Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/279/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205621
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116205621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová, advokátka,
Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanej: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M. - K. XXX,
právne zastúpená JUDr. Igor Šafranko, Advokátska kancelária, ul. Sovietskych hrdinov č.163/66, 089
01 Svidník, o zaplatenie 200 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 8C/78/2016-32 zo dňa 12.08.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta sa odvolanie žalobcu voči vyhovujúcemu výroku.

II. Po t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o
trovách konania.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo
sumy 200,00 eur od 11.06.2015 až do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaná má právo na náhradu trov konania
v rozsahu 46 %.

2. Poukázal na ustanovenia § 177 ods. 2, § 219 ods. 3 a § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm.

j), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, ust. § 52 ods. 1 až 4, § 517 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili
dňa 09.06.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 806301642 na sumu 300 eur, pričom žalovaná sa
zaviazala peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vo výške 288 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 588 eur. Prijal záver, že Zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje základnú predpísanú náležitosť zákonom č. 129/2010 Z.z. a to hodnotu ročnej
percentuálnej miery nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) uvedeného zákona. Vychádzal z toho, že hodnota RPMN
musí byť určená zo všetkých samostatných nárokov veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktorémusí žalovaná podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobcovi za poskytnutie úveru zaplatiť. Uvedená
hodnota RPMN v zmluve vo výške 96,00 % nezodpovedá realite a povinnostiam žalovanej zo zmluvy,
nezodpovedá faktu, že žalovaná má za poskytnutie úveru zaplatiť okrem odplaty vo výške 218,34 eur,

aj úrok vo výške 69,66 eur, t.j. celkovo spolu 288 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 300,29 %, avšak
v zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN 96,00 %. Uvádzanie dvoch rozdielnych údajov o hodnote
RPMN poskytnutého úveru v dvoch rozdielnych zmluvných dokumentoch nemožno považovať za
splnenie zákonnej povinnosti. Uzavretá zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorých absencia je v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionovaná

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou predmetného poskytnutého úveru. Z vyššie uvedených dôvodov
mal za to, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru, teda sumu 200 eur,
ktorú si vo svojom žalobnom návrhu uplatnil. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa známeho úroku vo výške
93,08 eur, známeho úroku z omeškania vo výške 5,01 eur, poplatku vo výške 218,34 eur, poplatku za
upomienky vo výške 10 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur a úrokov súd žalobu zamietol. Vo vzťahu
k trovám mediačného konania žalobca uviedol, že nepredložil žiaden listinný doklad preukazujúci, že

by trovy mediačného konania v tejto výške boli vznikli a okrem toho takéto mediačné konanie vzhľadom
na výšku pohľadávky, ktorú mal žalobca vo vzťahu k žalovanej nebolo potrebné uskutočniť.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 a 2 Civilného sporového poriadku tak, že v prevažnej miere úspešnej žalovanej priznal právo na

náhradu trov konania v pomere 46 %. Žalovaná bola úspešná v rozsahu 73 % a žalobca v rozsahu 27
%, čo predstavuje pomer úspechu žalovanej v rozsahu 46 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Uviedol, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365
ods. 1 písm. d), f), h) Civilného sporového poriadku nedostatočným odôvodnením rozsudku súdom
prvej inštancie, ktorý na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Odvolateľ zdôraznil, že výška, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dlžník
sa zmluvou zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 588 eur s termínom splatnosti dňa 10.06. 2015,
následne v ten istý deň požiadal o možnosť splatenia dlhu a došlo k uzatvoreniu Dohody o plnení v
splátkach. Ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve o spotrebiteľskom úvere stanovená ako 96
%. Jej výpočet je správny a v súlade s platnými právnymi predpismi. Výška RPMN je taktiež v dokumente

Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorými bol klient oboznámený pred
poskytnutím úveru, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom a je rovnaká ako v samotnej zmluve o úvere.
Žalobca poskytol žalovanej pred podpísaním zmluvy a následne pri podpísaní zmluvy pravdivé, riadne
a úplne informácie. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.09.2013 je odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov vo výške 288 eur, čo predstavuje RPMN vo výške 96 % a výška priemernej

RPMN 45,02 %, čo žalovaná zobrala na vedomie. Žalovaná uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere
so žalobcom slobodne, vážne, zrozumiteľné, nie v tiesni ani za nenapadne nevýhodných podmienok,
čo potvrdila svojím podpisom. V ďalšej časti odvolania odvolateľ tvrdil, že úrok patrí žalobcovi od vzniku
úverového vzťahu až do doby vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov, preto je žaloba v časti
uplatneného úroku 23,12 % ročne dôvodná. Poplatok 218,34 eur predstavuje administratívne náklady na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkou administratívou s tým spojenou.
Nárok na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur vyplýva z bodu 7 Všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.7. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Ako vyplýva z obsahu odvolania, žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu. Po preskúmaní vecí dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu proti vyhovujúcemu
výroku napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť. Vyhovujúcim výrokom súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur s príslušenstvom, teda išlo o rozhodnutie, ktoré
bolo vydané v prospech žalobcu, žalobca nebol dotknutý týmto výrokom na svojich právach v svoj

neprospech, práve naopak v tejto časti bol úspešný.

9. Odvolací súd tak postupom podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietol odvolanie žalobcu proti
vyhovujúcemu výroku napadnutého rozsudku ako podané neoprávnenou osobou.

10. Vo vzťahu k výroku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odvolací

súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom
dokazovaní a vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a
na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.).

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať

za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 806301642 uzavretá
medzi stranami sporu dňa 09.06.2014 (ďalej len ,,Zmluva o úvere“) neobsahuje obligatórnu náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len ,,ZoSÚ“)

12. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
právny vzťah medzi stranami sporu, založený Zmluvou o úvere, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle
príslušných zákonných ustanovení (§ 1 ods. 2), pretože nepochybne v zmysle ZoSÚ ide o spotrebiteľský
úver keďže ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

13. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Ustanovenie § 2 písm.
i) ZoSÚ definuje ročnú percentuálnou mierou nákladov (ďalej len ,,RPMN“) ako celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom sú podľa ustanovenia § 2 písm g) ZoSÚ všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe Zmluvy o úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom v celkovej výške 588 eur do 10.06.2015, čiže do 1 roka od
uzavretia zmluvy. Celkové náklady sú tvorené súčtom výšky úroku 69.66 eur (23,22 % z poskytnutého
úveru) a administratívnymi nákladmi 218,34 eur. V Zmluve o úvere je uvedená výška RPMN 96.00 %. Z
spisového materiálu zároveň vyplýva, že v ten istý deň strany sporu uzavreli Dohodu o plnení v splátkach
k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 806301642 zo dňa 09.06.2014 (ďalej len ,,Dohoda o splátkach“),

na základe ktorej sa Zmluva zmenila tak, že žalovaná je povinná vrátiť celkovú čiastku 588 eur v podobe
pravidelných 12 mesačných splátkach po 49 eur počnúc dňom 10.07.2014. Výška RPMN uvedená v
Dohode je 300.29 %.

15. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v Zmluve o úvere uvedená hodnota

RPMN 96 % vychádza z istiny poskytnutého úveru 300 eur a z odplaty 218,34 eur bez zohľadnenia
povinnosti zaplatiť úroky vo výške 69,66 eur, čo tvrdí aj sám žalobca vo svojej žalobe (č.l. 4). RPMN
uvedená v Zmluve o úvere vo výške 96 % nezodpovedá povinnosti žalovanej zaplatiť za poskytnutie
úveru okrem odplaty 218,34 eur aj úroky 69,66 eur, spolu 288 eur, pri zohľadnení ktorých výškaRPMN poskytnutého úveru predstavuje 300,29 %. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere preto
skutočne nevychádza zo všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, a teda neobsahuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

16. Neuvedenie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (ročná percentuálna miera nákladov) v
zmluve zákon o spotrebiteľských úveroch postihuje tým, že predmetný spotrebiteľsky úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 ZoSÚ). Žalobcovi tak vznikol nárok iba hodnotu istiny, ktorú

si žalobca uplatnil v žalobe vo výške 200 eur a zanikol nárok na poplatok na administratívne náklady
vo výške 218,34 eur.

17. Analogický nevznikol nárok žalobcovi na zmluvnú pokutu vo výške 33 eur. Pokiaľ odvolateľ poukázal
na dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute vo výške 33 eur v bode 7 Všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru, odvolací súd dopĺňa, že tieto Všeobecné podmienky poskytnutia

spotrebiteľského úveru nemožno považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia, keď
žalobca ako dodávateľ nepreukázal opak. Dojednaním zmluvnej pokuty vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia spotrebiteľského úveru nebola dodržaná ani písomná forma podľa § 544 ods. 2 OZ, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa § 40 ods. 1 OZ.

18. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 v spojení
s § 11 ods. 1 ZoSÚ bol správny.

19. Odvolací súd dodáva, že uzavretie osobitnej dohody o splátkach úveru považuje za obchádzanie

ZoSÚ s cieľom vyhnúť sa kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný v
zmluve o úvere uviedol výšku RPMN 96,00 %, ale v dohode o plnení splátkach z toho istého dňa,
ktorá mení Zmluvu o úvere v spôsobe splatenia, je už výška RPMN určená na 300,29 %. Počet a
výška splátok má vplyv na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov je dôležitým údajom pre spotrebiteľa, pretože sa na základe tohto údaja orientuje v

ponukách o výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru. Takéto konanie žalovaného vyhodnotila Národná
banka Slovenska vykonávajúca dohľad nad subjektmi finančného trhu v oblasti bankovníctva ako
nekalú obchodnú praktiku a rozhodnutím o predbežnom opatrení zo 07.06.2016 sp.zn. GÚV-709/2016
bola spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., uložená povinnosť zdržať sa používania nekalej obchodnej
praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne, alebo v bezprostrednej časovej následnosti

uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého
úveru.

20. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v
priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancií porušenia práv spotrebiteľov, vrátane

upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných
rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

21. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

22. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že „uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným

predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný“.

23. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená na prednej strane Zmluvy o úvere, tak k tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
sa možnou absenciou týchto náležitosti v Zmluve o úvere nezaoberal a neposudzoval ich z hľadiska
obligatórnych náležitosti v zmysle ZoSÚ.24. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že mu patri úrok od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia
finančných prostriedkov, a to až do doby kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi,

odvolací súd považuje za dôležite poukázať na judikatúru súdov, v zmysle ktorej veriteľovi patria
dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. (porovnaj napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu publikované ako R 59/98, ďalej rozsudok Krajského súdu v Prešove
6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015).

25. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne neodôvodnil
je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu
spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný
bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani

c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie odôvodnil riadne. V rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi, preto ho
považuje za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

26. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby

v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 C.s.p.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255
ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nevznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).