Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18Csp/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717208892
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717208892.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu v rade 1/: U.. A. D., nar.

X.X.XXXX, bytom K.. Ž.U. XX, XXX XX A.-Z., žalobcu v rade 2/: A.. M. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K..
Ž. XX, XXX XX A.-Z., obaja právne zastúpení Mgr. Vierou Rišianovou, advokátkou so sídlom Borcová
13, 038 44 a žalovaného: Tatra banka, a.s., sídlo: Hodžovo námestie 3, Bratislava 1, 811 06, IČO: 00
686 930, o určenie neplatnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ žiadali, aby súd rozhodol, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s
poistenímprefyzickéosohyč.I.-XX-XXXXXXXXXXzodňa9.3.2015,uzatvorenámedzižalobcomvrade
1/ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
s poistením pre fyzické osohy č. I.-XX-XXXXXXXXXX zo dňa 13.5.20I5, uzatvorená medzi žalobcom
v rade 1/ ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je neplatná a o povinnosti žalovaného nahradiť
žalobcom trovy konania.

2. V žalobe uviedli, že žalobca v rade 1/ uzatvoril so žalovaným nasledovné zmluvy:
- Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. I.-XX-XXXXXXXXXX zo
dňa 9.3.2015, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi 1/ ako dlžníkovi úver v sume
10.600.- Eur;
- Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. I.-XX-XXXXXXXXXX zo
dňa 13.5.2015, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi 1/ ako dlžníkovi úver v sume
7.550.- Eur.

3. Predmetné zmluvy boli uzatvorené len so žalobcom v rade 1/ bez písomného súhlasu žalobcu v rade
2/, a to aj napriek tomu. že žalobca v rade 2/ je manželom žalobcu v rade 1/. V danom prípade sa
pritom nejednalo o bežnú vec týkajúcu sa BSM žalobcov v rade 1/ a 2/.

4. Žalobca v rade 2/ sa preto týmto podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to konkrétne:

- Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. BSU-00-0002193010 zo
dňa 9.3.2015, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi 1/ ako dlžníkovi úver v sume
10.600.- Eur;- Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. BSU-00-0002213254 zo
dňa 13.5.2015, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi l/ ako dlžníkovi úver v sume
7.550.- Eur, ktoré právne úkony sú relatívne neplatné z dôvodu podľa ust. § 145 ods. 1 OZ, nakoľko

tieto boli urobené bez písomného súhlasu žalobcu v rade 2/, pričom na základe týchto bol prevzatý
záväzok do BSM na zaplatenie úverov v sume 10.600.- Eur a v sume 7.550.- Eur bez súhlasu žalobcu
2/. Žalobcovia sa preto mienia domáhať touto žalobou určenia, že predmetné právne úkony sú neplatné.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 24) namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu

v zmysle § 137 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“). Považuje predmetnú žalobu za účelovú a
neopodstatnenú a odkazom na ust. § 145 OZ uviedol, že predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143
OZ) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle. Za predmet
vlastníctvaatedaaniBSMsapretonepovažujúpohľadávkyazáväzky(dlhy),ktorésariadiavšeobecným
právnym režimom záväzkových vzťahov, s poukazom na Rozsudok NS ČR sp.zn. 3CZ/57/73.

6. Súd dňa 18.10.2017 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a právnej zástupkyne žalobcov
v rade 1/ a 2/. PZ žalobcov v rade 1/ a 2/ bola na pojednávanie riadne predvolaná na adresu v súlade
s ust. § 106 ods. 1 CSP, ktorú advokátka uviedla v žalobe a rovnako v splnomocnení, ktoré jej bolo
udelené žalobcami v rade 1/ a 2/. Žalovaný na pojednávanie bol riadne predvolaný (doručenka na č.l.
37), pojednávania sa nezúčastnil, súd pojednával v súlade s ust. § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania, lebo neboli splnené predpoklady na odročenie pojednávania v
zmysle § 183 CSP. .

8. Súd vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu a zistil, že žalobca v rade 1/ dňa 9.3.2015

uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. I.-
XX-XXXXXXXXXX a toho istého dňa Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a dňa 13.5.2015
uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č.
I.-XX-XXXXXXXXXX a toho istého dňa Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov k tejto zmluve.
Zmluvy podpísal ako dlžník so žalovaným ako veriteľom.

9. Z obsahu žaloby súd zistil, že žalobca v rade 1/ a žalobca v rade 2/ sú manželia.

10. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,

kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

11. Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo
výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo
ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

13. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.

14. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca v rade 1/, žalobkyňa v

rade 2/ sú manželia, túto skutočnosť prezentovali obaja žalobcovia v žalobe, spolu zastúpení právnou
zástupkyňou v zmysle splnomocnenia na č.l. 3.

15. Žalovaný uvedenú skutočnosť nepopieral.16. Súd mal preukázané, že žalobca v rade 1/ sám podpísal so žalovaným dve Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, dňa 9.3.2015 zmluvu č. BSU-00-0002193010

a dňa 13.5.2015 zmluvu č. BSU-00-0002213254. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ namietali neplatnosť
predmetných zmlúv.

17. Súd uvádza, že relatívna neplatnosť právneho úkonu (zmluvy) nastáva na základe jednostranného
právneho úkonu dovolaním sa relatívnej neplatnosti. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva

perfektným, keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti
domáha, dôjde druhému účastníkovi právneho úkonu. Prejav vôle, ktorým sa účastník dovoláva
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, musí vyjadrovať ako skutočnosť, že ide o uplatnenie relatívnej
neplatnosti, tak i konkrétnu vytýkanú vadu právneho úkonu, ktorá spôsobila relatívnu neplatnosť
právnehoúkonu.Dovolaťsarelatívnejneplatnostijepotrebnévočivšetkýmúčastníkomprávnehoúkonu.

18. Súd má za to, že žalobcovia v rade 1/ a 2/, ktorí boli dotknutí právnym úkonom, sa domáhali
uplatnenia relatívnej neplatnosti žalobou, doručením tejto žaloby žalovanému sa tento úkon, uplatnenie
relatívnej neplatnosti, stal perfektným úkonom. Oprávneným účastníkom v danom prípade bol tak
žalobca v rade 1/ ako aj žalobkyňa v rade 2/. Žalobca v rade 1/ predovšetkým ako subjekt právneho
úkonu - účastník zmlúv a žalovaná, ktorá uviedla, že bola na svojich právach opomenutá ako manželka,

ktorá v žalobe opísala, že išlo o záväzok, ktorý prevzal žalobca v rade 1/ bez súhlasu žalobkyne
ako manželky do BSM a budú spoločne splácať predmetný úver. Ďalej bolo potrebné sa zaoberať, či
objektívne ide o právny úkon relatívne neplatný.

19. Súd pri posúdení uplatnenej relatívnej neplatnosti predmetných právnych úkonov vychádzal z

právneho názoru rozsudku NS SR sp.zn. 4 Cdo 123/2008 zo dňa 29.9.2009, ktorý rozsudok vychádzal aj
z rozsudku NS ČSR z 21.12.1973 sp.zn. 3Cd 57/73, na ktorý poukázal aj žalovaný vo svojom písomnom
vyjadrení. NS SR v rozsudku 4 Cdo 123/2008 uviedol, že pri nezmenenej právnej úprave predmetu BSM
sú tieto závery (o.i. aj v rozsudku NS ČR z 21.12.1973 sp. zn. 3Cd 57/73) súdnej praxe stále použiteľné
a teda závery, že základnou podmienkou aplikácie ust. § 145 ods. 1 a 2 OZ na konkrétny prípad je

existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú
úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či právnemu
úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa
spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu
jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 OZ) môže byť len to, čo môže byť

predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, tj. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné
prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani BSM sa preto nepovažujú
pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na
tomto závere nič nemení to, že pri zániku BSM sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a
záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám),

podľazásadplatnýchprevyporiadanietohtospoluvlastníctva(vyporiadanieBSMvširšomzmysle).Ďalej
sa uvádza v rozhodnutí NS SR 4 Cdo 123/2008, že podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa
spoločných vecí nepovažujú napr. Zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov.

20. Súd, vychádzajúc z uvedeného právneho názoru, s ktorým sa stotožňuje, návrh žalobcov v rade 1/

a 2/, ktorí sa domáhali určenia relatívnej neplatnosti práve z dôvodu pri aplikácii ust. § 145 ods. 1 OZ
v spojení s § 40a OZ, bolo potom dôvodné návrh zamietnuť a žalovanému ako úspešnému v plnom
rozsahu priznať náhradu trov konania.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého, o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.