Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Pc/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516204475
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516204475.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa A. D.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX proti odporcovi Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, K. R. v
konaní o zrušenie výživného k plnoletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi naposledy upravenú rozsudkom
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/78/2009-34 zo dňa 8.9.2009 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 2CoP/29/2009-59 zo dňa 16.12.2009, a to počnúc dňom 23.9.2014.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu

povinnosť voči odporcovi stanovenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, pod spis.
zn.: 4P/245/2008 zo dňa 6.7.2009, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, pod spis. zn.: 2
CoP 29/2009, zo dňa 16.12.2009 odo dňa ukončenia štúdia Z. D., nar. XX.X.XXXX.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Stará Ľubovňa, 5C 218/01 zo dňa 3.9.2003 v spojení s krajským rozsudkom v Prešove, 3 CoP
501/2003 zo dňa 24.6.2004. Maloleté deti boli vtedy zverené do starostlivosti ich matky. V posledných

rokoch nie je navrhovateľ v priamom kontakte so svojimi, teraz už plnoletými deťmi. Myslí si, že už sú
sebestační a nenavštevujú žiadnu školu. Navrhovateľ je vo vážnom zdravotnom stave, poberá invalidný
dôchodok a má zvýšené výdaje z dôvodu vážneho onkologického ochorenia. Podľa Zákona o rodine
je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Jeho synovia podľa jemu dostupných informácií ukončili školy. Keďže
ho o ničom neinformujú, nevie či sú toho času zamestnaní, no vie, že sú obaja (čomu sa teší) fyzicky
i psychicky zdraví a schopní zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovali. Myslí si preto, že sú splnené

podmienky na to, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči synom rozsudkom súdu zrušená.

3. Odporca sa podaním doručeným súdu dňa 20.1.2017 vyjadril, že na základe návrhu navrhovateľa
súhlasí, aby súd vydal rozsudok, ktorým zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A. D., nar.
XX.X.XXXX k odporcovi Z. D., nar. XX.X.XXXX určenú rozsudkom č. 4P/245/2008 zo dňa 6.7.2009 a
rozsudkom č. 2CoP/29/2009 zo dňa 2009 v rozsahu bežného výživného, zaostalé výživné je povinný
plniť až do jeho splatenia, odo dňa právoplatnosti rozsudku.

4. Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie. Na
pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, u ktorého bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas
vykázané, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 9.10.2017 z dôvoduzhoršenia zdravotného stavu. Naďalej trvá na podanom návrhu, ktorý podal dňa 7.12.2016 a žiada,
aby sa konalo v jeho neprítomnosti. V prípade potreby navrhuje, aby bol vypočutý doma, nakoľko je
onkologickým pacientom. Súd preto v zmysle § 180 CSP pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.

5. Na pojednávaní dňa 10.10.2017 odporca nesúhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti od dátumu
ukončenia štúdia, a to z dôvodu, že počas jeho doterajšieho života navrhovateľ oňho nejavil žiaden
záujem, o výživnom bolo rozhodované súdnou cestou, doposiaľ nie je vyrovnané celé dlžné výživné,
ktoré je vymáhané od navrhovateľa formou exekútora. Poukázal na predložené listinné dôkazy, z ktorých

vyplýva, že študoval do 22.9.2014, kedy ukončil 2. ročník VŠ, následne sa 1.10.2014 zaevidoval na
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, táto evidencia trvala do 9.7.2015. Počas tohto obdobia sa
priebežne chodil na úrad práce hlásiť, neštudoval, v tomto období ho živila mama. Následne tak, ako
to vyplýva z potvrdenia Žilinskej univerzity nastúpil do 1. ročníka uvedenej univerzity, avšak externou
formou štúdia. Touto externou formou študoval od 10.7.2015 do 27.9.2016, splnil podmienky na nástup
do 2. ročníka štúdia, avšak v tomto nepokračoval z toho dôvodu, že došlo k zmene podmienok na formu

bakalárskeho štúdia, ktorá sa predlžila z 3-ročného na 4-ročné. Čiže preto ďalej v štúdiu nepokračoval,
otvoril si živnosť (osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa 28.10.2016) a aktuálne pracuje na
základe predmetného osvedčenia v lese pri ťažbe dreva, alebo približovanie dreva koňmi.

6. Súd sa oboznámil s obsahom predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/245/2008-93 zo dňa 6.7.2007 súd zmenil rozsudok
Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 5C/218/2001 zo dňa 03.09.2003 vo výroku o výživnom pre
maloleté deti tak, že toto výživné zo strany otca A. D., nar. XX.XX.XXXX zvýšil pre syna Z. D., nar.
XX.XX.XXXXzosumy1000,-Skmesačnenasumu67,-eurmesačneapremal.M.D.,nar.XX.XX.XXXX
zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 60,- eur mesačne, u oboch počnúc dňom 01.10.2008, ktoré výživné

bol otec povinný uhrádzať u plnoletého Z. D. k rukám plnoletého syna a u mal. M. D. k rukám matky
mal. dieťaťa Z. N. N., vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred. Dlžné výživné za obdobie od
01.10.2008 do 30.06.2009 u Z. D. vo výške 304,12 eur a u mal. M. D. vo výške 330,70 eur bol otec
povinný uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 15,- eur u každého dieťaťa spolu s bežným
výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len

jednej splátky. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/78/2009 zo dňa 8.9.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP/29/2009 zo dňa 16.12.2009 súd zamietol návrh otca
na zníženie výživného.
Z potvrdenia o návšteve školy za celé štúdium vystavené Žilinskou univerzitou v Žiline, elektrotechnickou
fakultouvyplýva,žepriebehštúdiaplnoletéhoZ.D.bolnasledovný:1.ročníkod12.7.2010do22.9.2011,

opakovane 1. ročník od 23.9.2011 do 11.9.2012, 2. ročník od 11.9.2012 do 5.9.2013, následne 2.
ročník od 5.9.2013 do 22.9.2014 a následne 1. ročník od 10.7.2015 do 27.9.2016 - externá forma
štúdia. Z potvrdenia ÚPSVaR Stará Ľubovňa z vyplýva, že plnoletý Z. D. bol v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 1.10.2014 do 9.7.2015 a následne od 24.9.2015 do 31.10.2016. T.č. je Z. D.
živnostníkom, čo vyplýva z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 28.10.2016 na vykonávanie

živnosti - poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve.

7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“),, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v
budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili

pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je
prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

8. Predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému Z. D., nar. XX.X.XXXX.

9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť
alebo zrušiť len na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery, t.j.
okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 veta prvá Zákona
o rodine). Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné namaloleté dieťa. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť prípadne zrušiť
len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženie alebo zrušeniu vyživovacej povinnosti)
nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu. Naopak z ust.

§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a z ust. § 231 CSP vyplýva, že k zmene súdneho rozhodnutia o výživnom
(zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť (na rozdiel od určenia výživného, ktoré
možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté dieťa) vždy od okamihu,
kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti u plnoletého dieťaťa je teda
iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti. Súd v tejto súvislosti

poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 473/2012 zo dňa18.
septembra 2012, kde Ústavný súd riešil obdobnú vec, pričom poukázal na vzájomný vzťah § 163 ods. 1
OSP /t.č. § 231 CSP/ a § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ústavný súd konštatoval, že „ust. § 163
ods. 1 OSP /t.č. § 231 CSP/ vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej úpravy možno
zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine
pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine neobsahujú

osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak sa navrhuje
zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna úprava,
ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods. 1 OSP.“ Rovnaký záver vyplýva tiež z uznesenia
Ústavního soudu České republiky sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07. 06. 2007. Rodičia majú vyživovaciu
povinnosťkdieťaťudočasu,pokiaľdieťaniejeschopnésamosaživiť(samouspokojovaťsvojepotreby).

Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom nadobudnutie takejto
schopnosti dieťaťa nie je viazané na vek dieťaťa, a teda je prípustné, aby k zániku vyživovacej povinnosti
rodičia z uvedeného dôvodu došlo (výnimočne) aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu. V prípade, ak však
výživné na dieťa bolo určené súdnym rozhodnutím, len nadobudnutím samotnej schopnosti dieťaťa
samostatne sa živiť, nezaniká automaticky vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu (vo väčšine prípadov k

plnoletému), ale je potrebné, aby o zrušení vyživovacej povinnosti rozhodol súd. Súd rozhodne o zrušení
vyživovacej povinnosti, ak má v konaní preukázanú zmenu pomerov, t.j. okolností rozhodujúcich pre
ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o zrušení vyživovacej povinnosti je súd povinný
zobrať do úvahy všetky osobitosti posudzovanej veci.

10. Ako súd už vyššie uviedol, výživné určené súdnym rozhodnutím možno zrušiť, ak došlo k zmene
pomerov, pričom nie je rozhodujúci deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd.
Vyživovaciu povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu možno zrušiť aj spätne. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že odporca začal študovať na vysokej škole v roku 2010, v dôsledku čoho naďalej trvala
vyživovacia povinnosť navrhovateľa k nemu. Odporca však 1. ročník opakoval, t.j. opakovane nastúpil

do 1. ročníka a taktiež opakovane do 2. ročníka. Štúdium dennou formou ukončil dňa 22.9.2014.
Následne sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 1.10.2014 a bol v evidencii
do 9.7.2015. Od 10.7.2015 do 27.9.2016 začal opätovne študovať, avšak externou formou štúdia. Od
24.9.2015 do 31.10.2016 bol opätovne evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Od
28.10.2016 je živnostníkom v oblasti poskytovania služieb v lesníctve a poľovníctve.

11. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ sa dieťa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, vyživovacia
povinnosť rodiča k dieťaťu trvá. Externá forma štúdia sa nepovažuje za relevantný dôvod pokračovania
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. V prípade študujúcich detí je judikatúra súdov pomerne ustálená
v právnom názore, podľa ktorého, ak dieťa skončí strednú školu a pokračuje v štúdiu na vysokej škole

má sa za to, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je schopné samo sa živiť. Súčasne
sa ale prihliada aj na formu štúdia. Denné štúdium prezumuje závislosť študenta od výživy rodičov,
naproti tomu externá forma štúdia vytvára študentovi podmienky k tomu, aby vlastnou činnosťou získal
pravidelný príjem a tým aj schopnosť uspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov. Pri externom
štúdiu sa neprihliada len na objektívnu existenciu trvalého príjmu zo zamestnania či podnikania, ale i na

potencionálne nadobudnutie schopnosti samé sa živiť.

12. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti odo dňa ukončenia štúdia, čiže neuvádza
konkrétny dátum ukončenia vyživovacej povinnosti. Moment zániku vyživovacej povinnosti si ustálil súd
v priebehu dokazovania. Charakteristickým znakom vyživovacej povinnosti je jej elasticita, čo znamená,

že vyživovacia povinnosť sa v prípade, ak došlo k jej zániku môže pri zmene pomerov znovu obnoviť.
Odporca od 10.7.2015 začal opakovane študovať, a to externou formou štúdia, čomu predchádzalo
ročné zaevidovanie sa na úrade práce, a teda podľa názoru súdu sa toto štúdium nepovažuje za
sústavné pokračovanie v príprave na budúce povolenie, preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa kodporcovi zanikla. Vzhľadom na uvedené súd preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
odporcovi ku dňu 23.9.2014, t.j. nasledujúci deň po ukončení dennej formy štúdia. Súd poukazuje aj
na tú skutočnosť, že následne bol odporca 10 mesiacov evidovaný aj na úrade práce ako uchádzač o

zamestnanie.Súdtaktiežnezistilanizdravotné,anižiadneobjektívnedôvodyuodporcu,abyvyživovacia
povinnosť navrhovateľa k odporcovi naďalej trvala.

13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Stará Ľubovňa, písomne, trojmo. (§ 59 ods. 1 CMP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. [(§ 127 a § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len ,,CSP“)]

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvejinštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vadamala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný

stavveci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.