Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Ladislav Mejstrík
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/45/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200105
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114200105.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka,
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
U. H., nar. XX. XX. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, bytom u matky, dieťa rodičov, matka: Z. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., C. XX, zastúpená
JUDr. Patríciou Bednářovou, advokátkou so sídlom F., I. T. XX a otec: M. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F., M. XX/XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o určenie priezviska
maloletého dieťaťa, na odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
37P/1/2014-282 zo dňa 09. 01. 2017, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil priezvisko maloletému U., nar. XX. XX. XXXX
tak, že priezvisko je „H.“. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že pri narodení maloletého dieťaťa
platila domnienka otcovstva, zapísaný bol bývalý manžel matky a dieťa dostalo priezvisko H.. Neskôr
po zapretí otcovstva a uznaní otcovstva zo strany biologického otca k dohode rodičov o priezvisku dieťa
nedošlo, preto o ňom rozhodol súd. Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania súdu dieťa už priezvisko H.
používalo, je naň zvyknuté, má ďalších súrodencov, ktorí všetci používajú priezvisko H. a s biologickým
otcomžiadnyvzťahdieťaneudržiava(otecjevovýkonetrestuodňatiaslobody),niejedôvod,abydieťaťu
bolo určené priezvisko Y., tak ako to žiadal jeho biologický otec. Právne vec súd posúdil v zmysle ust. §
28 a § 40 Zákona o rodine, ako aj v zmysle ustanovení zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa.
Uviedol, že skutočnosť, prečo sa nemôže synovi venovať a stýkať sa s ním, zapríčinila justícia svojimi
nesprávnymi rozhodnutiami a žiadal, aby maloletý U. mal určené priezvisko Y..
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletého dieťaťa, ktorá uviedla, že so závermi súdu prvej
inštancie sa v celom rozsahu stotožňuje. Už v záujme maloletého je, aby mal priezvisko H., tak ako aj
jeho ostatní súrodenci. Maloletý uvedené priezvisko plne vníma ako svoje a takto sa aj predstavuje iným
osobám. K otcovi nemá vyvinuté žiadne citové väzby a neudržiava s ním žiadny kontakt, pretože otec je
momentálne vo výkone trestu odňatia slobody. V odvolaní otec nepoukázal na žiadne nové skutočnosti.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil.4. Vo vyjadrení otec dieťaťa potvrdil, že maloletý U. k nemu nemá žiadne citové väzby. Opätovne však
zdôraznil, že to nie je dôsledok jeho nezáujmu o syna, ale takýto stav spôsobili nesprávne rozhodnutia
súdov, v dôsledku ktorých nemá možnosť sa so synom stýkať. Uviedol, že po narodení sa o syna staral a
pokiaľpominúprekážkyspojenésjehonezákonnýmodsúdením,opäťmázáujemsasosynomstretávať.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom § 65 a § 66 CMP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie
prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie určenia priezviska maloletému dieťaťu, vecne správne
rozhodol a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na správnosť
rozsudku súdu prvej inštancie a z uvedených dôvodov sa obmedzil iba na konštatovanie správnosti jeho
dôvodov podľa § 387 ods. 2 CSP.
7. V danom prípade rozhodoval prvoinštančný súd o určení priezviska maloletého U. vzhľadom k
tomu, že jeho biologickí rodičia sa na tomto nevedeli dohodnúť. Matka doterajšie priezvisko maloletého
obhajovala tým, že od narodenia dieťa priezvisko používa, je s ním stotožnené, má ďalších štyroch
súrodencov, ktorí všetci používajú priezvisko rovnaké. Dieťa je vo veku, kedy si uvedomuje, čo by
priniesla prípadná zmena jeho priezviska (založená rozhodnutím súdu), avšak používať priezvisko otca
„Y.“ nemá záujem. Otec dieťaťa sa k týmto dôvodom bližšie nevyjadril, poukazoval len na to, že po
narodení sa o dieťa staral, v súčasnosti je však vo výkone trestu odňatia slobody a nemá možnosť
fyzicky sa o dieťa starať, ani sa s ním stretávať. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že po zapretí
otcovstva bývalým manželom matky maloletého dieťaťa sa o priezvisko biologický otec nezaujímal,
otcovstvo uznal až po tom, keď bolo iniciované konanie na súde. Odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie z takto zisteného skutkového stavu správne dospel k záveru, že pre dieťa je vhodnejšie
používať dovtedajšie priezvisko „H.“ a určil takéto priezvisko maloletému dieťaťu aj do budúcna.
8. Odvolací súd považuje rozhodnutie za vecne správne, a preto ho v celom rozsahu potvrdil.
9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania (nezistil také
okolnosti prípadu, na základe ktorých by priznanie náhrady trov bolo spravodlivé v zmysle § 55 CMP).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.