Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213785
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6912213785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4,
Bratislava, IČO 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa z a m i e t a .

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých výška bude

vyčíslená v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe
veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
OkresnéhosúduU.aďalejrozsudkomzaviazalžalovanúnazaplateniemajetkovejškodyanemajetkovej
ujmy.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v U. nerozhodol v 15-dňovej
zákonnej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, k rozhodnutiu došlo po uplynutí
tejto lehoty a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Tým mu mala vzniknúť jednak

majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
3. Ďalej si žalobca uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl.46, ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny
proces zaručeného čl.6, ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa

žalobcu na základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania žalobcu a došlo k
vzniku rizík v súvislosti so zánikom povinného, k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu
s povinným, k insolvencii povinného, kde vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu žalobca nemohol včas
a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky,
tento zásah do zákonných nárokov žalobcu vyvolal u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov, ako
aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v
spoločnosti a taktiež vyvolal stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov žalobcu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žalobcu žiadala žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť,
poukázala na zmätočnosť podania žalobcu, žalobca nesplnil ani procesné podmienky konania, keďže
dostatočným spôsobom svoju žalobu dôkazne nepodporil, nie je jasný titul nároku na náhradu škody.
Žalovaná má zato, že sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože aj keď žalobca podalžiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej, napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadosti, žalobca túto nedoplnil, čiže v celku neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podanej žiadosti. Taktiež sa vyjadrila k znaleckému posudku, na ktorý poukázal žalobca

v súvislosti so stanovením majetkovej škody.
5. Čo sa týka hmotnoprávnych nárokov žalobcu, žalovaná poukázala na to, že 15-dňová lehota v zmysle
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o udelenie poverenia, ale len na vydanie poverenia. Pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov v konaní,
táto kompetencia je zverená do právomoci ústavného súdu a nie všeobecných súdov. Podľa názoru

žalovanej žalobca škodu žiadnym spôsobom nepreukázal, požaduje len paušálne sumy.
6. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, k tomu žalovaná v písomnom vyjadrení uvádzala, že žalobca
nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada za túto ujmu v peniazoch
s prihliadnutím na dobré mravy a na poškodenú osobu, kde poukázala na to, že obchodné praktiky
žalobcu sú všeobecne vnímané negatívne vzhľadom na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok
v úverových zmluvách. Žalovaná taktiež vzniesla námietku premlčania prípadného nároku na náhradu

škody žalobcu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozhodnutím Krajského súdu S. XXNcC/XXX/
XXXX zo dňa 11. 10. 2012, vyjadrením odporkyne, celým obsahom spisu, ako i pripojeného spisu XEr/
XXX/XXXX tun.súdu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca si uplatňuje od žalovanej náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá

mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu U. v exekučnom konaní, kedy
bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15-tich dní od doručenia tejto žiadosti, a pretože okresný súd v zákonnej lehote 15 dní
nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu
vznikla navrhovateľovi škoda a zároveň si uplatnil aj nemajetkovú ujmu v peniazoch.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom ku dňu podania návrhu štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
10. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
12.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s

príslušným orgánom.
13. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
14. Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,

ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
15. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu

so zákonom, do 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.16. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca si uplatnil u žalovanej nárok na náhradu škody a
nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch na základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. O tejto
žiadosti doposiaľ nebolo rozhodnuté, je nesporné, že lehota 6-ich mesiacov od jej podania už uplynula a

preto sa žalobca domáha uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu.
17. Žalobca si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe tej
skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej lehote
o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane žalobcu na základe nesprávneho

úradného postupu súdu.
18. V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde B. pod
číslom XXEr/XXXX/XXXX oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 11. 04. 2011 a súdny
exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 18. 05. 2011. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti O. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd rozhodol
uznesením zo dňa 19. 12. 2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 03. 02. 2012. Následne bola exekúcia
zastavená uznesením zo dňa 27. 02. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 05. 2012.
19. Nemožno spochybniť, že súd v danej exekučnej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným
poriadkom tak, ako na to poukazuje žalobca. Touto lehotou však súd nebol viazaný. V zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekúcie lehota 15-tich dní od doručenia žiadosti

súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie
exekúcie. V uvedenom ustanovení je výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak
ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d) Exekučného poriadku teda notársku zápisnicu a
rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov

neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré ani nemusia byť prílohou návrhu na vykonanie
exekúcie a to napr. rozhodcovskej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky. V danom prípade teda v
konkrétnej exekučnej veci existovali oba dôvody, pri ktorých neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
20. Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že žalobca nepreukázal jednu zo zákonných

podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a
to nesprávny úradný postup okresného súdu, a preto v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním
otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná
nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy na strane žalobcu, pretože žiadosť súdneho exekútora

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok.
21. Pokiaľ by na strane žalobcu mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe
konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné na jednej strane uviesť, že v právomoci
okresného súdu nie je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie

konštatovať túto skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby a na druhej
strane je potrebné uviesť, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného
súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle článku 48 ods.

2 Ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
(ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem zbytočné prieťahy je pojem autonómny, ktorý možno
vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa postup
štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (I. ÚS 63/00). Nečinnosť súdu, hoci aj v

trvaní niekoľko mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (I. ÚS 42/01). V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca podáva
hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na
základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, a tým defacto znemožňuje rozhodnúť súdom
v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne

judikované okolnosti, že žalobcom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre
ich rozpor so zákonom sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Tým zo strany žalobcu dochádza k
šikanóznemu výkonu práva, keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že
súdy nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotnýžalobcaatútosituáciuzneužívatým,žepodávažalobynanáhraduškodyvočištátuzanesprávnyúradný
postup súdov. Takýto šikanózny výkon práva nemôže požívať súdnu ochranu, keďže žalobca chce ťažiť
zo situácie, ktorú sám svojím konaním a podnikateľskými aktivitami spôsobil.

22. Vzhľadom na to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri rozhodovaní o
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo
žalobcu na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietol. Keďže žalobca nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti

žalovanej za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci - nesprávny úradný postup exekučného
súdu, súd sa z dôvodu hospodárnosti konania v odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal nepriznaním
uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy.
23. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania nároku žalobcu, súd sa touto
námietkou nezaoberal, keďže došlo k zamietnutiu žaloby žalobcu z iných dôvodov.
24. Žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. jej priznal právo na

plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).