Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2CoPr/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221448
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113221448.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Zlaty Simkovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.,
T. XX/XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Garbiarska 16, proti žalovaným: 1./ Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, IČO: 30845572,
Kutuzovova8,Bratislava,2./MinisterstvoobranySR,IČO:30845572,Kutuzovova8,Bratislava,vkonaní

o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 6.6.2016 č. k. 25Cpr/1/2013-423 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok o zamietnutí žaloby a trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2.rade a v rozsahu
zrušenia vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobcu o neplatnosť okamžitého skončenia

pracovného pomeru a náhradu mzdy voči žalovaným v 1.a 2.rade. Žalobcu zaviazal na náhradu trov
úspešného žalovaného v 2.rade a žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že
mu žiadne nevznikli.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobu voči žalovanému v 1.rade zamietol pre nedostatok
jeho pasívnej legitimácie v spore, nakoľko zamestnávateľom žalobcu nebola Slovenská republika v

zastúpení Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ale len Ministerstvo obrany SR. Pokiaľ ide o
pasívnu legitimáciu žalovaného v 1.rade uviedol, že na základe pracovnej zmluvy bol zamestnávateľom
žalobcu a na základe nariadenia Ministerstva obrany č. X/XXXX, bol veliteľ vojenského útvaru XXXX F.,
oprávnený robiť v mene zamestnávateľa úkony súvisiace s pracovnoprávnym vzťahom. Preto mal zato,
že subjekt, ktorý podpísal okamžité skončenie pracovného pomeru podpísal, v tom čase veliteľ vyššie
uvedeného vojenského útvaru, bol spôsobilým subjektom na uskutočnenie tohto úkonu.

3. Žalobca pracoval u žalovaného v 2.rade ako zamestnanec skupiny fyzickej ochrany subjektov na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2005 v spojení s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
31.8.2012 na pracovnej pozícii zamestnanca Skupiny dozornej a strážnej služby. Súčasťou tejto dohody
bola aj charakteristika pracovného miesta, ktorá definovala jednotlivé pracovné činnosti.

4. Dňa 26.5.2013 pri kontrolnej činnosti strážnej služby, v prítomnosti vedúceho stráže bolo zistené, že
žalobca nastúpil do stráže ako strážny č. X na strážnom stanovisku č. 2, avšak namiesto XX kusov
nábojov v dvoch zásobníkoch mal počas výkonu strážnej služby pri sebe v jednom zásobníku X kusy
nábojovavdruhomzásobníkuXkusynábojov,atoajnapriektomu,žepodľazáznamuvknihezáznamov
o výdaji zbraní a munície boli v ten deň žalobcovi pri nástupe do strážnej služby vydané náboje v
počte 60 kusov, čo sporné nebolo. Keďže išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny, dňa 27.5.2013

žalovaný v 2.rade písomne doručil žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.
1 písm. b/ Zákonníka práce. Žalobca uvádzal, že jeho nadriadený iné porušenie na mieste nezistil,zamestnávateľ mu naďalej prideľoval prácu a vysielal ho na plnenie pracovných úloh, vrátane previerok
odbornej spôsobilosti, pričom predtým u neho nikdy nebolo zistené porušenie pracovných povinností.
S okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasil, keďže nešlo o porušenie hrubým a závažným

spôsobom a žalovaný pri rozhodnutí mal okrem iného prihliadať na osobu zamestnanca, jeho doterajší
postoj k plneniu pracovnej disciplíny na pracovisku, mieru zavinenia, dôsledky porušenia pracovnej
disciplíny a na to, či spôsobil svojim konaním zamestnávateľovi škodu.

5. Porušenie pracovnej disciplíny žalobca zdôvodňoval nepriaznivým počasím a chcel mať preto ľahšie

zásobníky, lebo so sebou bral pršiplášť. V priebehu súdneho konania nedostatok výzbroje odôvodňoval
svojou fyzickou indispozíciou z dôvodu účasti na športovom dni v deň predchádzajúci vykonávanej
kontrole. Poukázal na to, že u žalovaného bolo aj u iných zamestnancov zistené závažné porušenie
pracovnej disciplíny požitím alkoholických nápojov, avšak s týmito nebol skončený pracovný pomer
formouokamžitéhoskončenia,aledohodou,príp.výpoveďou.Zatýmúčelomžiadalvykonaťdôkazy,ato
zistenie informácie od zamestnávateľa a výsluch zamestnancov, u ktorých bol v službe zistený alkohol.

Súd prvej inštancie však tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol s poukazom na to, že pri iných
prípadných porušeniach pracovnej disciplíny je rozdielny skutkový stav a ani zistenie, že zamestnávateľ
porušenie pracovnej disciplíny, ktorého intenzitu súd v tomto konaní neskúmal riešil rozdielne ako u
žalobcu, nemôže mať vplyv na posúdenie, či okamžité skončenie pracovného pomeru je alebo nie je
platné.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie zo strany žalobcu išlo o úmyselné a vedomé porušenie pracovnej
disciplíny, keďže už pri začiatku služby si bol vedomý toho, že pri akomkoľvek narušení strážneho
priestoru nebude môcť adekvátne zasiahnuť. Aj keď svoje konanie ospravedlňoval tým, že mal svalovku,
keďže deň predtým sa zúčastnil športového dňa, uvedené skutočnosti však nijako nepreukázal. Z

výpovedí svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že pokiaľ by na strane osoby, ktorá má
nastúpiť na strážnu službu boli také prekážky, ktoré by jej bránili riadne vykonávať strážnu službu,
po oznámení týchto dôvodov zamestnávateľovi by bolo možné si službu vymeniť. Žalobca však
žiaden fyzický hendikep zamestnávateľovi nesignalizoval. Základnou a hlavnou úlohou žalobcu bolo
strážiť miliónové hodnoty na strážnom stanovišti č. X, pozostávajúce z niekoľkých kusov vrtuľníkov a

ďalšieho vojenského materiálu, pričom hodnota len jedného vrtuľníka bola v rozsahu 4 až 5 miliónov
eur. V prípade narušenia tohto priestoru nepovolaným subjektom, by bola ochrana majetku Slovenskej
republiky úplne znemožnená. Argument žalobcu, že tým, že nemal potrebný počet nábojov, by v
prípade, ak by musel požiť zbraň, spôsobil menej škody na majetku alebo zdraví, nesvedčí v jeho
prospech. Bolo len jeho veľkým šťastím, že v čase, keď ochrana objektu bola jeho zavinením nulová,

nedošlo k narušeniu objektu, poškodeniu vojenskej techniky, príp. k iným incidentom. Ak by k tomu
došlo, mohol byť ohrozený a poškodený nielen majetok, ale aj samotné zdravie a život žalobcu, ako
aj iných osôb. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie posúdil porušenie pracovnej
disciplíny žalobcom ako mimoriadne závažné aj s poukazom na skutočnosť, že v prípade, ak by bol
profesionálny vojak, jeho konanie by bolo kvalifikované ako trestný čin, za ktorý by mu hrozil trest odňatia

slobody, preto jeho žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru ako nedôvodnú
zamietol. Za nedôvodnú súčasne vyhodnotil námietku žalobcu, ktorý spochybňoval prerokovanie návrhu
zamestnávateľa na okamžité skončenie pracovného pomeru s odborovou organizáciou s tým, že táto
nevydala žiadne rozhodnutie a nerozhodovala ako kolektívny orgán. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že odborová organizácia v tejto veci žiadne rozhodnutie nevydáva, ale len dáva vyjadrenie vo vzťahu

k tomu, aký má postoj k návrhu zamestnávateľa na ukončenie pracovného pomeru k zamestnancovi.
K takémuto prerokovaniu v odborovej organizácii došlo, čo potvrdila podpredsedníčka odborov, ako aj
člen odborovej organizácie.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému

žalovanému v 1.rade náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich náhradu neuplatnil a žalovanému v
2.rade priznal náklady cestovného spojené s účasťou jeho zástupcu na pojednávaniach.

8. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
a žiadal rozsudok vo vzťahu k žalovanému v 2.rade zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. tento v uvedenej

časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Poukázal na to, že Zákonník práce nedefinuje presne a kogentne čo sa chápe ako obzvlášť
závažné porušenie pracovnej disciplíny, avšak súd v zmysle judikatúry je povinný skúmať intenzituporušenia pracovnej disciplíny a iné konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu, a to v príčinnej
súvislosti všetkých okolností a stavu, ktoré mu predchádzali. Žalovaný do 26.5.2013 nikdy za rovnaké
porušenie pracovnej disciplíny neskončil so žiadnym zamestnancom pracovný pomer okamžite a iné

oveľa závažnejšie porušenie pracovnej disciplíny (alkohol) riešil iba skončením pracovného pomeru
dohodou. V takomto prípade ide zo strany žalovaného o nerovnaké zaobchádzanie so žalobcom
oproti správaniu k iným pracovníkom, ktorí taktiež porušili závažným spôsobom pracovnú disciplínu.
Pokiaľ podľa žalovaného požitie alkoholických nápojov na pracovisku nebolo dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru, tak u žalobcu prvé porušenie pracovnej disciplíny pre neúplné ustrojenie

považuje za veľmi tvrdé opatrenie, keďže do toho času nikto za podobné porušenie prepustený nebol.
Za vykonštruovaný považoval doklad preukazujúci porušenie jeho pracovnej disciplíny z 26.1.2012
vzhľadom na výpoveď svedka na pojednávaní konanom dňa 11.4.2016, ktorý uviedol, že dňa 26.1.2012
porušil pracovnú disciplínu on a nie samotný žalobca. Nielenže nikdy predtým neporušil pracovnú
disciplínu, ale zo strany žalovaného bol hodnotený ako vzorný pracovník na úseku práce, ktorú
vykonával,atoviackrátajfinančne.Odroku2005hožalovanýodmenilcelkovo12-krát,ztohonaposledy

v decembri 2012 iba štyri mesiace pred jeho prvým pochybením. Súd prvej inštancie neprihliadal na
predchádzajúci postoj žalobcu a jeho osobou sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal.

10. Napriek závažnému porušeniu pracovnej disciplíny mu žalovaný do okamžitého skončenia
pracovného pomeru riadne prideľoval prácu, posielal ho na streľby bez toho, aby u neho vzbudil dôvodnú

obavu o majetok a realizoval fyzické, ako aj odborné previerky. Opätovne spochybňoval podstatnú
náležitosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, a to jeho prerokovanie s odborovou organizáciou.

11. Žalovaný v 2.rade vo vyjadrení uviedol, že v rokoch 2010 až 2012 u neho nedošlo k podobného
porušeniu povinnosti v strážnej službe ako u žalobcu. To, že žalobca vo svojich vyjadreniach odkazoval

na prípadné požitie alkoholických nápojov, ktoré neboli vyhodnotené ako dôvod na okamžité skončenie
pracovného pomeru, považuje za absolútne irelevantné. Takéto iné prípady porušenia pracovnej
disciplíny, ktoré nemajú žiaden súvis s konaním žalobcu, nemôžu mať a ani nemajú žiaden vplyv
na posúdenie závažného porušenia pracovnej disciplíny u žalobcu. Právna kvalifikácia závažného
porušenia pracovnej disciplíny závisí výlučne na okolnostiach konkrétneho prípadu. Pokiaľ ide o

žalovaným v 2.rade tvrdené porušenie pracovnej disciplíny žalobcu v januári roku 2012, ak by aj toto
bolo vykonštruované, čo zásadne odmieta, fakt, či ide o prvé porušenie pracovnej disciplíny alebo nie,
nehrá žiadnu úlohu v rozhodovaní o tom, či konanie žalobcu bolo závažným porušením pracovnej
disciplíny, ktoré je dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Mieru závažnosti porušenia
pracovnej disciplíny žalovaný v 2.rade posudzoval predovšetkým s ohľadom na hodnotu stráženého

majetku a rozsah následkov, ktoré toto konanie u žalobcu vyvolať mohlo. Fakt, že v čase, keď žalobca
svojim konaním vedome spôsobil, že ochrana vojenského objektu nebola zabezpečená, nedošlo ku
žiadnym škodám na majetku na majetku alebo životoch, môže žalobca považovať za svoje šťastie
a nie za argument, ktorý svedčí v jeho prospech. Navyše, od začiatku je zrejmé, a to žalobca nikdy
nepoprel, že jeho konanie bolo vedomé a bolo spôsobené len jeho vlastnou lenivosťou a pohodlnosťou.

Navyše, závažnosť dôsledkov porušenia povinnosti spojených s výkonom strážnej služby si uvedomuje
aj zákonodarca, čo sa prejavilo v ust. § 407 Trestného zákona. Ak by bol žalobca profesionálnym
vojakom, nedostatočné vyzbrojenie so strelivom znemožňuje riadny výkon strážnej služby a takéto
konanie by bezpochyby naplnilo kvalifikovane skutkovú podstatu trestného činu podľa § 407 Trestného
zákona.

12. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 379 - § 381 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Podľa čl. 1 Zákonníka práce 311/2001 Z. z., fyzické osoby majú právo na prácu a na slobodnú
voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému
prepusteniu zo zamestnania v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť
pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

Tieto práva im patria bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie z dôvodu pohlavia, manželského
stavu a rodinného stavu, sexuálnej orientácie, rasy, farby pleti, jazyka, veku, nepriaznivého zdravotného
stavu alebo zdravotného postihnutia, genetických vlastností, viery, náboženstva, politického alebo iného
zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti aleboetnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia s výnimkou prípadu, ak rozdielne zaobchádzanie
je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto
činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod

podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

14. V súlade s ust. § 68 citovaného zákona, môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba
výnimočne v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b/ iba, ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

15.Zákonníkprávenevymedzuje,čomožnopovažovaťzazávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,preto
súd vždy individuálne tieto skutočnosti skúma v závislosti od všetkých okolností konkrétneho prípadu.
V súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa za závažné porušenie pracovnej
disciplíny považuje napr. neospravedlnená absencia v práci, opilstvo, ublíženie na zdraví, morálne a
majetkové delikty na pracovisku, nerešpektovanie príkazu nadriadených a pod..

16. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia
pracovného pomeru rozlišuje dva stupne intenzity porušenia pracovnej disciplíny, a to menej závažné
a závažné porušenia pracovnej disciplíny. Stupeň intenzity, teda závažnosť porušenia pracovnej

disciplíny posudzuje zamestnávateľ v závislosti od konkrétnych okolností, za ktorých zamestnanec
porušil pracovnú disciplínu.

17. Je potrebné zdôrazniť, že zamestnávateľ by mal hodnotiť každé porušenie pracovnej disciplíny
osobitne. Mal by v súlade s ustálenou judikatúrou pri určovaní závažnosti prihliadať na osobu

zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na jeho doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a
situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob
a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnanca, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny
pre zamestnávateľa, na to, či svojim konaním zamestnanec spôsobil škodu a súčasne je potrebné vziať
do úvahy aj konkrétne pomery u zamestnávateľa, t. j. ustálené zvyklosti.

18. Porušenie konkrétnej povinnosti pri zohľadnení všetkých okolností bude možno u jedného
zamestnanca považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale u druhého zamestnanca by
naopak išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

19. Mnohí zamestnávatelia majú vo svojich interných predpisoch zakotvené, ktoré porušenia pracovnej
povinnosti budú hodnotiť ako závažné a ktoré ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Ako
bolo uvedené vyššie, je potrebné skúmať vždy konkrétne okolnosti porušenia pracovnej povinnosti
a hoci má zamestnávateľ vo svojich interných predpisoch zadefinované, ktoré porušenia pracovných
povinností považuje za závažné a ktoré za menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, tieto je

potrebné brať do úvahy len ako pomôcku alebo informáciu pre zamestnancov. V súdnom konaní však
takýto interný predpis nie je pre súd záväzný a súd môže závažnosť porušenia pracovnej disciplíny
vyhodnotiť inak, ako zamestnávateľ vo svojom internom predpise. ,

20. Podľa čl. 13 ods. 4 Pracovného poriadku žalovaného v 2.rade sa za závažné porušenie pracovnej

disciplíny považuje najmä nesplnenie povinností vyplývajúcich z dohodnutého druhu práce; porušenie
zásad zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania;
neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci viac ako dva dni; požívanie alkoholických nápojov
alebo iných psychotropných alebo omamných látok na pracovisku alebo v pracovnom čase aj
mimo pracoviska a nastupovanie pod ich vplyvom do práce; fyzicky alebo hrubý verbálny útok na

vedúceho zamestnanca alebo spolupracovníka na pracovisku a preukázané prijímanie úplatkov alebo
neoprávnených výhod súvisiacich s výkonom práce.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, tak ako už bolo uvádzané vyššie, hodnotenie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho

doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných
povinností, ako aj situácia, v ktorej porušenie došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa - či konanie
zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod..22. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny zaoberal iba
spôsobom a intenzitou porušenia konkrétnych povinností, a tým, či konanie žalobcu mohlo spôsobiť
zamestnávateľovi - žalovanému v 2.rade škodu. Na hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej

disciplíny má však vplyv aj osoba zamestnanca a jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností.

23.Vovzťahukosobežalobcuvšaksúdprvejinštancienezaujalžiadnestanoviskonapriekjehotvrdeniu,
že bol od vzniku jeho pracovného pomeru v roku 2005 pravidelne zo strany žalovaného v 2.rade
odmeňovaný a dovtedy sa nedopustil žiadneho ani menej závažného porušenia pracovnej disciplíny.

24. Súčasne neuviedol žiaden právny záver, ako sa vyporiadal s tvrdeným menej závažným porušením
pracovnej disciplíny zo strany žalovaného v 2.rade u žalobcu zo dňa 26.1.2012 (č. l. 114 - 115), ktoré
malo byť vyvrátené výsluchom svedka P. P..

25. Ďalej podľa názoru odvolacieho súdu pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny,

je potrebné pri dôsledkoch porušenia pre zamestnávateľa prihliadať aj na to, či takýmto konaním
zamestnanca došlo k vzniku škody materiálneho alebo nemateriálneho charakteru, alebo išlo iba o
hrozbu vzniku škody.

26. Zároveň pokiaľ žalovaný v 2.rade, podľa tvrdenia žalobcu, so zamestnancami vykonávajúcimi

rovnakú pracovnú pozíciu (ako žalobca) po zistení rovnako závažného porušenia pracovnej disciplíny
požitím alkoholických nápojov na pracovisku, pri ktorom podľa odvolacieho súdu dôsledkom bola
minimálne hrozba škody rovnakého rozsahu ako konaním žalobcu, neukončil pracovný pomer
najzávažnejšou formou skončenia pracovného pomeru, ale výpoveďou, resp. dohodou; takéto konanie
žalovaného v 2.rade potom napĺňa znaky nerovnakého zaobchádzania so zamestnancami, ktoré

odporuje čl. 1 Zákonníka práce.

27. V danom prípade však neobstojí tvrdenie žalobcu o nesplnení povinnosti zamestnávateľa
prerokovania jeho okamžitého skončenia pracovného pomeru s odborovou organizáciou, ktoré
bolo vyvrátené svedeckou výpoveďou podpredsedníčky, ako aj člena výboru a listinnými dôkazmi

preukazujúcimi, že došlo zo strany odborovej organizácie k prerokovaniu okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovaného v 2.rade so žalobcom.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k
žalovanému v 2.rade s poukazom na ust. § 389 písm. b/, c/ Civilného sporového poriadku zrušil a v

rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

29. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť intenzitu porušenia
pracovnej disciplíny žalobcu s prihliadnutím nielen na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych
pracovných povinností a zavinenie žalobcu, ale aj na osobu žalobcu ako zamestnanca, jeho doterajší

postoj k plneniu pracovných povinností, či sa dovtedy dopustil porušenia pracovnej disciplíny a na
konkrétne dôsledky jeho konania pre žalovaného v 2.rade ako zamestnávateľa.

30. Zároveň doplní dokazovanie podľa návrhu žalobcu za účelom preukázania, či žalovaný v 2.rade
pri zamestnancoch pracujúcich na obdobnej pozícii, u ktorých došlo podľa jeho interných predpisov

k rovnako závažnému porušeniu pracovnej disciplíny (požitie alkoholických nápojov) postupoval u
týchto zamestnancov rovnako ako pri porušení pracovných povinností žalobcu, ak dôsledkom bola
hrozba vzniku škody minimálne v rozsahu ako pri porušení pracovnej disciplíny žalobcom. V opačnom
prípade konanie žalovaného v 2.rade, tak ako bolo konštatované vyššie, napĺňa znaky nerovnakého
zaobchádzania so zamestnancami pri zistení obdobného závažného porušenia pracovnej disciplíny,

ktoré odporuje čl. 1 Zákonníka práce.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 396 ods. 3 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).