Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010102
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417010102.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.

Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému A. H., stíhanému pre
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného A. H. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/39/2017 zo dňa 28.06.2017,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému

A. H., nar. XX.XX.XXXX v W. R., trvale bytom W. R., H. T. č. XXX/X, t.č. vo výkone väzby

u k l a d á

podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
- jeden kus nôž s čepeľou striebornej farby a čiernou rukoväťou v celkovej dĺžke cca 32 cm a dĺžkou
čepele cca 20 cm,
- jeden kus nôž s čepeľou striebornej farby v celkovej dĺžke cca 27 cm a dĺžkou čepele cca 15 cm.

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/39/2017 zo dňa 28.06.2017 (ďalej len napadnutý
rozsudok) bol obžalovaný A. H. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 23. januára 2017 v čase okolo 19.00 hod. v T. na ulici A. cesta v chatke pri predajni W. pod vplyvom
alkoholu vulgárne nadával svojej družke poškodenej E. H. a následne ju fyzicky napadol tak, že ju chytil

pod krk a druhou rukou udieral do pravej časti tváre, čoho svedkom bol aj ich spoločný syn mal. B.P., nar.
22.03.2006, ktorý sa snažil otca od matky odtrhnúť, na čo obvinený hodil družku na posteľ a syna udrel
zovretou päsťou do hlavy, následne maloletý B.P. zakričal, že ide po pomoc, rozbehol sa von z chatky,
obvinený sa ho snažil dobehnúť, čo sa mu nepodarilo, počas čoho chytil do rúk kuchynský a loveckýnôž kričiac, že jedným nožom zabije poškodenú družku a druhým maloletého syna, pričom poškodená
zo strachu vzala maloletú dcéru D.P. a snažila sa z chatky vybehnúť, v čom jej obvinený zabránil, chytil
ju pod krk a hodil o postieľku.

Súd I. stupňa obžalovaného odsúdil podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37
písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.
Podľa 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci:
- jeden kus nôž s čepeľou striebornej farby a čiernou rukoväťou v celkovej dĺžke cca 32 cm a dĺžkou
čepele cca 20 cm,
- jeden kus nôž s čepeľou striebornej farby v celkovej dĺžke cca 27 cm a dĺžkou čepele cca 15 cm.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2017 na č.l.
263 odvolanie obžalovaný. Vyššie podané odvolanie odôvodnil obžalovaný podaním zo dňa 27.07.2017

na č.l. 281-283, v ktorom poukázal na procesnú chybu, ktorá mala spočívať v tom, že jeho družke polícia
nariadila že musí na neho dať trestné oznámenie, i keď táto povedala, že trestné oznámenie podať
nechce, na čo jej povedali, že ho podať musí, čo je neprípustné. Ďalšia procesná chyba bola tá, že
družke bolo na zvracanie a taktiež bola v šoku a takisto mala vypité, ale fúkať jej nedali, takže dychová
skúška sa nekonala, čo je taktiež neprípustné. Družka taktiež stiahla žalobu, čo súd vôbec neakceptoval.

V ďalšom odmietli žiadosť obžalovaného aby bol prítomný pri výsluchu svojho syna, ako aj pri výsluchu
svojej družky. K nožom uviedol, že tieto mu chcú zhabať a to i napriek tomu, že jeden z nich kúpil
spolu s družkou a druhý dostal do daru a to i napriek tomu, že s týmito nožmi skutok spáchaný nebol.
Znalkyňa taktiež pretočila jeho slová, pretože napísala, že jej povedal, že už vyše roka často pije, ale
on jej povedal, že už vyše roka tak často nepije, čo je pravda a potvrdí to aj jeho družka, ktorú navrhol

predvolať a vypočuť. Taktiež nesúhlasí s dvomi rokmi väzenia, lebo je nevinný, čo taktiež dosvedčí aj
jeho družka. Okrem toho dva roky je dlhá doba a ide zima a o všetko sa musí starať sama, majú jedno
ročné dieťa, je to úplná sirota a nemá jej kto pomôcť s drevom a ostatnými prácami okolo domu. Chcel
by družke napomôcť v práci okolo domu a žiť riadnym životom a starať sa o rodinku a nájsť si prácu a
vybaviť vodičský preukaz s tým, že sľubuje, že nebude požívať alkoholické nápoje. Tiež nie je pravdou,

že nechcel spolupracovať s políciou a žiadny odpor nekládol. Chcel sa iba prezliecť do čistých vecí, ako
aj prezuť sa a zobrať si okuliare, nakoľko má slabý zrak a bez okuliarov nič neprečíta. Toto mu polícia
zamietla a povedali, že pôjde tak, ako bol oblečený. Tiež chcel ísť niečo povedať svojej družke do chaty,
kde ho nepustili. Preto nechcel podpísať dajaké papiere a oni mu povedali, že mu to prečítajú a on im na
to povedal, že im môže veriť aj nemusím, nakoľko nemal pri sebe okuliare, tak mu povedali, že tam je

napísané, že to nechcel podpísať, čo nie je pravda. Zo zápisnice o prehliadke tela a fotodokumentácie
tie podliatiny na nohách už mala 22.1.2017, keď prišiel od jeho mamky, to bola nedeľa a spýtal sa jej, čo
sa jej stalo a jeho družka mu povedala, že spadla a buchla sa, nakoľko má kŕčové žily, tak sa jej spravili
po udretí, čo tiež dosvedčí jeho družka. Syna tiež neudrel a ani sa mu nevyhrážal a ani svojej družke
a to ani nožom, ktoré ani nedržal. Jeho syn sa vyhrážal jemu, že ho zabije a tie nože držal syn. Taktiež

v spisovom materiály je od psychológa, že ich syn je vymýšľavý a mentálne retardovaný. Na otázku
obhajcu jeho družka uviedla, že po prepustení z väzenia sa ho nebojí, ale že sa bojí syna, nakoľko čo je
vo väzbe, tak sa jej ich syn vyhrážal, že ju zabije, taktiež na nej zlomil dáždnik a okradol ju o peniaze, čo
mala jeho družka. Preto ho dala do diagnostického zariadenia, ale ani to mu nepomohlo. Teraz je doma
a keď ráno vstane , utečie preč a príde až neskoro večer. Keď mu družka povie, kde bol celý deň, tak jej

odpovie, že si bude robiť čo chce a nech mu nerozkazuje. Však sa mu môže básčo stať a jeho družka
sa bojí. Musí sa starať o našu 1 ročnú dcérku, ktorá už začína chodiť a všade lezie a je zvedavá, tak sa
musí starať aj o ňu, oprať, porobiť si poriadok a má toho dosť. Syn však na to kašle a robí si čo môže.
Družka mu písala, že na syna treba jeho ruku, lebo už nevládze na všetko. Najradšej by bola, keby bol
už doma a jej byť nápomocný okolo dcérky, taktiež aj okolo chaty a aj v domácnosti, nakoľko jej nemá

kto pomôcť finančne aj v domácnosti. Však keď sa malá narodila 17.07.2016, tak sa o všetko staral, či
už o financie a o domácnosť alebo o drevo a iné veci a to až do 16.1. než dostala materskú, ale aj potom
než ho vzali do väzenia. Družka mu písala, že jej veľmi chýba tak ako nej aj deťom. Bola taktiež v šoku,že čo syn povedal a ako prekrútil to, čo jej obžalovaný povedal a syn to prevrátil na neho. Tiež sa jej
syn vyhrážal, že má kamarátov a že pod páli chalupu.

Podané odvolanie odôvodnil dňa 04.08.2017 na č.l. 286 aj obhajca obžalovaného D.. E. T. poukázaním
na svoju záverečnú reč z hlavného pojednávania, kde uviedol, že vina jeho mandanta nebola dostatočne
preukázaná. Poukázal na rozdielne výpovede poškodenej, pričom zdôraznil námietku, ktorú vzniesol
na hlavnom pojednávaní, že výpoveď na ktorú poukazu obžaloba, bola poškodenou urobená v čase,
keď bola pod vplyvom alkoholu a preto žiadal, aby táto výpoveď nebola zohľadňovaná pri samotnom

hodnotení predmetnej veci. Poškodená H. vypovedala na súde, kde uviedla, že na polícii bola v šoku,
pod vplyvom alkoholu, hovorila tam to, čo jej hovoril syn T., ktorý všetko prevrátil na otca. Taktiež
potvrdila, že obaja mali vypité v čase spáchania skutku, aj jej druh a aj ona sama, pričom uviedla, že
vypila 5 vínnych strikov. Orgány polície nemali v takomto stave svedkyňu vypočúvať, ale počkať na jej
vytriezvenie. Tiež na súde poškodená uviedla, že sa svojho druha nebojí, všetky incidenty vyvoláva ich
syn T. a poškodená potvrdila, že sa bojí práve syna a nie druha. Keď T. nie je doma, uviedla, že je

všetko v poriadku. Skutočnosť, že v synovi sa jedná o problematické dieťa, je potvrdená aj tým, že na
základe jeho nevhodného správania bol umiestnený v Diagnostickom ústave. Poškodená na súde vo
svojej výpovedi potvrdila, že nemá strach zo svojho druha a tento jej pomáha s vedením domácnosti
a zabezpečovaním potrieb rodiny. Z jej výpovedí bolo evidentné, že jeho prítomnosť pri starostlivosti
o dieťa jej chýba. Vyhodnotiac obidve výpovede poškodenej a to výpoveď na polícii, ktorú urobila pod

vplyvom alkoholu a výpoveď na súde I. stupňa, zaujal názor, že pravdivá a zákonná výpoveď je výpoveď
na súde, nakoľko vypovedala triezva, plne po poučení vedomá si následkov svojej výpovede, ktorá
výpoveď korešponduje aj s výpoveďou jeho mandanta, ktorý sa necíti byť vinným zo skutku, ktorý sa mu
kladie za vinu. Na základe uvedeného požiadal, aby bol jeho mandant spod obžaloby oslobodený.

Vo veci bol určený termín verejného zasadnutia na deň 05.10.2017, pričom poškodená E. H. bola o jeho
konaní riadne a včas upovedomená, čo preukazuje obálka, ktorá sa vrátila z adresy, ktorú poškodená
uviedla na doručovanie s vyjadrením pošty, že adresát je neznámy. S poukazom na § 66 ods. 4 Tr.
por. nastala fikcia doručenia okamihom vrátenia sa zásielky súdu, čo bol dňa 28.08.2017. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vykonal verejné zasadnutie podľa § 294 ods. 2 Tr. por. v

neprítomnosti poškodenej E. H..

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu dňa 05.10.2017 obhajca obžalovaného D.. E. T. sa v plnom
rozsahu pridržal písomných dôvodov oboznámeného odvolania a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok
zrušený v celom rozsahu a jeho mandant spod obžaloby oslobodený.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry považovala rozsudok súdu I. stupňa za správny a zákonný. Čo sa týka
výpovede poškodenej a jej zmeny, túto považuje za účelovú so snahou pomôcť obžalovanému. I bez
tejto výpovede je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou maloletého syna a nepriamo aj ďalšími svedkami
F., H. a E. a preto navrhla podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný záverom uviedol, že sa považuje za nevinného a preto požiadal, aby bol prepustený na
slobodu.

Krajský súd v Bratislave , ako súd odvolací ( § 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania

( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je čiastočne

dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na

chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1.Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak bolo napadnutým
rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 321 ods.1 písm. e/ Tr. por. odvolací súd napadnutý rozsudok zruší aj ak je uložený trest
neprimeraný.

Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku
a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tej časti, ak však zruší hoci len sčasti

výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine
svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové
rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

K výroku o vine:

Úvodom je potrebné poukázať na skutočnosť, že súd I. stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky
dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to predpokladá ustanovenie

§ 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach v zmysle § 2 ods.
12 Tr. por. vyhodnotil.

Čo sa týka jednotlivých vykonaných dôkazov pred rozhodnutím súdu I. stupňa, odvolací súd v celom
rozsahu poukazuje na mimoriadne podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu I. stupňa, s

ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje bez potreby tieto mechanicky znovu opakovať.

Z týchto vykonaných dôkazov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný sa
dopustil žalovaného skutku tak, ako je špecifikovaný v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia súdu
I. stupňa.

I keď samotný obžalovaný v plnom rozsahu poprel zodpovednosť zo spáchania žalovanej trestnej
činnosti, z tejto je v plnom rozsahu usvedčovaný priamym dôkazom a to výpoveďou svojho maloletého
syna T. H. zo dňa 25.01.2017 na č.l. 57-67, ktorý mimoriadne podrobne v prípravnom konaní popísal
správanie sa obžalovaného súladne so skutkom tak, ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí súdu
I. stupňa.

Keďže výpoveď maloletého syna svedka T. H., bola zákonným postupom prečítaná aj v konaní pred
súdom I. stupňa, tento teda usvedčil obžalovaného zo žalovanej trestnej činnosti aj v konaní na súde I.
stupňa. V rámci objektivity a preskúmavania odvolacích námietok je však potrebné uviesť, že ohľadne
osoby maloletého boli v rámci konania pred súdom I. stupňa zabezpečené dôkazy, z obsahu ktorých

na ňu vyplývajú aj negatívne skutočnosti. Tieto však nemajú absolútne žiaden vplyv na zákonnosť a
vierohodnosť jeho výpovede z prípravného konania, tak ako sa ju snažil spochybniť samotný obžalovaný
v rámci konania pred súdom I. stupňa, ako aj v odvolacom konaní a ktorá navyše korešponduje s ďalšími
vykonanými dôkazmi, s ktorými tvorí ucelenú a logickú ničím neprerušenú reťaz.

Okrem tohto priameho dôkazu boli zabezpečené aj ďalšie dôkazy, ktoré nepriamo usvedčovali
obžalovaného zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Ide predovšetkým o výpovede svedkov a to
C. F., S. H. a napokon S. E.. Napokon boli zabezpečené aj ďalšie nepriame dôkazy a to zápisnica o
prehliadke tela poškodenej zo dňa 25.01.2017 s pripojenou fotodokumentáciou na č.l. 105-108, ako aj
úradné záznamy a doslovný prepis záznamu z č.l. 114.

V rámci dokazovania bola zabezpečená výpoveď poškodenej E. H., ktorá po prvý krát vypovedala dňa
24.01.2017 na č.l. 36-42. Túto výpoveď sa snažil obžalovaný spochybniť tvrdením, že v jej čase bola
svedkyňa pod vplyvom alkoholu, v šoku a teda nemohla byť z hľadiska zákonnosti braná do úvahy. K
týmto odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti:

Uznesením OO OR PZ Bratislava IV Dúbravka sp. zn. ČVS:ORP-84/DK-B4-2017 zo dňa 24.01.2017
bolo obžalovanému vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., pričom obžalovanému bolo oznámené vznesené obvinenie dňa 24.01.2017
(doručenka na č.l. 5).

Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 24.01.2017 na č.l. 28 ďalej vyplýva, že vyššie
špecifikované uznesenie o vznesení obvinenia mu bolo oznámené dňa 24.01.2017 o 11.35 hod. (viď
prehlásenie obžalovaného na č.l. 33).

Svedkyňa E. H. však bola po prvý krát vypočutá dňa 24.01.2017 v čase od 00.50. do 02.35 hod. na

č.l. 36-42.

K tejto výpovedi odvolací súd konštatuje, že bola vykonaná skôr ako sa obžalovanému oznámilo
uznesenie o vznesení obvinenia (24.01.2017 o 11.35 hod.), a preto tento výsluch bol vykonané
nezákonným spôsobom a teda v konaní pred súdom aj procesne nepoužiteľným ako dôkaz a napokon
túto v prípade vzniknutých rozporov nemožno čítať postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. V ďalšom

je právne bezvýznamné, v akom stave bola svedkyňa v čase vykonania tohto výsluchu, pretože túto
výpoveď nie je možné použiť v konaní pred súdom ako dôkaz.

Následne bola svedkyňa E. H. vypočutá ešte aj dňa 24.01.2017, ako aj dňa 25.01.2017, kde výrazným
spôsobom zmenila svoju výpoveď v prospech obžalovaného, na čom zotrvala aj v konaní pred

súdom I. stupňa. Aj odvolací súd túto výraznú zmenu hodnotí ako účelovú so snahou pomôcť svojmu
druhovi obžalovanému, pričom popísaný priebeh skutku nekorešponduje s dôkazmi, ktoré odvolací súd
podrobne rozobral vyššie.

Čo sa týka odvolacích námietok spočívajúcich v poukazovaní na údajné porušenie práv obžalovaného

na obhajobu a kontradiktórne konanie tým, že mu bolo odňaté právo zúčastniť sa výsluchov vyššie
špecifikovaných osôb, odvolací súd konštatuje nasledujúce skutočnosti:

Podľa § 213 ods.1 Tr.por. veta prvá policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch
a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky.

Podľa § 263 ods. 4 Tr. por. zápisnica o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje
právo odoprieť výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého
sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo
nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.

Obvinený, resp. jeho obhajca, musí mať vždy reálnu možnosť uplatniť právo na obhajobu a je len
na ňom, či ho využije. Obvinený tak môže urobiť až potom, ako bol riadne upovedomený o čase a
mieste vykonania výsluchu konkrétneho svedka. Iba všeobecné poučenie obvineného a jeho obhajcu o
možnosti zúčastniť sa vyšetrovacích úkonov podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. por. nemožno považovať za

dostatočné, lebo takéto poučenie nezohľadňuje povinnosť policajta, ktorá mu vyplýva z ustanovenia §
213 ods. 3 Tr. por., ani podmienky čítania zápisnice o výpovedi svedka (spoluobvineného), vyplývajúce
z § 263 ods. 3, ods. 4 Tr. por. Tieto ustanovenia úzko súvisia a musia byť aplikované v jednote a nie
izolovane (R 54/2013-I Zbierky rozhodnutí).

Trestný poriadok umožňuje vykonávanie dôkazov výsluchom svedkov po začatí trestného stíhania, resp.
iných dôkazov ešte pred vznesením obvinenia konkrétnej osobe, avšak princíp zachovania rovnosti
strán vyžaduje, aby bola zabezpečená možnosť účasti samotného obžalovaného, či jeho obhajcu na
procesných úkonoch.

Uvedená požiadavka súvisí s právom obžalovaného na obhajobu, ktoré s poukazom na § 34 ods.1
Tr.por. veta posledná môže uplatňovať sám alebo prostredníctvom svojho obhajcu. Je na obvinenom,
či svoje práva na obhajobu zrealizuje sám, alebo ich ponechá na svojom obhajcovi, avšak každopádne
v tomto prípade sa uvedené právo na obhajobu premieta do práva žiadať, aby sa samotný obvinený
mohol zúčastniť výsluchu svedkov podľa § 213 ods.1 Tr. por., resp. aby sa jeho obhajca, okrem jeho

výsluchu, zúčastnil aj iných úkonov prípravného konania (§ 44 ods. 2 Tr. por.).

Z ustanovenia § 213 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že je potrebné splniť niekoľko nasledujúcich podmienok:? obžalovaný môže ale nemusí mať v čase konania výsluchov zvoleného či ustanoveného obhajcu,
na čo výslovne toto ustanovenie upomína, pričom v danom prejednávanom prípade mal ustanoveného
obhajcu a to JUDr. E. T. na základe ustanovenia zo dňa 27.01.2017 na č.l. 26.

? pred svojim prvým výsluchom mal byť obžalovaný riadne poučený o svojom práve zakotvenom v §
213 ods. 1 Tr. por. Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného zo dňa 24.01.2017 na č.l. 28-34, ako aj zo
dňa 07.03.2017 na č.l. 35.1-35.9 vyplýva, že obžalovaný po tomto zákonnom poučení vyhlásil, že toto
svoje právo využíva a o úkonoch žiada byť vyrozumený, takže jeho právo na obhajobu v tomto smere

nebolo žiadnym spôsobom porušené.

Následne orgány prípravného konania umožnili obžalovanému osobnú účasť na výsluchu svedkyne
E. H. dňa 24.01.2017 na č.l. 43-50, kde obžalovaný bol osobne prítomný a dokonca kládol svedkyni
otázky. Pri výpovedi zo dňa 25.01.2017 obžalovaný prítomný nebol a to i napriek tomu, že bol o tejto
upovedomený.

Tým, že vyššie uvedený postup zo strany vyšetrovateľa bol dodržaný a obžalovaný bol poučený podľa
§ 213 ods. 1 Tr. por. má za následok zákonnosť a teda aj procesnú použiteľnosť vykonaných výsluchov
v konaní pred súdom I. stupňa.

Vzhľadom na vyššie podrobne uvedené skutočnosti odvolací súd uzatvára, že odvolacie námietky
obžalovaného spočívajúce v údajnom porušení jeho základných práv na obhajobu a kontradiktórnosť
nemajú žiadnu opodstatnenosť a preto ich odvolací súd v žiadnom prípade nemohol akceptovať.

Správne teda postupoval súd I. stupňa, keď ustálil, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je uvedený v

napadnutom rozsudku a to na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo vyprodukovaných
dostatok zákonným spôsobom vykonaných dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a aj jednoznačne
usvedčujú obžalovaného.

Správne taktiež postupoval súd I. stupňa, keď obžalovaného uznal za vinného z prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., pretože v danom prípade boli naplnené
všetky formálne znaky uvedeného zločinu.

S poukazom na ustanovenie § 317 ods. Tr. por. si odvolací súd v celom rozsahu osvojil odôvodnenie
napadnutého rozsudku a odkazuje na jeho príslušnú časť, bez potreby v celom rozsahu ho opakovať.

Záverom k tejto časti odvolací súd uzatvára, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
zrušenie či akúkoľvek zmenu výroku o vine a preto tento po jeho preskúmaní ponechal nedotknutý.

K výroku o treste:

Čo sa týka výroku o treste, odvolací súd tento preskúmal a zistil že súd I. stupňa pri jeho ukladaní
pochybil v nasledujúcom smere:

Súd I. stupňa pri ukladaní trestov nerešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a ich druh a

výmery určil v rozpore s hľadiskami vyjadrenými v § 49 ods. 2 Tr. zák., ako aj § 34 ods. 4 Tr. zák.
Súd I. stupňa najskôr postupoval správne, keď v súlade s § 38 ods. 2 Tr. zák. prihliadol na pomer
a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a nezistil existenciu žiadnej poľahčujúcej
okolnosti. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, ktorý u obžalovaného
neakceptoval existenciu poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. l/ Tr. zák., t.j. že sa obžalovaný k spáchanej

trestnej činnosti nedoznal a úprimne ju neoľutoval, pretože na hlavnom pojednávaní učinil prehlásenie,
že je nevinný.

Nesprávne však postupoval súd I. stupňa, keď akceptoval existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. m/ Tr. zák., t.j. že obžalovaný už bol v minulosti raz odsúdený. Zdanlivo existenciu tejto priťažujúcej

okolnosti preukazuje aktualizovaný odpis registra trestov, z obsahu ktorého vyplýva, že bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/83/2012 zo dňa 05.06.2012 k podmienečnému
trestu odňatia slobody, u ktorého ešte nenastala fikcia neodsúdenia.Súd I. stupňa však výrazným spôsobom pochybil, keď pri ukladaní trestu argumentoval ustanovením §
49 ods. 2 Tr. zák. Na prvý pohľad je zrejmé, že obžalovaný naozaj spáchal prejednávanú trestnú činnosť
počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a to už spomínaným trestným rozkazom

Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/83/2012 zo dňa 05.06.2012, právoplatným dňa 19.07.2014 bol
uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b/, písm. c/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 4 mesiace
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Uvedený trestný rozkaz
nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2014, takže s poukazom na § 50 ods. 1 veta druhá Tr. zák. mu

táto skúšobná doba začala plynúť dňa 20.07.2014 a uplynula mu dňa 20.07.2017. Skutok, ktorý je
predmetom tohto konania spáchal dňa 23.01.2017, t.j. práve počas plynutia vyššie uvedenej skúšobnej
doby.

Citovaný trestný rozkaz tvorí okolnosť, ktorá podmieňuje aplikácie priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37
písm.m/Tr.zák.,apretosúdI.stupňanaňunemoholopätovne,t.j.celkovodvakrátprihliadnuťnielenako

na priťažujúcu okolnosť, ale taktiež ani pri aplikácii § 49 ods. 2 Tr. zák. pri ukladaní nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Týmto svojim postupom totiž súd I. stupňa porušil zásadu nebis im idem, t.j. nie
dvakrát o tom istom. Ak totiž citované odsúdenie už bolo raz braté do úvahy ako priťažujúca okolnosť,
v ďalšom už nebolo možné toto isté odsúdenie po druhýkrát použiť pri rozhodovaní podľa § 49 ods. 2
Tr. zák.

Inými slovami povedané, súd I. stupňa porušil zákon v ustanovení § 49 ods. 2 Tr. zák. ak obžalovanému
uložil trest odňatia slobody nepodmienečný len výlučne s poukazom na citované odsúdenie Okresného
súdu Malacky sp. zn. 1T/83/2012,pretože na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky uvedené
vyššie a obžalovanému pričítal tú istú okolnosť celkovo dvakrát.

Odvolací súd však konštatuje, že ustanovenie § 37 písm. m/ Tr. zák. dáva v časti za bodkočiarkou
možnosť súdu podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Ak by tak súd
I. stupňa postupoval, vo výroku o treste by teda nesmel určiť existenciu priťažujúcej okolnosti uvedenej
v § 37 písm. m/ Tr. zák. a v takom prípade by mohol postupovať podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. a za

existencie predchádzajúceho podmienečného odsúdenia neukladať obžalovanému podmienečný trest
odňatia slobody, ale trest nepodmienečný.

Odvolací súd sa však rozhodol v súlade s ustanovením § 37 písm. m/ Tr. zák. neprihliadať na
predchádzajúce odsúdenie Okresného súdu Malacky v konaní pod sp. zn. 1T/83/2012, a preto použitie

ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák. bolo s poukazom na vyššie uvedený rozbor bolo možné a zákonné.

K problematike odsúdení odvolací súd ešte dodáva, že z odpisu registra trestov na obžalovaného síce
vyplýva, že doposiaľ bol už päť krát súdne trestaný, avšak u prvých troch sa na neho hľadí, ako keby
odsúdený nebol. U štvrtého z nich ide síce odsúdenie k nepodmienečnému trestu odňatia slobody, avšak

tento vykonal ešte dňa 31.01.2005, kedy bol z jeho výkonu podmienečne prepustený, čo je viac ako 12
rokov, takže na toto odsúdenie už pre odstup času odvolací súd neprihliadal.

Z uvedeného vyplýva, súd I. stupňa porušil zákon, keď nesprávne určil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcichokolností0:1,takženásledneaplikovaltaktiežnesprávneajustanovenie§38ods.4Tr.zák.

a navýšil obžalovanému sadzbu o jednu tretinu. V skutočnosti je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností 0:0 a preto s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. ostáva základná trestná sadzba
nezmenená.

Obžalovaný spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr.

zák., kde je základná sadzba daná rozpätím 6 mesiacov až 3 roky, ktorá ostáva s poukazom na § 38
ods. 2 Tr. zák. nezmenená.

Odvolací súd však na rozdiel od súdu I. stupňa dospel k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere
2 roky, uložený obžalovanému súdom I. stupňa je v danom prípade neprimerane prísny. Tento záver

vyplýva to z nesprávnej aplikácie ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. zo strany súdu I. stupňa

Túto skutočnosť, ktorou sa súd I. stupňa nezaoberal pri ukladaní trestu, bolo potrebné zohľadniť a
napraviť nezákonný stav a preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa § 321ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. len vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému
za žalovanú trestnú činnosť uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, čo pri zákonnom rozpätí 6
mesiacov až 3 roky je v dolnej polovici tohto rozpätia.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, odvolací súd
ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Pozornosti odvolacieho súdu neuniklo ani ďalšie porušenie zákona zo strany súdu I. stupňa, ktorý síce
podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. správne uložil aj trest prepadnutia vecí, avšak zabudol súčasne
uviesť, že podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Odvolací súd preto
toto pochybenie napravil a chýbajúci výrok doplnil.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že rozsudok súdu I.

stupňa napadol odvolaním výlučne obžalovaný a ak chcel odvolací súd vo veci rozhodnúť sám, musel
rešpektovať zákonnú podmienku zákazu reformácie in peius stanovenú v § 322 ods. 3 veta druhá Tr.
por., t.j. v konečnom rozhodnutí odvolacieho súdu nemohlo prísť k zhoršeniu postavenia obžalovaného
uložením trestu, ktorý by bol vyšší než trest, ktorý mu bol uložený doposiaľ.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

V prvom rade trest odňatia slobody uložený takým spôsobom, ako ho uložil odvolací súd, zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. V prípade
akceptácie takého druhu a výmery trestu a spôsobe jeho výkonu sa nebude obžalovaný nachádzať na
slobode, žiť a ani pacovať, resp. tráviť svoj voľný čas.

V druhom rade uložený trest odňatia slobody súdom I. stupňa odradí iných od páchania takéhoto druhu
trestných činov. Odvolací súd k tomuto poznamenáva, že trestná činnosť, pre ktorú je obžalovaný
stíhaný, je v súčasnej dobe mimoriadne rozšírená a to najmä v dôsledku enormného nárastu prakticky
po celom území Slovenskej republiky. Uloženie trestu odňatia slobody spôsobom, akým bol uložený
odvolacím súdom, ostatných možných páchateľov odradí od súčasného trendu a nesprávneho a

nezákonného spôsobu vedenia svojho života.

V treťom rade uložený trest odňatia slobody odvolacím súdom dostatočne vyjadruje aj morálne
odsúdenie osoby obžalovaného spoločnosťou. Je potrebné uviesť, že spoločnosť veľmi citlivo reaguje
na totožnú či obdobnú trestnú činnosť páchanú v rámci práve takým spôsobom a najmä následkom, ako

v tomto prejednávanom prípade. Trest uložený odvolacím súdom určite v spoločnosti vyvolá pozitívnu
odozvu.

Okrem podmienok uvedených v § 34 ods. 1 Tr. zák. odvolací súd konštatuje, že trest uložený odvolacím
súdom korešponduje s podmienkami uvedenými v § 34 ods. 4 Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri prihliadaní na spôsob spáchania trestného činu a najmä jeho následok, odvolací súd konštatuje, že
obžalovaný chráneným osobám, dieťaťu a blízkej osobe sa závažnejším spôsobom konania, so zbraňou
vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť ich dôvodnú obavu.

Čo sa týka zavinenia a pohnútky zo strany obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že v jeho prípade

ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., nakoľko chcel a aj porušil záujem chránený Trestným
zákonom, t.j. záujem spoločnosti na ochrane poriadku vo verejných veciach.Čo sa týka jeho osoby, pomerov a možnosti nápravy, treba podotknúť, že ide o páchateľa, ktorý bol
doposiaľ päť krát trestaný, avšak ako už bolo skonštatované vyššie, u prvých troch sa na neho hľadí,
ako keby nebol odsúdený, pri štvrtom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a pri piatom

podmienečný trest odňatia slobody.

Čo sa týka možnosti nápravy osoby obžalovaného, odvolací súd si uvedomuje, že ide o človeka,
na ktorého už bolo doposiaľ v predchádzajúcich odsúdeniach pôsobené predovšetkým trestami
podmienečnými, ktoré sa však úplne zjavne minuli svojmu výchovnému účinku a preto je potrebné v

dôsledku miery narušenia a možnosti jeho nápravy pôsobiť výlučne uložením trestu odňatia slobody
spojeným s jeho výkonom v ústave na výkon trestu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a chyby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. d/, písm. e/,
ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a na základe § 322
ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.