Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/343/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416220600
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4416220600.5

Medzitýmny rozsudok

T. súd I. E. samosudcom W.. W. K. v právnej veci žalobcu: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. XXX,
právne zastúpený: V.. W. Q., advokát, AK I. E., J. bašta X proti žalovanej: W.. G. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. Z. XXX, právne zastúpená: W.. Y. B., advokát, AK I. E., G. XX o zaplatenie XX XXX,- eur, takto

r o z h o d o l :

E. uplatneného procesného nároku žalobcu j e d a n ý.

O výške nároku a o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom
uplatnenom procesnom nároku.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia XX XXX,- eur titulom
vyplatenia pomernej časti všeobecnej hodnoty členského podielu v bytovom družstve.

X. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, namietala jej procesné nedostatky pre absenciu
právnej kvalifikácie uplatneného nároku a zároveň vzniesla námietku premlčania.

X. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, oboznámením pripojených správ
a dokladov, rozsudku tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, rozsudku N. súdu v I.
XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, poslednej výzvy, doručenky, výzvy, inzerátov, pripojených

spisov tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX, XC/XXX/XXXX a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

M. uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo rozvedené rozsudkom T. súdu I. E. XXC/XX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatné dňa XX.XX.XXXX. Od rozvodu manželstva strany spolu
vôbec a v žiadnej forme nekomunikujú a do troch rokov od rozvodu manželstva žiaden z nich nepodal

žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (Z.) a zároveň počas tohto obdobia
medzi nimi nedošlo ani k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní Z. (zhodné výpovede strán a pripojený spis
tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX). W. stranami nie je sporná ani ďalšia skutočnosť, a to, že počas trvania
manželstva, a to na základe rozhodnutia T. stavebného bytového družstva v I. E. zo dňa XX.XX.XXXX o
pridelení družstevného bytu na ulici V. N. XX, I. E., byt č. XX a zápisnice o dohode, odovzdaní a prevzatí
bytu zo dňa XX.XX.XXXX, stranám vzniklo právo spoločného nájmu manželov k družstevnému bytu. Po

rozvode manželstva bolo možné aj túto otázku riešiť dohodou, pretože to zákon pripúšťa; v opačnom
prípade rozhoduje súd podľa § 705 ods. X veta druhá OZ pri zohľadnení kritérií uvedených v § 705
ods. X OZ. G. tomu bolo aj v prípade strán, pretože na T. súde I. E. pod spisovou značkou XC/XXX/
XXXX prebiehalo od XX.XX.XXXX konanie na základe žaloby žalobkyne W.. G. Z. proti žalovanému V.
N. a predmetom sporu bolo zrušenie práva spoločného nájmu bytu po rozvode manželstva. L. T. súdu
I. E. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.XX.XXXX bolo zrušené účastníkom

konania, teda stranám, právo spoločného nájmu k bytu č. XX v I. E. na ulici J. N. č. XX, blok T-2, na
V. poschodí, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva, súd ďalej určil za výlučnú nájomkyňua členku I. bytového družstva, I. E. žalobkyňu, žalovanému nebolo priznané právo na bytovú náhradu,
žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania a napokon konanie o vzájomnom
návrhu o zaplatenie sumy XX XXX,- eur bolo zastavené. Na odvolanie žalovaného vo veci rozhodoval

odvolací súd, pričom rozsudkom N. súdu v I. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný
XX.XX.XXXX bol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. T. súd poznamenal,
okrem iného, že rozhodnutie podľa § 705 ods. X druhá veta T. zákonníka o ďalšom nájme družstevného
bytu nie je viazané na to, aby sa súčasne rozhodovalo aj o vyporiadaní spoločných majetkových práv
bývalých manželov. V prípade družstevných bytov, ku ktorým vzniklo nielen právo spoločného nájmu

bytu manželmi, ale i spoločné členstvo manželov v družstve, je vyjasnenie otázky, ktorý z rozvedených
manželov zostane členom družstva, predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.
Ak je zrušené právo spoločného nájmu družstevného bytu bývalými manželmi a určené, kto z nich bude
ako nájomca a súčasne ako člen družstva byt užívať, zaniká spoločné členstvo v družstve. J. podiel v
družstve sa ako pôvodne spoločné majetkové právo manželov stáva vo vzťahu k družstvu majetkovým
právom len jedného z manželov. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo

k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu stranami podľa § 705 ods. X T. zákonníka a
vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, potom
jeho vyporiadanie spadá pod režim § 1X9 ods. 4 T. zákonníka ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné
manželom.U.,ktobudeakočlendružstvabytďalejužívať,sariešiajotázkačlenskéhopodieluvbytovom
družstve. F. otázka, či a akú sumu je nadobúdateľ členského podielu povinný vyplatiť zo zostatkovej

hodnoty tohto podielu druhej zo strán, sa v konaní o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného
bytu nerieši. S konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu nie je spojené konanie, v ktorom by sa
posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov, strán, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z toho majetku
nadobudne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že lehota uvedená v § 1X9 ods. 4 T. zákonníka (trojročná

lehota na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov od jeho zániku) už mohla uplynúť
(uznesenie I. súdu SR sp.zn. XCdo XX/XXXX). O. hodnoty členských práv a povinností spojených s
užívaním družstevného bytu musí byť preto predmetom iného konania, v ktorom sa na výsledky konania
o zrušenie práva spoločného nájmu bytu prihliada (zhodné tvrdenia strán, pripojený spis T. súdu I. E. XC/
XXX/XXXX). O. zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu oznámil žalovanej, že žalobcovi vznikol

nárok na vyporiadanie hodnoty členského podielu vo vzťahu k už zrušenému právu spoločného nájmu
k družstevnému bytu č. XX v I. E. na ulici J. N. XX. E. bola vyzvaná na zaplatenie sumy XX tis. eur a
to do XX.XX.XXXX s upozornením, že požadovaná suma je na nižšej úrovni, než je trhová cena, no
v prípade jej neuhradenia bude vec riešená súdnou cestou (výzva). B. výzvou zo dňa XX.XX.XXXX,
doručenou žalovanej XX.XX.XXXX (posledná výzva a doručenka), právny zástupca žalobcu opätovne

vyzval žalovanú, aby uhradila žalobcovi XX XXX,- eur. E. k žalobe pripojil tri inzeráty z internetu o
trhových cenách bytov v I. E. na ulici J. N.. V prípade prvého inzerátu sa jednalo o trojizbový byt o výmere
XX mX pri cene XX XXX,- eur, v druhom prípade sa jednalo o trojizbový byt o výmere XX mX pri cene XX
XXX,- eur a napokon bol inzerovaný aj trojizbový byt o výmere XX mX pri cene XX XXX,- eur (inzeráty).
X. Podľa § XXX ods. X OZ ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

nedošlo k zrušeniu práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi podľa § 705 ods. X T.
zákonníka a vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, potom jeho vyporiadanie spadá pod režim § 1X9 ods. 4 T. zákonníka ako tzv. ostatné
majetkové právo spoločné manželom. G. právo sa už vyporiadava podľa zásad platných pre
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ( XXX T. zákonníka), nie za použitia ustanovenia § 150 T.

zákonníka.

B. § X00 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

B. § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je X ročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

X. Možno dospieť k záveru, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť až po zrušení

práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve (§ 705 ods.
X T. zákonníka) či už dohodou účastníkov alebo rozhodnutím súdu. Do tej doby totiž toto právo trvá
ako spoločné a nie je dovtedy ani známe, kto sa stane výlučným nájomcom bytu, a teda ani nemožno
stanoviť komu patrí náhrada za stratené spoločné právo. Na rozdiel od bezpodielového spoluvlastníctvamanželov, ktoré zaniká k okamihu zániku manželstva (§ X48 ods. 1 T. zákonníka), spoločný nájom
družstevného bytu a spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve zaniká až na základe dohody
bývalých manželov o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu alebo rozhodnutím súdu (ak

nejde o prípad uvedený v prvej vete § 705 ods. X T. zákonníka). Do doby zániku spoločného nájmu a
spoločného členstva v družstve nemožno teda vyporiadanie ohľadom tohto majetkového práva vykonať
(rozsudok I. súdu SR X H. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).
B. rozhodnutia I. súdu SR zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. XM-Cdo XX/XXXX... toto majetkové právo môže
byť na súde uplatnené najskôr v nasledujúci deň po dni, od ktorého uplynuli tri roky od zániku manželstva

(bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Až týmto dňom totiž nastanú právne účinky zákonnej
domnienky podľa § 1X9 ods. 4 T. zákonníka. G. deň a nie deň kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení práva spoločného
nájmu družstevného bytu, treba preto považovať za deň, ktorým začína plynúť všeobecná trojročná
premlčacia doba, uvedená v § 101 T. zákonníka , keďže pre uplatnenie tohto práva nie je osobitne stanovená premlčacia doba". B. rozhodnutia

NS ČR zo dňa XX. XX. XXXX sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX
zasa „právo na vyporiadanie spoločného členského podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané
skôr než je zrušené spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve. B. sa právo na vyporiadanie
spoločného členského podielu bývalých manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva
nájmu družstevného bytu a na tom, ktorý z nich bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen

družstva alebo tých manželov, o spoločných právach ktorých vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo
rozhodnuté podľa § 705 ods. X druhej vety T. zákonníka v lehote troch rokov, stanovenej v § 1X9 ods. 4 T. zákonníka , nemôže premlčať skôr než dôjde k zrušeniu spoločného práva
nájmu družstevného bytu a určeniu kto bude ďalej užívať ako výlučný člen družstva. O. trojročná

premlčacia lehota v zmysle § 101 T. zákonníka potom začne plynúť dňom nasledujúcim po tom čo došlo k takémuto zrušeniu práva (rozsudok N.
súdu E. XCo/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

X. V danom prípade súd rozhodol za splnenia podmienky účelnosti medzitýmnym rozsudkom

podľa § 2X4 ods. 1 C.s.p. potom, čo sa v priebehu konania pozitívne k tomuto postupu strany
vyjadrili prostredníctvom svojich právnych zástupcov. P. medzitýmneho rozsudku bola vzhliadnutá v
skutočnosti, že je účelnejšie a hospodárnejšie sa v prvom rade vysporiadať so základom uplatneného
procesného nároku, obzvlášť po tom, čo žalovaná opakovane vzniesla námietku premlčania a po
definitívnom doriešení tejto otázky v závislosti od jeho výsledku postupovať spôsobom zameraným buď

na zistenie výšky uplatneného procesného nároku a to pre prípad, že by právoplatným medzitýmnym
rozsudkom bolo určené, že základ uplatneného procesného nároku žalobcu je daný, prípadne sa výškou
uplatneného procesného nároku nezaoberať vôbec a to za situácie, ak by právoplatne bolo v konečnom
dôsledku rozhodnuté, že procesný nárok žalobcu daný nie je. M. pritom dospel k záveru, že procesný
nárok žalobcu je daný z nasledovných dôvodov. Z vykonaného dokazovania, vrátane výsluchu strán

a oboznámenia pripojených spisov tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX a XC/XXX/XXXX je nepochybné a
medzi stranami nesporné, že manželmi boli v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX o rozvode manželstva.
B. trvania manželstva, a to dňa XX.XX.XXXX stranám vzniklo právo spoločného nájmu manželov k
družstevnému bytu, nachádzajúceho sa v I. E., J. N. XX, byt č. XX a zároveň aj spoločné členstvo

v bytovom družstve. I. je aj ďalšia skutočnosť, a to že po rozvode manželstva, teda od XX.XX.XXXX
medzi stranami neprebiehalo konanie o vyporiadaní ich Z. po rozvode manželstva a zároveň medzi
nimi nedošlo ani k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní Z.. I. jednoznačná a nespochybniteľná je aj ďalšia
skutočnosť, a to, že v konaní tun. súdu XC/XXX/XXXX bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom T. súdu
I. E. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom N. súdu v I. XXCo/

XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný XX.XX.XXXX o zrušení práva spoločného nájmu
strán k bytu č. XX v I. E., na ulici J. N. XX, za výlučnú nájomkyňu a členku družstva bola určená
žalobkyňa, žalovanému nebolo priznané právo na bytovú náhradu, ďalej bolo rozhodnuté o trovách
konania a napokon konanie o vzájomnej žalobe o zaplatenie XX XXX,- eur bolo zastavené. V tejto
súvislosti súd v podrobnostiach odkazuje na právny názor vyslovený odvolacím súdom, t.j. N. súdom

v I. v jeho rozsudku XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je v podrobnostiach citovaný vyššie
a ďalej sa poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku I. súdu SR X H. XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX a ktorý je rovnako podrobne citovaný v predchádzajúcej časti odôvodnenia. X. je, že
pokiaľ po rozvode manželstva strany neuzatvorili dohody o vyporiadaní ich Z. do troch rokov a aninepodali žalobu na súd o vyporiadaní ich Z. v tejto lehote, a zároveň ak stranám za trvania manželstva
vzniklo právo spoločného nájmu manželov a aj spoločné členstvo v bytovom družstve, tak vyporiadanie
členského podielu je možné vykonať v samostatnom konaní. A práve o tento prípad v konaní ide. M.

sú rozvedenými manželmi, neuzatvorili dohodu o vyporiadaní Z. a žiaden z nich ani nepodal žalobu
na súd o vyporiadanie Z.. Za trvania manželstva dňa XX.XX.XXXX im vzniklo právo spoločného nájmu
manželov a spoločné členstvo v bytom družstve, ktoré je nutné v samostatnom konaní vyporiadať s
poukazom na ustanovenie § 1X9 ods. 4 OZ. G. je nutné konštatovať, že základ uplatneného procesného
nároku žalobcu je daný. M. sa vyjadruje aj k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej, ktorá

mala za to, že túto žalobu si žalobca mohol včas uplatniť najneskôr do troch rokov od právoplatnosti
rozsudku o ich rozvode, teda do XX.XX.XXXX, pri zohľadnení všeobecnej premlčacej doby podľa §
101 OZ. M. má za to, že uvedená námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná. M. sú
právoplatne rozvedené od XX.XX.XXXX, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu o ich
rozvodeaktorýjecitovanývyššie.N.vtomtospore,tedavoveciXXC/XXX/XXXXbolozačaténazáklade
žaloby žalobcu dňa XX.XX.XXXX. Ak by argumentácia žalovanej ohľadom jej námietky premlčania bola

dôvodná, v takom prípade by bolo nutné konštatovať, že žaloba bola podaná oneskorene, po márnom
uplynutí trojročnej premlčacej doby, uvedenej v § 101 OZ. M. však tento názor nezdieľa, pretože sa v
plnom rozsahu pripája k právnemu názoru vyslovenému v rozsudku N. súdu v E. XCo/X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorého podrobná argumentácia je uvedená v predchádzajúcej časti odôvodnenia a na
ktorú súd poukazuje ako na svoju vlastnú. Y. v stručnosti sa dodáva, že všeobecná trojročná premlčacia

doba podľa § 101 OZ začne plynúť dňom, nasledujúcim potom, čo došlo k zrušeniu práva spoločného
nájmu manželov k družstevnému bytu, pričom v súdenej veci k tomu došlo dňa XX.XX.XXXX, kedy
nadobudol právoplatnosť potvrdzujúci rozsudok N. súdu v I. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
konanievtejtovecibolozačatédňaXX.XX.XXXX,tedavčasaeštepreduplynutímvšeobecnejtrojročnej
premlčacej doby. E. sa súd v stručnosti vyjadruje aj k výhradám žalovanej k samotnej žalobe. M. na

rozdiel od žalovanej je toho názoru, že žaloba je vypracovaná jasne a určito, že spĺňa všetky náležitosti
a to tak všeobecné náležitosti uvedené v § X27 ods. 1 C.s.p., ako aj osobitné náležitosti žaloby podľa
§ XX2 ods. 1, 2, 3 k § 133 ods. 1 C.s.p.. B. formalizmus v súdenej veci nie je na mieste a je nutné
zdôrazniť, že ani za účinnosti T. súdneho poriadku a rovnako tak ani za účinnosti H. sporového poriadku
právna kvalifikácia uplatneného nároku nebola a ani nie je náležitosťou žaloby.

X. L. právny názor vyslovený v uznesení I. súdu SR X H
zo dňa XX.XX.XXXX súd vyslovil samostatným výrokom, že o výške nároku a trovách konania bude
rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom procesnom nároku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.