Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 18, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/311/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225919
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114225919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXXX/XX,
H. H., o zaplatenie 70,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 08. 04. 2016, č. k.: 9C/165/2015-88, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi

náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom došlým okresnému súdu dňa 05. 12. 2014
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 70,92 Eur s úrokom 28 % ročne zo sumy 69,57 Eur od 02. 12.
2014 do zaplatenia ako plnenia z titulu uzatvorenej zmluvy o bežnom účte č. 1238601003/5600.
3. Vzhľadom na to, že ide o drobný spor v zmysle § 200ea O. s. p., súd rozhodol rozsudkom bez
nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p.. Po vykonanom dokazovaní konštatoval, že ide
o spotrebiteľský vzťah, preto je potrebné aplikovať § 52 a nasledujúcich OZ. Na základe dokazovania

konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu nepovoleného prečerpania účtu,
čo vyplýva aj z podania nazvaného „Odstúpenie od zmluvy“. Súd konštatoval, že žalobca nepripojil
zmluvu o povolenom prečerpaní účtu, iba návrh zmluvy o zriadení vkladového účtu. Obsah tohto
zmluvného vzťahu z pripojených listinných dôkazov nevyplýva. Zdôraznil, že žalobca v sporovom konaní
má povinnosť tvrdiť ako aj dôkaznú povinnosť, pričom poukázal na poučenie zo strany súdu v mysle
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.. Konštatoval, že pokiaľ žalobca nárok odvodzoval od odstúpenia od
zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, neuviedol, o aké porušenie zmluvných

podmienok ide a na základe ktorého zmluvného dojednania malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy. Taktiež
nepreukázal ani samotný vznik zmluvy, keď doložil iba návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorá mala byť
akceptovaná písomným prijatím podľa § 46 ods. 2 OZ. Taktiež nebolo zrejmé, akým spôsobom dospel
k výpočtu žalovanej istiny a na základe čoho požaduje úrok vo výške 28 % ročne. Z týchto dôvodov
žalobu zamietol, náhradu trov konania žalovanému nepriznal, pretože si ju neuplatnil.
4. Proti rozsudku sa odvolal žalobca. Rozsudok okresného súdu žiadal vo výroku 3. zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie považuje za

nesprávne a odvolanie odôvodňuje tým, že konanie má vady uvedené v § 221 ods. 1 O. s. p., pretože
žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pre súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.).5. Žalobca vyslovil názor, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, ako to vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie podľa § 43 ods. 1 O. s. p.. Súd žalobcu na
doplnenie žaloby nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je

procesne vadný. Pretože súd rozhodol o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu
nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania, súd
nepostupoval procesne správne.
6. Okresný súd odvolanie žalobcu doručil žalovanému, ktorý sa k nemu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.
8. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne

účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca ako odvolací dôvod namieta, že
sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pod pre súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa

rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv (priznaných mu
v čase podania odvolania Občianskym súdnym poriadkom) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov. Musí ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by
inakúčastníkmoholpredsúdomuplatniťazktorýchbolvdôsledkunesprávnehopostupusúduvylúčený.
Citované odvolacie dôvody korešpondujú ustanoveniu § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého

odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široko
vymedzený, sem patrí napr. právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim apd.

11. K odvolaniu žalobcu odvolací súd najskôr uvádza, že žalobca v odvolacom petite zrejme
nedopatrením uvádza, že sa odvoláva voči 3. výroku (zrejme zrejmá vada vzniknutá kopírovaním),
hoci rozsudok okresného súdu tvoria len dva výroky, v úvode odvolania je však riadne špecifikované
rozhodnutie okresného súdu, ktoré sa namieta, pričom je zrejmé, že odvolanie žalobca podáva v celom
rozsahu. Žalobca vychádza sa z predpokladu, že súd ho mal vyzvať na doplnenie žaloby, pokiaľ ju súd

považoval za neúplnú.
12. Tento predpoklad žalobcu nie je správny. Súd žalobu nezamietol z dôvodu, že by žalobu považoval
za neúplnú, toto ani nevyplýva z odôvodnenia rozsudku. Súd poukázal na všetky pripojené dôkazy, ako
aj na tie, ktoré žalobca nepripojil, hoci mohol, pričom poukázal na ustanovenie § 120 ods. 4 O. s. p..
Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal tvrdené skutočnosti. Žaloba žalobcu

spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžadoval Občiansky súdny poriadok podľa ustanovenia § 42 O. s. p. ako
aj § 79 O. s. p.. V súlade s ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p. z podaného návrhu bolo zjavné, že je určený
Okresnému súdu Banská Bystrica, že tento úkon robí navrhovateľ Prima banka Slovensko, a. s., sleduje
zaplatenie sumy 70,92 EUR s príslušenstvom, podanie bolo podpísané a datované.
13. Podanie žalobcu - žaloba spĺňa všetky náležitosti ustanovené v § 79 O. s. p., a to meno, priezvisko,

dátum narodenia, bydlisko účastníkov, opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ do, a je z neho zrejmé, čoho sa domáha. Podľa ods. 2 je navrhovateľ povinný k návrhu
pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. V bode I. žalobca označil ako dôkaz „Zmluva, Všeobecné
obchodné podmienky“, v bode II. dôkaz Oznámenie o odstúpení od zmluvy, Výpis z bankového systému,
Výpis z účtu a úrokovej sadzby produktov. Tieto dôkazy aj pripojil.

14. Okresný súd podaním zo dňa 29. apríla 2015 vyzval žalobcu na opísanie rozhodujúcich skutočnosti
v súlade s § 79 ods. 1 O. s. p. a špecifikáciu uplatnenej pohľadávky, čím je tvorená požadovaná suma
debetného zostatku, čo tvorí istina, ktorú odporca z účtu skutočne čerpal, čo úroky (v akej sadzbe, z akej
sumy za aké obdobie), čo tvoria poplatky a aké, podľa čoho sú uplatňované, podľa akého zmluvnéhoustanovenia a z ktorého dôvodu navrhovateľ odstúpil od zmluvy o vkladovom účte, na základe čoho si
navrhovateľ uplatnil sankčný úrok a aby predložil dôkazy preukazujúce tvrdenia.
15. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 7. 5. 2015, kedy čiastočne odpovedal na otázky

súdu. Z výzvy uvedenej v bode 14 vyplýva, že súd nad rámec svojej povinnosti vyzval žalobcu na
doplnenie tých skutočnosti, ktoré žalobca tvrdí, hoci mohol vo veci rozhodnúť bez tejto výzvy, pretože
mohol vychádzať z toho, čo tvrdil žalobca a aké dôkazy na svoje tvrdenia predložil. Pokiaľ teda
žalobca namietal, že súd ho nevyzval na doplnenie podania, jeho argument nie je pravdivý. Treba
však zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia predpokladov, na ktoré sa žalobca odvoláva, nemožno vyvodiť

záver, že by podanie žalobcu bolo nesprávne alebo neúplné. Aj napriek tomu súd žalobcovi vyšiel
v ústrety a požiadal ho o bližšiu špecifikáciu uplatneného nároku, čo žalobca ani svojím následným
podaním neodstránil, pretože neuviedol také rozhodujúce podstatné skutočnosti a dôkazy, ktoré by
preukázali jeho tvrdenia. Medzi základné povinnosti účastníka v konaní patrí povinnosť tvrdenia
(bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť (dôkazné bremeno). Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť
všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre účastníka, ktorý ich
nesplnil; súd sám nie je povinný po významných skutočnostiach pátrať (22 Cdo 1900/2005 (ČR).
16. Povinnosť tvrdenia možno považovať za základný pilier sporového konania. Z okruhu tvrdených
skutočností žalobca totiž vyvodzuje svoj nárok, ktorý mu má byť súdom priznaný. Tvrdením skutočností
žalobca určuje predmet dokazovania, ktorého pravdivosť súd z dôkazov označených žalobcom zisťuje.

Sudca konanie iba usmerňuje tým, že skúma relevantnosť žalobcom tvrdených skutočností k nároku
sformulovanému v petite žaloby, relevantnosť označených dôkazov k tvrdeným skutočnostiam a
zhodnotí, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti preukázali.
17. Ajnapriektomu,žežalobcaboloboznámenýsdôvodomzamietnutiažaloby,anivodvolaníneuviedol
také skutočnosti, ktoré by preukázali ním produkované tvrdenia, neuviedol žiadnu skutkovú a ani právnu

argumentáciu, ktorou by vyvrátil právne závery súdu, napr. o okolnostiach vzťahujúcich sa k uzavretiu
zmluvy, platnosti VOP, odôvodnenia a preukázania výšky uplatňovaného nároku (nielen odkazom na
interný dokument).
18. Odvolací súd stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie jeho rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 257 CSP, keď v odvolacom
konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, v odvolacom konaní zostal nečinný, trovy odvolacieho
konania mu nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.
20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).