Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4C/239/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414219326
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4414219326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: R. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom W. A., M. XX, v zastúpení: JUDr. Tibor Elzer, advokát so sídlom Nové Zámky, Hlavné námestie
7, IČO: 11 732 474, proti žalovaným: 1/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., ul. X.mája XX, 2/ Y. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., T. XX, v zastúpení: JUDr. Peter Ďurica, advokát so sídlom Veľký Krtíš, SNP 25,
IČO: 47985917, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území W. Q., vedeným na LV č. XXX ako parcely registra "C" č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 463 m2 spolu s domom súpisné číslo XXXX, č. XXX/XX - záhrady o výmere 851

m2, č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2 spolu s garážou súpisné číslo XXXX a
v y p o r i a d a v a ho tak, že san a r i a ď u j e p r e d a jnehnuteľností s tým, že výťažok
z predaja nehnuteľností bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcažalobouzodňa30.09.2014sadomáhalzrušeniaavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva
strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území W. Q., vedených na LV č. XXX
ako parcely registra "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2 spolu s domom

súpisné číslo XXXX, parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 851 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 30 m2 spolu s garážou súpisné číslo XXXX, a to tak, že spoluvlastnícky podiel v 1/6 k
celku žalobca žiadal prikázať do vlastníctva žalovaného v 1/ rade v podiele 1/12 k celku a do vlastníctva
žalovaného v 2/ rade v podiele 1/12 k celku, ku dňu právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je menšinovým spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, pretože v roku
2011 nadobudli obaja žalovaní darovacou zmluvou od ich matky X. F., každý v podiele jedna štvrtina

k celku, teda každý zo žalovaných je vlastníkom nehnuteľností podľa LV č. XXX pre kat. úz. W. Q. v
podiele 5/12 k celku.

3. Žalobca a žalovaní sú súrodenci, žalobca podával žalobu z toho dôvodu, že na nehnuteľnostiach
neužíva, svoje bytové potreby má vyriešené, nehnuteľnosti nie sú reálne deliteľné, preto navrhol
žalovaným, aby sa dohodli a aby vyporiadali podielové spoluvlastníctvo takýmto spôsobom. Navyše
žalobca má aj finančné problémy.

4. Žalovaní so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť.5. Žalovaný v 1/ rade namietal, že žalobca uzavrel s matkou strán - X. F. dňa 12.11.2010 dohodu o
osobnom záväzku, v ktorej sa zaviazal, že jeho matka bude mať právo doživotného bývania a užívania
k spoluvlastníckemu podielu, ktorý patrí žalobcovi. Spolu s touto dohodou bola uzavretá aj darovacia

zmluva, ktorou matka X. F. darovala žalobcovi svoj podiel 3/6 k celku, žalobca tento dar aj prijal, došlo
však k takým okolnostiam, na základe ktorých následne žalobca vrátil dar v januári 2011 a v auguste
2011 previedla X. F. svoj podiel na žalovaných v 1/ a 2/ rade. Matka strán sporu má právo doživotného
bývania aj k podielu žalobcu, je to dôvod osobitného zreteľa na zamietnutie takejto žaloby s poukazom
aj na iných rodinných príslušníkov. Žalobca sa zaviazal, že nechá matku v dome dožiť.

6. Právny zástupca žalovaného v 2/ rade uviedol, že nie je sporné, že nehnuteľnosť nie je reálne
deliteľná, nie je sporná ani hodnota nehnuteľností, ale nie je v silách žalovaných vyplatiť žalobcu z jeho
podielu, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov. Žalovaný v 2/ rade rešpektuje právo žalobcu na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Mal záujem riešiť otázku podielového spoluvlastníctva, ale
až po dožití matky v nehnuteľnosti. Z toho dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

7. Prvoinštančný súdu rozsudkom zo dňa 07.09.2015 zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán
sporu tak, že spoluvlastnícky podiel žalobcu prikázal do vlastníctva žalovaného v 1/ rade v podiele 1/12
k celku a v podiele 1/12 k celku do vlastníctva žalovaného v 2/ rade. Tento rozsudok napadol odvolaním
žalovaný v 2/ rade, ktorý ho žiadal zrušiť a zamietnuť s poukazom na uplatnenie zásady dobrých

mravov alebo nariadiť predaj uvedenej nehnuteľnosti. Takisto voči rozsudku podal odvolanie žalovaný
v 1/ rade, ktorý namietal, že existencia dohody o osobnom záväzku predstavuje obmedzenie práva
žalobcu ako spoluvlastníka domáhať sa vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti spôsobom, ktorému
prvoinštančný súdu vyhovel. Takéto konanie žalobcu v danej situácii bolo v rozpore s dobrými mravmi,
preto nemôže požívať právnu ochranu. Obaja žalovaní namietali skutočnosť, že obaja majú riešenú

svoju bytovú otázku a ani jeden z nich nemal záujem o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
žalobcu, ako aj namietali, že nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby žalovanému vyplatili
za jeho spoluvlastnícky podiel finančné prostriedky ako náhradu. Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn.
6Co/27/2016-81 zo dňa 31.10.2016 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu s tým, že prvoinštančný súd
vecnenesprávnerozhodol,nakoľkonesprávneprávnevecposúdil.Uviedol,žespoluvlastník,ktorémusa

má vec prikázať, s tým musí súhlasiť, inak mu ju súd prikázať nemôže. Žalovaný v 1/ rade jednoznačne
uviedol, že o spoluvlastnícky podiel žalobcu nemá záujem, žalovaný v 2/ rade túto skutočnosť vyjadril
vo svojom odvolaní k rozsudku. V danom prípade je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že ani
jeden zo spoluvlastníkov nechce spoluvlastnícky podiel žalobcu, preto do úvahy prichádza len tretí
spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, a to nariadením predaja nehnuteľnosti a rozdelením

výťažku podľa podielov strán sporu v prípade, ak by ho nevylučovala existencia dôvodov osobitného
zreteľa, na ktoré sa žalovaní odvolávali. Takáto existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v tomto
prípade nebola preskúmaná zo strany prvoinštančného súdu, a v prípade ak dôjde k záveru o ich
existencii, tak bude daný dôvod pre zamietnutie žaloby, v opačnom prípade bude opodstatnené zrušenie
avyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctvastránsporunariadenímpredajanehnuteľnostíarozdelením

výťažku medzi nich podľa ich podielov.

8. Na pojednávaní dňa 12.10.2017 strany sporu uviedli, že ich matka X. F. dňa 29.01.2017 zomrela,
teda odpadli dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili v zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Žalobca naďalej trval na žalobe tak, ako ju podal pôvodne, teda žiadal

prikázať svoj spoluvlastnícky podiel do podielového spoluvlastníctva oboch žalovaných. Žalovaný v 1/
rade uviedol, že žalovaní súhlasia s predajom nehnuteľnosti a žiadal, aby súd v zmysel rozhodnutia
Krajského súdu v Nitre rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak, že nariadi
predaj nehnuteľnosti, takisto žiadal aj žalovaný v 2/ rade a žalovaní si uplatnili náhradu trov konania.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s písomnými dôkazmi,
a to: žalobou, plnomocenstvom, návrhom na mimosúdne vyporiadanie podielového spoluvlastníctva z
12.12.2013, výpisom z LV č. XXX pre kat. úz. W. Q., vyjadrením žalovaného v 1/ rade zo 06.02.2015,
vyjadrením žalovaného v 2/ rade z 09.02.2015, plnomocenstvom, dohodou o osobnom záväzku z
12.11.2010 spolu s lekárskou správou, vyjadrením žalovaného zo 07.09.2015, rozsudkom Okresného

súdu Nové Zámky sp. zn. 4C/239/2014-50 zo dňa 07.09.2015, odvolaním žalovaného v 2/ rade z
13.10.2015, odvolaním žalovaného v 1/ rade z 15.10.2015 spolu s uznesením NSSR sp. zn. 6Cdo
279/2012, rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 17C/66/2010, oznámením zást. žalovaného
v 1/ rade z 01.12.2015, vyjadrením žalobcu z 30.11.2015, vyjadrením žalovaného v 2/ rade z10.12.2015, vyjadrením žalovaného v 1/ rade zo 14.12.2015, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.
6Co/27/2016-81 z 31.10.2016, opakovanou žiadosťou z 28.03.2017, oznámením právneho zástupcu
žalobcu zo 04.07.2017, úmrtným listom X. F., vyjadrením zást. žalovaného v 2/ rade pre práv. zást.

žalobcu zo 17.07.2017 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

10. Na LV č. XXX sú zapísané nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území W. Q., vedené ako
parcely registra "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 463 m2 spolu s domom súpisné
číslo XXXX, parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 851 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 30 m2 spolu s garážou súpisné číslo XXXX. Žalobca je vlastníkom týchto nehnuteľností v
spoluvlastníckom podiele 1/6 k celku, žalovaný v 1/ rade v podiele 5/12 k celku a žalovaný v 2/ rade
v podiele 5/12 k celku.

11. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa stali vlastníkmi podielu po jednej štvrtine na základe darovacej zmluvy č.
N 71/2011, NZ 30481/2011 zo dňa 18.08.2011, tento podiel v nehnuteľnosti im darovala matka X. F..

12. Žalovaní v 1/ a 2/ rade žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak,
že súd nariadi predaj nehnuteľnosti a výťažok z predaja nehnuteľnosti bude rozdelený medzi strany
sporu podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo tak, že jeho podiel prikáže do vlastníctva žalovaných v 1/ a 2/ rade každému po 1/12

k celku.

13. Druhoinštančný súd nariadil, aby súd prvej inštancie skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa, a to
osobný záväzok vo vzťahu k dohode uzatvorenej medzi žalobcom a matkou strán sporu X. F., pričom
mal prihliadať na vek matky, jej zdravotný stav. Súd tieto dôkazy v konaní už nevykonal, a to z dôvodu,

že matka strán sporu dňa 29.01.2017 zomrela, teda tieto aspekty ohľadne vyporiadania podielového
spoluvlastníctva už v konaní neboli relevantné a súd sa s nimi nezaoberal.

14. Podľa § 136 ods. 1/, 2/ Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých
vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže

vzniknúť len medzi manželmi.

15.Podľa§137ods.1/Občianskehozákonníka, podielvyjadrujemieru,akousaspoluvlastnícipodieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

16. Podľa § 141 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

17. Podľa § 142 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

18. Občiansky zákonník vychádza zo zásady, že nemožno nikoho nútiť, aby zotrvával v podielovom
spoluvlastníctve, preto pripúšťa zrušenie podielového spoluvlastníctva jednak na základe dohody
spoluvlastníkov (§ 141 OZ) a jednak na základe rozhodnutia súdu. Zákon dáva prednosť dohode
ako základnému spôsobu zrušenia spoluvlastníctva a vzájomného vyporiadania. Dohodou o zrušení

a vyporiadaní spoluvlastníctva sa rieši vzťah všetkých spoluvlastníkov k veci ako celku (nie teda len
k určitému podielu). Na jej základe vzniká nový vlastnícky vzťah či nové spoluvlastnícke vzťahy. Ak
nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva musí súd bezpečne zistiť okruh spoluvlastníkov a rozsah ich podielov. Pokiaľ ide o

navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je súd viazaný podaným návrhom a môže teda rozhodnúť, že
zrušené spoluvlastníctva bude vyporiadané aj iným spôsobom než je navrhovaný (tzv. iudicium duplex).
Pretomôžesvojímrozhodnutímnapr.vecrozdeliťnapriektomu,žesanavrhovateľdomáhaltoho,abymu
bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do výlučného vlastníctva /R 4/1966). Zákon dáva súdu smernice,ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu.
Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov:
a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov,

b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu,
c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

19. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1/ uvádza pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva len
dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany

sporu rovnocenne, záleží len od súdu, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť
a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-
ktorej strany (Uz NS ČR z 21.03.2006, sp. zn. 22Cdo 1604/2005).

20. Súd pri posudzovaní žaloby na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zistil, že
nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná, pričom ak by malo dôjsť k reálnemu rozdeleniu stavby, náklady

spojené s deľbou by boli výrazne neekonomicky použité vzhľadom na povahu a vek nehnuteľnosti.

21. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania
nie sú reálne deliteľné a neprichádza do úvahy ani spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaním podielu druhým spoluvlastníkom do vlastníctva, navyše ani jeden zo

žalovaných nemá záujem o nehnuteľnosť, každý má svoju bytovú otázku riešenú. Nemožno však
opomenúť ani tú skutočnosť, ktorú žalovaní tak v priebehu konania a aj v priebehu odvolacieho konania
vôbec nebrali do úvahy, a to skutočnosť, že nemožno nútiť niekoho, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu. Nie je únosné, aby takýto právny stav pretrvával aj naďalej, pričom žiadna zo strán nemá
záujem o nadobudnutie celej nehnuteľnosti. Žalovaní nemajú dostatok finančných prostriedkov na

to, aby vyplatili žalobcu z jeho spoluvlastníckeho podielu, nemajú záujem nehnuteľnosť užívať a
nemajú ani záujem o spoluvlastnícky podiel žalobcu. Podľa názoru súdu takto nebol možný ani druhý
spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu, teda prikázanie
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za finančnú náhradu pre ostatných
spoluvlastníkov. Z týchto dôvodov súd prikročil k tretej možnosti, keď zrušil a vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo a nariadil predaj
nehnuteľnosti s tým, že výťažok z jeho predaja bude rozdelený medzi strany sporu podľa výšky
ich spoluvlastníckych podielov. Súd podotýka, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nie je súd viazaný návrhmi strán sporu a zisťuje najlepší spôsob na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ak by v tomto prípade žalovaní aj súhlasili s prikázaním

podielu žalobcu do ich podielového spoluvlastníctva, ale by nemali dostatok finančných prostriedkov na
vyplatenie finančnej náhrady pre žalobcu, rozhodnutie súdu by sa minulo účinkom a medzi stranami
sporu by opäť vznikla právna neistota. Žalovaní síce v konaní tvrdili, že sa dohodnú ohľadne odpredaja
nehnuteľnosti, ale z ich správania na pojednávaní vyplynulo, že takúto dohodu medzi nimi bude
veľmi ťažké uzavrieť, nakoľko žalobca dal vyhotoviť znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľnosti,

ktorý však súdu nepredložil, ale doručil ho žalovaným, ktorí s výškou ohodnotenia nehnuteľnosti
nesúhlasili. Vzhľadom na takýto postoj strán sporu k uzavretiu mimosúdnej dohody, možno usudzovať,
že nehnuteľnosť bude potrebné predať prostredníctvom súdneho exekútora, aby bol rozsudok súdu
vykonateľný, nakoľko strany sporu sa nebudú vedieť dohodnúť ani na ohodnotení nehnuteľnosti. Súd
preto považoval za v tomto prípade najlepšie riešenie nariadiť predaj nehnuteľnosti, čo v podstate

odporučil aj krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení, teda prvoinštančný súd postupoval dôsledne
v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. S prihliadnutím na všetky okolnosti súd rozhodol vo veci
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi

priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.