Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/160/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216208308
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7216208308.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
O. M. nar. X.X.XXXX a O. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Ing. Q. O. nar. X.X.XXXX bývajúcej na Y. ul. č. XX v C. a B. O. nar.
X.X.XXXX bývajúceho na I. ul. č. X v C. v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 7.12.2016 č.k. 27P/106/2016-121 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky, ktorým navrhla zrušiť striedavú
osobnú starostlivosť u oboch maloletých detí. Vo svojom odôvodnení uviedol, že od poslednej úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností nedošlo k žiadnej podstatnej kvalifikovanej zmene pomerov,
ktorá by mohla mať za následok zmenu rozhodnutia, ktorým boli mal. deti O. zverené do striedavej
osobnejstarostlivostiobochrodičov.Poukázalnato,žezvykonanéhodokazovanianepochybnevyplýva,
že striedavá osobná starostlivosť sa riadne realizuje, maloleté deti sú s týmto stavom uzrozumené,
akceptujú ho a nechcú formu starostlivosti o nich zmeniť. Na základe týchto skutočností vyhodnotil
podaný návrh ako nedôvodný.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznila, že otec sa nepodieľa na
výdavkoch maloletých detí v polovičnej výške a väčšinu výdavkov maloletých musí znášať sama.
Poukázala na to, že obidve deti vo svojich výpovediach uviedli, že oblečenie im zabezpečuje len matka ,
pričom otec sa nepodieľa ani na financovaní ich záľub. Zdôraznila, že maloleté deti majú právo podieľať
sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov. Vytkla konajúcemu súdu, že nevykonal náležité dokazovanie
ohľadom výdavkov maloletých, ktoré matka vynaložila na ich starostlivosť. Vyslovila presvedčenie, že

bolo povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne vykonať dokazovanie ohľadom miery starostlivosti o
deti oboma rodičmi.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že sa na výdavkoch maloletých detí nepodieľa v polovičnej výške a
zdôraznil,žesanauspokojovanípotriebmaloletýchpodieľavovýraznevyššomrozsahu.Konštatoval,že
matkou namietané oblečenie bolo zakúpené ešte z výživného, ktoré platil pred rozhodnutím o striedavej

starostlivosti a následne boli výdavky na oblečenie maloletých hradené oboma rodičmi.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnúť na základe vykonaného
dokazovania so zreteľom na odôvodnené potreby maloletých detí.5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne
zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191

CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku
čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom
rozsahustotožňuje.Konajúcisúdsavysporiadalsnámietkamimatky uplatnenýmivodvolaní,ktorétvorili
jej obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a matka ani v priebehu odvolacieho konania

neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Konštatuje, že
súd musí pri všetkých prípadoch rozhodovania o výkone rodičovských práv a povinností, teda nielen
pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, rešpektovať právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy musí prihliadať na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako

aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd musí
dbať o to, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom, potom musíme
dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie
týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so
školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu) aj s mimoškolskými aktivitami
a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej
starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách

ďalej traumatizované. Vzhľadom na uvedené je pre rozhodnutie rozhodujúca aj vzdialenosť bydlísk
rodičov a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti nebude spravidla vhodné, pokiaľ rodičia
bývajú v iných mestách, resp. vo vzdialených mestských častiach. Odvolací súd rovnako ako súd prvej
inštancie po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci dospel k záveru, že podaný návrh
na zmenu striedavej osobnej starostlivosti je nedôvodný, nakoľko striedavá osobná starostlivosť sa

riadne realizuje v pravidelných časových intervaloch, maloleté deti túto formu starostlivosti akceptujú
a súhlasia s ňou, obaja rodičia sú schopní zabezpečovať o mal. deti O. osobnú starostlivosť a
uspokojovať ich odôvodnené potreby, v dôsledku čoho je nariadená striedavá osobná starostlivosť v
najlepšom záujme maloletých detí. Zdôrazňuje, že je nepochybné, že rodičia maloletých sa dokážu
dohodnúť na realizácii striedavej osobnej starostlivosti a riadne zabezpečovať osobnú starostlivosť o

maloletých, pričom samotná skutočnosť, že sa nevedia dohodnúť na spoločnom uhrádzaní výdavkov
maloletých nie je sama o sebe dôvodom pre zmenu striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko táto
skutočnosť neohrozuje najlepší záujem maloletým, pretože ich odôvodnené potreby aj bez vzájomnej
dohody rodičov sú riadne zabezpečené. Zdôrazňuje, že je povinnosťou oboch rodičov podieľať sa
na uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletých detí v rovnakom rozsahu. K odvolacím námietkam

matky dodáva, že v prípade ak medzi rodičmi nedôjde ku konsenzu ohľadom podieľania sa na hradení
výdavkov maloletých detí rozhodne o spôsobe podieľania sa na spoločných výdavkoch maloletých
príslušný súd na návrh niektorého z rodičov. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v
napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSPsa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

9. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je :
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania.