Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215203846
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215203846.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek
senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: U., proti žalovaným: 1/ E.
2/ W., 3/ U., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30. augusta 2016, č.k. 5C/224/2015-76, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná v 1/ rade m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

Žalovaným v 2/, 3/ rade vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zrušenie a

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti zamietol s tým, že žalovaným 1/,
2/ a 3/ patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboupodanoudňa16.09.2015,doplnenou
dňa 06.11.2015, domáhal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k
nehnuteľnosti - parcele registra "E" evidovanej na mape určeného operátu, parc. č. XXX o výmere

17129 m2, trvalý trávnatý porast, nachádzajúcej sa v katastrálnom území N., E. N., Okres
W. A., evidovanej na LV č. XXX (ďalej aj len "parcela" alebo "pozemok"), a to jej rozdelením podľa
geometrického plánu predloženého žalobcom s odôvodnením jej aspoň čiastočného využívania a tým,
že pozemok je zdevastovaný prívalovými vodami z polí a ciest a náletovými drevinami. Na preukázanie
dôvodnosti žaloby žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Geometrický plán úradne overený
Správou katastra W. pod č. XXX/XXXX dňa 15.12.2006 a výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú.
N.. Žaloba bola podaná okrem uvedených žalovaných aj proti Y. ktorá je evidovaná na LV č. XXX

ako podielová spoluvlastníčka dotknutej parcely, pričom súd zistil, že Y. P. ešte pred začatím konania
zomrela, z ktorého dôvodu uznesením pod č.k. 5C/224/2015-36 zo dňa 05.02.2016 konanie voči nej
zastavil. K žalobe sa žalovaná 1/ vyjadrila písomne. Uviedla, že žaloba nespĺňa náležitosti žaloby a
má nedostatky. Tvrdila, že žalobca sa vôbec nepokúsil o dohodu so spoluvlastníkmi a
geometrický plán si dal vyhotoviť na základe vlastného označenia parcely, pričom zameriavanie nebolo
vykonávané za účasti ďalších spoluvlastníkov. Žalobca si vybral z parcely istú časť výmery, ktorá mu

najlepšie vyhovuje, bez ohľadu na záujmy ostatných spoluvlastníkov. Žalovaní 2/ a 3/ sa k žalobe
písomne nevyjadrili. Dňa 30.08.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej 1/,
v ktorom sa žalobca vyjadril ohľadne postoja žalovanej 1/ a najmä popísal spôsob, akým nadobudolspoluvlastníctvo k pozemku a spôsob, akým sa o pozemok staral. Spolu s vyjadrením
predložil žalobca kópiu katastrálnej mapy vzťahujúcej sa k pozemku a listiny z dedičského
konania vedeného pod C.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti - parcely registra "E" evidovanej na mape určeného operátu, parc. č. XXX o výmere 17129
m2, trvalý trávnatý porast, nachádzajúcej sa v katastrálnom území N., E. N., Okres W. evidovanej na LV
č. XXX. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcu je X/XX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovanej

1/ je X/XX, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného 2/ je X/XX a veľkosť spoluvlastníckeho podielu
žalovaného 3/ je X/XX. Na liste vlastníctva je u spoluvlastníčky Y. evidovaný spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti X/XX. Menovaná však pred začatím konania zomrela a uvedený spoluvlastnícky podiel nebol
predmetom dedičského konania.

4. Na zistený skutkový stav aplikoval súd prvej inštancie ust. § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 141

ods. 1, § 142 ods. 1 Obč. zákonníka a § 78 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, s odkazom na
ktoré v odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že stranami sporu
neboli všetci podieloví spoluvlastníci, keďže žalobca a žalovaní 1/ až 3/ sú spoluvlastníkmi parcely iba v
podieloch spolu vo veľkosti XX/XX. Spoluvlastník zvyšného podielu X/XX nebol stranou sporu. Stranami
sporu v takomto konaní musia byť všetci podieloví spoluvlastníci veci, pretože ide o nútené procesné

spoločenstvo. V tomto prípade tak tomu nebolo, a preto musel súd žalobu z procesných dôvodov v
zmysle § 78 CSP zamietnuť. Je pravdou, že žalobca označil za žalovanú aj osobu, ktorá bola evidovaná
ako podielová spoluvlastnícka zvyšného spoluvlastníckeho podielu na liste vlastníctva, avšak táto už
v čase začatia konania nežila, a preto súd voči nej musel konanie zastaviť. Keďže táto zomrela ešte
pred začatím konania, nemohol súd pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom, alebo právnymi

nástupcami z vlastnej iniciatívy. Návrh na pristúpenie podaný nebol. Z uvedených dôvodov nemohol súd
rozhodnúť inak, než žalobu zamietnuť.

5. Keďže súd žalobu zamietol v celom rozsahu, v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí žalovaným voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, ktoré rozhodnutie vydá vyšší súdny úradník.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca,
pričom vychádzajúc z obsahu podaného odvolania navrhoval odvolaciemu súdu zmenu napadnutého
rozhodnutia tak, že jeho žalobe bude vyhovené. Dôvodil, že napriek tomu, že medzi podielovými

spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva, súd prvej inštancie len veľmi krátko na pojednávaní dňa 30.08.2016 a bez toho, aby
mal záujem spor vyriešiť, jeho žalobu zamietol. Poukazoval na postoj žalovaných, ktorí napriek tomu, že
v priebehu sporu produkovali rôzne tvrdenia, nemajú záujem na tom, aby sa dotknutá parcela zamerala
za účelom následnej realizácie praktických prác na toho času zdevastovaných pozemkoch. Za ním ako

dôchodcom, zostáva kus vykonanej práce, čo vyhovuje žalovaným 1/, 2/ a chcú jeho prácu vykonanú za
20 rokov odkúpiť. Súd bez akejkoľvek alternatívy jeho návrh riešenia zamietol, dôvodiac nevyriešením
podielu X/XX Y. P., zomrelej dňa 29.07.2014, s čím nesúhlasí, pretože sa domnieva, že súd má
právomoc riešiť, alebo určiť postup riešenia v takomto prípade, keď ani po viac ako dvoch rokoch, nie je
dedičské konanie po menovanej uzatvorené. Právnym nástupcom po tejto, je žalovaný 2/. Súd by mal v

sporoch mať snahu doriešiť veci zmierom, dohodou a nenaťahovať jednoduché spory. Týmto spôsobom
by malo byť uzatvorené aj dotknuté konanie a pre procesné nedostatky zamietať žalobu nepovažuje
za správne.

7. Žalovaná 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovala odvolaciemu

súdu rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca namieta rôzne skutočnosti,
nezaoberá sa však dôvodmi, pre ktoré súd žalobu zamietol. Súd postupoval správne, keď aplikujúc ust.
§ 78 ods. 1, 2 CSP žalobu zamietol, keďže žalobca opomenul do konania pojať jedného podielového
spoluvlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Vzhľadom na to, že ide o procesné spoločenstvo, v nadväznosti
na čo zákon vyžaduje účasť v spore všetkých subjektov právneho vzťahu (čo v danom prípade naplnené

nebolo), považuje odvolanie žalobcu za zjavne neopodstatnené.

8. Žalovaní 2/ a 3/ nevyužili svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.9. Žalobca vo svojej písomnej reakcii k vyjadreniu žalovanej 1/ uviedol, že jeho obsah potvrdzuje jej
nezáujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vo svojom odvolaní uviedol všetky
argumenty umožňujúce súdu prvej inštancie vecne rozhodnúť. Súd je podľa jeho názoru kompetentný

doriešiť aj vlastníctvo podielu po nebohej podielničke Y. P..

10. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s

uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/, rovnako ani podľa písm. b/ uvedeného ust. CSP. Postupom súdu prvej inštancie

nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu
procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej
miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Posúdením obsahu odvolania, považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu,

a to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie mohol napriek neskončenému dedičskému konaniu po
nebohej podielničke Y. P. vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle jeho
žaloby vecne rozhodnúť.

16.Vyššieuvedenéodvolacienámietkyžalobcu,vyhodnotilodvolacísúdakoneopodstatnené,bezopory

v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

17. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,

keď žalobu z procesných dôvodov vychádzajúc z ust. § 78 CSP zamietol pre nesplnenie
podmienky účasti všetkých subjektov daného právneho vzťahu a za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal žalovaným ako úspešným v spore nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§

387 ods. 2 CSP).

18. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva ešte
nasledovné:

19. Predmetom posudzovanej veci je nárok žalobcu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).20. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

21. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nútené

spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť
všetkých subjektov právneho vzťahu.

22. Podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

23. Súd prvej inštancie, ako už bolo vyššie uvedené, vychádzajúc zo zistenia, že stranami sporu neboli
všetci podieloví spoluvlastníci (keďže žalobca a žalovaní 1/ až 3/ sú spoluvlastníkmi parcely iba v
podieloch spolu vo veľkosti XX/XX), pričom spoluvlastník(-ci) zvyšného podielu X/XX nebol(-i) stranou
sporu, správne žalobu z procesných dôvodov vychádzajúc z ust. § 78 CSP zamietol pre nesplnenie
podmienky účasti všetkých subjektov daného právneho vzťahu. Jeho záver, že stranami sporu v takomto

konaní musia byť všetci podieloví spoluvlastníci veci, pretože ide o nútené procesné spoločenstvo, aj
odvolací súd považuje za správny. Je pravdou, že žalobca označil za žalovanú aj osobu, ktorá bola
evidovaná ako podielová spoluvlastnícka zvyšného spoluvlastníckeho podielu na liste vlastníctva (LV č.
XXX), avšak táto už v čase začatia konania (16.09.2015) nežila (Y. P., zomrela dňa XX.XX.XXXX), preto
súdu prvej inštancie nezostalo nič iné, ako konanie voči nej zastaviť pre neodstrániteľný nedostatok

spôsobilosti na jej strane byť účastníčkou konania (v tom čase podľa § 104 ods. 1 O.s.p.). Súd prvej
inštancie správne uvádza, že vzhľadom na to, že táto zomrela ešte pred začatím konania, nemohol súd
pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom, alebo právnymi nástupcami z vlastnej iniciatívy, pričom
návrh na pristúpenie jej právnych nástupcov do konania zo strany žalobcu podaný nebol a v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie žalobca ani netvrdil, že ktorýkoľvek z ním označených subjektov na

strane žalovaných, by prichádzal do úvahy ako právny nástupca po nej. Za týchto okolností nezostávalo
súdu prvej inštancie iné, ako žalobu z ním uvádzaných dôvodov zamietnuť.

24. Žalobca nedôvodne namieta, že súd prvej inštancie mohol vecne rozhodnúť aj napriek tomu, že
dedičské konanie po nebohej podielničke doposiaľ (ako tvrdí žalobca) nebolo právoplatne ukončené,

pretože na takýchto záveroch súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil. Je pravdou, že dedičstvo
sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedičia od smrti poručiteľa až do prejednania dedičstva majú
postavenie podielových spoluvlastníkov (na podiel poručiteľa), a i keď až právoplatným skončením
dedičského konania bude vyriešená otázka kto, resp. v akom podiele v skutočnosti dedičstvo nadobudol,
sú vecne legitimovaní ako právni nástupcovia po nebohej podielničke byť účastní sporu, predmetom

ktorého je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k veci, čo však predpokladá, že žalobca
ich ako subjekty strany sporu (v danom prípade na strane žalovaných) označí, o ktorý prípad však v
preskúmavanej veci nešlo, keďže žalobca označil za žalovanú priamo nebohú podielničku, ktorá naviac
zomrela ešte pred začatím konania, čo znemožňovalo súdu v konaní z vlastnej iniciatívy pokračovať
s jej právnymi nástupcami, ktorých naviac žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ani

neidentifikoval.

25. Žalobca v konečnom dôsledku, vychádzajúc z obsahu odvolania, produkoval skutkové tvrdenie, že
žalovaný 2/ má prichádzať do úvahy ako právny nástupca po nebohej podielničke (má byť jej bratom).
Opodstatnenosť vyššie uvedenej odvolacej námietky bolo potrebné posudzovať vo vzťahu k ust. § 366

písm. d/ CSP, keďže túto skutočnosť vznesenú v odvolaní žalobcom, neuvádzanú pred súdom prvej
inštancie, bolo potrebné považovať za novotu v odvolacom konaní.

26. Podľa § 366 písm. d/ CSP prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ

bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. V zmysle vyššie uvedeného, ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. g/ CSP, jeho právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavineným doterajšímnepoužitím týchto skutočností a dôkazov, z čoho vyplýva, že jeho úlohou je súčasne v odvolaní
preukázať, že nové procesné prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza „až teraz“, nemohol v
doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na

novoty nemôže odvolací súd prihliadnuť. V tomto smere však žalobca v odvolaní skutkové tvrdenia
neprodukoval.

28. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150
ods. 1 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda
tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou
povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné

z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník
vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak
účastník navrhne na preukázanie jeho tvrdenia dôkazy a súd ich vykoná a preukážu sa tým skutkové
okolnosti tvrdené účastníkom, uniesol tak tento dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa

hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia a dôkaznej povinnosti o tejto skutočnosti bude
mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

29. Ust. § 154 CSP vyjadruje princíp koncentrácie čo sa týka možnosti strán sporu produkovať
skutočnosti a dôkazy najneskôr do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie ktorým sa

dokazovanie končí, čo znamená, že strana je v možnosti predkladať tvrdenia a navrhovať dôkazy v
ďalšom konaní obmedzená. Na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr, odvolací súd prihliadnuť môže
len výnimočne, za podmienok stanovených v § 366 CSP. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvej
inštancie, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené (čl. 73 na ktorom bol osobne prítomný
žalobca a ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku je zjavné, že sudca poučil strany sporu v zmysle

§ 153 v spojení s ust. § 149 a v zmysle § 154 CSP. Napriek uvedenému poučeniu pred vyhlásením
uznesenia o skončení dokazovania, žalobca návrhy na doplnenie dokazovania neprodukoval, tiež
netvrdil, že žalovaný 2/ má prichádzať do úvahy ako právny nástupca po nebohej podielničke. Keďže
skutočnosť tvrdená žalobcom v odvolacom konaní, týkajúca sa nástupníctva po nebohej podielničke
a s tým spojeným okruhom subjektov, ktoré majú byť účastní konania je novotou, ktorú v priebehu

konania pred súdom prvej inštancie do rozhodného momentu žalobca neprodukoval a zo skutočností
zistených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie takáto skutočnosť nevyplynula, nejde o novoty
spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov vymedzených § 366
písm. d/ CSP (žalobca v odvolaní netvrdil, teda ani nepreukázal, že túto skutočnosť nemohol bez
svojej viny uviesť v prvoinštančnom konaní), teda za súčasného zistenia, že v tomto smere bol žalobca

kvalifikovane zo strany súdu prvej inštancie poučený, odvolací súd nemohol na tieto novoty v odvolacom
konaní prihliadnuť.

30. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 2/ a 3/ rade, ako síce úspešným v odvolacom konaní,

nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže týmto vznik trov v odvolacom konaní z
obsahu spisu nevyplýva a títo náhradu trov ani neuplatnili. Žalovanej v 1/ rade priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

32. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej 1/ rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262

ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).