Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/410/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216655
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815216655.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu G., zastúpeného spoločnosťou R. proti žalovanému
Q.,zaplatenie374,82eurspríslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidza
zo dňa 29. júla 2016, č.k. 6C/321/2015-54, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a
vo výroku II. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca návrhom,
podaným 12.10.2015, uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 374,82 eur s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne od 03.11.2012 do zaplatenia z titulu porušenia povinnosti žalovaného splácať
pôžičku riadne a včas na základe zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX. Súd vychádzal zo zistenia, že

dňa 30.05.2012 uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol
žalobca žalovanému pôžičku v sume 310 eur, pričom celková suma pôžičky s poistením
činila 370,44 eur, výška splátky 20,58 eur, ročná úroková sadzba 39,82 %, RPMN 39,82 %, konečná
splatnosť november 2013, počet mesačných splátok 18 a priemerná hodnota RPMN
46,52%. Predžalobnouupomienkouz25.10.2012žalobcavyzvalžalovanéhokúhradevšetkýchsplátok
jednorazovo s poukazom na nesplácanie úveru. Bol vyzvaný k úhrade celkovej sumy 378,68 eur, do 3

dní od doručenia upomienky. Uvedenú výzvu žalobca preukázal, že žalovaný prevzal dňa 30.10.2012.
Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 31 eur. Mal za preukázane, že účastníci
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku,
pretože žalovaný požiadal žalobcu o pôžičku v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb
a na základe tejto žiadosti žalobca poskytol úver, ktorým uvedené financoval. Svojou povahou ide však
o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytoval

dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanému ako spotrebiteľovi. Je
nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Žalobcom uplatnený
nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd prihliada z úradnej moci na premlčanie
(§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na daný právny vzťah
aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). S
ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva žalobcu v danej veci podľa ustanovení

Občianskehozákonníka.Podľazmluvymalžalovanýúversplatiťvsplátkachpo20,58eurvpočtesplátok
18 mesiacov a takto mal zaplatiť celkom žalobcovi sumu 370,44 eur. V zmluve je uvedený len údaj
o RPMN 39,82 %, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 39,82 %, iné náklady spojené sosplatením pôžičky sa v zmluve nenachádzajú. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že zmluva
neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: november 2013, ale musí

byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva, tak, aby
spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver splatný. Rovnako nie je
v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške
počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k)
citovaného zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny,

úrokov a iné. V zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ v
súvislosti s úverom poskytnúť (§ 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona), zmluva poskytuje len
údaj o celkovej sume pôžičky, čo je nesprávny údaj, pretože pôžička je v sume 310 eur
a suma 370,44 eur nemôže byť celkovou sumou pôžičky; správne mal veriteľ vyjadriť celkové náklady
spojené s úverom tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. j) zákona a § 19 ods. 2 zákona. Spotrebiteľský
úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Pokiaľ teda žalovaný obdržal pôžičku 310 eur, úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, žalovaný preukázateľne uhradil sumu 31 eur, bol by povinný žalobcovi zaplatiť sumu 279 eur.
Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd
udáva, že vyhlásenie dlžníka, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať
právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými

zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného
ako dlžníka. Sú formulované výrazne menším až nečitateľným písmom ako sú ustanovenia zmluvy na
prednej strane a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ
mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie
zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 OZ

a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojím
podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli
výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Súd však posudzoval
právo žalobcu v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa i z pohľadu, či
jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru, tak ako bolo dohodnuté, sa premlčujú v

súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej doby od splatnosti jednotlivých
splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním žaloby, t. j. splatné ku dňu 12.10.2012,
a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaný neuhrádzal splátky
od samého začiatku. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá pritom na november 2013. Vzhľadom
na dátum podania návrhu 12.10.2015 do úvahy prichádzajú len nepremlčané splátky splatné ku dňu

12.10.2012 do konečnej splatnosti do novembra 2013, pretože všetky ostatné sa premlčali v súlade
s § 103 Občianskeho zákonníka uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti vždy k 20. dňu v
mesiaci. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom
z 25.10.2012, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou od 20.06.2012,
čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri
využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t. j. v danom
prípade najmenej splátkou splatnou v júni 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej
splatnosti, resp. doručením žalovanému (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Trojročná premlčacia
doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval

mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na
zosplatnenie, ktorá uplynula v júni 2012, a pokiaľ navrhovateľ podal návrh 12.10.2015, je zrejmé,
že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565
Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto
právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu

poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na
zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na
počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou
nesplnenej splátky, v danej veci splatnej v júni 2012. Z uvedených dôvodov súd návrh
zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol úspešný žalovaný,

ktorý trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu, žeuplatnený nárok je premlčaný z dôvodu, že v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka plynie premlčacia
doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho
splatenie, ale od zročnosti splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Mal za to,

že takéto posúdenie premlčania nemá žiadnu oporu v zákone. Poukázal na ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, z ktorého je nesporné, že pri plnení v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie
celého dlhu len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Ak veriteľ svoje oprávnenie nevyužije,
plynie premlčacia doba pre každú splátku samostatne. Ak však dlžník nesplní v určenom termíne ani
ďalšiu splátku, veriteľovi vniká právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, pričom, ak toto právo využije,

tak premlčacia doba všetkých splátok do budúcna začne plynúť od splatnosti tejto ďalšej nesplnenej
splátky. Žalobca v danej veci toto právo zosplatniť pohľadávku využil listom z 25.10.2012. Považoval
za nesporné, že toto svoje právo využil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre
nesplneniesplátky,ktorávyužitiutohtoprávapredchádzalapoddobu3mesiacov,t.j.splátkysplatnejdňa
20.06.2012. Teda aj v prípade aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa premlčacej
doby, by začala plynúť premlčacia doba pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti

v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka od 03.11.2012, t. j. po uplynutí lehoty uvedenej v liste z
25.10.2012 plynúcej od doručenia, pričom pre splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
by plynula samostatná trojročná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti, pre každú samostatne. Ďalej
mal za to, že v prípade, ak by žalobca vychádzal z názoru, ktorý v rozsudku prezentoval súd, vzniká
otázka, či vôbec mohlo prísť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V zmysle záverov súdu veriteľ mohol

uplatniť svoje právo zosplatniť pohľadávku v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr do
splatnosti najbližšej splátky. Avšak pri rešpektovaní ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
právnypredchodcanemoholúčinnezosplatniťúver,nakoľkototoprávomuzaniklosplatnosťounajbližšej
splátky. Inak povedané, po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, pre ktorú
by chcel veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, by týmto právom už po dobu dvoch mesiacov

nedisponoval. V takomto prípade nemožno považovať premlčaný celý nárok žalobcu, ale súd sa mal
zaoberať splatnosťou každej splátky. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie, alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť
dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutia na tom právnom závere, že spotrebiteľský
úver je v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti v zmysle citovaného zákona

a tiež na tom právnom závere, že nárok žalobcu je premlčaný.

6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje
sa aj s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie
jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti záveru súdu prvej inštancie o premlčaní jeho
nároku. Súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby nároku žalobcu (okrem splátok
úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a ktoré sa premlčali v dobách
počítaných od ich splatnosti) odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20.06.2012 s odôvodnením,

že pre nezaplatenie tejto splátky vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť úveru, a tak
sa podľa § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba počíta odo dňa splatnosti tejto splátky.

8. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového
vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver, ktorý však žalovaný

nesplácal podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ výzvou z 25.10.2012,
doručenoužalovanému,uplatnilsvojeprávoazosplatnilcelýúvervdôsledkuneuhrádzaniadojednaných
splátok úveru riadne a včas a kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaní so splátkou splatnou
20.06.2012.9. Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie, že premlčacia
doba nároku žalobcu uplatneného žalobou (okrem splátok úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru) začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca
žalobcuzosplatnilpredčasneúverposkytnutýžalovanému.Preprípady,kedysaprenesplnenieniektorej
zo splátok stane zročným, splatným celý dlh (tak ako v tomto spore), stanovuje Občiansky zákonník v §
103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle
§ 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva
na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína
plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.

10. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého
úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac jún 2012 (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka), ktorá bola splatná dňa 20.06.2012, premlčacia doba nároku žalobcu tak začala plynúť odo
dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.06.2012 a uplynula v 20.06.2015.
Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až žalobou, doručenou súdu
prvej inštancie dňa 12.10.2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby a súd prvej inštancie preto
správne žalobcovi premlčaný nárok nepriznal.

11. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou vyjadril v odvolaní pochybnosť,
či vôbec v danom prípade vôbec mohlo prísť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Sám žalobca v žalobe
výslovne uviedol, že predžalobnou upomienkou z 25.10.2012 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo pre nesplácanie úveru riadne a včas a na základe toho si aj svoj nároku

uplatňoval.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalovanému odvolací súd však nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).