Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216048
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115216048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: U. V., W.. XX.XX.XXXX, F. XXX XX
T., F. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku 089 01, Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/261/2015-85 zo dňa 10.6.2016,
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že na prejednanie veci je miestne príslušný Okresný
súd Prešov. Určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa
5.X.XXXX č. zmluvy XXXXXXXXX, a to v bode 10 všeobecných podmienok o tej časti poplatku, ktorej
zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobkyni 520 Eur a trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 511 Eur na účet

právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania dňa X.X.XXXX uzatvorili v
zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni úver vo výške 800 Eur, ktorý sa táto zaviazala splatiť vo výške 1.320 Eur v
ôsmich mesačných splátkach vo výške 165 Eur, počnúc dňom XX.XX.XXXX. Zároveň uvedená zmluva
o úvere obsahovala označenie účelu poskytovaných finančných prostriedkov na výkon podnikania.

V danom prípade súd dospel k jednoznačnému záveru, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom
spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalobkyňa síce predmetnú zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - podnikateľ,
avšak finančné prostriedky poskytnuté z úveru použila na osobnú spotrebu. Účel, na ktorý žiadala
peňažné prostriedky poskytnúť žalovanému oznámila, avšak tento po zistení, že je živnostníčkou
automaticky do zmluvy o úvere pri údaji o dlžníkoch ju označil ako živnostníčku s uvedením účelu výkonu
povolania bez možnosti označenia iného účelu poskytnutého úveru. Pokiaľ ide o vyznačenie účelu

poskytnutého úveru, ide podľa názoru súdu o nekalú obchodnú praktiku žalovaného konštatovanú už vo
viacerých rozhodnutiach všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktorým žalovaný účelovo obchádza
ustanoveniachrániacespotrebiteľov,abysatýmvyholposúdeniupredmetnéhozmluvnéhovzťahupodľa
zákona o spotrebiteľských úveroch. Keďže zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným na základezmluvy o úvere č. XXXXXXXXX je vzťahom spotrebiteľským, potom pokiaľ ide o miestnu príslušnosť,
táto je daná v súlade s ustanovením § 87 písm. f) O.s.p. na výber a žalobkyňa ako spotrebiteľka
mohla podať žalobu i na súde, v obvode ktorého má bydlisko, t. j. na Okresný súd Prešov. Preto

námietku miestnej nepríslušnosti súd vyhodnotil za nedôvodnú a určil, že Okresný súd Prešov je súdom
miestne príslušným na prejednanie veci. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že
predmetnázmluvaoúverejesvojoupovahouzmluvouspotrebiteľskouazároveňspĺňacharakterzmluvy
o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade podľa bodu 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru
u žalovaného 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Za poskytnutie úveru bola žalobkyňa
povinná zaplatiť okrem úroku aj administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou. Zo zmluvy
však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre
žalovaného nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje dosiahnutie
rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom, pričom
miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku zanedbateľná, keďže tento

zodpovedá v peňažnom vyjadrení približne 2-násobku sumy dojednaného úroku. Uvedený poplatok
značne navyšuje odplatu veriteľa spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ
uvedený administratívny poplatok platí. Aj keď zo všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že
ide o poplatok za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, vrátane administratívnych úkonov, zo žiadneho
zo zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania nevyplýva, aké konkrétne služby, či protiplnenia

žalovaný žalobkyni poskytne. Neprimeranosť takéhoto poplatku je zrejmá aj z toho, že banky za správu
úveru inkasujú cca 3 až 5,- Eur mesačne a za poskytnutie úveru 1 - 2 % z výšky poskytnutého
úveru. Z uvedeného dôvodu preto súd dospel k jednoznačnému záveru o neprijateľnosti zmluvného
dojednania v časti 2/3 administratívneho poplatku na vypracovanie, uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou a žalobe v súlade s ust. § 153 O.s.p. vyhovel. Keďže na

predmetnú zmluvu o úvere uzatvorenú medzi účastníkmi konania sa vzťahuje právna úprava zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 citovaného zákona okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písmena f) termín konečnej splatnosti úveru, i) ročnú
úrokovú sadzbu, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a y) priemernú hodnotu RPMN s tým, že ak
uvedené náležitosti neobsahuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného

zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže predmetná úverová zmluva neobsahovala
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpokladané ustanovením § 9 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z. z., uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému vzniklo iba
právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov z poskytnutého úveru. Z predloženej zmluvy
o úvere vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyne poskytol úver vo výške 800 Eur, pričom táto v jeho

prospech realizovala úhrady vo výške 165 Eur dňa 14.10.2013, 14.11.2013, 20.12.2013, 3.2.2014 a
6.3.2014 a vo výške 495 Eur dňa 7.3.2014 (č. l. 32) v celkovej výške 1.320 Eur, teda s poukazom na
bezúročnosťabezpoplatkovosťúverumánároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýškerozdielu
realizovaných úhrad a poskytnutých úverových prostriedkov, čo predstavuje sumu 520 Eur. O trovách
konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni bola priznaná náhrada trov

konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 511 Eur.

3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že zmluvu zo
dňa XX.XX.XXXX uzatvoril ako veriteľ s dlžníkom pod obchodným menom U. V., ako fyzickou osobou
- podnikateľom, označenou identifikačným číslom. Na zmluvu o úvere preto nie je možné aplikovať

ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde. Žalovaný nie je povinný
preukázať, na čo v skutočnosti dlžník peniaze použil., ale na aký účel mu boli poskytnuté. Súd prvej
inštancie sa riadne nevysporiadal s predmetnou otázkou a bez vykonania dokazovania sa priklonil
k tvrdeniam žalobkyne. Úver si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho
vymedzenia pojmu spotrebiteľ. V čase uzavretia zmluvy neexistoval a nebol účinným žiaden všeobecne

záväzný právny predpis, podľa ktorého by bola stanovená maximálna výška úrokov za poskytnutie
peňažných prostriedkov. Možno teda vychádzať iba z ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
U nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného
bankami. Veriteľ môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru okrem úroku z úveru aj poplatok
za jeho poskytnutie. Všeobecné určenie neplatnosti zmluvy je v hrubom rozpore s právami veriteľa,

ktoré mu priznáva platná legislatíva. Rozsudok je navyše nepreskúmateľný. Z odôvodnenia vôbec nie
je zrejmé, prečo súd rozhodol o vydaní čiastky zaplatenej nad rámec istiny. Žalovaný sa nestotožňuje
ani s rozhodnutím súdu o úhrade súdneho poplatku, nakoľko vo veci ešte nebolo vydané právoplatné
rozhodnutie. Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovujezákon. Žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, táto nebola nikdy právoplatne
vyhlásená za neplatnú, rovnako právny dôvod na plnenie zo zmluvy niky neodpadol. A majetkový
prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalobkyňa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky

a na základe toho na vydaní sumy nad rámec istiny úveru nemá naliehavý právny záujem. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez
nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Podľa § 220 ods. 2 CSP (s účinnosťou do 30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. § 157 ods.
2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úkonu
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec prácne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

7. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého

súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

8. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

9. Rozsudok je odôvodnený riadne, v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., resp. § 220 ods. 2 CSP.
Súd prvej inštancie náležite vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je aj v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a aj v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

11. Za porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces nemožno považovať to, že
prvoinštančný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaného.

12. Odvolací súd má za to, že zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu dňa XX.XX.XXXX, je

spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), nakoľko žalovaný vystupoval
v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z obsahu spisu totiž nevyplýva, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmluve je síce žalobkyňa označená
ako fyzická osoba - podnikateľ (obchodným menom a IČOm) a zároveň je v zmluve uvedené, že
prostriedky sú určené na výkon podnikania, avšak v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ
(veriteľ). Existujúce pochybnosti je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie,

čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom
nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu -
výkonpodnikania,pričomabsentujeodpoveďnaotázku,akýkonkrétnysúvisspodnikateľskoučinnosťou
dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Z vyznačenia účelu na ,,podnikanie“ by sa mohlo zdať, žeby nemali byť žiadne pochybnosti o účele úveru. Z viacerých spisov týkajúcich sa žalovaného vyznievajú
pochybnosti nad takto vyznačeným účelom úveru, a to v súvislosti s tvrdeniami dlžníkov, že obchodní
zástupcovia sa dopustili nekalej obchodnej praktiky a svojvoľne vyznačili spotrebiteľom ako účel úveru

na ,,podnikanie“, a to bez ďalšieho len z dôvodu, že spotrebiteľ bol držiteľom živnostenského listu.
PochybnostiumocňujeajpredbežnéopatrenieOkresnéhosúduPrešovz11.3.2011č.k.17C45/2011-35
v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove z 26.5.2011 č. k. 6Co 84/2011 o uložení povinnosti
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., aby sa uvedenej nekalej obchodnej praktiky zdržala. Skutočnosť,
že žalobkyňa bola v čase uzavretia zmluvy držiteľkou živnostenského listu a priori nevylučuje možnosť

uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľky, vziať si úver na účel nesúvisiaci s jej podnikaním (porovn.
nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 1930/11). Žalobkyňa v konaní uviedla, že peňažné prostriedky chcela
použiť na osobnú spotrebu. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka je
namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Dôkazné bremeno
na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je na
žalovanom (ako veriteľovi). Žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na účel výkonu

podnikania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie uzavrel, že
zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a žalobkyni
je dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. S ohľadom na vyššie uvedené zmluva o úvere zároveň
predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

13. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (článok 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

14. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky (posudzuje sa, či zmluvná podmienka je z objektívneho

hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa), ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha
určenia zmluvnej podmienky za neprijateľnú.

15. Náklady na uzatvorenie a vypracovanie zmluvy, ktoré predstavujú 2/3 z poplatku vo výške
520 Eur (bod 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) sú neúmerne vysoké. Dojednanie

o administratívnom poplatku je vágnym ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne
administratívne činnosti ide, pričom výška administratívneho poplatku - 346,67 eur predstavuje 43,33
% zo sumy poskytnutého úveru, a takto neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky
a účelnosti je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka). Samotná skutočnosť, že
právna úprava explicitne nelimituje výšku poplatku neznamená, že žalovaný je oprávnený požadovať

jeho zaplatenie v ľubovoľnej výške. Dojednanie o poplatku podlieha prieskumu vo svetle princípu
dobrých mravov, civilnoprávnej úžery a v neposlednom rade prieskumu v zmysle ust. § 53 Občianskeho
zákonníka.

16. Žalobkyňa ako spotrebiteľka, nebola s jeho podstatou oboznámená, poplatok nie je náležite

špecifikovaný a viaže sa na bližšie neurčené náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Podstatou administratívneho poplatku je pridanie bližšie
nešpecifikovaných a spotrebiteľovi nevysvetlených nákladov, ktoré nie sú preukázané. Poplatok vo
výške dosahujúcej takmer polovicu sumy poskytnutého úveru nemôže ani pri najlepšej vôli predstavovať
výdavky spojené s administratívnou činnosťou.

17. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

18. Zmluvná podmienka v zmluve o úvere zo dňa XX.XX.XXXX - dojednanie administratívneho poplatku
vo výške 346,67 eur (2/3 zo sumy 520 Eur), nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa naneprimeranevysoképlnenie,apretojevzmyslegenerálnejklauzulyuvedenejv§53ods.1Občianskeho
zákonníka a v súvislosti s porušením princípu dobrých mravov neprijateľná.

19. Vzhľadom na neuvedenie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2), súd prvej inštancie vyhodnotil úver poskytnutý na jej základe ako
bezúročný a bez poplatkov (§ 11). Odvolací súd dáva do pozornosti, že údaj o výške úrokovej sadzby
napriek zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmluve
absentuje. Túto je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluve a počtu splátok v spojení s

bodom 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, čo spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi
de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného
vzťahu, do ktorého vstupuje. Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo
v zmluve. V zmluve nie je uvedený ani údaj o RPMN, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou zmluvy o úvere. Neuvedenie týchto náležitostí
v zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/).

20. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 800 Eur, pričom za situácie, že tento je bezúročný
a bez poplatkov a žalovaný nemá nárok na plnenie z neprijateľnej podmienky, ktorá je neplatnou
(administratívny poplatok), žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému len sumu zodpovedajúcu

poskytnutýmpeňažnýmprostriedkom.Inénárokyzozmluvyžalovanývočižalobkyninemá,pretoplnenie
žalobkyne nad rámec sumy zodpovedajúcej výške úveru predstavuje plnenie bez právneho dôvodu a
má za následok vznik bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka na strane
žalovaného, ktorý takéto plnenie prijal. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom
na celkovú sumu, ktorú žalobkyňa žalovanému zaplatila (1320 Eur), na strane žalovaného došlo k

bezdôvodnému obohateniu vo výške 520 Eur, ktoré je povinný vydať žalobkyni.

21. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, tak vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že tento vyplýva priamo z ust. § 3 ods. 3 a 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Taktiež nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného

o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
zmysle § 137 písm. c/ CSP (do 30.06.2016 túto problematiku upravovalo ust. § 80 písm. c/ O.s.p.).
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno
vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu nespočíva na žalobkyni, keďže tento vyplýva
priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva

právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá
spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.
Rovnako nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na určení úveru za bezúročný a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem je daný z dôvodu
právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu žalobkyne vzniknutého zo zmluvy o úvere.

22. Pokiaľ žalovaný namieta rozhodnutie súdu o súdnom poplatku, k tomuto odvolací súd uvádza, že
napadnutým rozhodnutím nebola žalovanému uložená povinnosť úhrady súdneho poplatku.

23. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

24. Za daného stavu odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný a žalobkyni žiadne trovy nevznikli, preto
odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).