Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 29, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716213553
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5716213553.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľky: C. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E., korešpondenčná adresa: XXX XX. E., Post BOX, proti otcovi, ktorý je
povinný platiť výživné: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. XXX/X, W. F. E., Česká republika, o návrhu
plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k.
18Pc/4/2016-60 zo dňa 19.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 18Pc/4/2016-60 zo dňa 19. 04. 2017 vo výrokoch I., II.
a v časti výroku III., ktorým vyčíslil dlžné výživné vo výške 130,00 Eur za obdobie od 09. 11.

2016 do konca marca 2017, to všetko v spojení s výrokom IV., p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Pc/4/2016-60 zo dňa 19.04.2017 v časti výroku III., ktorým
povolil splátky dlžného výživného, m e n í t a k , že otcovi dlžné výživné vo výške 130,00 Eur p
o v o ľ u j e splácať v 12-tich mesačných splátkach s prvou splátkou vo výške 9,00 Eur a ďalšími
nasledujúcimi splátkami vo výške 11,00 Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť otcovi prispievať na výživu plnoletého
dieťaťa zvýšeným výživným vo výške 50,00 Eur mesačne počnúc dňom 09.11.2016 vždy do 20. dňa
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (výrok I.). Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol (výrok
II.). Zameškané výživné za obdobie od 09.11.2016 do konca marca 2017 vo výške 130,00 Eur súd
povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 5,00 Eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia
celej dlžnej sumy (výrok III.). Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/26/2015-142

zo dňa 28.10.2015 vo výroku, ktorým súd určil, že otec je povinný platiť na maloletú C. G., nar.
XX.XX.XXXX, výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, počnúc dňom umiestnenia maloletej
do Detského domova Necpaly, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova Necpaly a k
rukám ďalších zariadení, do ktorých bude maloletá premiestnená (výrok IV.). O trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok V.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd uviedol, že v posudzovanej veci došlo k podstatnej
zmene pomerov na to, aby mohlo dôjsť k zmene posledného súdneho rozhodnutia o určení
výživného (označeného vo výroku IV. napadnutého rozsudku), ktorým bola určená povinnosť rodičom
navrhovateľky platiť mesačné výživné k rukám detského domova, prípadne iných zariadení, do ktorýchmala byť v tom čase maloletá navrhovateľka umiestnená. Matke bolo určené výživné 75,00 Eur mesačne
aotcovi30%zosumyživotnéhominimananezaopatrenéneplnoletédieťa,alebonanezaopatrenédieťa
podľaosobitnéhozákonamesačne,čopredstavujesumu28,00Eurmesačnekudňurozhodovaniasúdu.

Od posledného rozhodnutia o výživnom na strane navrhovateľky nastala podstatná zmena pomerov
daná v tom, že navrhovateľka dovŕšila plnoletosť, čím sa skončila nariadená ústavná starostlivosť. Toho
času si bežné denné výdavky, ako aj nárazové výdavky, platí navrhovateľka sama, ktorá sa pripravuje
na svoje budúce povolanie, teda je zákonnou povinnosťou rodičov, aby si plnili vyživovaciu povinnosť
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. U matky navrhovateľky ustálil, že táto

si plní svoju povinnosť vyživovať dieťa predovšetkým svojou osobnou starostlivosťou, navrhovateľka
s ňou žije v spoločnej domácnosti, matka zabezpečuje bývanie, stravu, prispieva jej na ošatenie
podľa jej finančných schopností a možností. Teda je aj zákonnou povinnosťou otca navrhovateľky,
aby plnil vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Na strane
povinného - otca navrhovateľky došlo rovnako k podstatnej zmene pomerov. Pri porovnaní pomerov
na strane otca navrhovateľky súd vychádzal z právoplatného rozsudku, ktorým bola naposledy určená

vyživovacia povinnosť, z ktorého mal preukázané, že pri rozhodovaní o výške výživného rozsudkom
č.k. 20P/26/2015-142 zo dňa 28.10.2015 súd vychádzal tak, ako toho času v konajúcej veci, že
otec navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť okrem navrhovateľky aj k maloletému F., k synovi E.
a k maloletej dcére E., teda rozsah vyživovacej povinnosti otca sa nezmenil. V čase posledného
rozhodovania o vyživovacej povinnosti otec navrhovateľky bol poberateľom rodičovského príspevku vo

výške 3.800,00 Kč. S prihliadnutím na preukázanie len tohto jediného príjmu bola otcovi navrhovateľky
určená povinnosť platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne (minimálne výživné vyplývajúce
zo zákona). Aktuálne pri zistenom príjme otca navrhovateľky vo výške 8.715,50 Kč (prídavok na dieťa
500,00 Kč, v období január a december 2016 vyplatený príspevok na bývanie v priemere 3.495,50

Kč za mesiac, príspevok na živobytie 1.870,00 Kč, podpora v nezamestnanosti 2.850,00 Kč) a 64,00
Eur mesačne invalidný dôchodok, je preukázaná podstatná zmena pomerov čo do príjmov otca
navrhovateľky, a to aj pri súčasnom preukázaní zvýšených výdavkoch na strane otca. Úhrady na bývanie
(nájom a služby spojené s užívaním bytu) sa ku dňu rozhodovania zvýšili cca o 3.000,00 Kč, zvýšené
náklady na maloletú dcéru E. v súvislosti s návštevou materskej školy súd prvej inštancie konštatoval,

že tieto náklady nepresahujú sumu 1.000,00 Kč mesačne a to aj s nákladmi, ktoré otec dokladoval
v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu. Poukázal na potvrdenie lekárky, že prípravok, ktorý má
maloletá E. užívať na podporu imunitného systému, nebude užívať trvalo. Ďalej konštatoval rozdiel
príjmu v celkovej výške 4.915,50 Kč a 64,00 Eur v prospech otca navrhovateľky, čo aj pri zvýšených
výdavkoch vyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov na strane otca navrhovateľky, čo umožňuje platiť

zvýšené výživné v rozsahu 50,00 Eur mesačne. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na sumu 600,00
Kč, ktorú otec platí mesačne za internet, a ktorú vyhodnotil ako nie nevyhnutný výdavok a zdôraznil
prednosť výživného pred inými výdavkami rodiča. Súčasne konštatoval, že s použitím ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine neprihliadal na úvery od nebankových subjektov ako na neprimerané majetkové
riziká, ktoré otec ako povinný na seba zobral. Určenie výživného síce nezodpovedá odôvodneným

potrebám navrhovateľky, súd však musel prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca
navrhovateľky a z tohto dôvodu zamietol vo zvyšku návrh navrhovateľky, ktorým požadovala zvýšiť
výživné na sumu 150,00 Eur, aj keď bol názoru, že odôvodnené potreby navrhovateľky by odôvodňovali
priznanie výživného v žiadanej výške.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 CMP s odôvodnením, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal zrušenia
rozsudku vydaného Okresným súdom Martin zo dňa 19.04.2017 a ponechania zníženého výživného v

sume 27,00 Eur. V odôvodnení podaného odvolania mal odvolateľ výhrady voči konkrétnym odsekom
odôvodnenia napadnutého rozsudku. Mal výhradu voči odseku 11., v ktorom súd konštatuje, že v roku
2016 nebol poberateľom sociálnych dávok. Zdôraznil, že poberal sociálne dávky od samého začiatku
ako sa stará o svoju maloletú dcérku, ktorú má v osobnej starostlivosti a tieto poberá do dnešnej doby.
Namietal, že okresný súd nezobral do úvahy jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi E. L.,

narodenému dňa XX.XX.XXXX v H., na ktorého platí výživné 300,00 Kč na základe rozsudku Okresného
súdu Pardubice. Podotkol, že ani on nikam nechodí a nemôže si to dovoliť, lebo sa stará celodenne
o svoju dcérku. Rovnako by potreboval dva páry okuliarov, kvôli zdravotnému stavu, ktoré si nemôže
dovoliť kúpiť, lebo nemá na to peniaze, nepije, nefajčí. Okresný súd sa vôbec nezaujímal o to, žematka navrhovateľky je silná fajčiarka a taktiež alkoholička a všetky peniaze, ktoré majú, rozflákajú, a
preto všetky deti boli umiestnené v detskom domove. Poukázal na nepravdivú informáciu v odseku 36.
odôvodnenia rozsudku, kde sa uvádza, že je otcom maloletých detí F. a E.. Otcom týchto detí je pán

Q. W., nar. XX.XX.XXXX, v E.. K jeho príjmom uviedol, že nedostáva rodičovský príspevok 3.800,00
Kč, jeho príjmy poklesli, žijú s dcérkou len zo sociálnych dávok hmotnej núdze. V mesiaci jún mu končí
príspevok z úradu práce, to znamená, že bude odkázaný len na pomoc sociálnych dávok, z ktorých
bude žiť on aj jeho dcéra celý mesiac a podotkol, že celá suma neprekročí 10.000,00 Kč. Aj teraz určené
výživné 27,00 Eur je pre neho veľa, ale snaží sa ho platiť. Dcérka pôjde po prázdninách tretím rokom

do materskej škôlky a bude mať ešte výdaje na ňu.

5. Navrhovateľka sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou
osobou a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal

rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 379 CSP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§
66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (postupom podľa §219 ods. 3 CSP v spojení
s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) v časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil
a v časti podľa § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

7. Odvolací súd po preskúmaní námietok otca uvedených v jeho opravnom prostriedku dospel k záveru,
že tieto nie sú dôvodné.

8.Zákonorodineumožňuje,aksazmeniapomerynastranerodičov,prípadnenastranedetísamotných,
aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o

akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom
rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osoby výživou povinnej, tak i osoby
k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre
určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili
podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom

prejaví v pomeroch účastníkov.

9. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť
(či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného.

Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku.
Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti,
išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri
rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného

tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

10. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že zvýšenie výživného na t.č. už plnoleté dieťa je

dôvodné. Tento záver má oporu vo vykonanom dokazovaní, keď súd na strane plnoletého dieťaťa dospel
k záveru, že sa zmenili pomery zohľadňujúc, že naposledy bolo rozhodované o výživnom rozsudkom
OkresnéhosúduMartinč.k.20P/26/2015-142zodňa28.10.2015,keďsúdkonalvtomčaseoumiestnení
maloletej navrhovateľky do detského domova. Navrhovateľka dovŕšila plnoletosť. Súd prihliadol na vývoj
jej životných nákladov a skutočnosť, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Preto naďalej trvá

rodičom zákonná vyživovacia povinnosť k dieťaťu v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, a to až do
času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Matka navrhovateľky si svoju zákonnú povinnosť plní
predovšetkým osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním bývania, stravy a ošatenia navrhovateľke. Z
vykonanéhodokazovaniasúdomprvejinštancierovnakovyplývaajpodstatnázmenapomerovnastrane
otca v jeho príjmoch. Správne súd prvej inštancie poukázal, že pri poslednom rozhodovaní o vyživovacej

povinnosti otca voči navrhovateľke bol jediný jeho príjem rodičovský príspevok vo výške 3.800,00 Kč. Ku
dňu rozhodovania v danej veci zistil, že otcovi plnoletého dieťaťa zanikol nárok na rodičovský príspevok
ku dňu 06.12.2016 vo výške 3.800,00 Kč. Na túto skutočnosť súd pri svojom rozhodovaní správne
prihliadol, (napriek tomu, že odvolateľ poukázal na túto okolnosť vo svojom odvolaní) zároveň však zistil,žepríjmyotcanavrhovateľkyprirozhodovaníbolipreukázanévovyššomrozsahuakovčaseposledného
rozhodovania. Bolo preukázané, že otec navrhovateľky je poberateľom prídavku na dieťa 500,00 Kč,
za rok 2016 mu bol vyplatený príspevok na bývanie v priemere 3.495,50 Kč za mesiac, príspevok na

živobytie 1.870,00 Kč, podpora v nezamestnanosti 2.850,00 Kč, t.j. príjem mesačne spolu 8.715,50
Kč a k tomu suma 64,00 Eur mesačne (1.729 Kč) ako invalidný dôchodok. Do celkových príjmov súd
zahrnul aj priznanú podporu v nezamestnanosti otcovi navrhovateľky a to v najnižšej poskytovanej výške
2.850,00 Kč mesačne. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bol takýto postup správny. Vzhľadom na
podanú námietku odvolateľom, že k VII. mesiacu 2017 mu zanikol nárok na podporu v nezamestnanosti,

súd poukazuje, že aj odpočítaním uvedenej zarátanej sumy od vyčíslených celkových príjmov otca
navrhovateľky je dôvodné konštatovať, že jeho príjem sa v podstatnej miere zvýšil oproti príjmu, ktorý
bol zistený pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke. Súd poukazuje aj na
tvrdenie samotného otca navrhovateľky, že jeho príjem pozostávajúci zo sociálnych dávok, z ktorého
bude musieť žiť on aj jeho dcéra za mesiac, neprekročí sumu 10.000,00 Kč, čo je podstatne vyšší príjem
ako príjem deklarovaný pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti v sume 3.800,00 Kč.

11. Súd správne ustálil počet vyživovacích povinností otca k trom deťom a konštatoval, že rozsah
vyživovacej povinnosti otca sa nezmenil. Túto skutočnosť zohľadnil aj pri rozhodovaní o výške výživného
v predmetnom konaní.

12. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie v odseku 36. napadnutého rozsudku nesprávne uviedol
menádetí,kuktorýmmáotecnavrhovateľkyzákonnúvyživovaciupovinnosťjedôvodná,alevkonečnom
dôsledku nemala vplyv na inak správny záver súdu prvej inštancie o zvýšení výživného. Súd prvej
inštancie správne uviedol, že otec má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére E. tak, ako v čase
skoršieho rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke. Nesprávne však uviedol, že má

vyživovaciupovinnosťkmaloletémuF.akmaloletémuE..Súčasnevšaksúdprvejinštancievodseku10.
napadnutého rozhodnutia konštatuje zistenie, že otcom mal. detí E. W. a F. G. je Q. W.. Z dokazovania
vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva (výpovede otca a obsahu pripojeného spisu Okresného súdu
Martin sp. zn. 20P/26/2015), že otec je výživou povinný k synovi M. G. a E. L..

13. Odvolací súd na základe tejto odvolacej námietky odstraňuje len zrejmú nesprávnosť inak správnych
skutkových zistení ďalších vyživovacích povinností otca navrhovateľky. Ak by súd prvej inštancie aj
nesprávne vychádzal z predpokladu, že otec navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť voči F. G.,
nar. XX.XX.XXXX a E. W., nar. XX.XX.XXXX, vyživovacia povinnosť otca k týmto maloletým deťom
naposledy bola určená vo výške 50,00 Eur mesačne na každé maloleté dieťa, teda ide o podstatne

vyššie výživné ako má otec navrhovateľky určené voči M. G. vo výške 500,00 Kč a E. L. vo výške 300,00
Kč mesačne.

14. Pokiaľ sa otec navrhovateľky domáhal zohľadnenia skutočností, že matka navrhovateľky „rozfláka“
peniaze na cigarety a alkohol, súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní predmetného návrhu je rozhodujúca

podstatná zmena pomerov na strane povinnej osoby poskytovať výživu, t.j. otca a oprávnenej osoby na
výživné, t.j. plnoletého dieťaťa, ktorá bola na oboch stranách nepochybne preukázaná. Správanie matky
je v tomto smere bez právneho významu.

15. Ostatné prezentované námietky odvolateľom sú bez akéhokoľvek vplyvu na rozhodnutie vo veci

zvýšenia výživného na plnoletú navrhovateľku.

16. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou určeného výživného na plnoleté dieťa súdom prvej inštancie.
Takto určená výška výživného zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného rodiča, t.j. otca, ktoré boli zákonným limitom pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, i keď

vek navrhovateľky, jej odôvodnené potreby, ako aj záujmy, ktorým sa nemôže venovať, by odôvodňovali
vyššiu sumu výživného.

17. S poukazom na ustanovenie § 379 písm. a) CSP prieskum odvolacieho súdu sa rozšíril aj o výrok o
dlžnom zameškanom výživnom a povolení jeho splátok. Súd prvej inštancie správne vyčíslil zameškané

výživné vo výške 130,- Eur mesačne za stanovené obdobie od 09.11.2016 do konca marca 2017
(30.03.2017), ktoré súčasne povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 5,00 Eur mesačne.18. Podľa § 232 ods. 3 veta druhá CSP súd môže v odôvodnených prípadoch určiť aj dlhšiu lehotu na
plnenie, prípadne určiť ako v danom prípade, že zameškané výživné bude otec splácať v splátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí s doložkou, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným

celý dlh.

19.Podľanázoruodvolaciehosúdujedôvodnázmenarozhodnutiazvýšenímsplátokdlžnéhovýživného.
Vzhľadom na výšku sumy zameškaného výživného, vek dieťaťa a predpoklad ukončenia štúdia na
strednej odbornej škole v školskom roku 2017/2018 nie je vhodné ani žiaduce, aby ho otec splácal 26

mesiacov. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil výšku splátok zameškaného výživného na plnoletú
navrhovateľku tak, aby suma zameškaného výživného 130,00 Eur bola splatená navrhovateľke aspoň
do jedného roka.

20. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhodol krajský súd podľa § 58 CMP s použitím § 52
CMP v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu,

keďže ani jeden z nich nepodal takýto procesný návrh.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach

neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.