejnosti daňového konania zhotovoval na pojednávaní dňa 9. januára 2013
zvukovo-obrazové záznamy a podľa tvrdenia správcu dane tieto mal aj zverejniť na YouTube konte: /..
Z vyjadrenia žalovaného ako i z textu odôvodnenia rozhodnutia podľa krajského súdu vyplýva, že
protiprávnym konaním malo byť nielen zverejnenie zhotoveného zvukovo-obrazového záznamu, ale i
jeho samotné zhotovenie. Krajský súd poukázal aj na to, že vo vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že

pri uložení výšky pokuty správca dane prihliadal i na rušenie a znemožňovanie činnosti správcu dane
pri prejednávaní protokolu a zhotovovaním zvukovo - obrazových záznamov.

Krajský súd ďalej žalovanému vytýkal, že sa nevysporiadal s otázkou, či odvolanie proti rozhodnutiu
Daňového úradu Bratislava bolo podané oprávnenou osobou, keď v záhlaví odvolania je uvedený J.,

XX, N., XXXXX T., A., nar. X.XX.XXXX., a v závere odvolania je uvedené občianske združenie DAŇOVÁ
REFORMA a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, Slovakia.

S námietkou žalobcu, že v danom prípade došlo k nesprávnej aplikácii daňového poriadku, sa súd
nestotožnil. Daňová kontrola sa síce vzťahovala na zdaňovacie obdobie jún 2010 a začala ešte

za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, t.j. zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, avšak
rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že k porušeniu § 3 ods. 4 daňového poriadku došlo v roku 2013, kedy
sa na takéto konanie už plne vzťahuje znenie nového procesného predpisu, t.j. daňového poriadku.

Rovnako sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného v otázke porušenia zásady ne bis in idem,
keď dospel k záveru, že v danom prípade k porušeniu zásady dvakrát za ten istý skutok nedošlo.
Jednak žalobca ničím nekonkretizoval opakované potrestanie, ale ani z obsahu administratívneho spisu
pravdivosť takéhoto tvrdenia podľa krajského súdu nevyplynula.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil
s tvrdením súdu, že sa dostatočne neriadil všeobecnými zásadami administratívneho trestania
vzťahujúcich sa aj na daňové konanie. Poukázal na to, že daňové orgány v konaní postupovali podľa
procesného predpisu - daňového poriadku, pričom na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní. Ďalej žalovaný poukázal na zásadu neverejnosti správy daní, z ktorej pre účastníkov
konania vyplýva zákaz zverejňovania vyhotovených obrazovo-zvukových záznamov, čo žalobca porušil
zverejnením záznamu prostredníctvom portálu YouTube, za čo mu bola uložená pokuta. Krajský súd sa
však dôvodmi uloženia pokuty nezaoberal.

Žalovaný nesúhlasí s názorom krajského súdu, že vo veci sa jedná o administratívne trestanie, na ktoré
sa vzťahuje čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na
nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS259/2013-37,vktoromústavnýsúduvádza,že
podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejnea v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia
proti nemu, čiže z uvedeného čl. 6 ods. l jasne vyplýva, že v uvedenom článku je jasne implementované

právo fyzickej alebo právnickej osoby na prejednanie jeho veci nezávislým a nestranným súdom a nie
daňovým úradom, resp. žalovaným, a preto poukazovanie na uvedený článok v danej veci je podľa
žalovaného nedôvodné.

Podľa žalovaného krajský súd nesprávne vyhodnotil vo veci zistené skutočnosti a neprihliadol na

skutkovú podstatu uloženia pokuty, ale sa zameral najmä na výklad zásady ne bis in idem (žalovaný
nesprávne uviedol zásadu In dubio pro reo, ktorá znamená v pochybnostiach v prospech obvineného),
pričom žalovaný uvádza, že rozhodnutím správcu dane nebola žalobcovi uložená pokuta opakovane v
tej istej veci, tak ako to uvádza súd.

Žalovaný tiež nesúhlasil s tvrdením krajského súdu, že v enunciáte prvostupňového rozhodnutia

absentuje konkretizácia skutku protiprávneho konania v zmysle kritérií miesta, času a spôsobu
spáchaného deliktu. V rozsudkoch najvyššieho súdu, na ktoré v tejto súvislosti krajský súd poukázal,
neboli vyslovené právne názory k daňovým konaniam, najvyšší súd v nich nepreskúmaval uloženie
pokuty v daňových konaniach za porušenie zásady neverejnosti. Podľa žalovaného odôvodnenia
vydaných rozhodnutí obsahujú dostatočné údaje, ktoré opisujú miesto, čas a spôsob zverejnenia

predmetnej nahrávky a nie je možné ho zameniť s iným konaním a zverejnením. Žalovaný poukázal
na ustanovenie § 63 ods. 3 daňového poriadku a uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky
údaje, ktoré je povinný správca dane v rozhodnutí uviesť.

Žalovaný ďalej v odvolaní popísal skutkový priebeh prerokovania protokolu, z ktorého žalobca

vyhotovoval obrazovo-zvukový záznam, a následné zistenie správcu dane o zverejnení vyhotoveného
obrazovo-zvukového záznamu na YouTube konte žalobcu.

Žalovaný nesúhlasí s tvrdením súdu, že nebolo preukázané, či páchateľom tohto deliktu má byť J. ako
bol označený v napadnutom rozhodnutí alebo ním mal byt' J. ako konateľ daňového subjektu spoločnosti

SYSOON, s.r.o. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní ani v podanej žalobe nenamietal proti uloženiu
pokuty osobe J. D..

Žalovaný uviedol, že je nespochybniteľné, že žalobca pri prerokovaní protokolu vyhotovil obrazovo-
zvukové záznamy a je preukazné, že sám žalobca prezentuje predmetné záznamy na svojom YouTube

konte /. i napriek tomu, že predmetné konto je verejné. Žalovaný poukázal na to, že podľa všeobecných
podmienok poskytovania služby prostredníctvom YouTube do svojho otvoreného účtu sa môže prihlásiť
len zmluvný partner, ktorý uzatvoril zmluvu so spoločnosťou YouTube. Predmetnú nahrávku na svoj účet
mohla nahrať len osoba, ktorá má na uvedený účet prístup, čiže žalobca, ktorý sám predmetné záznamy
aj prezentuje.

Zverejnením obrazovo-zvukových záznamov vyhotovených pri správe daní žalobca porušil ustanovenie
§ 3 ods. 4 daňového poriadku, a to tým, že nedodržal základnú zásadu neverejnosti, ktorá je taxatívne
stanovená v daňovom poriadku. Práva daňového subjektu, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, sú
implementované v ustanovení § 15 ods. 5 daňového poriadku, z ktorého daňovému subjektu nevyplýva

žiadneprávovyhotovovaťanáslednezverejňovaťobrazovo-zvukovézáznamy.Správadaníjeneverejná
(okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje) a z úkonov sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové
alebo obrazovo-zvukové záznamy. Žalobca, ktorý bol pri prejednávaní protokolu z daňovej kontroly
v postavení účastníka daňového konania (za kontrolovaný daňový subjekt SYSOON spol. s r.o.) tak
nekonal, ale v konečnom dôsledku v rámci pojednávania konal ako „moderátor“, ktorý jednostrannými,

nevyváženými informáciami, vytrhnutými z kontextu komentoval priebeh konania, s cieľom znevážiť a
spochybniť odbornú úroveň zamestnancov správcu dane.

Žalovaný nesúhlasil ani s konštatovaním krajského súdu, že žalovaný sa nevysporiadal s otázkou, či
odvolanie zo dňa 11. mája 2013 proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava zo dňa 8. marca 2013 bolo

podané oprávnenou osobou, či ho podal J. alebo DAŇOVÁ REFORMA a SPOLOČENSKÝ ROZVOJ.
Z podaného odvolania vyplýva, že predmetné odvolanie bolo podané J., ktorý je uvedený v hlavičke
odvolania, taktiež v bode b) „Označenie odvolávajúceho sa“, ako aj pri podpise odvolávajúceho je
tlačeným písmom uvedené, že odvolanie podal J.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca následnedňa 11. júla 2013 prostredníctvom e-mailu zaslal žiadosť Daňovému úradu Bratislava, v ktorej informoval
správcu dane, že podal odvolanie voči rozhodnutiu číslo: 9104400/5/907460/2013 z 8. marca 2013.
Žalobca zároveň v uvedenej e-mailovej správe oznámil správcovi dane, že splnomocňuje Občianske

združenie Daňová reforma a spoločenský rozvoj na všetky právne úkony a zastupovanie jeho osoby
a všetky písomnosti žiadal doručovať na jeho adresu. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné
odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.
Žalobca splnomocnil Občianske združenie Daňová reforma a spoločenský rozvoj prostredníctvom
e-mailovej správy, ktorú správcovi dane doručil dňa 11. júla 2013, čiže po ukončení odvolacieho

konania, a preto splnomocnený zástupca nebol dňa 18. apríla 2013 oprávnený podať za žalobcu
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. O týchto skutočnostiach žalovaný informoval Krajský súd
v Bratislave listom číslo 1100302/1/498497/2014/1042 zo dňa 11. novembra 2014, avšak krajský súd
tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nevyhodnotil.

Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil

a žalobu zamietol.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Nakoľko odvolacie konanie bolo začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 162/2015 Z. z.

Správny súdny poriadok, v súlade s ustanovením § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku postupoval
Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa doterajších predpisov (Občiansky súdny poriadok) a ako súd
odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a v medziach odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikywww.nsud.sk(§156ods.1aods.3O.s.p.vspojenís§246cods.1vetyprvejO.s.p.
a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa

piatejčastidruhejhlavyObčianskehosúdnehoporiadkujeposudzovať,čisprávnyorgánvecnepríslušný
nakonaniesizadovážildostatokskutkovýchpodkladovprevydanierozhodnutia,čizistilvoveciskutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
prvostupňové rozhodnutie, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,- eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j)
daňového poriadku.

Podľa § 155 ods. 1 písm. e) daňového poriadku správca dane uloží pokutu od 60 eur do 3 000 eur za
správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky
vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur.

Podľa § 154 ods. 1 písm. j) daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú
z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o
správny delikt podľa písmen a) až i).

Podľa § 3 ods. 4 daňového poriadku správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to

neumožňuje. Z úkonov pri správe daní sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-
zvukové záznamy.

Podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej

právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej
právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového
subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická
osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)akide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o
zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci
túto právnickú osobu.

Podľa § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá
povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj

sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená.

Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Preskúmavaným rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta 3 000,- eur za správny delikt. Vo výroku
rozhodnutia Daňový úrad Bratislava uviedol ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého rozhodol,
teda podľa ktorého uložil žalobcovi pokutu, a to ustanovenia § 155 ods. 1 písm. e) a § 154 ods. 1
písm. j) daňového poriadku. Z výroku prvostupňového rozhodnutia teda možno vyvodiť, že žalobcovi

bola uložená pokuta 3 000,- eur za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť tým, že nesplnil niektorú z
povinností nepeňažnej povahy podľa daňového poriadku alebo podľa osobitných predpisov. Konkrétnu
povinnosť podľa daňového poriadku, ktorú žalobca nesplnil, však správny orgán vo výroku rozhodnutia
neuviedol, a to ani doslovným vyjadrením ani uvedením ustanovenia daňového poriadku, v ktorom
je táto povinnosť zakotvená. Až v odôvodnení rozhodnutia daňový úrad uviedol, že zverejnením

zvukovo-obrazových záznamov vyhotovených pri správe daní žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 3 ods. 4 daňového poriadku, a to dodržanie zásady neverejnosti tým, že napriek zákazu
zakotvenému v citovanom ustanovení zvukovo-obrazové záznamy vyhotovené pri správe daní zverejnil
na verejne prístupnom internetovom portáli.

Je nepochybné, že v prejednávanej veci ide o sankčný postih za správny delikt, teda o administratívne
trestanie, a preto sa na rozhodovanie daňových orgánov v uvedenej veci vzťahujú všeobecné zásady
správneho trestania bez ohľadu na to, či sú výslovne zakotvené v daňovom poriadku ako osobitnom
procesnom predpise, podľa ktorého daňové orgány postupujú.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 259/2013 z 2. októbra 2013, na ktorý žalovaný
v odvolaní poukázal, sa vôbec netýkal daňovej veci, ale posudzovania prípustnosti mimoriadneho
dovolania, pričom v merite veci išlo o reštitučný nárok. Z citácie čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru, na ktorý
ústavný súd poukázal, žalovaný vyvodil záver, že v čl. 6 ods. l je implementované právo fyzickej alebo
právnickej osoby na prejednanie jeho veci nezávislým a nestranným súdom a nie daňovým úradom.

Takéto závery však z uvedeného nálezu nevyplývajú a ústavný súd sa v predmetnom konaní vôbec
nevenoval vzťahu daňových správnych deliktov k čl. 6 dohovoru.

Právo súkromnej osoby na spravodlivý proces pred orgánom verejnej správy (a teda aj pred daňovými
orgánmi) je odvodené z ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Nie každá procesná

právna norma rovnako podrobne a explicitne upravuje procedurálny postup správneho orgánu pri
rozhodovaní o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach konkrétnych osôb. Bez ohľadu
na konkrétnu procesnú právnu úpravu však možno za spravodlivé prejednanie veci pred správnym
orgánom považovať len taký postup tohto správneho orgánu, ktorý rešpektuje všetky procesné princípy
tvoriace súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Článok 6 ods. l dohovoru zakotvuje prá-

vo na spravodlivé súdne konanie. Jeho priama aplikovateľnosť pri výkone verejnej správy prichádza do
úvahy pri rozhodovaní o tzv. občianskom práve a záväzku alebo o trestnom obvinení. Podľa rozhodo-
vacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva za postupy vo verejnej správe, v ktorých sa rozhoduje
o trestnom obvinení, judikatúra tohto súdu považuje konanie o priestupkoch a iných správnych deliktoch,
poriadkovýchsankciáchadisciplinárnychdeliktoch.Najvyššísúdpretonemôžepriznaťúspechnámietke

žalovaného, že v prejednávanej veci bolo nedôvodné poukazovanie krajského súdu na článok 6 ods.
l dohovoru.Pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti, ak správny orgán ukladá súkromnej osobe sankciu
za spáchaný správny delikt, je jeho povinnosťou dodržiavať všeobecné zásady správneho trestania.
Jedným zo základných procesnoprávnych princípov administratívneho trestania je aj princíp ne bis in

idem (nie dvakrát v tej istej veci), ktorého naplnenie môže byť zabezpečené len cez určitosť výroku
rozhodnutia o spáchaní protiprávneho konania a uložení sankcie. Určitosť a nezameniteľnosť výroku
zabraňuje tomu, aby mohlo dôjsť k duplicitnému postihu za ten istý skutok.

Ako už najvyšší súd vyššie uviedol, daňový orgán prvého stupňa vo výroku rozhodnutia presne

nekonkretizoval povinnosť, ktorú žalobca porušil, a to ani slovným vyjadrením ani uvedením ustanovenia
právneho predpisu, pričom táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 63 ods. 3 písm. d) daňového
poriadku. Takýto výrok rozhodnutia nemožno považovať za dostatočne určitý a túto vadu nemôže zhojiť
ani obsah odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom daňový úrad uviedol, že žalobca nesplnil povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 3 ods. 4 daňového poriadku. Ako vyplýva aj z ustanovenia § 63 ods. 5
daňového poriadku, odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať skutkové okolnosti, ktoré tvorili podklad

rozhodnutia a úvahy správneho orgánu, ako na tieto skutkové okolnosti aplikoval konkrétne ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Konkrétne rozhodnutie vo
veci a uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, musí byť uvedené
vo výroku rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia má „vysvetliť“, ako sa dospelo k výroku rozhodnutia,
nemá však výrok rozhodnutia dopĺňať či nahrádzať. Výrok rozhodnutia predstavuje záväznú, a teda

najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Výrok rozhodnutia o správnom delikte musí obsahovať špecifikáciu
konania (deliktu) v takej miere, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, musí
byť teda z neho zrejmé, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie a akým konkrétnym konaním (resp.
opomenutím) bolo porušené, kto ho porušil a aká sankcia sa za porušenie ukladá. Nepostačuje pritom,
ak tieto náležitosti obsahuje len odôvodnenie rozhodnutia, keďže len výroková časť rozhodnutia môže

zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Výrok prvostupňového rozhodnutia v prejednávanej
veci uvedené požiadavky nespĺňa.

V súvislosti s uvedeným považuje najvyšší súd za dôležité, zhodne s názorom krajského súdu, poukázať
tiež na to, že nielen výrok rozhodnutia je neurčitý, ale ani z odôvodnenia rozhodnutia nie je celkom

zrejmé, za aké skutkové previnenie bola žalobcovi uložená pokuta. Jednak žalovaný poukazuje na to,
že žalobca nemal súhlas na zhotovovanie zvukovo - obrazových záznamov z ústneho prejednávania
protokolu z daňovej kontroly, a tiež následne konštatuje, že tieto zhotovené zvukovo-obrazové záznamy
v rozpore so zákonom zverejnil.

Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočne konkretizovaného výroku rozhodnutia, a
preto je potrebné ho zrušiť. Úlohou žalovaného bude rozhodnúť vo veci tak, aby bolo nepochybné,
akú konkrétnu právnu normu a akým konaním žalobca porušil, následne výrok rozhodnutia náležite
odôvodniť, pričom v odôvodnení sa žalovaný vysporiada s námietkami žalobcu, vyhodnotí dôkazy, z

ktorých pri rozhodovaní vychádzal a podrobne zdôvodní aj výšku uloženej sankcie.

S ďalšími dôvodmi, pre ktoré považoval krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné
a nepreskúmateľné, sa najvyšší súd nestotožňuje. Najvyššiemu súdu nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré
krajský súd žalovanému vytýkal, že z rozhodnutia nie je zrejmé, komu presne bola pokuta uložená,

či subjektom zodpovedným za protiprávne konanie je J. ako konateľ spoločnosti SYSOON spol. s r.o.
alebo J. ako fyzická osoba. Najvyšší súd k tomu uvádza, že jednak aj konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným je tiež len fyzická osoba a jednak pokiaľ relevantné zákonné ustanovenia pre naplnenie
skutkovej podstaty správneho deliktu nevyžadujú, aby páchateľom tohto správneho deliktu bol špeciálny
subjekt, potom nie je dôvod identifikovať páchateľa správneho deliktu vo výroku rozhodnutia špeciálnym

spôsobom ako to naznačoval krajský súd.

Najvyšší súd po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného nemal pochybnosti o tom (tak
ako ich pojal súd prvého stupňa), či odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu
Bratislava bolo podané J. alebo občianskym združením DAŇOVÁ REFORMA a SPOLOČENSKÝ

ROZVOJ. Z podaného odvolania je nepochybné, že bolo podané J., ktorý je jednak výslovne uvedený
na prvej strane ako odvolávajúci sa, a jeho meno je tiež uvedené aj za textom odvolania v mieste, kde
sa nachádza podpis odvolávajúceho sa. V tejto súvislosti ďalej najvyšší súd poukazuje na skutočnostiohľadne splnomocnenia Občianskeho združenia Daňová reforma a spoločenský rozvoj ako ich popísal
žalovaný v odvolaní, ktoré najvyšší súd reprodukoval do textu tohto rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja
ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v
súlade s ustanovením § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi

ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.