Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Tos/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117011354
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8117011354.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24.10.2017,
v trestnej veci odsúdeného H. P. pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. a iné
v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 41 PP 1/17 zo dňa
31.8.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť odsúdeného H. P..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 415 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 66 ods. 1 písm. b/ Tr.
zák. zamietol žiadosť odsúdeného H. P., nar. XX.X.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T 156/12 zo
dňa 26.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To 4/13 zo dňa 26.6.2014.

Proti tomuto uzneseniu, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí, podal
odsúdený sťažnosť, ktorú aj dodatočne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol,
že nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, ktorý zamietol jeho žiadosť o podmienečné prepustenie,
má za to, že podmienky podmienečného prepustenia splnil a je plne presvedčený, že bude viesť riadny
život a nikdy viac sa nedopustí žiadnej trestnej činnosti. To, za čo bol odsúdený, rešpektuje, avšak svojej

bývalej manželke fyzicky neublížil. Je si vedomý toho, že ako manžel a otec možno zlyhal, o čom svedčí
ajjehotrestnáminulosť,aleminulosťužzmeniťnemôže,urobívšetkopreto,abyzmenilsvojubudúcnosť
a nikdy viac sa nedopustí trestnej činnosti. Taktiež chce čím skôr vyrovnať pozdĺžnosť na vyživovacej
povinnosti, ktorá mu počas výkonu trestu vznikla.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
napadnutého uznesenia predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne zistil, že H. P. bol rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T
156/2012 zo dňa 26.11.2012 uznaný vinným zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák.
a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. a/,b/ Tr. zák., za čo mu bol okresným
súdompôvodneuloženýúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere13rokova6mesiacovnepodmienečne,

pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu
bolo uložené aj ochranné ústavné protialkoholické liečenie. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 7To 4/13 zo dňa 26.6.2014 bol obžalovaný uznaný vinným z rovnakej trestnej činnosti, avšak bol
mu uložený súhrnný trest odňatia slobody za použitia § 39 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 4 rokov, pre výkon
ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 30 mesiacov a podľa § 73

ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mu bolo uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Zároveň
bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Zvolen sp. zn.0T 173/2012 zo dňa 19.11.2012, ktorým bol odsúdenému za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. právoplatne uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie

rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce. Odsúdený teda vykonával trest odňatia slobody
spolu za tri trestné činy, ktoré spáchal v rozmedzí od roku 2010 do roku 2012, ktoré boli kvalifikované ako
zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák., prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1,2 písm. a/,b/ Tr. zák. a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

Odsúdený H. začal vykonávať trest odňatia slobody dňa 13.11.2014. Počas výkonu trestu odňatia
slobody vykonal ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou, a to od 18.11.2015 do 5.4.2016.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 28.4.2016 sp. zn. 4Nt 31/16 bol odsúdený
preradený z ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon
trestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia.Vsúčasnejdobevykonávatrestodňatiaslobody
v ÚVV a ÚVTOS Prešov s miestom výkonu Sabinov.

Počas výkonu trestu bol odsúdený, vychádzajúc z hodnotenia ústavu, v ktorom vykonáva trest, trikrát
disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol, boli zistené aj viaceré kladné poznatky, v
počiatočnom období dva záporné poznatky. Zaraďovaný bol aj na rôzne pracoviská, pričom opakovane
bola jeho pracovná morálka aj dosahované pracovné výsledky na veľmi dobrej úrovni. Kontakt udržiaval

korešpondenciou a návštevami s rodičmi, jeho resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá z
dôvodu častého požívania alkoholických nápojov, postoja odsúdeného k výkonu trestu odňatia slobody,
veku, pohlavia, predchádzajúcich odsúdení, riziko sociálneho zlyhania do budúcna je stredné. Ústav na
výkon trestu odňatia slobody konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na
podmienečné prepustenie, a preto ho odporúčal podmienečne prepustiť s dohľadom.

Z odpisu registra trestov odsúdeného je ďalej zrejmé, že tento má doposiaľ v registri sedem záznamov,
pričom uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 5Pp 63/09 bol podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov. Ďalej je z neho zrejmé, že v čase,
keď voči nemu bolo vedené trestné stíhanie pre zločin znásilnenia, sa dopustil prečinu ohrozenia pod

vplyvom návykovej látky, vo vzťahu ku ktorému odsúdeniu bol uložený súhrnný trest.

Správne súd prvého stupňa poukázal na znenie ustanovenia § 66 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., podľa
ktorého súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať,

že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za zločin, po výkone dvoch tretín
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Ajkeďpodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyniejemimoriadnyminštitútom,ktorýby

súd mal aplikovať len výnimočne, na podmienečné prepustenie odsúdený nemá automatický nárok, ale
súd ho môže použiť len za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to tak formálneho charakteru,
ktorým je vykonanie v prejednávanej veci dvoch tretín súdom uloženého trestu odňatia slobody, ako
aj materiálneho charakteru, a to preukázania polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie
musí jednoznačne viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností

skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu trestu,
ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto už
nie je potrebný. Pokiaľ teda súd, na základe vykonaného dokazovania, nedospeje k bezpečnému
záveru, že odsúdený sa polepšil, nemôže odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne
prepustiť. K splneniu materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody, podľa názoru krajského súdu, teda dôjde až vtedy, keď odsúdený sa vo výkone
trestu odňatia slobody dobre správa, pretože si uvedomuje nesprávnosť svojho doterajšieho konania
spočívajúceho v páchaní trestnej činnosti, je odhodlaný viacej takto nekonať a aktívne prejavuje
snahu po náprave objektivizovanú najmä disciplinárnymi odmenami a samozrejme neporušuje ústavný
poriadok spôsobom, za ktorý by musel byť potrestaný disciplinárnymi trestami. Pokiaľ totiž odsúdený ani

vo výkone trestu odňatia slobody, kde je nad jeho správaním vo zvýšenej miere dohliadané, nedodržiava
určené pravidlá správania sa, niet záruky, že tak bude konať na slobode, kde bude mimo ústavného
dohľadu.Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania, aj krajský súd
dospel k záveru, že aj keď formálne podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, a to vykonanie dvoch tretín uloženého trestu, boli splnené, vykonané dokazovanie neviedlo k

dostatočne odôvodnenému záveru, že sa odsúdený už doterajším výkonom trestu natoľko polepšil, že
jeho ďalší výkon nie je potrebný.

O tom, že odsúdený sa čiastočne polepšil, svedčí tá skutočnosť, že plnil svoje povinnosti, bol doposiaľ
trikrát disciplinárne odmenený a verbálne prezentuje snahu v budúcnosti viesť riadny život. Na druhej

strane odsúdený bol v minulosti, teda pred spáchaním trestného činu, šesťkrát súdne trestaný, pričom
vo viacerých prípadoch došlo k spáchaniu trestnej činnosti súvisiacej s nadužívaním alkoholu. Taktiež
už raz podmienečne prepustený bol a ani predchádzajúci výkon trestu odňatia slobody ho neodradil od
páchania trestnej činnosti. Aj keď z hodnotenia odsúdeného je zrejmá snaha polepšiť sa, ako aj to, že
sa kontaktuje s rodinou a pre prípad podmienečného prepustenia sú vytvorené podmienky pre možnú
resocializáciu, teda pokračovanie a dovŕšenie prevýchovného procesu odsúdeného, je treba uviesť,

že z charakteristík a dotazníka z ÚVTOS plynie, že odsúdený zodpovednosť za spáchaný trestný čin
akceptuje čiastočne, má menší záujem zmeniť sa, je menej kritický k spáchanému trestnému činu. Za
takejto situácie nemôže krajský súd dospieť k záveru, že by sa odsúdený už doterajším výkonom trestu
odňatia slobody polepšil a že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Nepochybil preto súd prvého stupňa, keď návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol, a krajský súd preto sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods.
1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.