Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211268
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215211268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, proti žalovanej: H. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. F. XXX/XX, XXX XX R. G., o zaplatenie istiny 407,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/318/2015-30 zo dňa 03. mája 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti zamietnutia (výrok II.) a v súvisiacej časti náhrady trov konania
(výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol výrokom IV., že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 245,70 eur spolu s
úrokom z omeškania 8,25% ročne z tejto sumy od 31.01.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.VýrokomII.vozvyškužalobuzamietol.VýrokomIII.rozhodolotrovách,žežiadnyzúčastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak, keď sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia

istiny 407,28 € s príslušenstvom, a to úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 30% ročne ako aj úrokov
z omeškania 8,25% ročne a rozhodnutia veci platobným rozkazom.

2. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že predmetný vzťah je vzťahom
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a preto na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné aplikovať
ustanovenia Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia
zmluvy.

3. Súd preskúmal účastníkmi uzavretú zmluvu pričom zistil, že v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere
absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda náležitosť podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nikde nie je uvedené, koľko splátok tvorí
splátku istiny, od ktorej splátky v poradí sa už spláca odplata a od ktorej splátky dlžný úrok. Chýba aj
termín splatnosti splátok. Ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. má za cieľ v zrozumiteľnej
forme informovať spotrebiteľa ako bude s jeho platbou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou
splatená okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o

absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktorú zákon sankcionuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci predmetný úver
je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010
Z. z., a preto žalobca od žalovanej má právo na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkovpo zohľadnení úhrad, ktoré žalovaná na spornom úvere vykonala. Je nepochybné, že žalovaná z
poskytnutého úverového rámca vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 502,50 € z ktorých
doposiaľ vrátila 256,80 € (tvrdenia žalobcu v žalobe ako aj platobná história žalovanej na spornom

úvere), preto k úhrade zostáva 245,70 €. V tejto časti súd žalobe vyhovel. S poukazom na § 517 ods.
2 OZ z tejto istiny priznal súd žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania. Úrok z omeškania je o 8%-nych
bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. S poukazom na intertemporálne ustanovenia nakoľko sa jedná o zmluvný vzťah uzatvorený pred
01.02.2013 úrok z omeškania je o 8%-nych bodov vyšší než základná úroková sadzba ECB platná

ku dňu uzavretia zmluvného vzťahu, teda 22.12.2012. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie 407,28 €, priznaných mu
bolo 245,70 €. Po odpočítaní pomeru úspechu žalovaného od pomeru úspechu žalobcu dostaneme
celkov pomer úspechu žalobcu v konaní ktorý je menší než 50% uplatneného nároku. Naopak žalovanej
preukázateľne v konaní trovy nevznikli ani si ich náhradu nežiadal.

4. Odvolanie žalobcu proti rozsudku v rozsahu, v ktorom bola žaloba zamietnutá. Žalobca má za to, že
prvoinštančný súd v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj za to, že vec nesprávne právne posúdil. Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej

karty je poskytnutie revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, t. zn., že žalobca
poskytuje žalovanému určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaný čerpať podľa svojho uváženia
peňažné prostriedky maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na
vôli žalovaného, či kedy a koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá.
Žalovaný tak mohol čerpať celú výšku úverového rámca naraz, mohol čerpať len časť poskytnutého

rámca jednorazovo alebo opakovane, mohol kedykoľvek splatiť akúkoľvek časť čerpanej sumy alebo
aj celú sumu a opätovne čerpať peňažné prostriedky podľa svojho uváženia, atď. Žalobca nevie vôľu
žalovaného ani predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov inak než to urobil na úverovej zmluve, t. zn., že výška splátky
je 5% z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a že je splatná 10. deň v mesiaci.

Žalobca rovnako poukazuje na skutočnosť, že výšku povinnej mesačnej splátky vypočítanú podľa
úverovej zmluvy oznamoval žalobcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných
peňažných prostriedkov a teda, že žalovaný mal presnú vedomosť, aká je jej aktuálna výška. Žalobca
má za to, že zmluva obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods.
2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a je toho názoru, že súd nesprávne postupoval, keď posúdil
predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má za to, že v konaní pred súdom I. inštancie,
dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do
súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím splnil nielen svoju dôkaznú
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1 OSP a ust. § 120 ods. 1 OSP, ale aj povinnosť tvrdenia

vyplývajúcu z ust. § 79 ods. 1 OSP. Žalobca je toho názoru, že Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty, mimoriadna splatnosť úverovej zmluvy s dokladom o doručení, výpis z
úverového účtu, z ktorého je zrejmá história úverového prípadu a všetky pohyby na úverovom účte.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v
zamietnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok

v celom rozsahu. Žalobca si uplatňuje trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo súdneho poplatku
za odvolanie vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 30,22 eur.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalobca žiada, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozhodnutie
súdu I. inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
OSP, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), poskonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I. inštancie je v zamietnutej
časti vecne správny.

7. Pretože odvolací súd preberá súdom I. inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť záveru súdu I. inštancie, že

predmetný úver je potrebný pre absentujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010. Ustanovenie § 9 zák. č.
129/2010 Z. z. má za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred
uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých
sa spotrebiteľ rozhodne, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť

na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané
informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ
môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok podstatných informácií
pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva zákonné (podstatné) náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V § 11 ods. 1 následne vymenúva tie náležitosti, ktorých neuvedenie

v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje
určitý postih, sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom
zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov, veriteľov, aby stanovené
náležitosti (údaje) v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

9. Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je zrejmé, že
požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a
termíny splátok sa vzťahuje osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny
splátok ako istiny, tak aj úrokov, ako aj iných poplatkov, čo v danom prípade neobsahuje. K uvedenej

právnej úprave pristúpil zákonodarca po predchádzajúcich skúsenostiach spotrebiteľov pri uzatváraní
zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri ktorých sa obvykle stávalo, že veriteľ si jednotlivé splátky započítal
najprv na úroky, poplatky, prípadne iné sankcie a až naposledy na istinu (čo nebolo v rozpore s
Obchodným zákonníkom), s poukazom na povahu záväzku ako absolútneho obchodu. V prípade, ak
zmluva obsahuje náležitosti § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., jednotlivé splátky sa započítajú

aj na istinu aj na príslušenstvo pohľadávky veriteľa.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

11. Je nesporné, že citované ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch má za účel - cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte
pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe
ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť

pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť
na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané
informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ
môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií
pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 citovaného zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za
následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod
hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údajev zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc
z uvedeného teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a

zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V
takom prípade by totiž veriteľovi ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť
ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým
vyhol, a to napriek tomu, že písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel
zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými

údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým nedosiahol a zmysle tejto úpravy právnej normy nebol
naplnený. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd je toho názoru, že s poukazom na znenie § 11 ods.
1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že absencia či písomnej
formy alebo už len jednej z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného ustanovenia spôsobuje,
že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. Dňa 22.12.2012 uzavrel predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej
Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a o vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov a Rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. Predchodca žalobcu
sa zaviazal poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,-€ na

financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver
spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná súhlasila
s tým, aby žalobca poukázal peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania revolvingového úveru
predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy (bod 1.5.
Úverovejzmluvy)Žalovanábolaoprávnenáčerpaťrevolvingovýúverformoufinancovanianákuputovaru

alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v
hotovosti pomocou karty ( bod 3.1. Úverovej zmluvy). Žalovaná po dobu trvania úverového vzťahu
vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 502,50 €.

13. Odvolací súd poukazuje, že zo základného gramatického výkladu ust. § 9 ods. 1 písm. k)

zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o
spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje ako k
istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom. Vzhľadom na slovné znenie citovaného ustanovenia by ani
iný výklad nebol logický. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda v zmysle citovaného ustanovenia musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj úrokov, tak aj iných poplatkov, čo v danom

prípade neobsahuje.

14. Žalovaná sa zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý revolvingový úver formou dohodnutých
pravidelných mesačných splátok (bod 4.3. Úverovej zmluvy). Žalobca udáva žalobca, že svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvnej dohodnutým splátkam poskytnutého

úveru uhradila žalovaná len časť dlžnej sumy tak, ako uvádza žalobca, a to sumu vo výške 256,80 €.
Žalobca vzhľadom na nie riadne a včasné splácanie poskytnutého revolvingového úveru vyhlásil dňa
16.12.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a tak sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.

15. Účelom náležitostí ustanovených v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z. z. je informovanie

spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu
tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny
zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky , teda
odplatu navrhovateľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej

forme informovať spotrebiteľa ako bude s jeho platbou naložené a najmä aká časť úveru bude ňou
splatená okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Ide o
absenciu podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ktorú zákon sankcionuje bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru.

16. Predmetný vzťah je vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a je potrebné aplikovať ustanovenia
Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd
pri preskúmaní zmluvy zistil, že v nej absentuje údaj o výške , počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, teda náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nieje v zmluve uvedené, koľko splátok tvorí splátku istiny, od ktorej splátky v poradí sa už spláca odplata
a od ktorej splátky dlžný úrok. Chýba aj termín splatnosti splátok.

17. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci predmetný úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. a preto žalobca od
žalovanej má právo na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov po zohľadnení úhrad ktoré
žalovaná na spornom úvere vykonala. Z poskytnutého úverového rámca žalovaná vyčerpala peňažné
prostriedky v celkovej výške 502,50 eur, z ktorých doposiaľ vrátila 256,80 eur, k úhrade zostáva 245,70

eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel. Vyplýva to z tvrdenia žalobcu v žalobe ako aj z platobnej histórie
žalovanej z tohto úveru.

18. Z dôvodu, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splatnosť neobsahovala, je potrebné úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov a žalovaní boli povinní vrátiť žalobcovi len poskytnutú istinu, čo aj urobili.

Zo zákona sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov každý, ktorý neobsahuje čo i len jednu z
náležitostí stanovených zákonom.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu I. inštancie v časti, kde súd vo
zvyšku zamietol žalobu, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Z dôvodu, že žalovaná ale preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v
súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).