Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/348/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214873
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712214873.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej
veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865
141 proti povinnému U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X. XXXX/XX, XXX XX K., vedenej súdnym

exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava pod sp. zn. EX 16671/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 875,89 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 32Er/650/2012-59 zo dňa 7. júna
2017 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 32Er/650/2012-59 zo dňa 7. júna 2017 z r u š u j e a vec
v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04620/11,

ktorý vydal dňa 20.06.2011 rozhodca JUDr. Miroslav Rác. Podkladom pre vydanie rozhodcovského
rozsudku bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 25.06.2010.
Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou
dňa 25.06.2010.

3.Súdprvéhostupňavychádzalzozáveru,žezmluvaoúvereuzavretámedzioprávnenýmakoveriteľom

a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok
je spotrebiteľskou zmluvou, čo vyplýva z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti
oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy. Z uvedených dôvodov na daný právny vzťah
aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere upravujúce spotrebiteľské zmluvy.

4. Okresný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou,
nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Súd
dal do pozornosti, že požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy alebo tiež nedostatok značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa nie je spôsobilé zaručiť
dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj
subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi

(iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu
rozhodcovským súdom, tak i všeobecným súdom. Túto nerovnováhu teda nie je spôsobilé eliminovaťustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre
prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám
stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej

podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie
sa právomoci rozhodcovského súdu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto
možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Uvedené obmedzenie možnosti domáhať sa ochrany na všeobecnom súde neeliminuje
ani ustanovenie, ktoré dáva účastníkovi možnosť podať stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o

preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom tohto súdu, keďže rozhodovanie sa len
presunie na iného rozhodcu toho istého súdu. Taktiež obmedzením možnosti spotrebiteľa domáhať sa
svojho práva na všeobecnom súde je ustanovenie, ktoré vylučuje možnosť žalovať spor zo zmluvy na
všeobecnom súde, ak už bol na rozhodcovskom súde započatý akýkoľvek spor z tejto zmluvy, na ktorý
má rozhodcovský súd právomoc.

5. Nakoľko bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno
predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu,
čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Preto sa aj možnosť ktorejkoľvek zmluvnej strany odstúpiť

od Rozhodcovskej zmluvy v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy míňa účinkom ochrany
zmluvných strán pred účinkami rozhodcovskej doložky a nastolenia možnosti riešenia sporu na
všeobecnom súde. Toto všetko je dôkazom koncipovania Rozhodcovskej zmluvy predovšetkým v
záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je
zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania

za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Účinkom uplatnenia tejto rozhodcovskej
doložky je, že spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu v podstate núti neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskémukonaniuavzdaťsatakústavnéhoprávanaspravodlivýprocesprednezávislýmsúdom.
Takéto zmluvné ustanovenie má podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu
neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex

offo). Okresný súd preto dospel k záveru, že tu nebola platne založená ani právomoc rozhodcu na
prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať aj náležitú ochranu v
procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, čiže stať sa spôsobilým exekučným titulom.

6. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v prejednávanej veci je založená na absolútne

neplatnej rozhodcovskej, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný
v rozpore so zákonom, preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní tvrdil, že okresný súd prekročil
v prejednávanej veci rámec svojej preskúmacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) a v jeho nadväznosti zákon

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Súd v prejednávanej veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím oprávnený nesúhlasil a mal za to,
že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis napriek tomu, že
ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie
v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd

v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k
niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne

nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými mravmi však musí mať
povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.8. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK

spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok,
a to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto
môže vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu okresného súdu.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o

zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona
o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, nakoľko v prejednávanej
veci bola podkladom pre rozhodcovské konanie samostatná a individuálne dohodnutá Rozhodcovská
zmluva,ktorávčlánkuIIodsek2,vetadruháupravilamožnosťktorejkoľvekzmluvnejstranypodaťžalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu na všeobecný súd. Z uvedeného je zrejmé, že povinnému nebola
odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok na všeobecný súd. K právnemu

názoru okresného súdu ohľadne znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred
štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka oprávnený poukázal
na dôvodovú správu, v zmysle ktorej je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. V danej veci podľa názoru oprávneného okresný súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

9. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že

odvolanie oprávneného je dôvodné.

11. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 13.08.2012 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Následne bola okresnému súdu dňa 27.09.2012 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

12. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR

04620/11 zo dňa 20.06.2011. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému sumu 905,89 Eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
724,27 Eur od 03.03.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 724,27 Eur od
03.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 266,24 Eur, všetko do troch
dníodprávoplatnostirozhodcovskéhorozsudku.Podkladomprevydanierozhodcovskéhorozsudkubola

Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 25.06.2010 a blankozmenka
vystavená dňa 25.06.2010, ktorou si účastníci zabezpečili svoj záväzkovoprávny vzťah. Nakoľko si
povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh sa stal splatný v celku dňa 30.11.2010.
Oprávnený v zmysle dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa 17.01.2011 zmenku povinného a na základe
takto vyplnenej zmenky si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní.

13. Okresný súd následne v napadnutom uznesení zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v
prejednávanej veci je založená na absolútne neplatnej rozhodcovskej, v dôsledku čoho bol exekučný
titulu vydaný v rozpore so zákonom.

14. V bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere si oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník upravili riešenie sporov tak, že zmluvné strany
prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, a to
ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred

rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť
mediáciu, pri ktorej zmluvné strany pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmenky a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie. Mediačná dohoda bola uzatvorená podľa zákona č. 420/2004 Z. z. tak, že všetky spory, ktorévzniknú z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia a dohody o vyplnení zmeniek a zmenky vrátane
sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené Mediačným centrom registrovanom na
Ministerstve spravodlivosti SR, zriadenom a vedenom spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so

sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava , IČO: 35 922 761, zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3530/B.

15. Žiadnu dohodu o riešení sporu rozhodcovským súdom zmluva o úvere a ani Všeobecné obchodné
podmienky neobsahujú a v exekučnom konaní nebola ani oprávneným predložená na samostatnej

listine.

16. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej
zmluvy dohodli na dvoch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadné vzájomné spory, a to Stály
rozhodcovský súd a príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky, pričom právo výberu je na žalujúcej
zmluvnej strane.

17. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

18. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

20. V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex
offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto
exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská
zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a
§ 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky

pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

21. Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného

konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.
ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely
zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný

súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a
rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tietopožiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez
návrhu zastavená“.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 25.06.2010 (ďalej Občiansky
zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

24. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Odvolací súd po preskúmaní zmluvy súhlasí so záverom okresného súdu v tom, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 25.06.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je podnikateľským
subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej

činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi
spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

27. V prejednávanej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, ktorá sa však v spisovom materiály

nenachádza, preto záver okresného súdu o tom, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie
v prejednávanej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone nie je možné považovať za
správny.

28. Oprávnený v odvolaní uviedol, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl.

ZoRK na samostatnej listine, ktorá sa však v spise nenachádza. Rozhodcovská zmluva na samostatnej
listine nie je súčasťou ani zmluvy o úvere a ani Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, preto je
právnynázorokresnéhosúduotom,žeprávomocrozhodcovskéhosúdunarozhodnutievprejednávanej
veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone vyslovený predčasne. Okresný súd nemohol
pre absenciu rozhodcovskej zmluvy skutkový stav veci zistiť kvalifikovane, v dôsledku čoho nie je jeho

rozhodnutie vecne správne.

29. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd oprávneného nevyzval na predloženie
rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej si odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd rozhodnúť spor
medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o úvere zo dňa 25.06.2010, pritom bez jej

predloženia nie možné posúdiť, či je exekučný titul vykonateľný alebo nie. Odvolací súd na predloženie
rozhodcovskej zmluvy okresný súd upozornil už v zrušujúcom uznesení č. k. 43CoE/172/2016-51 zo
dňa 17. mája 2016, ktorým bol okresný súd viazaný.

30. Vzhľadom k tomu, že okresný súd od oprávneného nevyžiadal rozhodcovskú zmluvu, v dôsledku

čoho vec nesprávne právne posúdil, musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1, 2 CSP vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom
okresný súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy opätovne rozhodne o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

31. V ďalšom konaní okresný súd od oprávneného vyžiada rozhodcovskú zmluvu a následne posúdi,
či je rozhodcovská zmluva platne dohodnutá, a to nielen z hľadiska jej formy, ale aj obsahu, ale aj z
hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej podmienky.32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).