Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315225584
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315225584.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, Bratislava, právne zastúpený: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners, s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanému:
E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, Z., o zaplatenie 1.995,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 10C/818/2015-75 zo dňa 03. novembra 2016, v
časti zamietnutia takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti zamietnutia a súvisiacej náhrady trov konania

p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť 207,33 eur s 5,05% ročným
úrokom z omeškania od 1.11.2015 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
v ostatnej časti súd žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému sa
priznáva náhrada trov konania v rozsahu 76,80 % trov konania.

2.Zodôvodneniarozsudkujezistené,žedňa24.1.2012uzatvorilistranysporuZmluvuospotrebiteľskom
ČSOB úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie žalovaného finančných prostriedkov formou
spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 1600,- eur, s tým, že tieto mohol žalovaný čerpať
jednorazovo dňa 24.11.2012. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému na jeho účet finančné
prostriedky vo výške 1.600,- eur prevodom. Vyčerpaný a nesplatený úver sa úročil pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 24,90 % ročne. RPMN predstavovala 36,28 %, celková čiastka, ktorú musí žalovaný
zaplatiť, vypočítaná podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovala čiastku 2.460,75

eur za predpokladu, že bude čerpaný celý úverový limit. Priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy bola
20,37 % . Splácanie úveru bolo dohodnuté v 36 mesačných anuitných splátkach, pričom anuitná splátka
sa skladá z istiny a príslušných úrokov vo výške podľa zmluvy. Deň splatnosti 20- teho v mesiaci. Prvá
anuitná splátka bola splatná 20.2.2012 a posledná 20.1.2015, pričom je to aj deň splatnosti úveru. Prvá
až predposledná splátka bola určená vo výške 63,40 eur /t. .36 x 63,40 Eur = 2.219,- eur a posledná
splátka bude vypočítaná v priebehu splácania úveru.

3. Súd posúdil zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko absentovala v zmluve náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., preto súd zaviazal žalovaného len na úhradu istiny, ktorá
preukázateľne nebola uhradená (poskytnuté a čerpané financie 1.600,- eur, z toho uhradené 1.392,67
Eur, t.j. zaplatiť 207,33 eur. Podľa uvedeného ustanovenia bolo potrebné v zmluve presne uviesť výšku,počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. V zmluve bola určená splátka 1 až 35 vo výške 63,40 eur bez určenia, koľko z

nej ide na istinu a koľko na úroky a poplatky a taktiež posledná splátka mala byť vypočítaná v priebehu
splácania. Taktiež súd zamietol návrh v časti zaplatenia zmluvných úrokov, uplatňovaných po predčasnej
splatnosti úveru s poukazom na uznesenie Ústavného súdu č. IV. ÚS 476/2012 a taktiež z dôvodu, že
úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej
výške od 1.11.2015 v zmysle návrhu zo sumy priznanej týmto rozhodnutím.

4. Odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, spis. zn.: 10C/818/2015 zo dňa
03.11.2016 v jeho zamietavej časti podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 365
ods. 1 písm. f), h). Odvolateľ poukazuje na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého:
„...zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky“

a § 502 Obchodného zákonníka, podľa ktorého: „...od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona“ Dohoda o povinnosti zaplatiť zo strany dlžníka úrok za úver je esenciálnou
náležitosťou zmluvy o úvere, pričom zákonné ustanovenie vymedzujúce túto esenciálnu náležitosť má
kogentný charakter, a preto je vylúčené, aby sa zmluvné strany dohodli na bezúročnom poskytnutí

peňažných prostriedkov, teda ani súd nemôže svojim postupom negovať základnú charakteristiku
zmluvy o úvere. Poukazuje na rozsudok SD EÚ sp. zn. C-42/15, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
konkrétne prípady sa majú vždy posudzovať s ohľadom na ich materiálny základ, t. j. s ohľadom na to,
či bol Žalovaný schopný posúdiť rozsah svojej povinnosti. Striktný formálny výklad je prípustný len za
predpokladu, že zákonné ustanovenie expressis verbis uvádza určitú povinnosť dodávateľa (Žalobcu).

Má za to, že povinnosti tak, ako boli prezentované súdom prvého stupňa, nemajú oporu v právnych
predpisoch Slovenskej republiky. Vo vzťahu ku započítavaniu jednotlivých splátok poukazujeme na
rozsudok SD EÚ sp. zn. C-42/15 zo dňa 9. novembra 2016, podľa ktorého: „...Preto je potrebné
odpovedaťnapiatuašiestuotázkutak,žečlánok10ods.2písm.h)ai)smernice2008/48samávykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu,
aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave...“ Konajúci súd sa
v napadnutom rozsudku nedostatočne zaoberal súladom zmluvy o spotrebiteľskom úvere s vyššie
citovaným rozsudkom SD EÚ, a to vyvoláva dôvodné pochybnosti o spoľahlivo zistenom skutkovom

stave. Poukazuje preto na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu,
ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní
v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.
ÚS 356/66), je legitímny očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom
konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že výrok o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného

sporového poriadku má svoj podklad vo výroku vo veci samej podáva Žalobca odvolanie aj voči výroku
o trovách konania v celom rozsahu. Navrhuje, aby príslušný krajský súd vydal nasledovné „Uznesenie“
- „Rozsudok Okresného súdu Galanta, spis. zn.: 10C/818/2015 zo dňa 03.11.2016 sa zrušuje a vec sa
vracia na ďalšie konanie.“

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v zamietnutej
časti vecne správny.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť záveru súdu I. inštancie, že
predmetný úver je potrebný pre absentujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010. Ustanovenie § 9 zák. č.129/2010 Z. z. má za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred
uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých
sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť

na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané
informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ
môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok podstatných informácií
pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva zákonné (podstatné) náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V § 11 ods. 1 následne vymenúva tie náležitosti, ktorých neuvedenie

v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje
určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom
zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov, veriteľov, aby stanovené
náležitosti (údaje) v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

7. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že

požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a
termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, čo v danom prípade neobsahuje. K uvedenej
právnej úprave pristúpil zákonodarca po predchádzajúcich skúsenostiach spotrebiteľov pri uzatváraní

zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal
najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s
Obchodným zákonníkom), s poukazom na povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak
zmluva obsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., jednotlivé splátky sa započítajú
aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

9. Je nesporné, že citované ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte
pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe
ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť
pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť

na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané
informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ
môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií
pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za

následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod
hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje
v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc
z uvedeného teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a
zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V
takom prípade by totiž veriteľovi ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť
ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým
vyhol a to napriek tomu, že písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel

zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými
údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým nedosiahol a zmysle tejto úpravy právnej normy nebol
naplnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je toho názoru, že s poukazom na znenie § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že absencia či písomnej
formy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného ustanovenia spôsobuje,

že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

10. Na základe zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2012 poskytol žalobca žalovanému
úverový limit 1.600,- eur, ktorý žalovaný čerpal jednorázovo dňa 24.1.2012. Podľa zmluvy mal žalovanýúver splácať v 36 mesačných splátkach a to 1.a ž 35. vo výške 63,40 eur a 36. Zmluvné strany sa
dohodli, že vyčerpaný a nesplatný úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou 24,90 % ročne.
Úhrady žalovaného od januára 2012 do júna 2013 boli spolu v celkovej výške 1.392,67 eur. Nakoľko

žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.9.2013.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb
ČSOB pohoda zo dňa 26.10.2011, Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2012, obchodné
podmienky pre ČSO spotrebiteľské úvery, doklad o čerpaní úveru, oznámenie o zosplatnení úveru a
výzva na úhradu celej dlžnej čiastky ku dňu 21.9.2013 vrátane príslušenstva a poplatkov vo výške

1.188,40 eur, platobná disciplína, vyčíslenie pohľadávky k 31.10.2015 vo výške 1.995,22 eur, posledná
výzva zo dňa 1.8.2013 na úhradu dlhu vo výške 207,05 eur, sadzobník pre FO - občanov.

11. Predmetom konania je pohľadávka predchodcu žalobcu zo spotrebiteľského úvere, pričom úhrady
žalovaného od januára 2012 do júna 2013 boli spolu v celkovej výške 1.392,67 eur. Nakoľko žalovaný
nedodržal platobnú disciplínu, žalobca určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.9.2013.

12. Odvolací súd poukazuje, že zo základného gramatického výkladu ust. § 9 ods. 1 písm. k)
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o
spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje ako k
istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia by ani

iný výklad nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo v danom
prípade neobsahuje.

13. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver formou v 36 mesačných splátkach

a to 1.a ž 35. vo výške 63,40 Eur a 36. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaný a nesplatný úver
sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou 24,90 % ročne. Žalobca udáva, že svoj záväzok splácať
poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvnej dohodnutým splátkam poskytnutého úveru
uhradila žalovaná len časť dlžnej sumy tak, ako uvádza žalobca a to sumu vo výške 1.392,67 eur.
Žalobca vzhľadom na nie riadne a včasné splácanie poskytnutého úveru vyhlásil predčasnú splatnosť

úveru ku dňu 20.9.2013, a tak sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu.

14. Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie
spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu
tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny

zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky , teda
odplatu navrhovateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej
forme informovať spotrebiteľa ako bude s jeho platbou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou
splatená okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o

absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktorú zákon sankcionuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru.

15. Predmetný vzťah je vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je potrebné aplikovať ustanovenia
Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pri

preskúmaní zmluvy zistil, že v nej absentuje údaj o výške , počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom
na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., a preto žalobca od žalovaného
má právo na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov po zohľadnení úhrad ktoré žalovaná

na spornom úvere vykonal.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie v časti, kde súd vo
zvyšku zamietol žalobu, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

17. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. Z dôvodu, že žalovaný ale preukázateľne a účelne nevynaložil žiadne výdavky v súvislostis týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

18. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).