Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16Er/5778/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116222722
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116222722.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Z. S., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX A. XX proti povinnému: Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska
2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast.: JUDr. Irenou Sopkovou, nútený správca Rapid life životná
poisťovňa, a.s., Zborovská 1524/8, Košice, o vymoženie 481,01 EUR a trov exekúcie, vedenej pred
súdnym exekútorom Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, pod sp. zn.

EX 1172/2016, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č.k. 16Er/5778/2016-32
zo dňa 29.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť povinného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom
Ing. JUDr. Bohumilom Husťákom dňa 26.9.2016 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 136876,

vydaného Okresným súdom Košice I dňa 11.10.2016 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor
Ing. JUDr. Bohumil Husťák.

2. Dňa 8.11.2016 povinný podal na poštovú prepravu v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti
exekúcii a trovám exekúcie. Oprávnený argumentoval, že exekúcia je neopodstatnená, lebo je vedená
vo vzťahu ku dani 481,01 EUR z vyplateného poistného plnenia zrazenej v prospech štátu podľa §

7 ods. 1 písm. j/ zákona č. 595/2003 Z.z. o daniach z príjmu a zároveň aj vo vzťahu k úrokom z
omeškania a inému príslušenstvu pohľadávky vypočítaného z tejto dane, pričom rozsudok Okresného
súdu Košice I sp. zn. 35C/179/2014 zo dňa 21.4.2016 nekonštituoval žiadnu novú povinnosť, ale iba
deklaroval výšku poistného plnenia, ktorú súd ustáli zhodne so znením poistnej zmluvy, obsah ktorej
povinný spochybňoval. Bez ohľadu na to, že súd priznal oprávnenému právo na poistné plnenie v
určitej výške, toto poistné plnenie podlieha podľa daňových predpisov zrážkovej dani z príjmu podľa § 7

ods. 1 písm. e/ zákona č. 595/2003 Z.z.. Na základe exekučného titulu mal povinný povinnosť zaplatiť
oprávnenému doplatok poistného plnenia, ktorý spolu s už predtým dobrovoľne zaplateným poistným
plnením presahoval súčet všetkého zaplateného poistného (výdaj, daňový náklad). Rozdiel činí základ
dane, z čoho daň bola 481,01 EUR. Priznanie poistného plnenia rozsudkom súdu nie je okolnosťou, s
ktorou zákon o dani z príjmov spája zánik daňovej povinnosti, resp. oslobodenie poistného plnenia od
dani z príjmu. Zrážková daň z príjmu nie je nárokom oprávneného, ale nárokom štátu a príjem z poistenia

podliehajúci dani je rozdiel medzi zaplateným poistným pre prípad dožitia sa konca poistenia a poistnou
sumou vo výške pre prípad dožitia sa konca poistenia. Z tohto základu dane sa stanovuje daň. Pre
povinného ide o principiálnu zásadnú otázku, ktorá si podľa povinného vyžaduje aspoň to, aby súd prvej
inštancie požiadal daňové orgány, ktoré sú jediné kompetentné v tejto veci, o stanovisko a nie je v moci
povinného ako súkromného podnikateľského subjektu stanovisko daňového úradu zabezpečiť. V danom
prípade oprávnený exekvuje pohľadávku, ktorá zodpovedá zrážkovej dani z príjmov a príslušenstva,

a pokúša sa v podstate exekvovať nárok štátu, na ktorý nemá právo a zároveň sa pokúša na úkor
povinného bezdôvodne sa obohatiť, pretože vymáha od povinného povinným za oprávneného už štátuzrazenú a odvedenú daň. Povinný podal proti exekúcii vedenej na vymoženie pohľadávky vo výške
481,01 EUR vedenej na podklade upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX 1172/2016-5 zo dňa
20.10.2016 ako aj voči neodôvodneným a neúčelným trovám, ktorý si advokát a exekútor vyúčtoval

námietky.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostipovinnýnavrhol,abyexekučnýsúdvyhlásilexekúciu
v časti exekvovanej dane vo výške 481,01 EUR (istina v exekučnom konaní), príslušenstva z tejto dane
vypočítaného ako aj trov exekúcie z takto neoprávnene exekvovanej sumy stanovených, ktoré s týmto
súvisia za neprípustnú a exekučné konanie v celom rozsahu zastavil.

3. Oprávnená sa k námietkam povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie vyjadrila písomným
podaním doručeným súdu dňa 25.11.2016, v ktorom uviedla, že námietky povinného proti exekúcii sú
podľa jej názoru snahu o obštrukčné konanie so zámerom vyhnúť sa povinnosti uloženej právoplatným a
vykonateľným exekučným titulom. Nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladalo právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie v súlade s Exekučným
poriadkom, preto žiada, aby povinný v rámci výkonu exekúcie rozdiel sumy, na ktorú sa dobrovoľne

zaviazal súdnym zmierom, a to 481,01 EUR doplatil. Z uvedených dôvodov oprávnená považovala
námietky povinného za nedôvodné a irelevantné a žiadala, aby súd ich zamietol.

4. Okresný súd Košice I uznesením č.k. 16Er/5778/2016-32 zo dňa 29.11.2016 námietky povinného proti
exekúcii zamietol (I. výrok) a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol (II. výrok).

5. Povinný v zákonnej 15-dňovej lehote podal sťažnosť proti všetkým výrokom uznesenia č.k.
16Er/5778/2016-32 zo dňa 29.11.2016, nakoľko napadnuté výroky považuje v celom rozsahu za
nesprávne a nezákonné, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, čo viedlo následne k tomu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne

posúdil. Podstatu nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu prvej inštancie vidí povinný v tom,
že súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil, že exekúcia je neopodstatnená, lebo je vedená aj vo vzťahu
ku dani z vyplateného poistného plnenia zrazenej v prospech štátu podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zákona
č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu a zároveň aj vo vzťahu ku úrokom z omeškania a inému príslušenstvu
pohľadávky vypočítaného z tejto dane. Ďalej povinný vo svojej sťažnosti zopakoval dôvody, ktoré

uviedol aj v námietkach proti exekúcii a proti trovám exekúcie a poukázal na to, že oprávnený exekvuje
pohľadávku, ktorá zodpovedá aj zrážkovej dani z príjmov a príslušenstva a pokúša sa v podstate
exekvovať nárok štátu, na ktorý nemá právo a zároveň sa pokúša na úkor povinného bezdôvodne
sa obohatiť, pretože vymáha od povinného povinným za oprávneného už štátu zrazenú a odvedenú
daň. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd prvej inštancie sťažnosťou

napadnuté uznesenie zrušil, doplnil dokazovanie dožiadaním daňového úradu k otázke správneho
zdaňovania a potom rozhodol uznesením tak, že vyhlási exekúciu minimálne v časti exekvovanej dane,
príslušenstva z tejto dane vypočítaného ako aj trov exekúcie z takto neoprávnene exekvovanej sumy
stanovených, ktoré s týmto súvisia, za neprípustnú.

6. Podľa § 239 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba
doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

8. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ

domáha.

10. Podľa § 244 CSP, rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie sťažnosti.

11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.13. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd prvej inštancie po
zistení, že sťažnosť podal povinný, v koho neprospech bolo uznesenie vydané ako oprávnená osoba
voči uzneseniu súdu prvej inštancie vydaného vyšším súdnym úradníkom, voči ktorému je sťažnosť
prípustná a túto povinný podal v zákonnej lehote (§ 239 ods. 1, § 240, § 242 a § 244 CSP), sudca súdu
prvej inštancie preskúmal podanú sťažnosť povinného a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie

je dôvodná.

15. Povinný v sťažnosti v podstate poukázal na to, že vyšší súdny úradník nesprávne rozhodol, vydal
predmetnéuznesenienazákladenesprávnehoprávnehoposúdeniaveciavsťažnostikonkretizovaného
dôvodu povinný považuje napadnuté uznesenie za nesprávne a nezákonné.

16. V predmetnej exekučnej veci je potrebné poukázať na to, že vyšší súdny úradník v odôvodnení
uznesenia č.k. 16Er/5778/2016-32 zo dňa 29.11.2016 pri posúdení námietok povinného proti exekúcii
a proti trovám exekúcie citoval a poukázal na ust. § 50 ods. 1, § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 a taktiež na ust. § 228 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP

a podrobne uviedol aj dôvody, pre ktoré námietky povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie
zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní je uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 21.4.2016, č.k. 35C/179/2014-168, ktorým bol
povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 2.872,95 EUR do 7 dní od právoplatnosti predmetného
rozhodnutia a do dňa doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi povinný plnil

čiastočne, a to sumu 2.391,94 EUR. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2016, I. výrok
nadobudol vykonateľnosť dňa 6.8.2016, II. a III. výrok predmetného uznesenia nadobudol vykonateľnosť
dňa 29.7.2016. Ďalej v odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že konanie o námietkach povinného
proti exekúcii je sporom o začatí exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje
o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala. Exekučný súd v rámci konania o námietkach proti

exekúcii skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, prípadne inej skutočnosti spôsobujúcej
nedôvodnosť začatia a vedenia exekúcie. V exekučnom konaní prieskum na právomoc exekučného
súdu je obmedzená v tom smere, že sa môže zaoberať iba okolnosťami, ktoré nastali odo dňa vydania
exekučného titulu, t.j. od 21.4.2016, nakoľko sa má za to, že orgán, ktorý vydal exekučný titul, rozhodol
podľa práva platného v čase jeho vydania a právo priznané exekučným titulom v čase jeho vydania

existovalo. Povinný však uvádza, ako dva dôvody na zastavenie exekúcie, skutočnosti, ktoré nastali
pred vydaním exekučného titulu. Nakoľko povinný podľa názoru súdu nepreukázal zánik judikovanej
pohľadávky, priznanej právoplatným rozhodnutím súdu, ani inej zákonom predvídanej skutočnosti,
ktorá by mala za následok neprípustnosť exekúcie, súd námietky povinného proti exekúcii zamietol,
nakoľko sú nedôvodné. Súd vo vzťahu námietok povinného proti trovám exekúcie uviedol, že tieto sú

nepreskúmateľné, nakoľko ich povinný neodôvodnil ani len čiastočne, že v exekučnom konaní spadá
dôkazné bremeno na ťarchu povinného, je jeho úlohou preukázať súdu všetky skutočnosti, ktoré by
potvrdili tvrdenia povinného a keďže v danom prípade povinný neodôvodnil námietky proti trovám
exekúcie vôbec, čiže konkrétne nespochybnil výšku trov, opodstatnenosť trov, a ani žiadnym spôsobom
nenapadol výpočet trov, súd na takéto námietky nemôže prihliadať, a preto ich považuje od počiatku za

nedôvodné a bezpredmetné.

17. Na zdôvodnenie vecnej správnosti sťažnosťou napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať
na to, že z ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 vyplýva, že povinný môže
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného

titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, prípadne ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedené v exekučnom titule. Námietky sú procesnou
obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie
od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky

nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul)
a je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť
exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie,
prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesnéhoi hmotného práva a ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného
titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich
relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. V

prejednávanej exekučnej veci je zrejmé, že exekučným titulom je uznesenie Okresného súdu Košice I
č.k. 35C/179/2014-168 zo dňa 21.4.2016 v zmysle ktorého bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenej 2.872,95 EUR do 7 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pričom v tomto exekučnom
konaní sa vymáha pohľadávka oprávneného v sume 481,01 EUR (istina), ktorú povinný oprávnenej
dobrovoľne pred začatím exekúcie neuhradil. V danom prípade exekučný titul je riadnym a spôsobilým

exekučným titulom v tomto exekučnom konaní a povinný nepreukázal zánik judikovanej pohľadávky
priznanej právoplatným rozhodnutím súdu, a preto námietky povinného proti exekúcii sú nedôvodné.
Vo vzťahu k námietkam povinného proti trovám exekúcie je potrebné poukázať na to, že tieto sú
nepreskúmateľné, nakoľko ich povinný neodôvodnil ani len čiastočne, čiže konkrétne nespochybnil
výšku trov, opodstatnenosť trov, a ani žiadnym spôsobom nenapadol výpočet trov, a preto súd na takéto
námietky nemôže prihliadať a sú od počiatku nedôvodné a bezpredmetné. Na základe vyššie uvedených

skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd prvej inštancie dospel k záveru, že vyšší
súdny úradník pri posúdení námietok povinného proti exekúcii a proti trovám exekúcie aplikoval správne
ustanoveniazákona,svojezáveryzaložilnasprávnomskutkovomzisteníarozhodnutieodôvodnilriadne
tak, že je preskúmateľné a zákonné.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval sťažnosť povinného voči uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka zo dňa 29.11.2016 č.k. 16Er/5778/2016-32 za nedôvodné, a preto sťažnosť
povinného voči tomuto uzneseniu zamietol.

Poučenie:

Proti tomu uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 357 CSP).