Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Alica Vörösová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217200872
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2217200872.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou, v právnej veci žalobcu:

Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený : Bobák, Bollová
a spol. s r.o., advokátka kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti
žalovanej: A. K., X..XX.XX.XXXX, L. H. F. XX, J. L. F. XXX/XX, Š. o zaplatenie sumy 412,64 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 123,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne zo sumy 123,64 eur od 23.08.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa so žalobou zo dňa 06.12.2016 domáha na tunajšom súde o zaplatenie sumy vo výške
412,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 23.08.2015 do
zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Vo veci bolo vykonané dokazovanie a to oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov
a to zmluvou o poskytnutí verejných služieb č. A8307822 zo dňa 27.01.2015, dodatkom číslo 1 k

zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A8307822 zo dňa 27.01.2015, pokusom o pokonávku zo
dňa 29.06.2015, faktúrou č. 5288720281, č. 5292737129, č. 5284646406. Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. s účinnosťou k 01.01.2014 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
3. Z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách č. zmluvy A8307822 z 27.01.2015 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ
služieb a žalovaná ako fyzická osoba, spotrebiteľka - občianka uzavreli písomnú spotrebiteľskú zmluvu o

poskytnutí služby. K zmluve uzatvorili aj dodatok dňa 27.01.2015 č. dodatku A8307822. V spotrebiteľskej
zmluve sa strany sporu dohodli, že súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné zmluvné podmienky. Na
základe nich žalobca zapožičal žalovanej jeden ks SIM karty. SIM karta umožňovala žalovanej využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal žalovanej mobilný telefón značky Samsung
Galaxy S4 mini white s akciovou cenou 1,00 eur, pričom predajná cena pred zľavou bola 290,00 eur
za jeden ks ( rozdiel medzi predajnou cenou a akciovou cenou je 289,00 eur/ks). V bode 2.3 dodatku
k tejto zmluve bola dojednaná 24 mesačná viazanosť.

4. Z faktúr ako hore uvedených vyplýva, že žalovaná neuhradila sumu za elektronické komunikačné
služby vrátane poplatku za upomienku v sume 123,64 eur . V bode 2.5 dodatku k tejto zmluve žalobca
uvádza, že účastník si je vedomý, že MT jemu predávaný za kúpnu cenu uvedenú v článku 1 v bode
1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohtododatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať
služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysel ust. tohto dodatku po dobu dohodnutú v
tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode

2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah
prílohy č. 1 dodatku ( pokiaľ je súčasťou dodatku takáto príloha), by spôsobilo, že podniku vznikla škoda
( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
5. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb
( 27.01.2015) - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.
6. Podľa ust. § 53a ods. 1 OZ - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
7. Podľa ust. § 54 ods. 1,2 OZ - Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
8. V zmysle § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy -Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
9. Podľa smernice rady 93/13 z 05.04.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, ktorá

síce nie je pre členské štáty EU priamo záväzná, ak sa predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už
bola transponovaná už do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3
10. Podľa článku 3 bod. 1 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.

11. V zmysle článku 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v bode uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

12. Podľa článku 6 bod. 1 - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorené so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je

jej ´ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

13. Podľa článku 7 bod. 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujem spotrebiteľov a subjektov
hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovanou nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.
14. Podľa prílohy podľa tejto smernice 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem
inýchpatríajpodmienkavyžadovaťodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimerane
vysokú sumu ako náhradu.
15. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred

pripravený, dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov zmluva bola pripravená vopred v
podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov
sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové
zariadenie, účastnícky. Žalovaná ako spotrebiteľka mala síce možnosť oboznámiť sa s dojednanýmizmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné
dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2
i článok 3 bod. 2 Smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané . je nesporné, že žalovaná

ako spotrebiteľka nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute resp. jednou vetou obsiahnutou
v článku 2.5 dodatku tejto zmluve a to v prípade ak účastník si nebude plniť svoje povinnosti tak je
si vedomý, že vzniká škoda žalobcovi a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT v
nadväznosti na to opäť poukazuje, že sa strany dohodli, že účastník je povinný žalobcovi uhradiť

zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o náhrade škody ( zmluvnej pokute alebo
inej sankcie) bolo individuálne dohodnuté pričom v zmysle cit. § 53 OZ ako i článku 3 bod. 2 cit. smernice
93/13/EHS bolo na žalobcovi ako dodávateľovi . žalobca v konaní individuálne náhrady škody ( zmluvnej
pokuty alebo inej sankcie) nepreukázal a preto bolo potrebné zmluvnú podmienku nepovažovať za
individuálne dojednanú.
16. Samotná skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľka mala možnosť vybrať si z viacerých žalobcom

ako dodávateľov ponúkaných mobilných telefónov, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených
účastníckych programov i lacnejší v dôsledku čoho by nemôže znamenať , že mu vznikla škoda
minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny NT.
17. V danom prípade súd má jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu boli uzatvorené
spotrebiteľské zmluvy na základe ktorých žalovaná odoberala služby od žalobcu a nezaplatila riadne a

včas cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 123,64 eur o čom predložil aj faktúry s tým,
že služby neboli uhradené za mesiace od 04.03.2015 do 03.04.2015, od 04.04.2015 do 03.05.2015 a
od 27.01.2015 do 03.03.2015. V tejto časti súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 123,64
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy o d 23.08.2015 do zaplatenia. Vo
zvyšku čo do sumy 289,00 eur súd žalobu zamietol ako nedôvodnú spolu s príslušenstvom z dôvodu, že

žalobca si nárokoval zaplatenie sumy 289,00 eur spolu s príslušenstvom z titulu vzniknutej škody ako
rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a cenou zľavnenou. Pri zodpovednosti
za škodu sa skúmajú základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, konkrétne porušenie
právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Uvedenouotázkousažalobcavôbecnezaoberal,nepreukázalnáležitostizodpovednostizaškodunajmä

vznik škody ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu a je objektívne vyjadriteľná. Táto
skutočnosť nie j preukázaná iba tvrdením, že žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie
za zvýhodnenú zľavnenú kúpnu cenu. Rozsah zvýhodnenia, resp. zľavy ceny telekomunikačných
zariadení sa totiž odvíja od zvoleného mesačného programu tzv. paušálu. Žalobca sa nezaoberal
hodnotuzískanéhovýnosuzpredmetnýchspotrebiteľskýchzmlúvpredporušenímzmluvnýchpovinností

žalovanej uhrádzať cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Pre možnosť konštatovania vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: a) porušenie
právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia príčinnej súvislosti medzi porušením
právnejpovinnostiavznikomškody,d)zavinenie(§420anasl.OZ).Prvétripredpokladysúobjektívneho
charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom v

danom prípade na žalobcovi. Na vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené
komulatívne, zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti
predpokladá ( prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu
k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi. Povinnosť žalovaného zaplatiť alebo vrátiť
žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté

služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku, alebo všeobecných podmienok, ale ju
nemožno vyvodiť z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu totiž nepredstavuje
škodu, ktorá žalobcovi vznikne v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovanou. Zmenšenie majetku
žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovaná pri kúpe mobilného telefónu, poskytol nie je
následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle

žalobcu ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v
rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo k príčinnej súvislosti
s porušením právnej povinnosti žalovanou platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas
celej doby viazanosti, ale len na základe slobodnej a vážnej vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve.
resp. dodatku k tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a

ovplyvnená teda ak žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa táto zaviazala
platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, navyše uvedený záver žiaden vplyv nemal ani s ním
právne nesúvisí.
18. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku,.19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1,2
CSP - žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko žalobca mal vo veci len čiastočný
úspech.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej

vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.