Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 5, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114213124
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3114213124.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, ul. Mikovíniho

10,IČO:46713930,zastúpenýzástupcom:advoconsulting,s.r.o.,sosídlomvTrnave,ul.Tamaškovičova
17/2742, proti žalovanej: T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., B., o zaplatenie sumy 661,32 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 661,23 eur od
01.01.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 11.06.2014 doručená žaloba žalobcu zo dňa 09.06.2014, ktorou
sa proti žalovanej domáha, aby súd rozhodol o splnení jej povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 661,32
eur. Túto žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013
uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom, postupcom SLSP, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o bežnom účte v znení
jej dodatkov, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania

v prospech žalovanej. Súčasťou tejto zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky postupcu,
Obchodné podmienky postupcu pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom
a MIKRO podnikateľom, účinné od 01.07.2007. Žalovaná prekročením rámca povoleného prečerpania
porušila zmluvné podmienky, čím postupcovi vznikla pohľadávka z nepovoleného prečerpania vo výške
661,32 eur spolu s príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 117,40 eur. Na výzvu žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy žalovaná nereagovala.

2. K podanej žalobe žalobca dňa 04.02.2015 doručil súdu kópiu Zmluvy o kontokorentnom úvere z
13.04.2004, Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty z 01.03.2004, Zmluvu o vydaní a
používaní Platobnej karty z 21.01.2009 vrátane jej dodatku z 20.08.2009, Zmluvu o bežnom účte z
01.03.2004, Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby z 19.02.2008, oznámenie
postupcu o postúpení pohľadávky z 11.10.2013, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE z
27.09.2013.

3. Na základe podanej žaloby a doručených príloh k žalobe, súd vydal dňa 07.04.2015 platobný rozkaz,
ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, a preto ho súd uznesením zo dňa 17.02.2017
zrušil. Žalovaná mala nahlásený od 30.07.2013 trvalý pobyt mesto Trenčín a od 11.07.2017 Toronto,
Kanada (bez adresy).4. Dňa 02.08.2017 doručil žalobca súdu podanie, v ktorom v podstate uviedol, že postupca uzatvoril
so žalovanou dňa 13.04.2004 Zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie

kontokorentného úveru č. 0273064464/1/1 s úverovým rámcom 20.000,-Sk, teda 663,78 eur k bežnému
účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX na základe Zmluvy o bežnom účte zo dňa 01.03.2004. Podľa
zmluvy o kontokorentnom úvere sa bude pohľadávka postupcu z úverovej zmluvy započítavať s
pohľadávkou žalovanej na bežnom účte vedenom u postupcu. Ak na bežnom účte nebude dostatok
peňažných prostriedkov je postupca oprávnený zaťažiť bežný účet žalovanej vo forme nepovoleného

prečerpania. Žalovaná začala čerpať úver dňa 08.05.2004 a to viacerými výbermi a platbami platobnou
kartou. Splácanie bolo realizované započítaním na úhradách vykonaných v prospech bežného účtu
žalovanej. Ku dňu 13.07.2011 predstavoval zostatok na bežnom účte žalovanej - 514,35 eur. K zrušeniu
alebo zániku úverovej zmluvy nedošlo, preto nezanikla ani jej povinnosť platiť dohodnuté úroky a
poplatky za vedenie účtu, ktoré sa dňom ich splatnosti stali súčasťou istiny. K úhrade dlhu nedošlo, preto
postupca listom zo dňa 23.07.2011 od zmluvy o účte č. XXXXXXXXX odstúpil a vyhlásil mimoriadnu

splatnosť povoleného prečerpania (kontokorentného úveru) č. XXXXXXXXX. Tento list bol žalovanej
doručený v zmysle bodu 10.3 a 10.5 VOP dňa 26.07.2011. Lehota na zaplatenie dlhu v sume 673,21 eur
(z toho istina v sume 661,32 eur) márne uplynula žalovanej dňa 02.08.2011. Žalobca ako nový majiteľ
pohľadávky po jej postúpení postupcom vyzval žalovanú na jej zaplatenie výzvou zo dňa 21.11.2013.
V závere tohto podania žalobca uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 661,23 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, berie späť. K podaniu pripojil aj výpis z
účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX, vedený u postupcu, a to ku dňu 17.07.2017, výpis z úverového účtu č.
XXXXXXXXXX, vedený u postupcu, kópiu odstúpenia od zmluvy o bežnom účte z 23.07.2011 a kópiu
VOP platných a účinných k 01.07.2014.

5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnil žiadny z nich, pričom svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnili.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré žalobca súdu

predložil, a to: č. l. 21 list žalobcu zo dňa 21.11.2013, č. l. 22 zmluva o kontokorentnom úvere, č. l. 24
zmluva o vydaní bankovej platobnej karty, č. l. 25 zmluva o vydaní platobnej karty, č. l. 26 dodatok k
zmluve, č. l. 27 zmluva o bežnom účte, č. l. 28 zmluva o poskytnutí balíka, produktov a služieb, č. l. 29
oznámenie o postúpení pohľadávky, č. l. 30 zmluva o postúpení pohľadávky, č. l. 36 tabuľka, č. l. 86
až 106 výpisy z účtov, č. l. 107 odstúpenie od zmluvy, č. l. 108 VOP. Po takto vykonanom dokazovaní

súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, ktorý následne právne posúdil podľa nižšie
citovaných ustanovení zákonov.

7.1Slovenskásporiteľňaa.s.(banka)dňa13.04.2004uzatvorilasožalovanouZmluvuokontokorentnom
úvere č. XXXXXXXXXX/X/X, ďalej len „úverová zmluva“, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa,

a.s. zaviazala poskytnúť žalovanej úver do sumy 20.000,-Sk, a žalovaná sa ako dlžník zaviazala za
dohodnutýchpodmienokúvervrátiťdo12.04.2005.SúčasťouzmluvyoúveresúajVšeobecnéobchodné
podmienky účinné od 01.08.2002.

7.2 Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 01.03.2004 uzatvorila so žalovanou Zmluvu o bežnom účte č.

XXXXXXXXXX/XXXX, ďalej len „zmluva o bežnom účte“. Dňa 19.02.2008 uzatvorili tieto zmluvné strany
aj Zmluvu o poskytovaní balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, na základe ktorej bola žalovanej
vydaná platobná karta VISA Electron a bola jej poskytnutá služba Povolené prečerpanie.

7.3 Dňa 27.09.2013 uzatvorila Slovenská sporiteľňa a.s. so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok

č. 0935/2013/CE, ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“, na základe ktorej žalobca nadobudol
pohľadávku veriteľa, postupcu, z nepovoleného prečerpania na účte FO, voči žalovanej. Od nej žalobca
odvodzuje aj svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení je
súčasťou postúpených aktív (súboru pohľadávok) aj pohľadávka voči žalovanej ako dlžníkovi.

7.4 Dňa 11.10.2013 vyhotovila Slovenská sporiteľňa a.s. list adresovaný žalovanej, ktorého obsahom je
oznámenie o postúpení jej pohľadávky na žalobcu (č.l. 29).7.5 Dňa 23.07.2013 vyhotovila Slovenská sporiteľňa a.s. list adresovaný žalovanej, ktorého obsahom
je odstúpenie od zmluvy o bežnom účte a zmluvy, na základe ktorej jej bolo poskytnuté povolené
prečerpanie k účtu č. 273064464 s účinnosťou ku dňu doručenia tohto oznámenia a zároveň ním banka

vyhlasuje mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania.

8.1 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.2 Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

8.3 Podľa § 709 ods.1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných

prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

8.4 Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

8.5 Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového
vzťahu,toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahy:zozmluvy
o úvere ( § 497), zmluvy o bežnom účte ( § 708).

8.6 Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje

zmluva alebo tento alebo iný zákon.

8.7 Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s
týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

8.8 Podľa § 351 ods.1, ods.2 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán

alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Strana, ktorej pred odstúpením od
zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

8.9 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.8.10 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

8.11 Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

8.12 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8.13 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8.14Podľa§107ods.1,ods.2,ods.3Občianskehozákonníkaprávonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,

čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

8.15 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v

oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj
výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

8.16 Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

8.17 Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

8.18 Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom
výrobok alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

8.19 Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

9. Po vykonaní dokazovania súd na zistený a vyššie popísaný skutkový stav aplikoval vyššie citované

ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil takto:

10. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanej, odôvodňuje tým, že
táto si nesplnila svoj peňažný dlh vyplývajúci zo zmluvy o bežnom účte, pričom zároveň počas trvania
zmluvy pôvodný veriteľ (postupca) využil svoje právo na odstúpenie od zmluvy a listom dňa 23.07.2011,

s účinnosťou od 26.07.2011, od uvedenej zmluvy odstúpil. Z obsahu uzatvorenej zmluvy o bežnom účte
zo dňa 01.03.2004 vyplýva, že zmluvné strany ňou uzatvorili zmluvu o bežnom účte podľa § 708 a nasl.
Obchodnéhozákonníka,pričomnazákladedohodyzodňa19.02.2008bolažalovanejposkytnutáslužba
Povolené prečerpanie k bežnému účtu.11. Úvodom odôvodnenia tohto rozsudku je potrebné uviesť, že žalobca je singulárnym právnym
nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej v záväzkovom vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o bežnom

účte, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri jej
uzatváraní postupca konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou
a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa
pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch.

Napríklad podľa zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov.

12. Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad civilného
sporového konania prioritne prihliadal podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prípadné oslabenie

nároku žalobcu vo forme premlčania uplatneného práva. Existencia premlčania práva má za následok
zániksúdnejvymáhateľnostinároku,vdôsledkučohopremlčanéprávonemožnooprávnenémupriznaťv
súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších
skutočností, od ktorých žalobca odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, by v prípade premlčania
tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania, teda rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti

súd uvádza, že nevznesenie námietky premlčania dlžníkom, nemá za účinnosti súčasnej platnej právnej
úpravy význam v konaní, nakoľko súd, ako je uvedené vyššie, prihliada na premlčanie práva dodávateľa
z úradnej povinnosti. Podľa v súčasnosti platnej a účinnej právnej úpravy musí súd z úradnej moci v
zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prihliadať na akúkoľvek zákonnú prekážku alebo zákonný
dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo

potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

13. Súd po posúdení zistených skutkových okolností konštatuje, že pohľadávka žalobcu je premlčaná.
Jedným z právnych následkov zrušenia predmetnej zmluvy o bežnom účte odstúpením od nej je, že
veriteľ na základe tejto zmluvy je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo na jej základe žalovanej ako

dlžníkovi poskytol. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal a to podľa zásad na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Toto právo sa však premlčuje podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka rovnako ako právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia, napr. z plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol.

14. Ako vyplýva zo zistených skutkových okolností a nakoniec aj z tvrdení žalobcu, žalobca mohol
vykonať svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy prvý krát dňa 27.07.2011, nakoľko dňa 26.07.2011
bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanej. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola súdu doručená
dňa 11.06.2014 a k tomu, že dĺžka premlčacej doby v danom prípade je dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr

sa však právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, súd konštatuje,
že právo na žalovanú sumu uplatnené žalobcom je premlčané. Tzv. subjektívna premlčacia doba
(dvojročná) uplynula žalobcovi dňom 27.07.2013 podľa ustanovenia § 107 ods.1, ods.3 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Vedomosť žalobcu, resp. veriteľa o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, má súd za preukázanú zo samotného znenia

odstúpenia od zmluvy. Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

15. V danom prípade je hlavným záväzkovým vzťahom medzi sporovými stranami obchodným
záväzkovým vzťahom. V prípade zmluvy o bežnom účte ide o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3,
resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie a

súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt
tohto záväzkového vzťahu. Avšak korigujúcim ustanovením v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp.
spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie §
52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v

uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské
zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval ustanovenie §
52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhoustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyiné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj znenie,
že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu
súčasná právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Súd, aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené
právne predpisy, preto musel rozhodnúť o žalobe žalobcu aj za použitia ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktoré sú v porovnaní s právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka, na prospech

žalovanej(spotrebiteľa).UstanoveniaObčianskehozákonníkasúdaplikovalprirozhodovaníopremlčaní
práva žalobcu, ktoré sú pre žalovanú v danom prípade priaznivejšie (kratšia dĺžka premlčacej doby). Súd
v súvislosti s uvedenou argumentáciou poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 MCdo
17/2014 zo dňa 26.11.2015. Podľa tohto rozhodnutia súd musí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadovanéžalobou.Malbytiežzohľadniť§52ods.2vetutretiuObčianskehozákonníka,podľaktorého

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Od ich účinnosti sa
vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Rovnaký právny názor zaujal najvyšší súd
aj v rozsudku sp. zn. 3 MCdo 14/2014 z 21.04.2015. K rovnakým právnym záverom dospeli aj iné
všeobecné súdy, vrátane Krajského súdu v Trenčíne. Súd v tejto súvislosti poukazuje na všeobecnú

zásadu súkromného práva platného v Slovenskej republike, a to vigilantibus iura scripta sunt (práva
patria bdelým, resp. zákony sú písané pre bdelých), podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje
práva.

16. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto

časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd konanie výrokom I tohto rozsudku v časti o úroku z
omeškania zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

20.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257
Civilného sporového poriadku. Žalovanej však v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je
dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto jej súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného
sporového poriadku nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.