Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9Cpr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211482
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716211482.5

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v T. T., D. XX, zast. Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., IČO: 47 236 655, so sídlom
vo Zvolene, Štefana Moyzesa 9877/43, proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO:
00 151 866, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o zaplatenie 1.091,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.091 € brutto, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania

ročne, od 11.1.2014 do zaplatenia, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v prevyšujúcej časti z a s t a v u j e .

Žalobkyňa má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu vo výške,
ako bude rozhodnuté osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom doručeným na tunajší súd dňa 23.9.2016 domáhal toho,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkovej sumy vo výške 1.091 € brutto, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 4.1.2014 z dlžnej sumy, až do zaplatenia, ako aj na
náhradu trov konania a to na tom základe, že žalobkyňa od 1.6.2002 vykonávala štátnu službu na
pozícii hlavný referent Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, v služobnom úrade Katastrálny úrad

Banská Bystrica, odbor štátnej služby - riadenie štátnej služby v služobnom úrade a osobnom úrade.
Štátnozamestnanecký pomer jej vznikol ako dočasná štátna služba. Rozhodnutím služobného úradu,
Katastrálny úrad v Banskej Bystrici zo dňa 27.1.2005 žalobkyňa bola s účinnosťou od 28.1.2015
vymenovaná do stálej štátnej služby vo funkcii hlavný referent, odbor štátnej služby 1.01 na riadenie
štátnej služby. Dňa 27.6.2006 jej bolo oznámené rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru,
v dôsledku čoho bola trvale preložená s účinnosťou od 1.7.2006 na funkciu radca, pričom jej služobným

úradom zostal katastrálny úrad v Banskej Bystrici. V dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č.
345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa zrušili katastrálne úrady s účinnosťou od 1.1.2013. Dňom 1.1.2013 prešli práva a povinnosti
zo štátnozamestnaneckých vzťahov zamestnancov, ktorí vykonávali ku dňa 31.12.2012 štátnu službu v
katastrálnom úrade na správu katastra v sídle kraja, v ktorom územnom obvode mal katastrálny úrad
sídlo zriadené, a teda práva a povinnosti prechádzajú dňom 1.1.2013 na správu katastra v sídle kraja, v

ktorom územnom obvode má správa katastra sídlo. Na základe uvedeného žalobkyňa dňa 11.12.2012
súhlasila s trvalým preložením s účinnosťou od 1.1.2013 a bola preložená z pôvodného služobného
úradu Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, kde vykonávala funkciu radca do služobného úradu Správa
katastra Banská Bystrica, s miestom výkonu štátnej služby Správa katastra Banská Bystrica, Nám. Ľ.
Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica, osobný úrad.

2. Žalobkyňa vykonávala štátnozamestnaneckú službu na Správe katastra Banská Bystrica vo funkcii
„radca, štátny zamestnanec“, keď v dôsledku nadobudnutia účinnosti zákona č. 180/2013 Z.z. oorganizácii miestnej štátnej správy prešla pôsobnosť správ katastra na okresné úrady, teda na
Ministerstvo vnútra SR, čím malo dôjsť ku zmene obsahových náležitostí služobnej zmluvy, ako aj
k zmene služobného úradu. S trvalým preložením nesúhlasila, ani sa so služobným úradom inak

nedohodla, čo malo za následok skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu
ustanovenia § 46 ods. 1 písm. b) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov.

3. Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu poukázala na zákonné ustanovenia § 47 písm. b), § 53 ods.
1 Zákona o štátnej službe. Z dôvodu prechodu práv a povinností zo štátnozamestnaneckých vzťahov

štátnych zamestnancov, ktorí k 30.9.2013 vykonávali štátnu službu na správe katastra na Ministerstvo
vnútra SR, prešla na Ministerstvo vnútra SR aj zákonná povinnosť vyplatiť jej odstupné v zákonom
stanovenej výške. Žalobkyňa ďalej poukázala na zákonné ustanovenie § 9 ods.6, § 9 ods. 9 Zákona
č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy. Ďalej poukázala na článok 3 ods. 8 kolektívnej
zmluvy Ministerstva vnútra SR pre rok 2013. Na základe vyššie uvedeného by jej malo byť odstupné
navýšené o sumu jej naposledy priznaného funkčného platu. Vzhľadom ku skutočnosti, že Zákon o

organizácii miestnej štátnej správy nadobudol účinnosť dňa 1.10.2013 a jej štátnozamestnanecký pomer
sa skončil až dňom 30.12.2013, kedy jej uplynula dvojmesačná výpovedná doba, je nepochybné, že sa
na ňu vzťahujú vyššie citované zákonné ustanovenia. Nakoľko k 1.10.2013 vykonávala štátnu službu
na Správe katastra Banská Bystrica, ku skončeniu výkonu štátnej služby došlo až uplynutím výpovednej
doby, t.j. dňom 30.12.2013 prešli v zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 Zákona o organizácii miestnej štátnej

správy práva a povinnosti z tohto štátnozamestnaneckého vzťahu na Ministerstvo vnútra. Ako vyplýva
z ustanovenia § 9 ods. 9 Zákona o organizácii miestnej štátnej správy, vzťahujú sa na ňu ustanovenia
kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra pre rok 2013, v zmysle predmetnej kolektívnej zmluvy, má nárok
na odstupné navýšené nad zákonom stanovenú výšku o sumu jej posledne priznaného funkčného
platu. Aj napriek tejto skutočnosti jej bolo v najbližšom výplatnom termíne, po uplynutí výpovednej

lehoty a súčasnom skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru vyplatené odstupné len vo výške
troch posledne priznaných funkčných platov, čo je v rozpore so Zákonom o organizácii miestnej štátnej
správy, ako aj kolektívnou zmluvou Ministerstva vnútra pre rok 2013. Nevyplatená časť odstupného
tak v súčasnosti činí do istiny sumu 1 091 € brutto. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s
plnením peňažného záväzku, požadovala aj zákonný úrok z omeškania v zmysle zákonom stanovených

ustanovení § 517 ods.1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995.

4. Žalovaný sa vyjadril k žalobe žalobkyne písomným podaním zo dňa 21.8.2017 a vo svojom písomnom
vyjadrení uviedol, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení okrem
iného uviedol: S poukazom na ustanovenie § 8 písm. e) Zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii

miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa zrušili správy katastra, ktoré
boli začlenené pod príslušné okresné úrady a to s účinnosťou od 1.10.2013. Týmto dňom prešli
práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov zo Správy katastra v sídle kraja
na Ministerstvo vnútra SR. Žalobkyňa bola s touto skutočnosťou oboznámená dňa 26.8.2013, pričom
vyjadrila svoj nesúhlas k trvalému preloženiu, čo vyplýva aj z dokumentu, označeného ako „oznámenie

prechodu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých vzťahov a vyžiadanie písomnému
súhlasu k trvalému preloženiu č. OÚ-00189-1/2013“ rovnako aj v zázname z osobného pohovoru so
štátnym zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere Správy katastra Banská Bystrica zo dňa
30.09.2013. Nakoľko žalobkyňa nesúhlasila s trvalým preložením, štátnozamestnanecký pomer s ňou
skončil výpoveďou uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Výška odstupného bola určená v zmysle

§ 53 ods. 1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý
ju stanovil vo výške trojnásobku funkčného platu, ak štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva
roky. Keďže žalobkyňa nesúhlasila s trvalým preložením do nového služobného úradu, nový služobný
úrad rešpektoval a vychádzal z podmienok, za ktorých bola daná výpoveď zo strany jeho právneho
predchodcu, t.j. Správy katastra Banská Bystrica a v zmysle vyššie uvedeného bolo žalobkyni vyplatené

odstupné v súlade s kolektívnou zmluvou, ktorou bol viazaný právny predchodca žalovaného. Žalovaný
zdôraznil, že na výpoveď žalobkyni, ako aj na určenie výšky, resp. rozsahu nárokov z neho plynúcich sa
neaplikuje zákon č. 180/2013 Z.z. a teda ani kolektívna zmluva Ministerstva vnútra SR na rok 2013. V
prospech tohto tvrdenia žalovaného svedčí aj fakt, že ako služobný úrad a zamestnávateľ je vo výpovedi
uvedená Správa katastra Banská Bystrica. Pokiaľ by sa mal na danú vec aplikovať výklad podaný

žalobkyňou, v zmysle tohto výkladu, by už na výpovedi musel byť ako zamestnávateľ a služobný úrad
uvedené Ministerstvo vnútra SR. Žalovaný je jednoznačne toho názoru, že predmetná zmena, ktorá
bola vykonaná v organizácii štátnej správy nemala vplyv na určenie výšky odstupného vo výpovedi. Ak
by sme sa pohybovali v teoretickej rovine a žalobkyni by sa priznal nárok na vyplatenie odstupného,predstavujúceho štyri funkčné platy (zohľadňujúc už ustanovenia kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra
SR na rok 2013 a zákona č. 180/2013 Z.z.) nastala by situácia, kedy by takéto odstupné bolo priznané
na základe neúčinného zákona.

5. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti majú jednoznačne za to, že žalobkyni nepatrí nárok
na odstupné vo výške štyroch funkčných platov, ale len vo výške troch funkčných platov, tak ako
jej bolo vyplatené v zmysle právnych predpisov účinných v danom čase. Napriek vyššie uvedenej
skutočnosti žalovaný mal vážny záujem predmetný spor vyriešiť mimosúdnou dohodou a to z dôvodu

hospodárnosti, ako aj z dôvodu ústretovosti voči žalobkyni, ako bývalej zamestnankyni právneho
predchodcu žalovaného. Žiaľ zo strany žalobkyni nebol záujem uzatvoriť mimosúdnu dohodu a keďže
mimosúdna dohoda je kompromisom medzi spornými stranami, znamená to, že vôľu uzatvoriť takúto
dohodu musia prejaviť obe strany.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámením sa s rozhodnutím o vymenovaní do štátnej služby,
s rozhodnutím o vymenovaní do stálej štátnej služby, s rozhodnutím o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru, oznámením o výške a zložení funkčného platu, záznamom z osobného pohovoru, skončením
štátnozamestnaneckého pomeru, potvrdením o zamestnaní, výzvou na úhradu nevyplateného
odstupného, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

7. Súd z prednesu právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 4.9.2017 zistil, že sa
pridržiava písomne podaného žalobného návrhu a žiada žalobe vyhovieť. Čo sa týka požadovaného
úroku z omeškania, poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 15Copr/10/2014.
Súd z prednesu zástupkyne žalovaného na pojednávaní, konanom dňa 4.9.2017 zistil, že žiada návrh

zamietnuť, pričom sa pridržiava písomného vyjadrenia. Ďalej poukázala na to, že v prípade, ak by súd
ich obranu neuznal, žiadala, aby súd nepriznal zákonné úroky z omeškania tak, ako to požadovala
žalobkyňa, nakoľko podľa ich názoru v danom prípade sa jedná o pracovnoprávny nárok v zmysle
zákona č. 400/2010 s poukazom na ustanovenia Zákonníka práce a podľa ich názoru v danom prípade
nie je možné priznať zákonné úroky z omeškania a poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.

2US 494/2013. Ďalej k veci uviedla, v prípade, až by ich súd zaviazal na zaplatenie vyššie uvedenej
sumy, žiadala, aby im súd poskytol primeranú lehotu, to znamená 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia,
nakoľko je možné vyplatiť predmetné odstupné v najbližšom možnom výplatnom termíne.

8. Na poslednom pojednávaní, konanom dňa 9.10.2017, právna zástupkyňa žalobkyne súdu predložila

výpis z bankového účtu, z ktorého vyplynulo, že odstupné bolo vyplatené dňa 3.1.2014 a to v celkovej
výške 3 127,68 €. Ďalej k veci uviedla, že poukazuje na článok 4, bod 4 kolektívnej zmluvy pre
zamestnancov štátnej služby na rok 2013. S poukazom na zákonné ustanovenie § 76 ods. 6 Zákonníka
práce, na ktorý odkazuje § 120 Zákona č. 400/2009 by chcela upraviť ich žalobný návrh v tom zmysle,
že podľa ich názoru sa žalovaný dostal do omeškania s vyplatením poslednej časti odstupného až

nasledujúcim dňom po výplatnom termíne a tento výplatný termín, ako to vyplýva z kolektívnej zmluvy
je 10.1.2014 v tomto konkrétnom prípade, a preto žiadala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1091 € brutto, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne, od 11.1.2017 až do zaplatenia a keďže
doteraz sa dožadovali zaplatenia úroku z omeškania odo dňa 4.1.2014, v prevyšujúcej časti nad dátum
11.1.2014, zobrali žalobu čiastočne späť a žiadali konanie v tejto časti čiastočne zastaviť. V ostatnom

právna zástupkyňa zotrvávala na svojich doterajších prednesoch.

9. Súd z prednesu zástupcu žalovaného na pojednávaní, konanom dňa 9.10.2017 zistil, že sa pridržiava
ich doterajších písomných vyjadrení, ako aj prednesov, žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Znova
poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR II US494/2013-9.

10. Súd z listinného dôkazu a to „ rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby“ zistil, že žalobkyňa bola
vymenovaná do štátnej služby dňa 1. júna 2012 za hlavnú referentku Katastrálneho úradu v Banskej
Bystrici.

11. Súd z listinného dôkazu „dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, trvalé preloženie“ zistil,
že z tejto dohody vyplýva, že žalobkyňa bola s účinnosťou od 1.1.2013 preložená zo služobného úradu
Katastrálny úrad v Banskej Bystrici, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Banská Bystrica, funkcia radca do služobnéhoúradu Správa Katastra Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská Bystrica. Táto dohoda je
zo dňa 2.1.2013.

12. Súd z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zistil, že toto oznámenie je zo dňa 15.2.2013
a z tohto oznámenia vyplýva, že funkčný plat žalobkyne s účinnosťou od 15.2.2013 patrí piatej platovej
triede, „radca“, v celkovej výške 1 091 €.

13. Súd ďalej z listinného dôkazu označeného ako „skončenie štátnozamestnaneckého pomeru“ pod

č. OÚ-00189/2013 zistil, že v zmysle § 46 ods. 1 písm. b), § 47 písm. b), § 48, § 53 ods. 1, §
54 a § 120 Zákona č. 400/2009 o štátnej službe a v zmysle Zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii
miestnej štátnej správy bol so žalobkyňou, ako zamestnancom ukončený štátnozamestnanecký pomer
so zamestnávateľom Správa Katastra Banská Bystrica, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica a to po
uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby dňa 30.11.2013. Dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru je, že zamestnanec na základe záznamu z osobného pohovoru zo dňa 30.9.2013 nesúhlasil

s trvalým preložením na ponúknuté štátnozamestnanecké miesto. V súlade so Zákonom č. 180/2013
Z.z. Štátnemu zamestnancovi stálej štátnej službe vznikne nárok na odstupné podľa § 53 ods. 1
Zákona o štátnej službe v súlade s § 9 ods. 5 a 9 Zákona č. 180/2013 Z.z. Pri prvom skončení
štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný
dôchodok, alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi podľa § 54 Zákona o štátnej

službe odchodné v súlade s § 9 ods. 5 a ods. 9 Zákona č. 180/2013 Z.z. Z tohto skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru vyplýva, že je tu uvedený dátum 30.9.2013, ale žalobkyňa tento listinný
dôkaz prevzala dňa 1.10.2013, čo vyplýva z písomného údaja na tomto listinnom dôkaze, kde je
uvedené: „prevzala dňa 1.10.2013“ a je tam uvedený jej podpis.

14. Súd z potvrdenia o zamestnaní vydaného zamestnávateľom Ministerstvom vnútra SR pre
zamestnanca, t.j. žalobkyňu zistil, že toto potvrdenie je zo dňa 20.12.2013 a z tohto potvrdenia vyplýva,
že žalobkyňa bola zamestnaná v ich spoločnosti od 1.11.1996 do 31.12.2013. Dôvod skončenia
pracovného pomeru § 46 ods. 1 b), podľa § 47 b), pracovná pozícia „radca“.

15. Súd z výzvy na úhradu nevyplateného odstupného zistil, že touto výzvou vyzýval právny zástupca
žalobcu na vyplatenie odstupného v celkovej výške 1 091 € brutto a z pripojenej doručenky súd zistil,
že túto výzvu žalovaný prevzal dňa 4.augusta 2016.

16. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

18. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

20. Súd aplikoval zákonné ustanovenie § 145 ods. 2 CSP a keďže žalobkyňa, prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne zobrala svoj návrh čiastočne späť ohľadne priznania úroku z omeškania ročne
od 4.1.2014 do 11.1.2014, súd konanie v prevyšujúcej časti zastavil s tým, že žalovaný nevzniesol
požiadavku, že nesúhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby.

21. Podľa § 35 ods. 1 Zákona č. 400/2009, štátneho zamestnanca možno trvale preložiť na vykonávanie
štátnej služby len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

22. Podľa § 47 písm. b) Zákona č. 400/2009, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi
výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho

zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým
preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.23. Podľa § 53 ods. 1 Zákona č. 400/2009, štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 47 písm. a) a b) alebo dohodou
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume dvojnásobku

funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval dlhšie ako dva roky, patrí
mu odstupné v sume trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe
ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší
ako posledne priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety odstupné v sume

dvojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu, a ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval
dlhšie ako dva roky, patrí mu odstupné v sume trojnásobku jeho posledne priznaného funkčného platu.

24. Podľa § 9 ods. 5 Zákona č. 180/2013 Z.z., práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov
štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade
životného prostredia v sídle kraja, obvodnom pozemkovom úrade v sídle kraja, obvodnom lesnom úrade

v sídle kraja, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správe
katastra v sídle kraja, prechádzajú na ministerstvo.

25. Podľa § 9 ods. 9 Zákona č. 180/2013 Z.z., nároky zamestnancov, ktoré vyplývajú z prechodu práv a
povinností podľa odsekov 5 až 8, uspokojí ministerstvo; na týchto zamestnancov sa vzťahuje kolektívna

zmluva ministerstva platná na rok 2013.

26. Podľa článku 3 ods. 8 Kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra SR pre rok 2013, služobný úrad
poskytne štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov, ktoré
ustanovuje Zákon o štátnej službe a na základe ktorých vzniká nárok na odstupné zvýšenie odstupného

nad rozsah ustanovení v § 53 Zákona o štátnej službe v sume jeho jedného posledne priznaného
funkčného platu.

27. Podľa článku 4 ods. 4 Kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra SR pre rok 2013, plat bude štátnemu
zamestnancovi vyplatený najneskôr v desiatom dni, nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

28. Podľa § 120 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, sa na štátnozamestnanecké vzťahy primerane
použijú okrem iného ustanovenia § 76 ods. 3, 4 a 6, § 129 až 132 Zákonníka práce.

29. Podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného

pomeru v najbližšom výplatnom termíne, určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa
zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

30. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobia a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve, alebo v pracovnej zmluve

nedohodlo inak.

31. Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch, dohodnutých v
pracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve.

32. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.35. Súd na základe vykonaného dokazovania po čiastočnom zastavení konania dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná.

36.Vkonanínebolosporné,žeštátnozamestnaneckýpomeržalobkynebolukončenýkudňu31.12.2013
podľa § 46 ods. 1 písm. b) a § 47 písm. b) Zákona č. 400/2009 Z.z. Tak isto v konaní nebolo sporné, aká
je výška funkčného platu, ktorý patril žalobkyni v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo ku
skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru a to vo výške 1 091 € brutto.

37. Sporná skutočnosť medzi stranami bola tá skutočnosť, či žalobkyni patrí odstupné v zmysle článku
3 ods. 8 Kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra SR pre rok 2013 a to nad výšku uvedenú v § 53 Zákona
o štátnej službe.

38. Súd pri posudzovaní tejto otázky má za to, že otázka, či sa na žalobkyňu vzťahuje § 9 ods. 9 Zákona
č. 180/2013 Z.z. v nadväznosti na článok 3 ods. 8 Kolektívnej zmluvy Ministerstva vnútra SR pre rok

2013 vychádzal z toho, že žalobkyňa má nárok na zvýšenie odstupného v sume jedného posledne
priznaného funkčného platu a to s poukazom na to, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
žalobkyne došlo až uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby a to 31.12.2013. V uvedenej dobe už bol
Zákonč.180/2013Z.z.účinný,apretoajustanoveniatohtozákonasamajúvzťahovaťnazamestnancov,
ktorí počas účinnosti tohto zákona boli ešte v štátnozamestnaneckom pomere. Štátnozamestnanecký

pomer žalobkyne sa teda nemohol v žiadnom prípade posudzovať z hľadiska, kedy skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru bolo spísané, pričom skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
bolo spísané dňa 30.9.2013, ale žalobkyňa ho prevzala až dňa 1.10.2013. Súd poukazuje na to,
že v samotnom skončení štátnozamestnaneckého pomeru na druhej strane sa uvádza, že štátnemu
zamestnancovistálejštátnejslužbevzniknenároknaodstupnépodľa§53ods.1Zákonaoštátnejslužbe

v súlade s § 9 ods. 5 a 9 Zákona č. 180/2013 Z.z a § 9 ods. 9 Zákona č. 180/2013 Z.z. uvádza, že nároky
zamestnancov, ktoré vyplývajú z prechodu práv a povinností podľa ods. 5 a 8 uspokojí Ministerstvo. Na
týchto sa vzťahuje kolektívna zmluva Ministerstva platná na rok 2013.

39. Z vyššie uvádzaných dôvodov nemožno prisvedčiť k argumentácii žalovaného,že na výpoveď

žalobkyni ako aj na určenie výšky, resp. rozsahu nárokov z nich plynúcich sa neaplikuje Zákon č.
180/2013 Z.z. a teda ani Kolektívna zmluva Ministerstva vnútra SR na rok 2013. Pre prechod práv
a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch je v danom prípade rozhodujúci deň, kedy nadobudol
účinnosť Zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy. Týmto dňom bol deň 1.10.2013.
Pre stanovenie výšky odstupného je však rozhodujúci deň uplynutia výpovednej doby, nakoľko až jej

uplynutím sa pracovný pomer žalobkyne u žalovaného končí.

40. Podľa názoru súdu, keby cieľ zákonodarcu pri Zákone č. 180/2013 Z.z. bol iný, premietol by to do
prechodných a záverečných ustanovení tohto zákona. Pre určenie výšky odstupného je rozhodujúci stav
v čase účinnosti výpovede a nie stav podávania výpovede. Nárok na odstupné vzniká v deň, keď dôjde k

zániku pracovného pomeru, a preto deň zániku pracovného pomeru je rozhodujúcim dňom pre určenie
výšky odstupného. Účinnosť výpovede nastala v danom prípade až uplynutím výpovednej doby, čím
došlo k zániku pracovného pomeru. Preto až k tomuto dňu bolo rozhodujúce, kto je vlastne vo vzťahu
k žalobkyni zamestnávateľom a aká bude výška odstupného.

41. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné aplikovať
zákonné ustanovenie § 9 ods. 9 Zákona č. 180/2013 Z.z. a keďže v zmysle tohto ustanovenia sa na
zamestnancov vzťahuje kolektívna zmluva Ministerstva, platná na rok 2013, pričom z tejto kolektívnej
zmluvy, a to článku 3 bod 8 vyplýva, že služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi zvýšenie
odstupného nad rozsah ustanovený v § 53 Zákona o štátnej službe v sume jeho jedného posledného

priznaného funkčného platu a to v predmetnom prípade práve predstavovalo sumu 1 091 € brutto, a
preto súd žalobe v tejto časti vyhovel.

42. Podľa názoru súdu splatnosť odstupného nastala najneskôr dňa 10.1.2014 s poukazom na vyššie
uvedené ustanovenia paragrafov, ako aj znenie článku 4 bod 4 Kolektívnej zmluvy pre zamestnancov v

štátnej službe na rok 2013 a z toho je zrejmé, že žalovaný nezaplatil žalobkyni riadne a včas odstupné, a
teda sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 11.1.2014. V zmysle Kolektívnej zmluvy sa
plat vypláca najneskôr desiaty deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom odstupné sa v zmyslezákonníka práce vypláca v najbližšom výplatnom termíne, určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy,
čo v danom prípade je splatnosť odstupného najneskôr dňa 10.1.2014.

43. Súd poukazuje, že kolektívna zmluva je zmluva zverejňovaná v centrálnom registri zmlúv vedeným
Úradom vlády SR a teda je verejne známa. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie
príslušenstva pohľadávky vo výške zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR a keďže požadovaná výška úrokov z omeškania
zodpovedá vyššie citovaným zákonným ustanoveniam, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy

1 091 € brutto, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne, od 11.1.2014 až do zaplatenia. Súd zároveň
vzhľadom na technické možnosti žalovaného stanovil lehotu 30 dní na zaplatenie vyššie uvedených
súm s príslušenstvom odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, tak ako to požadoval samotný žalovaný
v prípade vyhovenia žalobe.

44. Pokiaľ žalovaný poukazoval na uznesenie Ústavného súdu SR II US494/2013-9 zo dňa 9.10.2013,

tak súd tu poukazuje, že predmetné uznesenie Ústavného súdu nie je možné aplikovať na vyššie
uvedený prípad, nakoľko aj z tohto uznesenia Ústavného súdu vyplýva, že Ústavný súd dospel k
záveru, že zamestnávateľ sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy
pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom
kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok

z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy. V konkrétnom prípade, ktorý posudzoval Ústavný súd
sa jednalo o inštitút náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, pričom Ústavný súd
skonštatoval, že pokiaľ Okresný súd aj Krajský súd priznali sťažovateľke zaplatenie sumy 49 781,52 €
tak, posudzujúc všetky okolnosti prípadu tak, ako bolo zistené všeobecnými súdmi, nepovažuje Ústavný
súd sumu celkovú priznanú sťažovateľke za nedostatočnú, alebo nezodpovedajúcu účelu a funkciám

inštitútu náhrady mzdy a to aj po zahľadnení skutočnosti, že od splatnosti náhrady mzdy v jednotlivých
mesiacoch uplynul zjavne dlhý čas. Z týchto dôvodov súd neaplikoval vyššie uvedené rozhodnutie
Ústavného súdu a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

45. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP. V spore bol skoro v celom rozsahu úspešný žalobca, bol neúspešný iba v nepatrnej časti a to v tej
časti, v ktorej zobral svoj návrh čiastočne späť, ohľadne termínu priznania úrokov z omeškania, a preto
súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni proti žalovanému v celom rozsahu.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,
možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.