Decision was made at the court Okresný súd Levice
Judgement was issued by JUDr. Miriam Pintová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Pc/12/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316215056
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316215056.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice vo veci účastníkov konania navrhovateľa : O. proti odporkyni: J., zastúpená
JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, so sídlom Kozárovce č. 632, o zapretie otcovstva,
sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ - otec plnoletého dieťaťa návrhom doručeným súdu dňa 6.9.2016 žiadal, aby súd po
vykonanom znaleckom dokazovaní určil, že nie je otcom odporkyne.
2. Navrhovateľ bol vypočutý k návrhu prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu Nitra v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody dňa 8.11.2016 ( zápisnica o výsluchu čl. 10 spisu), v rámci
ktorého výsluchu uviedol, že manželstvo s matkou odporkyne uzatvorili dňa XX.X.XXXX,. z ktorého sa
počas manželstva narodila dňa XX.X.XXXX odporkyňa. Po svadbe s matkou odporkyne sa dozvedel,
že táto mala vzťahy aj s inými mužmi a v apríli 1993 mu manželka povedala, že odporkyňa nie je jeho
dieťaťom a od roku 1995 mu matka dieťaťa začala brániť v styku s dcérou. Zároveň uviedol, že v
rozhodnom období pre počatie dcéry sa s matkou dieťaťa intímne stýkali ale matka dieťaťa sa stýkala aj
s inými mužmi. O tejto skutočnosti sa dozvedel po svadbe od matky dieťaťa aj iných ľudí asi v roku 1994.
2 12Pc/ 12/2016
3. Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila, žiadala návrh zamietnuť a to predovšetkým z dôvodu, že
tento návrh bol podaný a to po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle § 86 ods. 1 Zákona o rodine .
4. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že na návrhu trvá, pridržiavajúc sa svojho vyjadrenia v zmysle
zápisnice zo dňa 8.11.2016. Uviedol, že jeho bývalá manželka mu počas hádky v apríli 1993 povedala,
že nie je otcom O. Už v tomto čase chcel podať na súd návrh na zapretie otcovstva, ktorý nepodal z
dôvodu, že matka mal. O. sa vyjadrila, že nebude súhlasiť s testami DNA. Následne bolo manželstvo
s matkou odporkyne rozvedené. Uviedol, že návrh podal z dôvodu, že chce mať istotu, že je biologickým
otcom odporkyne, nakoľko keby sa mu niečo stalo, odporkyňa by bola zákonnou dedičkou.
5. Právna zástupkyňa odporkyne žiadala návrh zamietnuť, nakoľko tento bol podaný po uplynutí
trojročnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu. Náhradu trov konania si neuplatnila.6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový a právny stav :
7. Manželstvo navrhovateľa a matky odporkyne G. bolo uzavreté dňa 22.8.1992. Manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice č.k. 7C/131/1996 zo dňa 24.7.1996, ktorý nabobudol
právoplatnosť dňa 20.8.1996. Počas trvania manželstva sa z manželstva narodila odporkyňa a to dňa
XX.X.XXXX, ktorá skutočnosť bola preukázaná z rodného listu odporkyne ( čl. 36 spisu).
8. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine Ak sa narodí dieťa v čase od uzatvorenia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.
9. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o rodine Manžel môže do troch rokov odo dňa keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodu spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.
10. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporkyňa sa narodila počas trvania manželstva
navrhovateľa a jej matky , takže v zmysle citovaného ustanovenia § 85 ods. 1 Zákona o rodine, platí
zákonná domnienka, že navrhovateľ sa považuje za otca odporkyne, ako manžel matky .
11. Navrhovateľ vo svojej výpovedi dňa 8. 11.2016, ako aj na pojednávaní zhodne uviedol, že o
skutočnosti spochybňujúcej, že je otcom odporkyne sa dozvedel po hádke s manželkou v apríli 1993,
teda po narodení odporkyne. Nakoľko navrhovateľ neuviedol presný deň, kedy sa o uvedenej
skutočnosti dozvedel, ale jednoznačne uviedol mesiac apríl 1993, súd vyhodnotil, že o uvedenej
skutočnosti spochybňujúcej jeho otcovstvo sa dozvedel najneskôr posledný deň mesiaca apríl 1993, t.j.
30.4.1993. Navrhovateľovi tak od uvedeného dňa začala plynúť trojročná prekluzívna lehota na podanie
návrhu na zapretie otcovstva, ktorá uplynula dňom 30.4.1996.
3 12Pc/ 12/2016
13. Navrhovateľ tak predmetný návrh podal po uplynutí uvedenej trojročnej lehoty a z tohto dôvodu súd
návrh zamietol s tým, že už sa súd nemohol zaoberať skutkovým stavom veci.
14. Podľa § 52 CMP Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
15. Podľa § 53 CMP V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
16. Podľa § 57 CMP O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.
17. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania. V zmysle citovaného ustanovenia § 53 CMP v predmetnom konaní - konanie
o zapretie otcovstva, súd môže priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali v konaní úspech,
v tomto prípade odporkyni, ale z dôvodu, že právna zástupkyňa odporkyne si náhradu trov konania
neuplatnila a povinnosť nahradiť trovy konania môže súd len na návrh, súd tak o náhrade trov konania
rozhodol v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.