Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, October 17, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/355/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115229242
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7115229242.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr.Angeliky Sopoligovej a sudcov
JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša, v spore žalobcu: F.. J. G., G. I. H. - Š., J. XX,
proti žalovanému: FC VSS Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Rozvojová 2, IČO: XX XXX XXX, o
zaplatenie 5.883,09 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k.
36C 430/2015-31 zo 6.júna 2016

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.883,09 eur a úroky z omeškania vo výške 8,75
% zo sumy 1.976,09 eur odo dňa 15.11.2010 do 27.10.2014, zo sumy 1.476,09 eur od 28.10.2014 do
zaplatenia, zo sumy 1.300,00 eur od 14.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.547,00 Eur odo dňa 14.1.2011
do zaplatenia, zo sumy 1.560,00 eur od 14.2.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 352,50 eur, ktoré pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu zo dňa 30.10.2015, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.880,09 eur a úrokov z omeškania vo výške
8,75% zo sumy 1.976,09 eur od 5.11.2010 do 27.10.2014, zo sumy 1.476,09 eur od 28.10.2014 do

zaplatenia, zo sumy 1.300,-eur od 14.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.547,-eur od 14.1.2011 do
zaplatenia, zo sumy 1.560,-eur od 14.2.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 30.8.2013, na základe Protokolu o prerokovaní záväzku dlžníka
sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi záväzok vo výške 6.383,09 eur do 31.10.2013, ktorý vznikol
neuhradením faktúr za marketingové služby poskytnuté žalobcom žalovanému, pričom žalobca z tohto

záväzku uhradil do 28.10.2014 len sumu vo výške 500,-eur.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žaloba mu bola doručená do vlastných rúk dňa 9.12.2015 spolu s
uzneseniami, ktorými súd vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia vyjadril
k žalobe, pričom bol poučený v zmysle ust. § 114 ods. 5 O.s.p., že v prípade nesplnenia uloženej
povinnosti, môže súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania rozsudkom pre zmeškanie (§ 153b ods.

2 písm. b/ O.s.p.).5. V zmysle ustanovení § 114 ods. 2 až 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 153b
ods. 2 písm. b/, ods. 3, 4 O.s.p., súd prvej inštancie žalobe vyhovel, keďže žalobcom tvrdený skutkový
stav súd považoval za nesporný, za splnenia predpokladov v zmysle § 153b O.s.p..

6. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

7. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie žalovaný v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a

g/ CSP t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strany, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Poukazoval na to, že žalobca si žiadnym spôsobom nepreveril nárok žalobcu s odkazom

na Zmluvu o poskytovaní služieb č. 1/2008/M zo dňa 18.8.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.10.2010
s odkazom na citované články zmluvy t.j. čl. 4, ods. 4.1; čl. 2, ods. 2.2., pričom žalobca v určených
obdobiach nerealizoval žiadnu marketingovú spoluprácu. Navrhoval zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

9.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadkuúčinnéhood01.07.2016,
ďalej len „CSP“) preskúmal odvolanie žalovaného z hľadiska jeho prípustnosti najprv v zmysle ust. § 202
ods. 1 O.s.p., tak aj v zmysle § 356 písm. b/ CSP z hľadiska naplnenia predpokladov na rozhodnutie v

zmysleust.§153bCSPsúdomprvejinštanciesodkazomajnačlánok2ods.1,2CSPačl.3ods.1CSPz
dôvodu nevyhnutnosti rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej ochrane porušených práv
aprávomchránenýchzáujmovtak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty,vrátanenaplnenialegitímnych
očakávaní strán, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2
ods. 1,2 CSP), ako aj potreby ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho

práva (článok 3 ods. 1 CSP), pričom odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči
rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť (§ 386 písm.c/ CSP).

10. Podľa § 202 ods.1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,

že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Ustanovenie § 202 upravuje tri skupiny prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné, alebo sú
obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej (rozsudkom).

Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom.

12.Odvolanieprotirozsudkomuvedenýmvcitovanomustanovenítedaniejeprípustné,nonapriektomu
prípustnosť odvolania je daná, ak neboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie takých

rozsudkov, ktoré sú upravené v § 153a, § 153b a § 153c. Prípustnosť odvolania zakladajú len nesplnené
predpoklady, a preto na záver o prípustnosti nestačí tvrdenie odvolateľa, že došlo k opomenutiu
niektorého z týchto predpokladov. Na prípustnosť odvolania stačí nesplnenie jedného zo zákonných
predpokladov na vydanie takých rozsudkov. Druhý dôvod prípustnosti odvolania proti takým rozsudkom
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ktorým rozumieme podradenie zisteného skutkového

stavu (žalobcom tvrdený skutkový stav podľa § 153b ods. 3) pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré
sa na tento skutkový stav nevzťahujú (napr. súd vyhovie žalobe o náhradu škody napriek tomu, že podľa
skutkového stavu ide o vydanie bezdôvodného obohatenia).

13.Žalovanývodvolaníuplatnilobedôvodyprípustnostiodvolania,pretoodvolacísúdskúmalčivdanom

prípade bol niektorý z dôvodov naplnený a to so zreteľom na ust. § 202 ods. 1 O.s.p., ako aj na ust. §
356 ísm. b/ CSP účinné od 1.7.2016.14. Podľa § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia

15. Odvolací súd uvádza, že od 1.7.2016 t.j. od účinnosti CSP v ust. § 356 písm. b/ CSP je uplatnená
neprípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia a nakoľko v danom spore bol rozsudok
vydaný ešte za účinnosti O.s.p., odvolací súd preskúmal naplnenie zákonných predpokladov aj v zmysle
ust. O.s.p.

16. Ako prvé odvolací súd podrobil prieskumu splnenie zákonných predpokladov na vydanie rozsudku
pre zmeškanie. Prípustnosť odvolania proti rozsudku pre zmeškanie nie je spojená len s tvrdením
odvolateľa, že neboli splnené predpoklady na jeho podanie. Prípustnosť odvolania sa viaže na zistenie,
že tieto predpoklady neboli splnené.

17. Podľa § 114 ods.3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
veci podľa § 120 ods.2 a § 153b ods.5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a
v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach
uvedených v § 120 ods.2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

18. Podľa § 114 ods.5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením
vydaným podľa ods.3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre

zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods.1 a
ods.2 písm.a/ a c/ sa nepoužijú.

19. Podľa ust. § 153b ods.2 písm.b/ rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť, ak žalovaný sa k
žalobe a k prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci mu súd na to

vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods.2).

20. Podľa § 153b ods.3 O.s.p. skutkovým základom rozsudku podľa ods.1 je žalobcom tvrdený skutkový
stav, ak ho súd považuje za nesporný.

21. Zakotvenie procesného inštitútu rozsudku pre zmeškanie je uplatnením základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov do slovenského civilného procesu. V dôsledku uplatnenia
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza k potlačeniu iných základných práv
na súdnu a inú ochranu (napríklad rovnosť v konaní pred súdom, ako aj prejednacia zásada a zásada
materiálnej pravdy, ktorá bola medzičasom dosť obmedzená).

22. Inštitút rozsudku pre zmeškanie (kontumačného rozsudku) má smerovať k zamedzeniu prieťahom
zvyčajne spôsobených nepružnosťou, nedbanlivosťou i zámernou pasivitou žalovaných, najmä pokiaľ
ide o účasť na pojednávaniach a vyjadrovaní sa k obsahu žaloby. V zmysle uvedeného, tento inštitút
možno chápať ako istú formu sankcie za procesnú nedisciplinovanosť žalovaného a zároveň ako nástroj

vyššej efektivity konania. Kontumačný rozsudok možno vydať len o veciach riešených v sporovom
konaní a charakteristickým znakom úpravy tohto inštitútu je fakultatívnosť jeho použitia, čo znamená, že
súd nie je viazaný návrhom žalobcu na rozhodnutie veci týmto spôsobom, ale je na zváženie súdu, či
uzná vzhľadom na okolnosti veci za potrebné a vhodné týmto spôsobom rozhodnúť alebo vo veci riadne
konať aj keď boli splnené podmienky na rozhodnutie týmto spôsobom.

23. Skutkovým základom rozsudku pre zmeškanie je skutkový stav tvrdený žalobcom, ak ho súd uzná za
nesporný, teda k predpokladom na vydanie rozsudku pre zmeškanie patrí aj posúdenie opodstatnenosti
žalobcovho nároku z hľadiska hmotného práva, pričom súd vychádza z dôkazov, ktoré sú obsiahnuté
v spise. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie musí žalobca popri

procesných podmienkach (§ 153b ods. 2) splniť aj svoju povinnosť tvrdenia, uvedením skutočností
odôvodňujúcich priznanie ním uplatneného nároku.24. Aj keď zákon pri rozsudku pre zmeškanie nevylučuje dokazovanie, vzhľadom na charakter rozsudku
pre zmeškanie ako inštitútu, ktorý má zabrániť prieťahom v konaní a zároveň sankcionovať nečinného
účastníka konania, vykonanie dokazovania v širšom rozsahu by bolo v rozpore s jeho účelom a muselo

by byť nevyhnutne neúplné, pretože by sa na ňom nemohol zúčastniť nečinný účastník konania. Znenie
ustanovenie § 153b ods. 3 OSP nepredpokladá len pasívny postoj súdu vo veci zisťovania skutkového
stavu, ktorý by mal automaticky prevziať do rozsudku všetky skutočnosti tvrdené žalobcom. Súd môže
odmietnuť zobrať ako skutkový základ skutočnosti, ktoré považuje sa sporné. Spornosť môže súdu
vyplynúť buď z vnútorných protirečení v skutočnostiach uvádzaných žalobcom, alebo zo zjavného

rozporu tvrdení s objektívnou realitou (napríklad všeobecne platnými fyzikálnymi zákonmi), či všeobecne
uznávanou životnou skúsenosťou , ako aj z rozporu tvrdení s listinnými dôkazmi alebo inými dôkazmi
predloženými žalobcom.

25. V danom prípade odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že boli splnené podmienky

na vydanie takéhoto rozhodnutia, nakoľko žalovaný v súdom stanovenej lehote aj napriek tomu, že
bol poučený o následkoch, nedoručil písomné vyjadrenie k návrhu, teda nesplnil povinnosť uloženú
uznesením vydaným podľa § 114 ods.3 O.s.p.

26. Odvolací súd za nedôvodnú považuje námietku žalovaného, že neboli splnené podmienky na

vydanie takéhoto rozhodnutia, pretože nebolo možné považovať žalobcom tvrdený skutkový stav za
nesporný. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení takéto posúdenie
prináleží súdu a v danom prípade súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom tvrdený skutkový stav ako
nesporný,vychádzajúcizožalobnéhonávrhuazpripojenýchlistinnýchdôkazov,ktorétvoriaobsahspisu
( viď Protokol o prerokovaní záväzku dlžníka z 20.8.2013 na čl. 2, prehľad neuhradených faktúr, výzvu

pred podaním žaloby ), ku ktorým mal žalovaný možnosť sa vyjadriť a spochybniť spornosť uplatneného
nároku, čo ale nevyužil.

27. Odvolací súd preto konštatuje, že práve preskúmaním žalobného návrhu s obsahom spisu , súd
prvej inštancie vylúčil spornosť uplatneného nároku.

28. Odvolací súd však zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalobca vydanie takéhoto rozhodnutia zapríčinil sám
svojou nečinnosťou a skutkové okolnosti, na ktoré poukazuje v odvolaní mal žalovaný súdu oznámiť
potom ako mu bol doručený návrh spolu s uznesením (obsahujúcim aj náležité poučenie) a namietať

spornosť skutkových tvrdení žalobcu. Bez takéhoto spochybnenia žalobcom tvrdeného skutkového
stavu súd prvej inštancie, vychádzajúc z predložených listín, nemal možnosť dospieť k inému záveru
ako k takému, že žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný.

29. Následne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či prípustnosť odvolania žalovaného nie je daná z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p.

30. Ani druhý dôvod prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie, ktorý spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci, t.j. ak dôjde k podradeniu zisteného skutkového stavu (žalobcom tvrdený
skutkový stav podľa § 153b ods. 3) pod konkrétne právne ustanovenia, ktoré sa na tento skutkový stav

nevzťahujú, nebol naplnený, nakoľko rozsudok obsahuje správne právne posúdenie žalobných tvrdení,
ktoré sa stali nespornými kvôli právnej fikcii zmeškania žalovaného. Odvolací súd sa s týmto právnym
posúdením stotožňuje.

31. K tvrdeniu žalovaného o tom, že súd prvej inštancie vôbec v odôvodnení napadnutého rozsudku

neodôvodnil žalobcom uplatnený nárok, s odkazom na žalobcom namietané skutočnosti, odvolací súd
poukazuje na ust. § 157 ods.4 O.s.p, upravujúceho zjednodušené odôvodnenie rozsudku práve v
prípade rozhodovania podľa § 114 ods.5 a § 153b ods.1 O.s.p., v zmysle ktorého v odôvodnení takýchto
rozsudkov je súd povinný uviesť iba to, čo bolo predmetom konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého
rozhodol, a z dôvodu naplnenia predpokladov v zmysle § 153b O.s.p. a z dôvodu nečinnosti žalovaného,

odvolacísúdmusellenvychádzaťzožalobyazobsahuspisu,zktoréhonevyplývaspornosťuplatneného
nároku a preto nemal dôvod, tak ako to namietal žalovaný bližšie preskúmavať uplatnený nárok žalobcu.32. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, nakoľko prípustnosť odvolania nebola daná, pretože boli
splnené zákonné predpoklady na vydanie rozsudku pre zmeškanie a napadnutý rozsudok vychádza zo
správneho právneho posúdenia veci ,odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol podľa §386 písm.c/,

keďže smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 356 písm. b/ CSP).

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods.1 CSP v spojení s §
255 ods.1 CSP a § 262 ods.1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, preto nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalobca by mal voči neúspešnému žalovanému nárok na

náhradu trov odvolacieho konania ale z dôvodu, že z obsahu spisu ich vznik nevyplýva odvolací súd
rozhodol, že nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).