Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Jana Urbanová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201018
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5714201018.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1/ T. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. J. XXXXX/XC, XXX XX T., 2/ T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. J. XXXXX/XC,
XXXXXT.,žalobcoviaobajazastúpeníJUDr.DenisouPrecákovou,advokátkou,sosídlomB.U.XX,XXX
XX X. X., proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, o náhradu škody vo výške 22.558,38
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 15C/18/2014-385
zo dňa 31.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/18/2014-385 zo dňa 31. 10. 2016 vo výroku I.,
ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti, (t.j. o zaplatenie sumy 21.049,84 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.285,10 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 14.665,24 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia a

úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 99,50 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia), zamietol,
p o t v r d z u j e .

M e n í rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 15C/18/2014-385 zo dňa 31. 10. 2016 vo výroku II. o
trovách konania tak, že žalovaný n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu vo zvyšnej časti (špecifikovanej vo výrokovej
časti rozhodnutia odvolacieho súdu) zamietol (výrok I.). Zároveň vyslovil, že žalovaný má právo
na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ a 2/ v celom rozsahu (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa
31.01.2014 domáhali voči žalovanému náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci a to v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia Správy katastra Martin č. V 5156/2008 zo dňa

19.01.2009, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 22.10.2008 uzatvorenej medzi predávajúcou N. X. v zastúpení spoločnosťou E-TRADE Slovakia,
s.r.o., ktorá bola na základe generálnej plnej moci zastúpená Z. B. a kupujúcimi (žalobcami v rade 1/ a
2/), predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci a katastrálnom území O., CKN parc.
č. 248/45 - záhrady o výmere 971 m2 za kúpnu cenu 631.150,00 Sk (20.950,34 Eur). Okrem toho si
uplatnili voči žalovanému aj škodu spočívajúcu v nákladoch žalobcov vynaložených v konaní o určenie

vlastníckehoprávavedenomnaOkresnomsúdeMartin podsp.zn.9C/239/2010,atosúdnypoplatok
za podanie odvolania a trovy právneho zastúpenia, ktoré žalobcovia zaplatili svojej právnej zástupkyni v
tomto konaní v celkovej výške 1.409,04 Eur. Podaním, doručeným súdu 05.06.2014 v spojení s opravoutohto podania (č.l. 223), žalobcovia v rade 1/ a 2/ zobrali žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania
späť a žiadali zaplatiť skutočnú škodu vo výške 22.558,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 6.285,10 Eur od 05.07.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo

výške 5,50 % ročne zo sumy 14.665,24 Eur od 05.07.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 99,50 Eur od 05.07.2013 do zaplatenia. Okresný súd
konanie v predmetnej časti zastavil uznesením č. k. 15C/18/2014-227 zo dňa 09.09.2014.
3. Okresný súd už raz v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 15C/18/2014-273 zo dňa
11.02.2015, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne

náhradu skutočnej škody vo výške 21.049,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 6.285,10 od 11.02.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 14.665,24 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy
99,50 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (veta I. výroku).
Vo zvyšku uplatnenej škody a úrokov z omeškania žalobu zamietol (veta II. výroku rozsudku). Súčasne
vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté uznesením do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej (veta III. výroku). Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný,
na základe ktorého Krajský súd v Žiline uznesením sp.zn. 6Co/30/2016 zo dňa 29.06.2016 napadnutý
rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že výrok II.
rozsudku okresného súdu zostal nedotknutý. Odvolací súd dospel k záveru, že v súdenej veci absentuje
príčinná súvislosť medzi rozhodnutím správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiach a škodou, ako jedného z kumulatívnych predpokladov pre vznik
zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu, čo vylučuje zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zákona
č.514/2003Z.z. ozodpovednosti zaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejveciaozmene
niektorých zákonov. Už z tohto dôvodu nemôže byť žaloba žalobcov úspešná. Zároveň v odôvodnení
krajský súd uviedol, že aj u objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej

moci je nevyhnutnou podmienkou vznik škody na strane poškodeného, o takýto prípad nejde tam, kde v
súvislosti s výkonom verejnej moci síce došlo k odčerpaniu finančných prostriedkov poškodeného, avšak
poškodenému súčasne ako veriteľovi vzniklo právo voči jeho dlžníkovi, ktoré môže úspešne uplatniť,
resp. uspokojiť. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobcovia v rade 1/ a 2/
neuplatnili právo na vydanie bezdôvodného obohatenia proti tomu, komu z bezdôvodného obohatenia

vznikol prospech, t.j. spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o., hoci tak mohli urobiť. Zmluva, ktorá svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči záujmom spoločnosti,
je totiž od začiatku absolútne neplatná, nie je rozhodujúce, či zmluvné strany o dôvode jej neplatnosti
vedeli. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom trvá naďalej bez
ohľadu, či právoplatný a vykonateľný rozsudok, (ktorý toto právo iba deklaroval, t.j. rozsudok Okresného

súdu Martin č. k. 9C/239/2010-251 zo dňa 08.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 9Co/221/2012 zo dňa 18.10.20012 i následne vydanými uzneseniami týkajúcimi sa trov konania)
bol, či nebol vydaný. Žalobcom v rade 1/ a 2/ nič nebránilo podať voči spoločnosti E-TRADE Slovakia,
s.r.o. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej zaplatenej kúpnej cene v
sume 631.150,- Sk (20.950,34 Eur). Mali totiž vedomosť o tom, kto sa na ich úkor bezdôvodne obohatil

a bola im tiež známa výška bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia v rade 1/ a 2/ tak neučinili, hoci sám
žalobca v rade 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.5.2014 povedal, že na základe
rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiach sa stal spoločne so
žalobkyňou v rade 2/ vlastníkom predmetnej nehnuteľností. Žalobca v rade 1/ tiež uviedol, že v roku
2009 ho kontaktoval pán X., ktorý ho aj sám vyhľadal a ktorý mal aj informáciu, že pravdepodobne došlo

k podvodu, že spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. ich pravdepodobne pripravila o pozemky falšovaním
listín. Bola to doba šiestich mesiacov, keď pán X. zistil skutočnosti, že pozemky im patriace boli predané
bez ich vedomia a neboli im vyplatené za ich predaj žiadne finančné prostriedky. Keďže žalobcovia boli
informovaní, že malo dôjsť k nejakému údajnému podvodu, tak sa skontaktovali s ostatnými vlastníkmi
týchto pozemkov a žalobca 1/ dal prvý podnet na políciu, na základe ktorého bolo začaté voči Q.

Q., rod. P. trestné stíhanie. Napriek tomu, že už v tom čase mali žalobcovia vedomosť o neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy, nepodnikli žiadne právne kroky vo vzťahu k spoločnosti E-TRADE Slovakia,
s.r.o., pričom konkurz na uvedenú spoločnosť bol vyhlásený súdom až dňa 27.07.2010. Ani v rámci
konkurzného konania si žalobcovia v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu na uvedenú obchodnú
spoločnosť nepodali prihlášku, ktorou by uplatnili svoju pohľadávku z bezdôvodného obohatenia proti

úpadcovi. Odvolací súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej
práva patria bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. Žalobcovia zostali vo vzťahu k spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o.absolútne nečinní (s výnimkou podania podnetu za začatie trestného stíhania na ich štatutárnych
zástupcov a zamestnancov) a neuplatnili si včas voči tejto obchodnej spoločnosti svoje nároky z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia. Aktuálne tvrdia, že svoju pohľadávku už nemôžu ako priamy nárok

uspokojiť, a preto im vznikla majetková ujma (škoda) spočívajúca v strate majetku, ktorú si uplatňujú voči
žalovanému v tomto súdnom konaní. Bez významu nemôže byť ani fakt, že napriek skutočnosti,
že žalobcovia vedeli o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy v mesiaci apríl 2009, kedy sa žalobca v
rade 1/ dozvedel, že ide o pravdepodobne o podvod, v následnom konaní vedenom na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 9C/239/2010, v ktorom žalobkyňa N. X., označená ako predávajúca v predmetnej

kúpnej zmluve zo dňa 22.10.2008 sa domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ určenia neplatnosti tejto kúpnej
zmluvy, žalovaní v predmetnom konaní nárok žalobkyne popierali a žiadali žalobu zamietnuť. Svoj postoj
teda nekorigovali s tým, čo im bolo od mesiaca apríl 2009 zrejmé, t.j., že uzavreli absolútne neplatný
právny úkon (kúpnu zmluvu) prostredníctvom spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. Ak v danej veci
nebol daný právny dôvod na nadobudnutie vlastníckeho práva, nemôže mať vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti vykonaný na jeho základe sám o sebe akékoľvek právne účinky pre právne

pomery účastníkov zmluvy. Tvrdenia žalobcov, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy nadobudli
vlastníckeprávokpredmetnémupozemku,vdôsledkučohobolijehovlastníkmi,súpretobezpredmetné.
Rovnako nemožno prehliadnuť skutočnosť, že žalobcovia potvrdili, že pri podpise kúpnej zmluvy im
boli predložené plnomocenstvá, na základe ktorých v mene predávajúcej konala spoločnosť E-TRADE
Slovakia, s.r.o. Uvedená obchodná spoločnosť je zapísaná do obchodného registra, ktorý je v zmysle

ust. § 27 Obchodného zákonníka verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je
zbierka zákonom ustanovených listín a táto je verejne prístupná na internetovej stránke Ministerstva
spravodlivosti SR. Pri bežnej opatrnosti si teda žalobcovia už pri podpise zmluvy mohli overiť všetky
potrebné údaje vedené v obchodnom registri o spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. Odvolací súd
preto konštatoval, že záver súdu prvej inštancie o tom, že postupom správy katastra

vznikol majetkový úbytok na strane žalobcov spočívajúci vo faktickej nevymožiteľnosti
pohľadávky, pretože ak by Správa katastra Martin konala v súlade s objektívnym
právom, k takémuto úbytku by nedošlo, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v platnej právnej
úprave. Rovnako za nesprávny označil odvolací súd i záver okresného súdu, že žalobcovia v čase
vyhlásenia konkurzu na spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o., t.j. ku dňu 27.07.2010 nemali vedomosť

o nezákonnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva vydaného
Správou katastra Martin zo dňa 19.01.2009, a preto nemohli pohľadávku titulom vydania bezdôvodného
obohatenia prihlásiť prihláškou proti podstate úpadcu E-TRADE Slovakia, s.r.o. v konkurze, nakoľko táto
pohľadávka v tom čase reálne neexistovala a správca konkurznej podstaty by prihlásenú pohľadávku
zo zákona poprel. Aj keď pravdou, že sporná kúpna zmluva bola vyhlásená za neplatnú až rozsudkom

Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/239/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2012, súd prvej
inštancie však opomenul fakt, že rozsudok súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy je len deklaratórny,
keďže absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu pôsobila ex lege od začiatku. V konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia si súd otázku platnosti/neplatností kúpnej zmluvy mohol vyriešiť
ako predbežnú otázku. Okrem toho žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.5.2014 sám

uviedol, že už dávno predtým asi šesť mesiacov po uzavretí zmluvy od pána X. disponoval informáciou
o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, čo ho následne, ak prvého z viacerých poškodených viedlo aj
k podaniu trestného oznámenia na polícii. Nepochybne o tom vedela i žalobkyňa v rade 2/, ktorá bola
jeho družkou a neskôr manželkou.
4. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vytýčil vo veci pojednávanie na deň 31.10.2016,

ktorého sa zúčastnili obidve strany sporu. Žalobcovia predložili súdu rozhodnutie Katastrálneho odboru
Martin, ktorým rozhodol o zamietnutí povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov v rade
1/ a 2/ na základe predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 22.10.2008. Uviedli, že sa v celom rozsahu
nestotožňujú s právnymi závermi, uvedenými v uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/30/2016
zo dňa 29.06.2016. Podľa ich názoru sa jedná o výklad striktne formalistický, ktorý nezohľadňuje

celkovú objektívnu stránku veci a skutkové okolnosti deja. Čo sa týka samotných obligačných a
vecno-právnych účinkov zmluvy, k tomu žalobcovia uviedli, že pri zmluvnom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva zmluva
a právnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy
do katastra nehnuteľností. Obligačné, ako aj vecno-právne účinky sú sledované už pri uzatváraní

samotnej zmluvy, a teda nemožno ich od seba oddeľovať. Obligačné účinky predstavujú predpoklad
pre nastúpenie účinkov vecno-právnych. Obligačné účinky zmluvy spočívajú vo vzniku
záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok
prevodcupreviesťnadobúdateľoviprevádzanúnehnuteľnosťdojehovlastníctva,pričomtomutozáväzkuzodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva aj prevziať. Pri
odplatných prevodoch nastupuje záväzok zaplatiť dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť
inú cenu, prípadne hodnotu a záväzok prevodcu túto prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu

vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecno-právnymi. Pokiaľ
ide aj o deklaratórne účinky rozhodnutia súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy žalobcovia uviedli, že takéto
rozhodnutie je v tomto prípade potrebné, najmä pre aplikovanie ústavného princípu právnej istoty, kedy
samotné strany nemôžu bez všetkého vyhlásiť zmluvu za neplatnú a požadovať na tomto podklade aj
zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Len priamym konštatovaním súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy

nadobúdajú strany sporu právnu istotu v tom, či právny úkon je alebo nie je neplatný. Žalobcovia však
nemali priamu vedomosť o neplatnosti kúpnej zmluvy a nemali ani vedomosť o dôvode, ktorý by ju
mal spôsobovať. Zdôraznili, že dôvod neplatnosti, (ktorým bola sfalšovaná plná moc), sa preukázal
až na základe expertízneho dokazovania v rámci trestného konania, ktoré bolo iniciované práve zo
strany žalobcu v rade 1/. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti žalobcovia zotrvali na názore, že v
prejedávanom prípade existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím správneho orgánu

a vzniknutou škodou; pričom ide jednu zo základných a hlavných podstát, ktoré spôsobili škodu, a
ktorá spočíva v nevymáhateľnosti pohľadávky, ktorú si už žalobcovia nemôžu uplatniť voči pôvodnej
obchodnej spoločnosti. Plnenie (kúpnu cenu) žalobcovia poskytli spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o.,
ktorá ho mala odovzdať priamo predávajúcemu, čo sa však nestalo. Práve preto p. Q. podala na súd
žalobu o určenie neplatnosti zmluvy. Žalobcovia si nemohli skôr uplatniť voči spoločnosti E-TRADE

Slovakia, s.r.o. pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko v zmysle konštantnej judikatúry
samotná premlčacia doba pre uplatnenie práv z titulu bezdôvodného obohatenia začína plynúť až vtedy,
keď reálne je zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, z čoho vyplýva názor, že k
tomuto bezdôvodnému obohateniu došlo až vydaním tohto deklaratórneho rozhodnutia Okresného súdu
Martin sp. zn. 9C/239/2010. Podľa názoru odvolateľov túto ich pohľadávku nebolo možné prihlásiť v

konkurznom konaní voči spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. ani ako podmienenú, ani ako samotnú
pohľadávku proti podstate, pretože v tom čase bola zákonom stanovená 45-dňová lehota na jej
prihlásenieveriteľmi.Akbybolaprihláškapodanážalobcamipotejtolehote,taksprávcanaňuzozákona
neprihliada. Zároveň žalobcovia uviedli, že krajský súd vo svojom sa vo svojom uznesení nevyrovnal
s trovami, ktoré im vznikli v súvislosti s určením neplatnosti kúpnej zmluvy v konaní Okresného súdu

Martin sp. zn. 9C/239/2010 a vo vzťahu k tejto časti nároku sa domnievajú, že príčinná súvislosť je daná.
5. Vo vzťahu k trovám žalobcovia žiadali, aby súd prihliadol na okolnosti prejednávaného prípadu ako
na okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré podľa ich názoru zakladajú dôvod pre nepriznanie trov
konania žalovanému. Majetková sféra žalobcov by totiž bola zasiahnutá oveľa viac ako samotná sféra
žalovaného, ktorý by nepriznaním trov v tomto prípade neutrpel žiadnu ekonomickú stratu.

6. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi a právnym posúdením v uznesení krajského
súdu s tým, že zotrval na všetkých písomných vyjadreniach a prednesoch na
nariadených pojednávaniach. Žiadal žalobu aj vo zvyšku zamietnuť s tým, že trovy konania si voči
žalobcom neuplatnil.
7. Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania v rámci prostriedkov procesnej obrany a

procesného útoku neboli stranami sporu v konaní vznesené.
8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z. sú svojou povahou občiansko-právne nároky s tým, že nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je potrebné vždy predbežne prerokovať s ústredným orgánom v
súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť spôsobená nezákonným rozhodnutím

podľa § 1 až 17 zákona č. 514/2003 Z. z. je objektívnou zodpovednosťou štátu bez ohľadu na vinu,
ktorej sa nie je možné zbaviť, ktorá je však založená na súčasnom splnení troch podmienok: nezákonné
rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu a škodou. Prvou podmienkou je
teda existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlá právnej

normy na nim prejednávaný prípad a rozhodoval opravách a povinnostiach individuálnych subjektov.
Podľa citovaného § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu
je, aby právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť a vykonateľné rozhodnutie
bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla
následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda sú vo vzájomnom

pomere príčiny a následku, a ak je preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by
nebolo bývalo došlo. Z uvedeného je potom možno vyvodiť, že právoplatnosťou rozhodnutia,
ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody, ktorá mu
bola týmto rozhodnutím spôsobená, t.j. vzniklo mu právo na plnenie. Žalobcovia sa v priebehu konaniadomáhali náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia, za ktoré označili rozhodnutie v tom
čase Katastrálneho úradu, Správy katastra Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech
žalobcov vydané pod sp. zn. V 5156/2008 dňa 19.01.2009, právoplatné dňa 19.01.2009. Okresný súd

mal tiež za to, že aktívna a pasívna legitimácia v konaní bola daná, bola naplnená
aj zákonná podmienka upravená v § 15 zákona č. 514/2013 Z. z. predbežného prerokovania nároku
na príslušnom orgáne - Úrade geodézie kartografie a katastra SR, a to listom zo dňa
02.07.2013, ktorý v rámci predbežného prerokovania nároku zamietol návrh žalobcov na náhradu škody,
a to podaním zo dňa 11.12.2013. Čo sa týka splnenia prvej podmienky, a to existencie nezákonného

rozhodnutia štátneho orgánu, prvoinštančný súd poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sp. zn. V 5156/2008 zo dňa 19.01.2009 bolo
právoplatné dňa 19.01.2009, nakoľko nebol proti nemu prípustný riadny opravný prostriedok. Boli proti
nemu prípustné len mimoriadne opravné prostriedky, a to podanie správnej žaloby v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu alebo podanie protestu prokurátora, čo sa v
danom prípade stalo. Z protestu prokurátora (č.1. 135) jednoznačne vyplýva, že tento bol podaný proti

rozhodnutiu Správy katastra Martin zn. V 5156/2008 zo dňa 19.01.2009, a to z dôvodu, že
predmetné rozhodnutie, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov
v rade 1/ a 2/, bolo v rozpore s viacerými ustanoveniami Katastrálneho zákona, ako aj Správneho
poriadku. V predmetnom proteste bolo jednoznačne konštatované, že rozhodnutie správy katastra, ako
aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je v rozpore so zákonom. Sú v ňom jasne uvedené dôvody,

prečo prokurátor považuje predmetné rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, rozporné so
zákonom. Na základe toho prokurátor navrhol napadnuté rozhodnutie Správy katastra v Martine č. V
5156/2008 zo dňa 19.01.2009 zrušiť a vo veci vydať nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade so zákonom.
Správa katastra Martin rozhodnutím zn. V 5156/2008 zo dňa 09.11.2011 v konaní o proteste prokurátora
podľa § 69 Správneho poriadku vyhovela jeho protestu a zrušila rozhodnutie o povolení vkladu

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sp. zn. V 5156/2008 zo dňa 19.01.2009 a konštatovala,
že kúpna zmluva, ako aj príslušné splnomocnenia vykazovali určité nedostatky a z tohto dôvodu mala
Správa katastra Martin konanie o návrhu na vklad prerušiť a vyzvať účastníkov konania na doplnenie
písomností potrebných na rozhodnutie. Po preskúmaní podaného protestu prokurátora správa
katastra zvážila dôvody uvedené v odôvodnení doručeného protestu a predmetnému

protestu vyhovela v plnom rozsahu. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.12.2011. Na
základe tohto rozhodnutia bola predávajúca N. X. opätovne zapísaná do katastra nehnuteľností na
LV č. XXX ako vlastníčka pozemku. Následne Správa katastra Martin vydala rozhodnutie zn. V
5156/2008 dňa 16.01.2012, ktorým prerušila vkladové konanie a vyzvala účastníkov na odstránenie
nedostatkov návrhu na vklad a jeho príloh. Na základe návrhov N. X., žalobcov na

prerušenie vkladového konania, Správa katastra Martin vydala ďalšie rozhodnutie zn. V
5156/2008 dňa 06.03.2012 a prerušila vkladové konanie do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Martin sp. zn. 9C/239/2010. Konanie sp. zn. 9C/239/2010 už bolo právoplatne
skončenédňa23.10.2012,nonalistevlastníctvajenaďalejvyznačenáplombavsúvislostisrozhodnutím
o prerušení vkladového konania. V čase, keď bolo žalobcom doručené rozhodnutie o povolení vkladu,

títo nemali dôvod podávať správnu žalobu vzhľadom na to, že došlo k naplneniu kúpnej zmluvy a
vlastnícke právo bolo zapísané v ich prospech. Žalobcovia sa aj po podaní žaloby na Okresný súd
Martin dňa 07.10.2010 v konaní sp. zn. 9C/239/2010, ktorou sa domáhala predávajúca
N. X. určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, stále domnievali, že kúpna zmluva, na podklade ktorej bol
vykonaný zápis do katastra nehnuteľností, je platná a rozhodnutie správy katastra je zákonné. Až po

vykonaní expertízneho konania vykonaného v konaní sp. zn. 9C/239/2010, bol vyhotovený znalecký
posudok, z ktorého vyplýva, že plné moci, ktoré boli priložené ku kúpnej zmluve, sú
falšované. Okresný súd Martin preto rozsudkom č. k. 9C 239/2010-251 zo dňa 08.03.2012 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/221/2012 určil neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Aj z tohto
dôvodu je rozhodnutie správy katastra nezákonné. Nie je možné od žalobcov spravodlivo požadovať,

aby podávali podnet na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu, ktorým bolo v ich prospech
povolené vlastnícke právo k nehnuteľnosti, za ktorú zaplatili kúpnu cenu, a ktorú aj určitú dobu užívali
ako vlastnú. Podnet na podanie protestu prokurátora v tomto prípade nepodávali žalobcovia, ale podnet
naň inicioval zákonný sudca v priebehu prvoinštančného konania o určenie platnosti kúpnej zmluvy.
Tým bola podľa názoru súdu naplnená podmienka formálneho zrušenia nezákonného rozhodnutia. Na

základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že napadnuté rozhodnutie sp. zn. V 5156/2008 zo
dňa 19.01.2009 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj postup, ktorý
mu predchádzal, odporoval zákonu a normám v ňom ustanoveným, toto rozhodnutie bolo právoplatné
a bolo zrušené príslušným orgánom ako nezákonné, čím bola naplnená požiadavka § 6 ods. 1 zákonač. 514/2003 Z. z. Ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. stanovuje ďalšiu
podmienku, kedy je možné priznať právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, a to
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných

predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Podľa
§ 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s § 31 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností je upravené, že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania
a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia

teda vyplýva, že proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
nie je možné podať riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Protest prokurátora,
ako aj správna žaloba, predstavujú mimoriadne opravné prostriedky. Okresný súd viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu dospel k záveru, že v danej veci nebol splnený jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím a výsledkom)
škodou. Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované

podmienky. Zdôraznil, že nezákonné rozhodnutie správy katastra nebolo príčinou
majetkového úbytku na strane žalobcov. Prvotnou skutočnosťou (v slede relevantných javov) bolo
protiprávne konanie spočívajúce vo falšovaní plnej moci oprávňujúce spoločnosť E-TRADE Slovakia,
s.r.o. konať v mene predávajúcej N. X. (eventuálne trestnej činnosti Q. Q., vo vzťahu ku ktorej trestné
konanie pre skutky súvisiace s prejedávanou veci t.č. nie je právoplatne ukončené). Následne ku vzniku

konkrétnej škody došlo v príčinnej súvislosti s tým, že žalobcovia kúpnu cenu zaplatili, a to na základe
obligačných - nie vecných účinkov zmluvy. Zmluva je totiž uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť (§ 44 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Výnimku z tejto
zásady ustanovuje právna úprava v ust. § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje odlišný
okamih účinnosti zmluvy v prípade, ak je k zmluve potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. Predmetné

ustanovenie zákona teda predpokladá prípad, kedy sa vyžaduje autoritatívne rozhodnutie ako právna
skutočnosť, ktorá bude mať za následok, že zmluva bude mať účinky, ktoré zmluvné strany uzavretou
zmluvou sledovali. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu však nie je rozhodnutím, ktorým
by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu
podľa § 133 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j.

vo vecno-právnych následkoch, a nie obligačno-právnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali
platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak teda žalobcovia
v rade 1/ a 2/ plnili spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. na základe zmluvy o budúcej zmluvy
dňa 20.05.2008, alebo na základe zmluvy dňa 22.10.2008, t.j. vyplácali kúpnu cenu, resp. jej časť za
predmetné nehnuteľnosti, konali tak v priamej príčinnej súvislosti s uzavretím predmetných

zmlúv, a nie v súvislosti s rozhodovaním správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam č. V 5156/2008 zo dňa 19.01.2009. V tejto súvislosti súd poukázal
na to, že žalobcovia bez nevyhnutnej opatrnosti očakávateľnej v prípade tak významnej
a nie bežnej veci ako kúpa nehnuteľnosti, upravili zmluvné podmienky s úhradou celej kúpnej ceny
vopred, a ani nekonali so samotným vlastníkom. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny

nexus) vymedzuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina)
vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nezákonným rozhodnutím a
škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu
nenastáva. Pre posúdenie vzniku zodpovednosť za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu

medzikonkrétnouujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)
sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale
vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť len napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti
(R 2/1992). Pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich

príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia
prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku, t.j., aby
prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá prípadne príčiny iné. Otázka
príčinnejsúvislostipritomnemôžebyťriešenávšeobecne,aleibavkonkrétnychsúvislostiach.Vpríčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci totiž

musí byť majetková ujma spôsobená tým, že takýto postup zasiahol do priebehu deja vedúcemu k
určitému zisku, a nielen tvrdené zmarenie zamýšľaného finančného zámeru. O vzťah
príčinnej súvislosti by išlo vtedy, ak by škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy,
ak nezákonné rozhodnutie a škody by boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a ak by bolopreukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia ku škode by nebolo došlo. Dôkazné bremeno
majú v tomto smere žalobcovia. V súdenom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím
správneho orgánu o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiach a

škodou, ak jedného z kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu,
čo vylučuje zodpovednosť žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Rozhodnutím správy katastra
teda nedošlo ku škode, nakoľko ku zaplateniu kúpnej ceny došlo už skôr (pred jeho vydaním) a bez
akejkoľvek príčinnej súvislosti s rozhodnutím katastra. Keďže v danom prípade nebol splnený jeden

z kumulatívnych predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu, okresný súd žalobu
aj vo zvyšku zamietol a ďalšími predpokladmi zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č.
514/2003 Z. z. sa už nezaoberal. S poukazom na konštatovaný záver súd zamietol aj návrh žalobcov na
výsluch zamestnankyne Okresného úradu, odbor katastrálny Martin JUDr. Lenky O. ktorého vykonanie,
by bolo vzhľadom na zistené skutočnosti nadbytočné.
9. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1 CSP a žalovanému

ako úspešnej strane sporu priznal v plnom rozsahu právo na náhradu trov konania proti žalobcom v rade
1/, ktorý vo veci úspech nemali, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Zdôraznil, že žalovaný na pojednávaní uviedol, že si neuplatňuje žiadne
trovy konania, čo bude súdom zohľadnené pri rozhodovaní o výške trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie; alternatívne navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalobe žalobcov vo
zvyšnej časti vyhovie.

11. Uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uplatňovaná náhrada
škody v konaní totiž spočíva v pohľadávke, ktorá je fakticky nevymožiteľná a príčina faktickej
nevymožiteľnosti pohľadávky má nepochybne vecnú väzbu na nezákonné rozhodnutie. V zmysle
ustálenej rozhodovacej praxe súdov, je nutné prijať záver, že otázka príčinnej súvislosti nie je

predovšetkým otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach bez ohľadu na časové hľadisko. Základom je teda úvaha, či by škodlivý následok
nastal bez nezákonného rozhodnutia. Reálny majetkový úbytok na strane žalobcov vznikol z dôvodu
faktickej nevymáhateľnosti pohľadávky, ktorá je v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím
správy katastra a tiež z dôvodu vynaložených nákladov spojených s trovami konania pred Okresným

súdom Martin vedenom pod sp.zn. 9C/239/2010, na základe žaloby N. X.. Odvolatelia nesúhlasili so
skutkovými závermi okresného súdu uvedenými v napadnutom rozsudku a aj závermi krajského súdu
prezentovanými v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, v zmysle ktorých mala byť preukázaná
vedomosť žalobcov o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy už v roku 2009 a na základe akých
relevantných podkladov sa už vtedy mali možnosť domáhať vydania bezdôvodného obohatenia od

spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. v čase, keď im svedčilo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, za
ktorú zaplatili kúpnu cenu. Odvolatelia tiež nesúhlasili so záverom súdu obidvoch inštancií o tom,
že nepodnikli žiadne právne kroky za účelom bránenia ich práva, a teda, že sa aktívne nezaujímali
o ochranu a výkon svojich práv. Tento záver súdov podľa ich názoru nevyplýva z
riadne zisteného skutkového stavu. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu i jemu predchádzajúce

rozhodnutie uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/30/2016 odvolatelia opakovane označili za
striktne formalistické a arbitrárne. Konštatovanie okresného súdu, že pokiaľ žalobcovia plnili spoločnosti
E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. na základe zmluvy o budúcej zmluve dňa 20.05.2008 alebo na
základe zmluvy dňa 22.10.2008, konali tak v priamej príčinnej súvislosti s uzavretím predmetných zmlúv,
a nie v súvislosti s rozhodovaním správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností, podľa názoru odvolateľov neobstojí. Súd totiž pri svojom rozhodovaní nezohľadnil veľmi
podstatné skutkové okolnosti daného prípadu a oddelil obligačné a vecno-právne účinky
kúpnej zmluvy, ktoré však na seba bezprostredne nadväzujú. Obligačné účinky zmluvy o prevode
nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom,
ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho

vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do
svojho vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť
dojednanú kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú cenu, prípadne hodnotu a záväzok prevodcu tieto
prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvalú len dodoby, než sú nahradené účinkami vecno-právnymi. Neobstojí preto názor, že odstúpením od zmluvy o
prevode nehnuteľnosti, na základe ktorej už bolo do katastra nehnuteľností vložené vlastnícke právo,
zanikajú len obligačné účinky, pretože tieto v dôsledku vkladu už i tak zanikli, resp. boli nahradené

účinkami vecno-právnymi (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011).
Na to, aby prevodca vôbec mohol splniť svoj záväzok previesť vlastnícke právo na nadobúdateľa, sa
vyžaduje autoritatívne rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva. Bez vydania
tohto rozhodnutia by nemohlo dôjsť k naplneniu predmetu samotnej kúpnej zmluvy. Je zrejmé, že prevod
vlastníckeho práva na základe zmluvy môže byť odplatný alebo bezodplatný, pritom je len na

vzájomnej dohode zmluvných strán, ako si podmienky uhradenia kúpnej ceny nastavia v
samotnej zmluve. Podľa názoru odvolateľov preto nie je podstatné, kedy dochádza k úhrade kúpnej
ceny, keďže právne dôsledky vyvolané povolením vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností sú v obidvoch prípadoch rovnaké. Pri zmluvnom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je totiž právnym dôvodom nadobudnutia vlastníctva zmluva, avšak právnym spôsobom
nadobudnutia je vklad vlastníckeho práva na základe tejto zmluvy do katastra nehnuteľností. Správa

katastra v rámci vkladového konania v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona skúma platnosť zmluvy
doloženej k návrhu na vklad, pričom za týmto účelom je povinná zistiť presne a úplne
skutočný stav veci podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Pokiaľ správa katastra zistí neplatnosť takejto
zmluvy, je povinná rozhodnúť o zamietnutí vkladu podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011). Ak by teda aj došlo k úhrade kúpnej

ceny po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nastal by rovnaký právny stav
ako v prípade, keď žalobcovia zaplatili túto kúpnu cenu pred povolením vkladu. Kúpna zmluva bola
absolútne neplatná, pričom absolútnu neplatnosť mal a mohol zistiť správny orgán pri rozhodovaní
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Kúpnu zmluvu podpisovala osoba,
ktorá na to nebola oprávnená, preto mal byť návrh na vklad zamietnutý. Zamietnutím návrhu na vklad

by žalobcovia nadobudli vedomosť, že spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. im je povinná vydať
bezdôvodné obohatenie, keďže nedošlo k naplneniu predmetu zmluvy, ale navyše by sa dozvedeli aj
o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nemožno zhojiť, práve
preto by si žalobcovia už minimálne v roku 2009 mohli žiadať od spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o.
vrátenie zaplatenej kúpnej ceny. Konštantná judikatúra ako aj právna veda vychádzajú z prezumpcie

správnosti správneho aktu, ktorý sa považuje za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený
alebo zmenený. V kontexte a slede jednotlivých udalostí to bolo práve nezákonné rozhodnutie správy
katastra, ktoré skutočne žalobcov obralo o možnosť riadne a včas si uplatniť svoju pohľadávku z
titulu bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. Bez ohľadu na to, či
by pohľadávku vymohli od tejto spoločnosti alebo nie, minimálne by bola v tom čase voči označenej

spoločnosti uplatniteľná a pohľadávka mohla byť prihlásená do konkurzného konania
vyhláseného na spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. uznesením Okresného súdu Žilina
sp.zn. 3K 16/2010 zo dňa 19.07.2010. V tom čase by už totiž žalobcovia disponovali relevantnými
vedomosťami nielen o výške bezdôvodného obohatenia, ale aj o tom, voči komu si túto
pohľadávku majú uplatňovať. Okrem toho by nemuselo byť iniciované ani konanie o neplatnosť kúpnej

zmluvy zo strany N. X.. Odvolatelia nesúhlasili s názorom prezentovaným odvolacím súdom
v jeho uznesení sp.zn. 6Co/30/2016 zo dňa 29.06.2016, že s výnimkou podania podnetu na začatie
trestného stíhania na ich štatutárnych zástupcov a zamestnancov zostali vo vzťahu k spoločnosti
E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. absolútne nečinní a neuplatnili si včas voči tejto spoločnosti svoje nároky
z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd pritom poukázal na to, že napriek skutočnosti, že žalobcovia

vedeli o neplatnosti kúpnej zmluvy už v mesiaci apríl 2009, kedy sa mal žalobca v rade 1/ dozvedieť, že
ide pravdepodobne o podvod, v následnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 9C/239/2010, v ktorom sa žalobkyňa N. X. ako predávajúca domáhala neplatnosti kúpnej
zmluvy, svoj postoj žalobcovia s touto vedomosťou nekorigovali, hoci im muselo byť už v roku 2009
zrejmé, že uzavreli absolútne neplatný právny úkon. Naviac, aj keď sporná kúpna zmluva bola vyhlásená

za neplatnú rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 9C/239/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť až
dňa 23.10.2012, takéto rozhodnutie je iba deklaratórne, keďže absolútna neplatnosť právneho úkonu
pôsobilaexlegeodzačiatku.Odvolacísúdpritompoukázalnavýpoveďžalobcuvrade1/napojednávaní
konanom dňa 14.05.2014, na ktorom T. Y. uviedol, že už dávno predtým asi šesť mesiacov po uzavretí
zmluvy od pána X. disponoval informáciou o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, čo ho následne ako

prvého z viacerých poškodených viedlo aj k podaniu trestného oznámenia na polícii. Svoj nesúhlas s
takýmto záverom odvolacieho súdu prezentovali odvolatelia aj na pojednávaní vedenom na súde prvej
inštancie dňa 31.10.2016. Tvrdili, že žalobca v rade 1/ vo svojej výpovedi zo dňa 14.05.2014 pred
okresným súdom uviedol, že jeho osobne vyhľadal pán X., ktorý mal mať informáciu, že pravdepodobnedošlokpodvodu,žepozemkymalibyťpredanébezichvedomiaaneprišliimžiadnefinančnéprostriedky.
Žalobcavrade1/zároveňuviedol,žemuboladanáinformácia,žechýbajúsplnomocnenianaspoločnosť
E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., a preto bol osobne nahliadať do spisu na Katastrálnom úrade v Martine,

kde sa tieto plné moci nachádzali. Pán X. kontaktoval žalobcu v rade 1/ niekoľkokrát, pričom uviedol,
že pokiaľ žalobcovia v rade l/ a 2/ opätovne uhradia kúpnu sumu, bude táto vec vyriešená. Okrem toho
sa konali viaceré stretnutia aj s ostatnými vlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré následne inicioval žalobca v
rade 1/, na ktorých sa zúčastnil aj pán X., ktorý však prítomným nevedel poskytnúť žiadne relevantné
informácie ohľadne toho, ktorých pozemkov sa tento podvod mal týkať, jeho informácie boli zmätočné

a tvrdil, že nedostali od spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. peniaze za predaj pozemkov. Ponuku
pána X. na opätovnú úhradu kúpnej ceny žalobca v rade 1/ odmietol, keďže za
predmetné nehnuteľnosti už zaplatil kúpnu cenu a rozhodol sa tieto skutočnosti oznámiť polícii. Bol to
teda žalobca v rade 1/, ktorý začal v tejto veci bezprostredne konať po tom, čo sa dozvedel informácie o
možnom podvode a nevedel sa so spoločnosťou E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. vôbec skontaktovať. Bez
významu nie je ani skutočnosť, že uvedené informácie nadobudol žalobca v rade 1/ od tretej osoby, a

nie priamo od vlastníčky nehnuteľností - pani N. X., ktorá tak vo vzťahu k žalobcom, ale ani k ďalším
osobám, ktoré nadobudli jej nehnuteľnosti, nevyvinula žiadnu iniciatívu. N. X. im totiž nezaslala žiadnu
výzvu na vrátenie pozemkov, v ktorej by uviedla relevantné informácie, na základe ktorých by vlastníci
nadobudli presvedčenie, že skutočne spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. nesplnomocnila, a teda,
že sa jedná o neplatný právny úkon. Žalobca v rade 1/ preveril informácie ohľadne chýbajúcich plných

moci v spise katastrálneho úradu pričom zistil, že tieto sa tam nachádzajú, no sám nevedel vyhodnotiť
pravosť týchto dokumentov. Žalobcovia ako laici teda v roku 2009 na základe týchto informácií nemohli
nadobudnúť vedomosť, že uzavreli absolútne neplatný právny úkon. Bol to práve správny orgán, ktorý
mal a mohol rozhodujúce skutočnosti zistiť, no tento nekonal v zmysle objektívneho práva, ak povolil
vklad vlastníckeho práva na podklade predmetnej kúpnej zmluvy. Jedinou osobou, ktorá v roku 2009

mala relevantné informácie ohľadne absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, bola N. X., ktorá však ostala
nečinná, a teda práve ona sa aktívne nezaujímala o svoje práva. Žalobcovia teda v období roku 2009
mohli nadobudnúť relevantnú vedomosť len o tom, že kúpna cena, ktorú uhradili spoločnosti E-TRADE
Slovakia, s.r.o., nebola poukázaná pani N. X.. Táto skutočnosť však ešte nemohla založiť ich vedomosť o
vzniku bezdôvodného obohatenia na strane spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. z dôvodu absolútne

neplatného právneho úkonu. V prípade začatia plynutia subjektívnej lehoty sa vyžaduje vedomosť
poškodeného o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a výšku bezdôvodného obohatenia.
Tuto subjektívnu vedomosť poškodený nadobúda vtedy, ak zistí také relevantné skutkové okolnosti
rozhodujúce pre vymedzenie zodpovednostného subjektu. O tom, že spoločnosť E-TRADE
SLOVAKIA, s.r.o. predáva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Trnovo sa žalobcovia

v rade 1/ a 2/ dozvedeli prostredníctvom inzerátu. Je teda zrejmé, že aj pani N. X. sa mohla dozvedieť o
tom,žetátospoločnosťpredávanehnuteľnostivjejvlastníctve. Napojednávanívkonanívedenom
pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 9C/239/2010 pani X. sama uviedla, že so spoločnosťou E-
TRADE SLOVAKIA, s.r.o. uzavrela zmluvu o budúcej zmluve, ktorá sa týkala práve predaja sporných
pozemkov. K tejto zmluve bol vypracovaný aj dodatok, ktorý N. X. podpísala. Menovaná tiež uviedla, že

približne od apríla 2008 do septembra 2008 jej chodili peniaze za odpredané pozemky, a teda to bolo
v poriadku. Potom jej však už peniaze neprichádzali. Preto cez internet zistili, kto odkúpil pozemky, za
ktoré nedostali peniaze. Pokiaľ by však N. X. nesplnomocnila spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o.
na predaj pozemkov, nemala by dôvod od nich prijímať akékoľvek finančné prostriedky. Z výpovede N.
X. však vyplýva, že medzi ňou a spoločnosťou E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. existoval zmluvný vzťah,

na základe ktorého uvedená obchodná spoločnosť sprostredkovávala predaj pozemkov v jej
vlastníctve. Odvolatelia tiež nesúhlasili so záverom prvoinštančného súdu, že už v roku 2009 vedeli o
absolútnejneplatnostiprávnehoúkonu,apretomohlipodaťžalobuovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
prípadne si túto pohľadávku mohli prihláškou uplatniť v konkurze vyhlásenom na spoločnosť E-TRADE
SLOVAKIA, s.r.o. O absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa žalobcovia dozvedeli až po vykonaní

expertízneho dokazovania, v ktorom bolo preukázané falšovanie plných moci. V rokoch 2009 až 2010
boližalobcoviavrade1/a2/zapísaníakovlastnícispornejnehnuteľnostinalistevlastníctva.Počastohto
obdobia neboli zo strany pani N. X. podniknuté žiadne kroky, ktoré by zmenili stav evidovaný v
katastri nehnuteľností. Žalobcovia sa zároveň nemohli skontaktovať ani so spoločnosťou E-
TRADE SLOVAKIA, s.r.o. Skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu

žalobcovia v rade 1/ a 2/ zistili až v konaní vedenom na Okresnom súde Martin sp. zn. 9C/239/2010,
keď bol predložený do spisu expertízny posudok preukazujúci sfalšované plné moci. V období od
povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcov v rade 1/ a 2/ do
katastra nehnuteľnosti až do dňa podania žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy nasúd sp. zn. 9C/239/2010 zo strany pani N. X., žalobcovia dôverovali v správnosť rozhodnutia Správy
katastra v Martine, ktorý svedčil v ich prospech. Z tohto dôvodu nemali dôvod domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia od spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., ktorá bola miestom

plnenia. Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 16/2010 zo dňa 19.07.2010 bol vyhlásený
konkurz na obchodnú spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. Stalo sa tak teda v
čase, keď žalobcovia v rade 1/ a 2/ ani nedisponovali akýmkoľvek deklaratórnym rozhodnutím súdu,
ktoré by im dávalo istotu práva uplatniť si pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia prihláškou do
konkurzu. V samotnej prihláške by žalobcovia nevedeli preukázať také relevantné dôkazy, pre ktoré

by sa sami domnievali, že ide o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Správca pritom nie je osobou
oprávnenou na posudzovanie platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy a nemôže túto skutočnosť posudzovať
ako predbežnú otázku. Správca konkurznej podstaty by preto pri konaní s odbornou starostlivosťou
pohľadávku žalobcov v rade 1/ a 2/ poprel v celom rozsahu. Odvolatelia pritom poukázali na znenie
ust. § 28 ods. 5 a 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií platného v čase vyhlásenia
konkurzu. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. je

fakticky nevymožiteľný. Žalobcovia sa preto už nemôžu domáhať vydania bezdôvodného obohatenia
vočitejtospoločnosti,lebotakétodomáhaniesavydaniabezdôvodnéhoobohateniajebezúspešnéatáto
bezúspešnosť nebola žalobcami zavinená. Odvolatelia pritom poukázali na Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013 a tiež uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo/105/2004
zo 07.10.2004. V zmysle záverov v nich prezentovaných pohľadávka vyplývajúca z titulu bezdôvodného

obohatenia je fakticky nevymáhateľná, čo znamená, že poškodený je oprávnený domáhať sa náhrady
škody od štátu, ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, alebo
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, aj bez jeho predchádzajúceho úspešného
uplatnenia voči tomu, kto tento prospech získal. Na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry
Martin č. Pd 53/11-7 zo dňa 07.10.2011, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu Správy katastra Martin sp.

zn. V 5156/2008 zo dňa 19.01.2009, boli zistené nedostatky, na ktoré žalobcovia v rade 1/ a 2/ v rámci
dokazovania v súdenej veci poukázali a ktorých sa správny orgán pri vydaní rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva dopustil. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol podaný dňa 02.10.2008 a
vklad bol povolený až dňa 19.01.2009. Samotný návrh na vklad však trpel viacerými nedostatkami,
ktoré boli vytknuté v podnete prokurátora, a to že dňa 31.03.2008 v čase podpisu plnomocenstva

udeleného spoločnosti E-TRADE Slovakia s.r.o. predávajúcou, Q. Q., ktorá v mene spoločnosti E-
TRADE Slovakia, s.r.o. plnú moc prijímala, nebola konateľkou tejto obchodnej spoločnosti a správe
katastra nebola predložená plná moc udelená Q. Q. uvedenou obchodnou spoločnosťou; splnomocnený
zástupca spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o., bol nesprávne označený sídlom Valča č. 1036,
pretože v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy mala uvedená obchodná spoločnosť sídlo v Martine

na ul. Thurzova 16. V zmluve bola tiež uvedená nesprávna kúpna cena nehnuteľností. Generálna plná
moc udelená predávajúcou spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o., bola správe katastra predložená len
v jednom vyhotovení v jej osvedčenej fotokópii, pričom následne sa do jednotlivých
spisov zakladali len jej vyhotovené fotokópie. Z toho vyplýva, že k porušeniu hmotnoprávnych, ako aj
procesnoprávnychpredpisovzostranysprávykatastradošlo,atedadošloajkporušeniujehozákonných

povinností. Bez ohľadu na to, či žalobcovia v rade 1/ a 2/ pri podpise kúpnej zmluvy boli alebo neboli
obozretní, je nutné skonštatovať, že v ust. § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona je priamo zakotvená
povinnosť okresného úradu, katastrálneho odboru, skúmať zmluvu z hľadiska jej obsahu, podstatných
náležitostí,čijeúkonurobenývpredpísanejformeačijeprevodcaoprávnenýsnehnuteľnosťounakladať
a podobne. Tejto svojej povinnosti sa správny orgán nemôže žiadnym spôsobom zbaviť, prípadne ju

presúvať na tretie osoby. Pri rozhodovaní o vklade preto príslušný správny orgán prihliada aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Na uvedené nedostatky
vytýkané v proteste prokurátora však zamestnanec katastrálneho orgánu neprihliadol, čím porušil
svoju povinnosť. Rovnako je evidentné, že o všetkých sporných kúpnych zmluvách rozhodoval totožný
zamestnanec katastra, čo je neobvyklé. Pri rozhodovaní o povolení vkladu

vlastníckeho práva tak správa katastra aj priamo rozhoduje o tom, či dôjde k naplneniu obligačných
účinkov zmluvy o prevode k nehnuteľnosti, ktoré spočívajú vo vzniku záväzkovo-právneho vzťahu
medzi prevodcom a nadobúdateľom, ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi
prevádzanú nehnuteľnosť do jeho vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok
nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho vlastníctva prevziať. Ak by teda správa katastra postupovala

v súlade so zákonom, nebola by povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v
prospech žalobcov. Žalobcovia by sa tak preukázateľne dozvedeli o vzniku bezdôvodného obohatenia
oveľa skôr a zároveň by bolo zrejmé, že bezdôvodné obohatenie si majú uplatňovať práve voči
spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. Táto pohľadávka by zároveň nebola premlčaná a mohla byťv rámci konkurzného konania aj riadne prihlásená. V týchto súvislostiach je zrejmé vecné a priame
prepojenie medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Zároveň odvolatelia
poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/102/2011 zo dňa 30.04.2013, v zmysle

ktorého vyslovili názoru, že v danom prípade ide o také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný
následok nevznikol. Je teda jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a vydaním
nezákonného rozhodnutia. Okrem toho odvolatelia poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/27/2011 zo dňa 20.03.2012, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/313/2009
zo dňa 24.02.2011. Rovnako tak poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/102/2011

zo dňa 30.04.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/11/2012 zo dňa 31.01.2012 a tiež
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/46/2009 zo dňa 29.04.2010, v ktorom súd riešil
kauzálny nexus pri zodpovednosti štátu z nezákonného rozhodnutia. Žalobcovia tiež akcentovali, že im
v tomto konaní prináleží ochrana ako spotrebiteľom.
12. Zároveň odvolatelia vytýkali okresnému súdu, že v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek
úvahy súdu ohľadne existencie príčinnej súvislosti vo vzťahu ku škode, ktorú si žalobcovia uplatnili

titulom vzniknutých trov konania, ktoré ako neúspešná strana v spore boli povinní uhradiť v konaní
vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn. 9C/239/2010 a následne aj v konaní vedenom
na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 9Co/221/2012, ktoré iniciovala pani N. X.. Vo vzťahu k
uplatnenej náhrade škody spočívajúcej v trovách konania preto označili napadnuté rozhodnutie za
nepreskúmateľné a arbitrárne.

13. Vo vzťahu k výroku o trovách konania sa žalobcovia domáhali, aby odvolací súd postupom podľa §
257 CSP žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa. Poukázali pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/11/2011 zo dňa 25.10.2012.
Vyčítali súdu prvej inštancie, že sa pri rozhodovaní o trovách konania nezaoberal
možnosťou aplikácie ust. § 257 CSP a v odôvodnení len uviedol, o trovách konania rozhodol

podľa§255ods.1CSP.Podľanázoružalobcovvšakvdanomprípadeexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa, keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný skutočne vydal nezákonné
rozhodnutie, ktoré následne ovplyvnilo celý ďalší sled udalostí, vrátane podania žaloby zo
strany pani N. X.. Žalobcovia sa v konaní snažili dosiahnuť nápravu vzniknutého stavu, nakoľko nemajú
k dispozícii nielen nehnuteľnosti, o ktoré prejavili záujem na základe kúpnej zmluvy, ale ani finančné

prostriedky, ktoré za tieto nehnuteľnosti zaplatili. Ďalšie finančné prostriedky museli žalobcovia vynaložiť
aj v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine pod sp. zn. 9C/239/2010. Nepriznaním trov konania
žalovanému by jeho majetková sféra žiadnym spôsobom neutrpela. Majetková sféra žalobcov by v
prípade priznania náhrady trov konania žalovanému bola však opätovne zasiahnutá.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Náhradu trov odvolacieho konania si voči žalovaným neuplatnil.
15. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 1Cz/129/74 zo dňa 30.01.1975, podľa ktorého, ak
je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľnosti, uvedená kúpna cena odchýlna
od kúpnej ceny skutočne dojednanej, je neplatná celá kúpna zmluva a nemožno považovať za platne

uzavretú ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou, ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v
písomnom vyhotovení. V článku III. kúpnej zmluvy sa predávajúci a kupujúci dohodli na kúpnej cene
vo výške 631.345,- Sk/ 20.950,34 Eur, pričom v kúpnej zmluve je nesprávne uvedená kúpna cena
v slovenských korunách a tiež jej prepočet na menu Euro. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca v rade
1/ ako kupujúci sa sám na pojednávaní konanom dňa 14.05.2014 vyjadril, že už v apríli 2009 sa

dozvedel, že pravdepodobne ide o podvod. Z uvedeného vyplýva, že kupujúci už cca 3 mesiace
po povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mali vedomosť o tom, že kúpna
zmluva bola neplatným právnym úkonom a že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti z tohto
dôvodu nikdy nemohli nadobudnúť. Žalovaný už v priebehu súdneho konania prezentoval názor, že
žalobcovia si v záujme právnej istoty mali overiť, či kúpna zmluva bola naozaj podpísaná osobou na to

splnomocnenou. Žalobcovia na súdnom pojednávaní však uviedli, že im boli predložené plné moci, o
ktorých pravosti nemali dôvod pochybovať. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia si nepreverili, či pani
X. naozaj splnomocnila pani Q. na podpis kúpnych zmlúv v jej mene, ani to či pani Q. bola oprávnená
udeliť plnomocenstvo ďalšej osobe, konkrétne pánovi B.. Z toho je zrejmé, že žalobcovia nepostupovali
s náležitou opatrnosťou, ktorú od osoby, ktorá kupuje nehnuteľnosť, možno spravodlivo požadovať.

Skutočnosť, že predložené plné moci boli sfalšované, nebolo v technických možnostiach žalovaného
zistiť, čo vlastne uviedla aj právna zástupkyňa žalobcov, ktorá uviedla, že táto skutočnosť sa preukázala
ažexpertíznymdokazovaním-znaleckýmposudkomč.48/2011zodňa13.09.2011vypracovanýmPhDr.
PaedDr. Erikou Strakovou, znalkyňou v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikáciapisateľa), z ktorého vyplýva, že podpisy na predložených výdavkových pokladničných dokladoch nie
sú pravými podpismi N. X.. Za danej situácie správny orgán nemohol vlastnou činnosťou získať
vedomosť o tom, že predložené plné moci sú sfalšované, keďže aj žalobcovia sa o tejto skutočnosti

podloženej expertíznym dokazovaním, dozvedeli až po podaní žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy a
teda až po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok v konkurznom konaní proti úpadcovi E-TRADE
SLOVAKIA, s.r.o. S tvrdením žalobcov, že nie je podstatné, kedy došlo k úhrade kúpnej ceny, vyslovil
žalovaný nesúhlas. Práve pre rozhodnutie v tejto veci je totiž podstatné, kedy došlo k zaplateniu kúpnej
ceny. K majetkovému úbytku žalobcov došlo totiž ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia

Správy katastra Martin o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a podľa názoru
právnej zástupkyne žalobcov fakticky sa pohľadávka žalobcov stala nevymáhateľnou až vyhlásením
konkurzu. Konkurz na majetok spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. bol vyhlásený dňa 27.07.2010,
pričom kúpna cena bola zaplatená žalobcami pri podpise zmluvy. V čase vyhlásenia konkurzu už teda
pohľadávka žalobcov reálne existovala. Medzi nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva a vyhlásením konkurzu na majetok spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o.

však uplynula doba vyše jedného roka, počas ktorej mohli žalobcovia využiť niektorý z možných
spôsobov nápravy vzniknutého stavu. V danom prípade existovala možnosť podať podnet na podanie
protestu prokurátora alebo podať na súde žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to, že
išlo o absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, žalobcovia ani nemuseli podávať určovaciu žalobu na
súd, ale priamo žiadať spoločnosť E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o. o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Súd by v takom konaní riešil otázku neplatnosti predmetnej zmluvy ako predbežnú. Ak by žalobcovia
podali žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe právoplatného rozhodnutia v takej veci
by potom existovala možnosť požiadať o vydanie bezdôvodného obohatenia spoločnosť E-TRADE
SLOVAKIA, s.r.o. Žalovaný zdôraznil, že zaplatenie kúpnej ceny nebolo v zmysle článku III. kúpnej
zmluvy viazané na rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu. Prvá časť ceny bola zaplatená

pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve a druhá časť kúpnej ceny mala byť a aj bola v zmysle článku
III. kúpnej zmluvy zaplatená pri podpise zmluvy prevodom na účet spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA,
s.r.o. Je zrejmé, že majetok žalobcu sa nezmenšil v dôsledku rozhodnutia správy katastra o povolení
vkladu, pretože ako to vyplýva z textu kúpnej zmluvy, v čase rozhodnutia správy katastra o povolení
vkladu už mala byť, resp. už bola kúpna cena zaplatená. Ak by teda aj správa katastra návrh na vklad

vlastníckeho práva v prospech žalobcov na základe predmetnej kúpnej zmluvy zamietla z dôvodu jej
absolútnej neplatnosti, konštatovanej neskôr Okresným súdom Martin v konaní pod sp.zn. 9C/239/2010,
majetkovýúbytokžalobcovbyužexistovalasamozrejmebynebolspôsobenýpostupomsprávykatastra.
Pokiaľ kúpna zmluva bola zaplatená v súlade s článkom III. kúpnej zmluvy pri jej podpise, nie je a
ani nemohla byť daná príčinná súvislosť medzi rozhodovaním správy katastra o návrhu na vklad a

škodou, ktorej náhrady sa žalobcovia v tomto konaní domáhali. Žalovaný je však toho názoru, že
ani v prípade, že by sa preukázalo, že kúpna cena bola v rozpore s článkom III. kúpnej zmluvy
zaplatená až po povolení vkladu, nebol nárok žalobcov opodstatnený. Konštatoval, že predpokladmi
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom sú: nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo orgánu štátu

alebo nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Na
to, aby bola daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp.
orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom a škodou, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej
moci, resp. orgánu štátu alebo nesprávny úradný postup, musí byť hlavnou, priamou a bezprostrednou

príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť totiž nemožno
robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia
príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho.
Žalovaný pritom poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR týkajúce sa aj prejednávanej
veci, konkrétne sp.zn. 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03.2007, sp. zn. 5Cdo/219/2007 zo dňa 30.07.2008,

5Cdo/219/2007 zo dňa 30.07.2008, 5Cdo/301/2009 zo dňa 27.10.2010, a tiež rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/417/2009 zo dňa 11.02.2010 alebo rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp.zn. 13C/115/2009 zo dňa 07.10.2009, 3Cdo/130/2010. Aj Ústavný súd SR vo svojom
náleze sp.zn. I.ÚS 177/08 konštatoval, že zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamo spôsob pôsobenia príčiny na následok, pri

ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah medzi príčinou a
jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Z hľadiska žalovaného sú práve tieto
skutkové okolnosti podporené rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, na ktorej žalovaný
založil svoju obranu v tomto súdnom konaní a to, že v súvislosti s predmetným rozhodnutím správykatastra, povolením vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, absentuje spomínaná podmienka
bezprostrednosti, priamosti ako hlavnej príčiny škody, za ktorú by mal žalovaný zodpovedať. Právny
záver o absencii príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím prezentovaný

odvolacím i prvoinštančným súdom v napadnutom rozhodnutí je preto správny. Naviac nie je pravdivým
ani tvrdenie žalobcov, že až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn.
9C/239/2010, t.j. dňom 23.10.2012, o neplatnosť právneho úkonu, im vznikla vo vzťahu k
spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. pohľadávka z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
tiež zdôraznil, že žalobcovia sami zavinili začatie konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

- CKN parc. č. 248/45 - záhrady o výmere 971 m2, keďže museli mať vedomosť o tom, že Z.
B. nebol oprávnený konať v mene predávajúcej N. X.. Na základe neplatného právneho úkonu
žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Nemožnosť nadobudnutia
vlastníckeho práva na základe neplatného právneho úkonu je všeobecne známou skutočnosťou. Ako
už bolo uvedené vyššie ani prípadné sfalšovanie plnej moci nemohol pracovník Správy katastra Martin
rozhodujúci o vklade vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti rozpoznať. Správa katastra totiž

nedisponuje technickými prostriedkami, ktoré by umožnili rozpoznať originál alebo sfalšovanú fotokópiu
listiny. Nakoľko podpis na kúpnej zmluve bol overený matrikou, tiež nebolo v možnosti zamestnanca
rozhodujúceho v predmetnej veci, si overiť, či podpis na predloženej listine bol naozaj vykonaný tam
uvedenou osobou. Z uvedeného vyplýva, že v danej veci existovalo viacero príčin, ktoré boli podkladom
pre zrušenie protestom napadnutého rozhodnutia, avšak nie všetky boli v priamej príčinnej súvislosti

so vznikom škody. Samotné povolenie vkladu vlastníckeho práva nemalo teda žiadne právne účinky
na existujúcu pohľadávku žalobcov voči spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o., ktorá už v tom čase
existovala. Žalobcovia si tiež museli byť vedomí toho, že v prípadnom konaní o určenie vlastníckeho
práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom neplatnej kúpnej zmluvy, nemôžu byť úspešní.
Odvolateľ pritom poukázal na Nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 165/2012 zo dňa 13.02.2013,

sp.zn. III.ÚS 361/09, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cz/110/84 zo dňa 16.04.1985,
sp.zn. 4Cdo/199/2005 z 31.05.2006 podporujúce jeho argumentáciu. Zdôraznil tiež, že skutočnosť,
že N. X. nebola iniciatívna v predmetnej veci, nemá žiaden vplyv na toto konanie o
náhradu škody. N. X. nebola povinná komunikovať s osobami, s ktorými nebola v žiadnom vzťahu. V
súdnych konaniach, predmetom ktorých bolo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, N. X. riešila opätovné

nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktorých predaj nesplnomocnila spoločnosť E-
TRADE SLOVAKIA, s.r.o. a úspešne docielila navrátenie vlastníckeho práva k nim. Sám žalobca v
priebehu súdneho konania uviedol, že s pánom X. bol v kontakte už cca 3 mesiace po povolení vkladu
vlastníckeho práva. Pán X. žalobcovi ozrejmil, čo sa stalo, z čoho bolo možné vyvodiť, že sa jedná o
podvod a pôvodná vlastníčka sa bude domáhať navrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na

ktorých predaj nikoho nesplnomocnila. Nepravdivým je tiež tvrdenie žalobcov, že v rokoch 2009 a 2010
N.X.nepodniklažiadnekroky.Dňa07.10.2010bolatotižnaOkresnýsúdMartinpodanážalobaourčenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v spojení s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a
tiež návrhom na oslobodenie od súdneho poplatku zaevidovaná pod sp.zn. 9C/239/2010. N. X. sa
teda o svoje práva zaujímala, keďže podala na súd žaloby o neplatnosť právnych úkonov - kúpnych

zmlúv, na základe ktorých boli nezákonné prevedené nehnuteľnosti z jej vlastníctva do vlastníctva osôb,
ktoré si teraz uplatňujú nárok na náhradu škody. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že
zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže túto zmluvu uzatvárali v súlade s príslušnými ustanoveniami
súkromno-právnych predpisov medzi rovnakými osobami, t.j. žiadna zo zmluvných strán nebola v
postavení orgánu štátu alebo inštitúcie, ktorá by určovala podmienky prevodu vlastníckeho práva.

Obsah zmluvy o budúcej zmluve alebo kúpnej zmluvy bol výlučne prejavom vôle zmluvných strán,
ktorý bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a nebol urobený v tiesni ani za nápadne
nevýhodných podmienok. Žalovaný tiež zdôraznil, že zodpovednosť za škodu nie je možné viazať
výlučne na pochybenie správneho orgánu, či už vydaním nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho
úradného postupu, nakoľko tu existuje rad ďalších okolností, na ktoré treba prihliadať a naozaj hľadať

priamu a bezprostrednú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, či
nesprávnym úradným postupom. V konaní bolo preukázané neopatrné správanie žalobcov pri vyplácaní
kúpnej ceny, ktorej výška bola v kúpnej zmluve aj nesprávne uvedená. Žalobcovia pritom nemalú časť
finančných prostriedkov vyplatili už pred samotným podpisom kúpnej zmluvy na základe zmluvy o
budúcej zmluve. Žalovaný už uviedol, že má zaužívaný spôsob rozdeľovania doručených návrhov na

vklad a ich prideľovanie jednotlivým zamestnancom, rozhodujúcich o týchto návrhoch. Nie je teda možné
jednoznačne a preukázateľne dokázať, že o návrhu na vklad spoločnosti E-TRADE SLOVAKIA, s.r.o.
zámerne rozhodoval iba jeden zamestnanec. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa výroku napadnutéhorozhodnutia o trovách prvoinštančného konania, žalovaný uviedol, že si neuplatnil nárok ich náhradu
voči žalobcom, a preto už nemôže dôjsť k ďalšiemu zásahu do majetkových práv odvolateľov.
16.Čosatýkatrovsúdnehokonaniaohľadomurčeniavlastníckehoprávaaneplatnostiprávnychúkonov,

žalovaný sa domnieva, že toto išlo mimo jeho zodpovednosť, za toto konanie zodpovedajú odvolatelia,
ktorí uzatvorili absolútne neplatný právny úkon.

17.Ktomutovyjadreniupodaližalobcoviaodvolaciurepliku,vktorejsvojuzopakovalisvojuargumentáciu
prezentovanú v rámci prvoinštančného konania a v ich opravnom prostriedku. Na podporu svojej

argumentácie poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Cdo/3003/1999 zo dňa 25.04.2011,
ako aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Odo/306/2005 zo dňa 23.07.2007 a rozhodnutie NS
ČR sp.zn. 28Cdo/685/2011 týkajúce sa plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zotrvali na tvrdení, že jedinou osobou, ktorá už v roku 2009 mala relevantné informácie
ohľadne absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy bola pani N. X., ktorá však ostala nečinná a aktívne
sa nezaujímala o svoje práva. Podľa názoru odvolateľov z ich argumentácie vyplýva vecné a priame

prepojenie medzi nezákonným rozhodnutím Správy katastra Martin a vzniknutou škodou.

18. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu
prezentovanú vyššie pod bodmi č. 14 až 16 odôvodnenia tohto rozhodnutia.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 CSP vo veci samej (t.j. vo výroku I.) ako vecne
správny potvrdil a vo výroku II. o trovách prvoinštančného konania podľa § 388 CSP zmenil, keďže

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolací súd pritom vo výroku I.
vyšpecifikoval, pre ktorú časť istiny s príslušenstvom bola žaloba zamietnutá.

20. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe
žalobcov, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje
aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil vo vzťahu k výroku
I. iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcov uvedené v opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

22.Odvolateliavosvojomopravnomprostriedkuvovzťahukuskutkovýmitvrdeniamlenzopakovalisvoju

argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnili so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu, tak ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že okresný súd bol pri svojom novom rozhodnutí viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/30/2016 zo dňa
29.06.2006 (§ 391 ods. 2 CSP).

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva

na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcov k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným

súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcov nemožno vyhovieť a
ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Vychádzal pritom zo
záväzného právneho názoru Krajského súdu v Žiline vysloveného v uznesení sp.zn. 6Co/30/2016 zodňa 29.06.2015. Právny názor odvolacieho súdu pritom vychádzal z rozhodovacej
praxe Najvyššieho súdu SR napr. v uznesení pod sp.zn. 6Cdo/102/2011 zo dňa 30.04.2011,
6MCdo/11/2010 zo dňa 31.01.2012, rozsudku NS SR sp.zn. 3Cdo/313/2009 zo dňa 24.02.2011, ako aj

nálezu Ústavného súdu SR sp. z. I. ÚS 177/08 ako najvyšších súdnych autorít.

24. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že pre
vznik nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č.

514/2003 Z. z.) treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti, teda
samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú: 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným rozhodnutím porušený
právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci v škode, 5/ príčinná
súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť - nezákonnosť. Pre
vznik zodpovednosti musia byť pritom splnené všetky zákonom vyžadované podmienky.

25. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, ktorá podmienka v
preskúmavanom prípade bola splnená. Pravidlo vyčerpania procesných opravných prostriedkov totiž
vyžaduje, aby žalobca riadne využil tie prostriedky nápravy, ktoré sú dostupné a dostatočné na
dosiahnutie nápravy tvrdených porušení. Prvoinštančný súd správne uzavrel, že v zmysle ust. § 35

ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda
právoplatnosť dňom vydania. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu
konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Z tohto zákonného ustanovenia teda
jednoznačne vyplýva, že proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností zákon vylučuje podať riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.
Protest prokurátora, na základe ktorého bolo rozhodnutie Správy katastra Martin č. V 5156/2008 zo
dňa 19.01.2009 zrušené, je mimoriadnym opravným prostriedkom. Za takýchto okolností je potrebné
považovať predmetnú podmienku zo strany žalobcov za splnenú.

26. Ďalej musí ísť o rozhodnutie právoplatné, ktorá podmienka bola taktiež splnená, pretože len
právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť.

27. Zároveň bola splnená aj podmienka zrušenia právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom, keď
Správa katastra Martin rozhodnutím sp. zn. V 5156/2008 zo dňa 19.01.2009 v súlade s

ust. § 69 Správneho poriadku vyhovela protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin č. PD 53/11-7
zo dňa 07.10.2011 proti rozhodnutiu správy katastra sp. zn. V 5156/2008 zo dňa
19.01.2009 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti zapísanej
v kat. úz. Trnové - pozemok registra C KN parc. č. 248/45 - záhrady o výmere o 971 m2, v prospech
Martina Jakubca, nar. 16.08.1973, bytom Valča 254, 038 53 Valča, v podiele 1 a v prospech Mileny

Kyselicovej nar. 07.02.1980, bytom P.V. Rovnianka 5296/8, 036 01 Martin v podiele 1 na základe kúpnej
zmluvy a zrušil uvedené rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Samotná
existencia nezákonného rozhodnutia však ešte nezakladá nárok žalobcov na náhradu škody uplatnenú
v tomto konaní.

28. Rovnako bola v súdenom prípade splnená podmienka prerokovania nároku na náhradu škody
príslušným orgánom.

29. Tak, ako správne konštatoval okresný súd v napadnutom rozhodnutí dňa 20.05.2008, bola uzavretá
zmluva o budúcej zmluve medzi budúcim predávajúcim (spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o.) a

budúcimi kupujúcimi Martinom Jakubcom (žalobcom v rade 1/) a Milenou Kyselicovu, rod. Ďurčovou,
teraz Jakubcovou (žalobkyňou v rade 2/), predmetom ktorej bol prevod vlastníckych práv k pozemku
uvedenému vyššie za kúpnu cenu 631.150,- Sk, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že uzavrú kúpnu
zmluvu najneskôr do 31.10.2008. V deň podpisu zmluvy o budúcej zmluvy žalobcovia v rade 1/ a
2/ časť kúpnej ceny vo výške 189.345,00 Sk uhradili ako zálohovú platbu obchodnej spoločnosti E-

TRADE Slovakia, s.r.o. na účet v peňažnom ústave uvedený v článku IV.
zmluvy. Následne dňa 22.10.2008 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou N. X., zastúpenou
obchodnou spoločnosťou E-TRADE Slovakia, s.r.o., ktorou predávajúca odpredala kupujúcim,
teda žalobcom v rade 1/ a 2/, predmetnú nehnuteľnosť. Na jej základe kupujúci dňa 23.10.2008 doplatilizostatok kúpnej ceny vo výške 441.805,00 Sk na účet spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. Kúpnu
zmluvu za obchodnú spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. podpísal splnomocnenec Z. B., nar.., bytom
S. XXXX/XX, T. - L., a to na základe generálnej plnej moci zo dňa 01.10.2008 udelenej mu konateľkou

spoločnostiQ.Q.,rod.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomG.XXX,XXXXX.L..NáslednespoločnosťE-TRADE
Slovakia,s.r.o.podalanaSprávukatastraMartinnávrh navkladvlastníckehoprávaknehnuteľnosti
na základe predmetnej kúpnej zmluvy, o ktorom rozhodla Správa katastra Martin tak, že rozhodnutím č.
V 5156/2008 dňa 19.01.2009 povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech žalobcov v
rade1/a2/.Zmluvajeuzavretáokamihom,keďprijatienávrhunauzavretiezmluvynadobúdaúčinnosť(§

44 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Vo všeobecnosti sa pod pojmom účinnosť zmluvy rozumie
stav,zaexistenciektoréhonastávajúúčinky,ktorézmluvnéstranyzmluvousledovali,tedavznikajúpráva
a povinnosti, ktoré zákon a dohoda zmluvných strán so zmluvou spájajú. Výnimku zo
zásady vyjadrenej v § 44 Občianskeho zákonníka ustanovuje právna úprava v § 47 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Toto ustanovenie stanovuje odlišný okamih účinnosti zmluvy v prípade, ak je k zmluve
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. V takom prípade sa zmluva stáva účinnou až rozhodnutím

príslušného orgánu. Ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka predpokladá, že právny
poriadok môže ustanoviť, v ktorých prípadoch sa bude vyžadovať autoritatívne rozhodnutie (vydané v
správnomkonaní),akoprávnaskutočnosť,ktorábudemať zanásledok, žezmluvanadobudneúčinnosť
a zmluva bude mať právne následky, ktoré zmluvné strany uzavretou zmluvou sledovali. Rozhodnutie
správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (§ 5 zákona č. 162/1995

Z. z.) však nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Účinky vkladu podľa § 133 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie
v obligačnoprávnych následkoch (účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

30. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti príčinná súvislosť existuje vtedy, ak je škoda podľa
všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu
alebo škodovej udalosti. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola nastala bez tejto príčiny
(conditio sine qua non). V rade vzájomne súvisiacich príčin nie sú všetky príčiny rovnako významné.

Základné obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia o príčinnej súvislosti tak musia
byť úvahy o kritériách, ktorými sa odlišujú právne podstatné príčiny od príčin právne nepodstatných a
aplikácie týchto kritérií na konkrétny prípad (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 1729/2013).

31. Pre existenciu príčinnej súvislosti je teda nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a

následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia prvotnej
príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. To znamená,
aby prvotná príčina bezprostredne vyvolala ako následok príčinu inú a tá prípadne príčiny ďalšie.
Otázka príčinnej súvislosti pritom nemôže byť riešená všeobecne, ale iba v konkrétnych súvislostiach. V
príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej

moci totiž musí byť majetková ujma spôsobená tým, že takýto postup zasiahol do priebehu deja
vedúcemu k určitému zisku, a nielen tvrdené zmarenie zamýšľaného finančného zámeru.
O vzťah príčinnej súvislosti by išlo vtedy, ak by škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j.
vtedy, ak nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak
bolo preukázané, že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo.

32. Pokiaľ teda žalobcovia v rade 1/ a 2/ plnili v prospech spoločnosti E-TRADE Slovakia, s.r.o. na
základezmluvyobudúcejzmluvedňa20.05.2008,alebonazákladezmluvydňa22.10.2008(t.j.vyplácali
kúpnu cenu, resp. jej časť za predmetné nehnuteľnosti), konali tak v priamej príčinnej súvislosti s
uzavretím predmetných zmlúv, a nie v súvislosti s rozhodovaním správy katastra o povolení

vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. V 5156/2008 zo dňa 19.01.2009. Inými slovami,
rozhodnutím správy katastra nedošlo ku škode, nakoľko k zaplateniu kúpnej ceny žalobcami
došlo už skôr (pred jeho vydaním) a bez akejkoľvek príčinnej súvislosti s rozhodnutím katastra.

33. Vo vzťahu k časti náhrady škody uplatnenej žalobcami za trovy v sume 1.508,54 Eur,

ktoré vynaložili v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Martin sp. zn. 9C/239/2010 (za
súdny poplatok z odvolania v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia advokátky, ktorá ich
zastupovala v predmetom konaní v sume 1.409,04 Eur), odvolací súd uvádza, že ani v danom prípade
neexistuje ani príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím Správy katastra Martin č. V 5156/2008zo dňa 19.01.2008 a škodou. Nemožno totiž prehliadnuť skutočnosť, že žalobcovia potvrdili, že pri
podpise kúpnej zmluvy (dňa 22.10.2008) im boli predložené plnomocenstvá, na základe ktorých v mene
predávajúcej konala spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. Uvedená obchodná spoločnosť je zapísaná

do obchodného registra, ktorý je v zmysle ust. § 27 Obchodného zákonníka verejný zoznam zákonom
ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín a táto je verejne
prístupná na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Pri bežnej opatrnosti teda žalobcovia
si už pri podpise zmluvy mohli overiť všetky potrebné údaje vedené v obchodnom registri o spoločnosti
E-TRADE Slovakia, s.r.o. Žalobcovia tiež sami na pojednávaní pred okresným súdom

uviedli, že im boli predložené plné moci a že nemali dôvod pochybovať o ich pravosti. Z uvedeného
vyplýva, že žalobcovia si nepreverili, či N. X. naozaj splnomocnila Q. Q. na podpis kúpnych zmlúv v jej
mene, a ani to, či Q. Q. bola oprávnená udeliť plnomocenstvo ďalšej osobe, konkrétne pánovi Z. B..
Žalobcovia teda nepostupovali s náležitou opatrnosťou, ktorú možno od osôb, ktoré kupujú
nehnuteľnosť, spravodlivo požadovať. Z dokazovania pred okresným súdom tiež vyplýva, že už cca
3 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu žalobcovia

mohli mať vedomosť o tom, že kúpna zmluva bola podvodom, keďže Zdenko Najšel nebol oprávnený
konať v mene predávajúcej N. X. pri uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 22.10.2008. Žalobcovia o absolútnej
neplatnosti kúpnej zmluvy mohli vedieť a vzhľadom na preukázané tvrdenia aj vedeli. Sám žalobca v
rade 1/ vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 14.05.2014 na Okresnom súde Martin
uviedol, že ho kontaktoval pán X. v roku 2009, ktorý ho osobne vyhľadal a ktorý mal informáciu, že

pravdepodobne došlo k podvodu, že spoločnosť E-TRADE Slovakia, s.r.o. ich pravdepodobne pripravila
o pozemky falšovaním listín. Bola to doba 6 mesiacov, keď pán X. zistil skutočnosti, že pozemky im
patriace boli predané bez ich vedomia a neboli im vyplatené za ich predaj žiadne finančné prostriedky.
Keďže žalobcovia boli informovaní, že malo dôjsť k nejakému údajnému podvodu, skontaktovali sa s
ostatnými vlastníkmi týchto pozemkov a žalobca v rade 1/ dal prvý podnet na políciu, na základe ktorého

bolo začaté voči Q. Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trestné stíhanie. Hoci pán X. v tom čase kontaktoval,
len žalobcu v rade 1/, vedomosť žalobkyne v rade 2/ o tejto skutočnosti je nesporná. Žalobkyňa v
rade 2/ bola totiž družkou a neskôr manželkou žalobcu v rade 1/, s ktorým spoločne kupovala spornú
nehnuteľnosť. Ako už konštatoval odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí,
na základe neplatného právneho úkonu žalobcovia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti. Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo
sa prieči záujmom spoločnosti (§ 39 Občianskeho zákonníka), je totiž od začiatku absolútne neplatná,
nie je rozhodujúce, či zmluvné strany o dôvode jej neplatnosti vedeli.
34. V následnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/239/2010, v ktorom sa
žalobkyňa N. X., nar. XX.XX.XXXX (ako označená predávajúca v predmetnej kúpnej zmluve

zo dňa 22.10.2008) domáhala voči žalovaným v rade 1/ Martinovi Jakubcovi a 2/ Milene Jakubcovej
určenia neplatnosti tejto kúpnej zmluvy. Žalovaní však napriek svojej vedomosti o neplatnosti tohto
právneho úkonu, v uvedenom konaní nárok žalobkyne popierali a žiadali žalobu zamietnuť. Zároveň
poukazovali na svoju dobromyseľnosť nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti a princíp právnej istoty.
Svoj postoj žalobcovia teda nekorigovali v súlade s tým, čo im bolo minimálne od mesiaca apríl 2009

zrejmé, t.j. že uzavreli absolútne neplatný právny úkon (kúpnu zmluvu) prostredníctvom spoločnosti
E-TRADE Slovakia, s.r.o., ani na základe dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní práve
naopak, proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9C/239/2010-292 zo dňa 08.03.2012, ktorý žalobe
vyhovel podali odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 9Co/221/2012
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Ak v danej veci nebol daný právny dôvod

na nadobudnutie vlastníckeho práva, nemôže mať vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností,
vykonaný na jeho základe sám o sebe akékoľvek právne účinky pre právne pomery účastníkov
zmluvy. Tvrdenia žalobcov, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy nadobudli vlastnícke právo k
predmetnému pozemku, v dôsledku čoho boli jeho vlastníkmi, sú preto bezpredmetné. Iné je totiž
posudzovať dobromyseľnosť nadobúdateľa ako tretieho subjektu, ak nadobudnutie vlastníckeho práva

predávajúceho k nehnuteľnosti vzniklo na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy s pôvodným
vlastníkomaneskôrpoprevodevlastníctvanehnuteľnostinakupujúcehotitulnadobudnutiavlastníckeho
práva zanikol, napr. odstúpením od zmluvy, a iné je posudzovať dobromyseľnosť nadobúdateľa v
prípade nadobudnutia nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu predajom veci
od nevlastníka. „Nie je totiž možné trvať zásadne na zachovaní zásady právnej istoty, ktorá bola hoci i v

dobrej viere nadobudnutá v rozpore s právom" (citované z nálezu Ústavného súdu ČR II. ÚS 349/2003).
Je potrebné zároveň zdôrazniť, že hoci sporná kúpna zmluva bola vyhlásená za neplatnú rozsudkom
Okresného súdu Martin č.k. 9C/239/2010-292 zo dňa 08.03.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť aždňa 23.10.2012, rozsudok súdu o určení neplatnosti kúpnej zmluvy je len deklaratórny, keďže absolútna
neplatnosť tohto právneho úkonu pôsobila ex lege od začiatku.
35. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že sfalšovanie plnej moci nemohol rozpoznať ani pracovník Správy

katastra Martin rozhodujúci o vklade vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na základe spornej
kúpnej zmluvy. Správa katastra nedisponuje technickými prostriedkami, ktoré by umožnili rozpoznať
originál alebo sfalšovanú fotokópiu listiny. Nakoľko podpis na kúpnej zmluve bol overený matrikou, tiež
nebolo v možnostiach zamestnanca rozhodujúceho v predmetnej veci, si overiť, či podpis na predloženej
listine bol naozaj vykonaný tam uvedenou osobou. Napokon žalobcovia sami v konaní tvrdili, že o tom,

že bola plná moc sfalšovaná sa dozvedeli až z expertízy a znaleckého posudku podaného znalcom v
trestnom konaní.
36. Z uvedených skutočností vyplýva, že rozhodnutím správy katastra nedošlo ku škode, uplatnenej
žalobcami za trovy v sume 1.508,54 Eur, ktoré vynaložili v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom
súde Martin sp. zn. 9C/239/2010, nakoľko vznik trov v tomto konaní si zapríčinili sami žalobcovia a
táto je bez akejkoľvek priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutím katastra. V tomto smere odvolací súd

poukazuje na svoju argumentáciu uvedenú v bodoch 30. a 31. tohto rozhodnutia.

37. Možno preto uzavrieť, že škoda nastala (i) bez dotknutého rozhodnutia správy katastra. Opísaný
skutkový stav predstavuje v okolnostiach posudzovanej veci odlíšenie právne podstatných príčin
vzniku škody od príčin právne nepodstatných. Príčinná súvislosť totiž nastáva len vtedy, ak je škoda

kvalifikovaným dôsledkom protiprávneho úkonu alebo škodovej udalosti, pričom všetky vzájomne
súvisiace príčiny nie sú (nemusia byť) rovnako významné. O relevantnej príčinnej súvislosti by bolo
možné v danom prípade uvažovať, pokiaľ by žalobcovia kúpnu cenu i trovy konania Okresnom súde
Martin sp. zn. 9C/239/2010 uhradili práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia správy katastra, k čomu
však v súdenej veci nedošlo. Taktiež nie je možné bez ďalšieho vyvodiť (resp. automaticky preniesť)

zodpovednosť za faktickú nevymožiteľnosť pohľadávky (voči subjektu súkromného práva) na správu
katastra (štát). Odvolací súd nespochybňuje, že aktuálna situácia žalobcov je vo svojich
dôsledkoch nežiaducou/nepriaznivou súčasťou zmluvných vzťahov, nie je však kauzálne spôsobená
rozhodnutím správy katastra.

38. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd zhodne sú súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že v súdenej veci absentuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím správneho orgánu
o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a škodou, ako jedného z kumulatívnych
predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu, čo vylučuje zodpovednosť
žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Už z tohto jediného dôvodu nemôže
byť žaloba žalobcov úspešná a preto sa odvolací súd už ďalšou argumentáciou žalobcov uvedenou v
ich opravnom prostriedku ani nezaoberal. S prihliadnutím, že žalobcom súd nepriznal žalovanú istinu,
nemôže byť dôvodná ich žaloba ani v časti príslušenstva tejto pohľadávky, t.zn. uplatňovaných úrokov
z omeškania.

39. Rovnako dôvodnou ani námietka odvolateľov o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia vo
vzťahu k nároku na zaplatenie trov konania v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn.
9C/239/2010. Ako už bolo uvedené vyššie, okresný súd svoje rozhodnutie založil na právnom názore
prezentovanom Krajským súdom v Žiline v uznesení sp.zn. 6Co/30/2016 zo dňa 29.06.2016, ktorý v

dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, prečo ani v tejto časti návrh žalobcov neobstojí. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie v tejto veci však tvorí spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu jeden celok. Na
doplnenie správnosti aktuálne preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd preto doplnil dôvody, prečo
žaloba žalobcov ani v tejto časti nemôže byť dôvodná.

40.Okresnýsúdvykonalvprejednávanejvecidokazovanienáležitýmspôsobomavpotrebnomrozsahu,
vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne
spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu realizáciu
ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán, ako aj
meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu

vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až 222 CSP aj
správne a presvedčivo odôvodnil.41. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
veci samej (veta I. výroku) ako vecne správny potvrdil.

42. Vo vzťahu k námietkam žalobcov pri výroku II. o trovách konania napadnutého rozsudku odvolací
súd dodáva, že v posudzovanej veci bol žalovaný v celom rozsahu úspešný. Pokiaľ boli žalobcovia v
konaní neúspešní, vznikla im povinnosť nahradiť trovy konania druhej procesnej strane (podľa § 255
ods. 1 CSP). Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na účely rozhodnutia o trovách konania,
odvolatelia v priebehu konania nepreukázali. Pokiaľ ide o ich argumentáciu podporenú odvolacími

námietkami vo veci samej, táto samotná okolnosť nie je takou, ktorá by automaticky mohla znamenať
nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane - žalovanému. Pri súčasnom prihliadnutí na všetky
rozhodujúce okolnosti, ktoré sú popísané v odôvodnení tohto rozhodnutia, ani odvolací súd nevidel
dôvod na to, aby žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania. Aktuálne ust. § 257
CSP tiež uvádza, že len výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody osobitného
zreteľa. Rozhodovanie o trovách prvoinštančného konania však odvolací súd založil na aplikácii ust. §

255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu.
43. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaný si v prvoinštančnom konaní voči žalobcom
náhradu trov konania neuplatnil, čo vyplýva zo zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 31.10.2016 (č.l.
379 spisu). Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
(prvoinštančný súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek

tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie
je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného
súdu o výške náhrady (§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku
na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver

o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu
nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď nieto trov majúcich sa nahradiť,
alebo že si ich táto strana neuplatní, prípadne, že sú tu dôvody osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp.zn. 6Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016. Na základe uvedených úvah odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného

súdu vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný nemá nárok na ich náhradu.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
nepriznal nárok na ich náhradu.

45. Krajský súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej časti vychádzal z rovnakých úvah, ako tomu bolo
pri argumentácii o zmene výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúcej sa trov konania uvedené
pod bodom 43. tohto rozhodnutia.

46. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.