Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Monika Jusková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115226735
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115226735.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu U. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XX
XXX C., štátneho občana Slovenskej republiky, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom so
sídlom Ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Metodova 8, 021 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpenému spoločnosťou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 384,95 eura, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 15C/428/2015-38 zo dňa 28.02.2017
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobou súdu doručenou 28.10.2015 sa žalobca domáhal, aby
súduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťmusumu384,95euraanahradiťtrovyskonanímmuvzniknuté.
Žalobu zdôvodnil úspechom v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 9C/31/2014,
kde ho žaloval žalovaný v postavení žalobcu o zaplatenie sumy 384,95 eura na základe neprijateľnej
zmluvnej pokuty, ktorú modifikoval ako rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telefónu a túto sumu
požadoval titulom náhrady škody. V tejto časti bol v konaní úspešný, nakoľko súd žalobu zamietol. Podľa
žalobcu v konaní mu súd dal za pravdu, uplatnil preto primerané finančné zadosťučinenie s odkazom
na ustanovenie § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Ujma, ktorá mu v konaní hrozila spočívala v tom, že
dodávateľ aj napriek vedomosti o tom, že ním uplatňovaná zmluvná pokuta bola už opakovane súdmi
právoplatne určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, plnenie z nej si uplatňoval.
Súd konštatoval, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zaplatenie
náhrady škody sú samostatné nároky, v konaní pred Okresným súdom Prešov sp.zn. 9C/31/2014
súd citoval ustanovenia § 420 ods. 1 zodpovednosti za škodu. Poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č.k. 9Co/377/2015-120 z 23.9.2015 v obdobnej právnej veci, ktorým odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol nárok na náhradu škody vo výške rozdielu
medzi riadnou maloobchodnou cenou a zaplatenou kúpnou cenou mobilného telefónu priznaný. Krajský
súd v Košiciach v rozsudku okrem iného uviedol, že nemožno z porušovania zmluvných povinností
vyvodzovaťprávaprespotrebiteľaaposkytovaťmuneprimeranúochranu. Správaniežalobcutakhraničí
s trestnoprávnou zodpovednosťou, uviedol ho do omylu pri uzatváraní dodatkov k zmluve v domnení,
že žalobca si bude povinnosti riadne plniť počas celej doby viazanosti. Žalobca sa domáhal plnenia odsubjektu, ktorý si v zmluvnom vzťahu riadne plnil svoje zmluvné povinnosti, je to žalobca, ktorý využil
pri vzniku zmluvného vzťahu poskytnuté výhody a následne zmluvné povinnosti porušoval, cenu za
poskytnuté služby neuhradil ani po dodatočnej predžalobnej výzve.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 9C/31/2014 žalovaný, tam v postavení žalobcu, uplatnil voči žalobcovi, tam v postavení
žalovaného nárok na zaplatenie sumy 451,74 eura s príslušenstvom, z čoho suma 66,79 eura bola
titulom neuhradených poskytnutých služieb a suma 384,95 eura bola uplatnená titulom škody, ktorá
predstavovala rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia konvertor G-25E + bezdrôtový smerovač D-
link DI-524 v predajnej cene 384,97 eura, pričom zariadenie bolo odpredané za akciovú cenu 0,02 eura,
uplatnený rozdiel predstavuje spôsobenú škodu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 663,88 eura
atovdodatkukzmluve.Onávrhužalobcurozhodolsúdrozsudkomč.k.9C/31/2014-89z28.05.2015tak,
že vyhovel žalobe do sumy 66,79 eura s úrokom z omeškania 8,75% ročne od 07.09.2012 do zaplatenia,
žalobu v časti týkajúcej sa náhrady škody zamietol. V odôvodnení uviedol, že rozdiel medzi skutočnou a
akciovoucenouMTniejenásledkom(tvrdenéhoalenepreukázaného)protiprávnehoúkonužalovaného,
ale výsledkom zmluvného konsenzu. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť reparovaný prehodnotením
rozhodnutia ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré boli do zmluvného vzťahu vkladané. K protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalovaného (tam žalobcu) nedošlo, pretože dojednanú kúpnu cenu obdržal.
Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, mal za to, že nárok na žalobou
uplatnené finančné zadosťučinenie dôvodným nebol. V konaní 9C/31/2014 žalovaný neuplatnil nárok
titulom zmluvnej pokuty, len nárok na náhradu škody v sume 384,95 eura. Ide o nárok odlišný od nároku
na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nárok na náhradu škody vyplývajúci z ust. § 420 Občianskeho zákonníka
je legitímnym nárokom umožňujúcim poškodenému domáhať sa náhrady škody voči škodcovi, ktorá
vznikla porušením jeho právnej povinnosti. Nie je preto pravdivým tvrdenie žalobcu, že žalovaný si
voči nemu uplatnil nárok z neprijateľných zmluvných podmienok, keď modifikoval neprijateľnú zmluvnú
pokutu na náhradu škody. Právo spotrebiteľa vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa vyplýva z úplne odlišných zákonných ustanovení s cieľom ochrany spotrebiteľa
proti porušiteľovi vtedy, ak porušiteľ poškodzuje záujmy spotrebiteľa a spotrebiteľ si na súde uplatní
porušenie tohto práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi. Účelom a
zmyslom zákonného ustanovenia je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že
spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa a
v konaní bol úspešný. Z hypotézy tejto právnej normy, v ktorej sa priznáva spotrebiteľovi právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá, vyplýva jednoznačne podmienka úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti. V konaní 9C/31/2014 si spotrebiteľ na súde neuplatnil nárok
z porušenia práv alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi, naopak, bol to
spotrebiteľ, ktorý povinnosť porušil a žalovaný bol nútený domáhať sa splnenia povinnosti spotrebiteľom
žalobou na súde, keď tento neuhradil cenu poskytnutých služieb vo vzťahu k nepriznaniu sumy 384,95
eura titulom škody, ktorá mala operátorovi vzniknúť. Súd uvedené nepovažoval za úspech spotrebiteľa v
konaní,ktorýmúspešnebránilsvojespotrebiteľsképráva.Vkonaní9C/31/2014súdrozhodovalonároku
na náhradu škody. To, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou dodávateľa a žalobu v
časti žiadanej náhrady škody zamietol neznamená, že žalobca si nárok uplatnil z neprijateľnej zmluvnej
podmienky s úmyslom poškodiť spotrebiteľa. Takéto nazeranie na ochranu spotrebiteľských práv by bol
v rozpore s dobrými mravmi a ideou spravodlivosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky 30Cdo/1782/2006.
Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. § 251 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, majúc za to, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu
súd nevenoval žiadnu pozornosť skutkovým zisteniam veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 9C/31/2014, aj keď zamietnutie žaloby opiera práve o tento rozsudok. V odôvodnení rozsudku
sp. zn. 9C/31/2014 z 28.05.2015 súd konštatuje, že žalobca po tom, ako mu boli zamietané žaloby o
zaplatenie zmluvnej pokuty pristúpil k zmene procesnej aktivity tak, že nepožaduje zaplatenie zmluvnej
pokuty, ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou telefónu a jeho
akciovou cenou. Náhrady škody domáha sa z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v
zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Podľa žalobcu súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou, že podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z. z. vzniká právo na primerané finančné
zadosťučinenie nie len vtedy, keď spotrebiteľ na súde úspešne uplatní práva a povinnosti upravenétýmto zákonom, ale aj osobitným predpisom. Osobitným predpisom treba rozumieť každý predpis, ktorý
poskytuje ochranu práv spotrebiteľa, majúcich základ v spotrebiteľskom právnom vzťahu, bez ohľadu
na to, ako ich obchodník právne kvalifikuje. Naviac, samotný zákon č. 250/2007 Z. z. neobmedzuje
ochranu spotrebiteľa len na ochranu pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ale pred akýmkoľvek
porušením práv a povinností, ustanovených zákonom, s cieľom ochrany spotrebiteľa. Žalovanému v
konaní 9C/31/2014 nešlo v skutočnosti o náhradu škody a ani mu žiadna škoda nevznikla, išlo mu o to,
aby od neho získal sankciu za to, že nedodržal dobu viazanosti, na čo však nemal nárok, bez ohľadu
na to, či by svoj nárok opieral o zmluvnú podmienku, škodu, ušlý zisk, bezdôvodné obohatenie, alebo o
čokoľvek iné. Poukázal na niektoré rozhodnutia súdov, osobitne na rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/67/2013 z 19.11.2013. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp. 9C/31/2014 sa domáhal plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky,
je nepravdivé. Nárok na náhradu škody nemožno stotožňovať s nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty,
jedná sa o odlišné právne inštitúty. Skutočnosť, že zmluvná pokuta bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku neznamená, že iný právny nárok, a to nárok na náhradu škody, je tiež neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Predpokladom vzniku práva žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie v
zmysle ust. 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. by bolo predchádzajúce úspešné uplatnenie porušenia práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom na ochranu spotrebiteľa a osobitnými predpismi žalobou, na
základe ktorej by súd vo veci rozhodol v prospech žalobcu, vznik ujmy na strane žalobcu a preukázanie
rozsahu vzniknutej ujmy. Zákonné predpoklady vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie
u žalobcu splnené neboli. Pred podaním žaloby si žalobca na súde žiaden nárok voči žalovanému
neuplatnil. Bolo by v rozpore so spravodlivosťou, ak by žalobca v súvislosti s porušovaním svojich
zmluvných povinností získal finančné prostriedky od žalovaného, ktorý si v zmluvnom vzťahu svoje
zmluvné záväzky riadne plnil. Je to žalobca, ktorý porušoval zmluvné povinnosti tým, že nezaplatil ceny
zatelekomunikačnéslužbyriadneavčas,vlehotáchsplatnostifaktúr,aninazákladepredžalobnejvýzvy,
a žalobca chce z porušovania zmluvných povinností ešte aj finančne profitovať. Žiadal, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu žiadne stanovisko nezaujal.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj ako
konanie, ktoré mu prechádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 26.09.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu bolo neopodstatnené.
6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd (po stránke
kvalitatívnej) oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
7. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v kontexte s
namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne aplikoval príslušné právne predpisy, všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS
78/05).
8. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl súdu v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom, odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v primeranom rozsahu, t. j. rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností, zistil z vykonaného dokazovania skutkový stav, ktorý považoval za
rozhodujúci. Právne závery ku ktorým dospel nie sú v nesúlade so skutkovými zisteniami. V rozhodnutí
dalsúdprvejinštanciezrozumiteľnúodpoveďkstanoviskámsporovýchstránprezentovanýchvpriebehu
konania. Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolacísúd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a len na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia k odvolacím dôvodom dodáva:
10. Odvolacie argumenty žalobcu boli založené, v zhode s dôvodmi, pre ktoré bola žaloba
podaná, predovšetkým na tvrdení o tom, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn.
9C/31/2014 úspešne uplatnil porušenie svojho práva spotrebiteľa, súd však skutkovým zisteniam v
konaní 9C/31/2014 nevenoval pozornosť. Pozornosť nevenoval tiež tomu, že nárok na finančné
zadosťučinenie vzniká nielen pre porušenie práva ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., ale aj pre
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej (bližšie nešpecifikovanými) osobitnými predpismi.
11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
12. Žaloba je, čo sa obsahu týka, úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty predmet a obsah
žalobou začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť
skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam, to či bude v spore úspešný závisí od
toho, či sa logická štruktúra príčina následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku,
zhoduje so štruktúrou príčin a následkov, ktoré uvádza zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.
Zásadne platí, že žalobca môže žiadať aj to, čo mu podľa práva nepatrí.
13. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/31/2014 uplatnil žalovaný (tam
žalobca) okrem nároku na zaplatenie telekomunikačných služieb aj nárok na náhradu škody. V konaní
bol úspešný len čo sa týka nároku na zaplatenie telekomunikačných služieb, u nároku na náhradu
škody úspešným nebol, nakoľko, ako z dôvodu rozsudku, ktorým bolo v predmetnej veci rozhodnuté
vyplýva, neboli splnené predpoklady občiansko-právnej zodpovednosti za vznik škody podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka.
14. V konaní 9C/31/2014 si teda žalovaný v pozícii žalobcu neuplatnil nárok, ako súd prvej
inštancie uviedol, z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Je pravdou, že zmluvná podmienka v zmluvách,
ktoré žalovaný uzatváral so spotrebiteľmi, podľa ktorej malo byť povinnosťou spotrebiteľov zaplatiť
žalovanému z dôvodu nedodržania záväzku zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú zmluvne dohodnutú
dobu zmluvnú pokutu, bola opakovane súdmi určená za neprijateľnú. Dôvodom neprijateľnosti
zmluvných pokút bolo to, že zaväzovali spotrebiteľov k ich zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas
celej doby viazanosti bez ohľadu na to, kedy, v akom čase pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti k
porušeniu zmluvy spotrebiteľom došlo (Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn.18Co/136/2010, rozsudok
z 27.07.2011).
15. Podľa listín zo spisu 9C/31/2014 Okresného súdu Prešov, žalovaný v zmluve so žalobcom dohodol
zmluvnú pokutu vo výške 663,87 eura, v konaní si však neuplatňoval túto sumu, ale sumu 451,74 eura, z
čoho suma náhrady škody bola kvantifikovaná čiastkou 384,95 eura. Žalovaný mienil, že škoda mu mala
vzniknúť ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zariadenia a cenou, ktorá bola nižšia,
len z toho dôvodu, že sa žalobca zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutý čas. Nárok teda
uplatnil z iného právneho dôvodu a nie vo výške zmluvnej pokuty. V podaní žaloby na súd nemohol byť
obmedzený, nakoľko v práve platí všeobecná zásada iuris enim executio non habet iniuria - výkon práva
nezakladá bezprávie. Ak bol žalovaný v konaní neúspešný a jeho žaloba bola zamietnutá, neznamená
to súčasne, že žalobca (tam žalovaný) úspešne uplatnil porušenie svojich práv spotrebiteľa.
So zdôvodnením nenaplnenia hypotézy právnej normy umožňujúcej priznať spotrebiteľom primerané
finančnézadosťučinenie,akohouviedolsúdprvejinštancie,saodvolacísúd pretostotožňuje,odkazujúc
na dôvody súdom prvej inštancie uvedené.
16. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/67/2013 z
19.11.2013 a v ňom citovaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-618/10 Banco Espanol
(ide o rozsudok Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino zo 14.06.2012) je žiaduce
uviesť, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku konštatoval s odkazom na článok 7 ods. 1 Smernice
93/13 EHS, povinnosť členských štátov zabezpečiť stanovenie primeraných a účinných prostriedkov,
ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách so spotrebiteľmi. Súdny dvor
uviedol, že článok 6 ods. 1 Smernice 93/13 EHS nemožno chápať tak, že pri zistení nekalej podmienky,
by mal mať možnosť súd namiesto toho, aby ju neuplatnil, zmeniť jej obsah, ktorým bola výška sankcie
za omeškanie.
17. Východiskovou základňou výkladu právnych noriem je taký postup, ktorý rešpektuje právny poriadok
spoločenské podmienky, zodpovedá logickým pravidlám a eliminuje vznik možných hodnotových
rozporov.V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/31/2014 žalobca neuplatnil nárok na zmluvnú pokutu, v
tomto zmysle preto nie je možné uvažovať o nemožnosti jej modifikácie, ale nárok na náhradu škody.
Úspešným nebol, čo však súčasne neznamená, že žalobca bol tým, kto úspešne uplatnil porušenie
práva.
Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane
výroku o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto priznal žalovanému voči
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, pričom kvantifikáciu výšky tejto náhrady
zrealizuje, ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP, súd prvej inštancie.
Pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 257 CSP dôvody tvrdené
neboli, ani zo spisu nevyplynuli.
19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.