Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Ivana Michalíková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209808
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Michalíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5614209808.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s. r. o., sídlo: Pajštúnka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., sídlo: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému 1./ Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom P. XXX/XX, K. X., žalovanej 2./ T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, P., a žalovanému
3./ R.. Ľ. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, P., o zaplatenie 7.248,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1./ a 3./ sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 3.453,75 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.154,96 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, a to vsˇetko v spla´tkach po
100 eur mesacˇne, splatny´ch vzˇdy k 20. dnˇu toho - ktore´ho mesiaca, pričom prvá splátka je splatná

právoplatnosťou tohto rozsudku a omeškanie s plnením jednej splátky má za následnosť splatnosť
celého dlhu a s tým, že plneni´m jedne´ho žalovaného zanika´ v rozsahu jeho plnenia povinnostˇ druhého
zˇalovaného.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Voči žalovanej 2./ sa konanie z a s t a v u j e.

IV. Žalovaným 1./ až 3./ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

V. Znalkyni PhDr. PaedDr. Erike Strakovej, s miestom výkonu činnosti Dubová 493/5, 031 04 Liptovský
Mikuláš, s a p r i z n á v a znalečné vo výške určenej samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku, ktoré bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu.

VI. Štátu sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanej 2./ v plnom rozsahu, pričom o výške tejto
náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.11.2014, sa žalobca domáhal proti žalovaným
1./ až 3./ zaplatenia sumy 7.248,15 eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od
21.12.2010 do 25.02.2013 vo výške 298,79 eur a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 7.248,15 eur od 26.02.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že dňa 17.03.2006 uzatvoril jeho právny predchodca - obch. spol. Slovenská sporiteľňa, a.s.,

sídlo: Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, so žalovaným 1./ a 2./ ako dlžníkmi
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným 1./ a 2./ úver vo
výške 8.298,48 eur (250.000 Sk). Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravenév Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný 3./ prevzal na seba ručiteľský záväzok
na základe Dohody o ručení uzavretej medzi ním ako ručiteľom a právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom. Žalovaní 1./ a 2./ sa predmetný úver zaviazali uhradiť formou 119 mesačných splátok po

115,05 eur (3.466 Sk), vždy k 20. dňu v mesiaci. Úrok bol dohodnutý vo výške 10,50 % ročne a ročná
percentuálna miera nákladov bola 5,26 %. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.02.2016.
Žalovaní 1./ a 2./ neuhrádzali splátky riadne a včas, čím porušili svoje zmluvné povinnosti. V čase
postúpenia pohľadávky predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 10.259,30 eur, z toho istina je vo výške
8.460,14 eur, riadny úrok vo výške 1.221,07 eur, úrok z omeškania vo výške 530,25 eura a ostatného

príslušenstva vo výške 47,84 eur. Sumu vo výške 47,84 eur a sumu 530,25 eur predstavujúcu úroky
z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné
od 20.12.2010 do 20.02.2016 v počte 63 a celkovej výške 7.248,15 eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.03.2013 do 20.02.2016 sa stali splatnými dňa 25.02.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru. Žalobca si v konaní uplatnil aj úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010
do 25.02.2013 vo výške 298,79 eur a úrok zo omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 7.248,15 eur

počnúc dňom 26.02.2013, t.j. dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

2. Žalobca na základe výzvy súdu doplnil žalobu podaním, doručeným súdu dňa 19.06.2015. Žalobca
uviedol, že žalovaní 1./ a 2./ čerpali dňa 17.03.2006 peňažné prostriedky vo výške 8.298,48 eur (250.000
Sk). Celkom bola na úver zaplatená suma 5.143,52 eur. Žalobca špecifikoval zmluvný úrok v celkovej

výške 4.651,69 eur, ktorý jednotlivo špecifikoval podľa za všetky kalendárne mesiace od mesiaca marec
2006 do mesiaca august 2011. Rovnako špecifikoval aj úrok z omeškania celkovo vo výške 1.221,07 eur,
a to za obdobie od septembra 2011 do decembra 2012. Nakoľko žalovaní 1./ a 2./ úver neuhrádzali tak,
ako sa zmluvne zaviazali, dostali sa do omeškania a žalobca vyhlásil dňa 25.02.2013 úver za predčasne
splatný a súčasne vyzval žalovaných 1./ a 2./ na zaplatenie pohľadávky vo výške 10.520,85 eur.

3. Súd vykonal vo veci pojednávanie dňa 22.06.2015, pričom konal v neprítomnosti žalovaného 1./, ktorý
mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaná 2./ pri výsluchu uviedla, že s vecou
nemá nič spoločné. S manželom, ktorý je žalovaný 1./, sa rozviedla a od roku 2004 s ním nežije a v roku

2006 nijakú zmluvu nepodpísala, v tomto roku sa s manželom rozviedla. Od uvedeného času kontakt
so žalovaným 1./ neudržiava. Podpis na úverovej zmluve nie je jej vlastným podpisom. O existencii
úverovej zmluvy sa dozvedela až keď jej prišla výzva od právneho predchodcu žalobcu, aby uhradila
dlh. Poukázala na trestné stíhanie, bola vypovedať na polícii v Bratislave. Žalovaný 3./ pri výsluchu
uviedol, že úver čerpal žalovaný 1./ a to podvodom. Žalovaný 1./ ho požiadal o ručenie pre neho a jeho

manželku. Pri podpise úverovej zmluvy bol iba pracovník banky, žalovaný 1./ a on sám, žalovaná 2./
prítomná nebola. Keď bol upozornený zo strany právneho predchodcu žalobcu na neplatenie úveru,
dohovoril žalovanému 1./ a tento začal úver znova platiť až do roku 2011, kedy úver prestal uhrádzať.
Keď vyhľadal žalovanú 2./, tá poprela, že by podpísala úverovú zmluvu, preto podal dňa 31.10.2014
trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Bratislava II.

4. Vzhľadom na obranu žalovanej 2./ súd uznesením zo dňa 23.09.2015, sp. zn. 8C/7/2015-109
nariadil znalecké dokazovanie a za znalkyňu z odboru písomoznalectvo ustanovil, odvetvie ručné
písmo (identifikácia pisateľa) ustanovil PhDr. PaedDr. Eriku Strakovú, miesto výkonu činnosti Dubová
493/5, Liptovský Mikuláš. Úlohou znalkyne bolo posúdiť pravosť podpisu žalovanej 2./ na zmluve o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2006. Podľa záveru znaleckého posudku č. 1/2017
zo dňa 03.01.2017, vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou, podpis na znenie Q. na zmluve o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2006 nie je pravým podpisom žalovanej 2./ T. Q..

5. Vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie a jeho závery, žalobca podaním zo dňa 07.02.2017

zobral žalobu voči žalovanej 2./ späť.

6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s kópiou Zmluvy o splátkovom úvere č. XXX XXXXXXX
zo dňa 17.03.2006, Dohodou o ručení zo dňa 17.03.2016, všeobecnými obchodnými podmienkami
právneho predchodcu žalobcu, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE zo dňa 13.12.2012

spolu s prílohou č. 1 k zmluve, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.12.2012, výzvou k
úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.02.2013, pokusom o zmier zo dňa
29.10.2014, odpoveďou žalobcu na výzvu súdu zo dňa 16.06.2015, znaleckým posudkom č. 1/2017 zodňa 03.01.2017 a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Z uvedených listinných dôkazov súd
zistil nasledovný skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 17.03.2006 so žalovanými 1./ a 2./ Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným 1./ a 2./ úver vo výške 8.298,48 eur
(250.000 Sk), ktorý sa žalovaní 1./ a 2./ zaviazali splácať v pravidelných 119-tich mesačných splátkach
počnúc prvou splátkou do 20.04.2006 a všetkých nasledujúcich splátok splatných vždy k 20. dňu v
mesiaci vo výške 115,05 eur (3.466 Sk). Úver bol úročený fixnou úrokovou sadzbou do splatnosti vo

výške 10,50 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.02.2016, ročná percentuálna
miera nákladov bola 5,26 %. Právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného
úveru ku dňu 25.02.2013. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 17.03.2006 so žalovaným 3./
Dohodu o ručení. Na základe tejto dohody žalovaný 3./ vyhlásil, že uspokojí pohľadávku právneho
predchodcu žalobcu voči žalovaným 1./ a 2./, vzniknutú na základe Zmluvy o splátkovom úvere č.
063000710 zo dňa 17.03.2006. Žalobca vyzval žalovaných 1./ a 2./ na úhradu dlhu a zároveň im oznámil

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Z výpisu z úverového účtu je zrejme´, zˇe na predmetny´ u´ver
bola celkovo uhradená suma 5.143,52 eur. Podľa znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 03.01.2017,
podpis na znenie Q. na zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.03.2006 nie je pravým
podpisom žalovanej 2./ T. Q.. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k týmto právnym
záverom:

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné

číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu
trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a
adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo
službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu

predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku
a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade
odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva
o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosťspotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby,
ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú

sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 , l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m)
výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský
úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie
spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania
spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7 , q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1 .

16. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak
však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

19. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podlˇa § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak za´va¨zkovy´ vztˇah vznikol pred 1. februa´rom 2013, vy´sˇka
u´rokov z omesˇkania sa riadi podlˇa predpisov u´cˇinny´ch k 31. janua´ru 2013 aj za dobu omesˇkania
po 31. janua´ri 2013.
22. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanoveniaObčianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajeoosempercentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba F. A. P., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto
rozsudku vyhovel, keď v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd vyhovel žalobe vo vzťahu k
žalovaným 1./ a 3./, voči žalovanej 2./ v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil. Súd právny vzťah

medzi stranami sporu posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, keďže túto zmluvu uzavrel právny predchodca žalobcu ako
veriteľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní 1./ a
2./ ako fyzické osoby - spotrebitelia. Z formy a obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorejtext aj obchodné podmienky ako súčasť zmluvy, mal právny predchodca žalobcu vopred pripravené a
dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaných 1./ a 2./ pričom žalovaní 1./ a 2./ obsah
zmluvy ani všeobecných podmienok nemohli reálne ovplyvniť, ani neovplyvnili, čo vyplýva už z ich formy

a obsahu. Žalovaní 1./ a 2./ mohli túto zmluvu vrátane Obchodných podmienok buď len prijať ako celok,
alebo odmietnuť. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je preto
nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy, bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod v zmysle §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady

lex specialis dogorat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je
zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má
prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny
vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa ust. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Vykonaným znaleckým dokazovaním na základe znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 03.01.2017
bolo preukázané, že vedenie konania voči žalovanej 2./ je nedôvodné, pretože jej podpis na zmluve
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.03.2006, nie je jej vlastnoručným podpisom. V
dôsledku týchto zistení žalobca zobral voči žalovanej žalobu späť. Súd preto vo vzťahu k žalovanej
2./ konanie zastavil. Je nepochybne´, zˇe právny predchodca zˇalobcu a zˇalovaný 1./ uzavreli dnˇa

17.03.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie financˇny
´ch prostriedkov vo vy´sˇke 8.298,48 eur (250.000 Sk), ktoré sa žalovaní 1./ a 2./ zaviazali splácať v
pravidelných mesačných splátkach počnúc prvou splátkou 20.04.2006 a všetkých nasledujúcich splátok
splatných vždy k 20. dňu v mesiaci vo výške 115,05 eur (3.466 Sk). Úver bol úročený fixnou úrokovou
sadzbou do splatnosti vo výške 10,50 % ročne. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.02.2016,

ročná percentuálna miera nákladov bola 5,26 % . Zo strany právneho predchodcu zˇalobcu dosˇlo k
zosplatneniu cele´ho dlhu ku dnˇu 25.02.2013. V prospech právneho predchodcu zˇalobcu zˇalovaný 1./
uhradil sumu 5.143,52 eur.

25. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú

žalobca opiera uplatnený nárok, neobsahovala viaceré náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa
cit. ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to najmä, výšku, počet a termíny
splátok nielen istiny, ale aj úrokov a iných poplatkov, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani

priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal
zorientovať v ponuke spotrebiteľských úverov a aby súčasne nebolo možné uplatňovanie si nárokov
veriteľa, len ktoré mu neprislúchajú. Zmluva neobsahuje presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako

to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva,
že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalobca v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú
výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje)zákon o
spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej
splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných

ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných
dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky. Keďže zmluva
neobsahovala viaceré podstatné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4 ods.
2 písm. d), i), j), k) zákona o spotrebiteľských úveroch), pričom čo aj len existencia jednej z nich
spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto žalobcovi vznikol

nárok len na rozdiel medzi poskytnutou čiastkou (8.298,48 eur) a doteraz uhradenou čiastkou (5.143,52
eur). Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že dňa 09.11.2016 vydal Súdny dvor Európske
únie rozsudok vo veci C-42/15 (Home credit vs. Klára Bíróová). Súdny dvor Európskej únie vykladá
jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho
práva. K otázke povinného vymedzenia splátok v členení na istinu, poplatky a úroky súd uvádza, že

vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch /§ 4 ods. 2 písm. i)/, nemožno prijať
výklad formulovaný žalobcom. Ak by vnútroštátny súd na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie vyložil ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovatˇ členenie splátok na istinu,
poplatky a úroky, prípadne v otázke kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, zlomil byvnútorštátne právo a toto by bolo nahradené smernicou EÚ, čo je vylúčené. Nakoľko sa jedná o spory
medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený, pretože by išlo o výklad práva contra legem.

26. Záväzok zo zmluvného vzťahu bol zabezpečený ručiteľským záväzkom žalovaného 3./. Vzhlˇadom
nauzavretiezmluvyoúverezostranyžalovaného1./apodpísaniadohodyoručenízostranyžalovaného
3./, zˇalovane´mu 1./ ako dlzˇni´kovi a zˇalovanému ako 3./ ako rucˇitelˇovi, vyply´va z titulu uzatvorenej
zmluvy o úvere a dohody o ručení zo dnˇa 17.03.2006, spolocˇny´ za´va¨zok pre žalovaného 1./ a
žalovaného 3./. Z dohody o ručení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovany´m 3./ dňa

17.03.2006 vyply´va prevzatie rucˇitelˇske´ho za´va¨zku, ktory´ sa podlˇa § 261 ods. 4 Obchodne´ho za
´konni´ka v zneni´ účinnom k tomuto dnˇu spravuje - rovnako ako hlavna´ zmluva - Obchodny´m za´konni
´kom. Vyhla´senie žalovaného 3./ je podpi´sane´, teda spl´nˇa pozˇiadavku pi´somnej formy podlˇa § 40
ods. 2 Obcˇianskeho za´konníka a obsahovo spl´nˇa na´lezˇitosti predpokladane´ § 303 Obchodne´ho
za´konni´ka. V do^sledku toho sa zˇalovany´ 3./ stal rucˇitelˇom. Z vykonane´ho dokazovania je zrejme
´, zˇe právny predchodca žalobcu, ako následne aj žalobca, neu´spesˇne vyzývali žalovany´ch 1./ a

2./, aby zaplatili svoj za´va¨zok. Na za´klade toho je žalobca opra´vnený doma´hatˇ sa jeho splnenia
vocˇi rucˇitelˇovi podlˇa § 306 ods. 1 Obchodne´ho za´konni´ka a toto pra´vo postu´peni´m pohlˇada´vky
presˇlo na zˇalobcu podľa § 524 ods. 2 Obcˇianskeho za´konníka. Z vyššie uvedených dôvodov bola
obrana žalovaného 3./, spočívajúca v tvrdení, že ručiteľský záväzok podpisoval v domnení, že dlžníci
sú dvaja a že bol v tomto smere uvedený do omylu, bez právneho významu.

27. Súd v intenciách vyššie uvedených skutočností zaviazal žalovaných 1./ a 3./ zaplatiť žalobcovi
sumu 3.453,75 eur, ako rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru vo výške 8.298,48 eur a úhradami
vo výške 5.143,52 eur. Do sumy priznanej istiny súd zahrnul aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z
omeškania vyčíslené za obdobie od 21.12.2010 do 25.02.2013, kapitalizované na sumu 298,79 eur, na

ktoré žalobcovi vznikol právny nárok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zˇalovaní 1./ a 3./ sa s plneni´m
svojho penˇazˇne´ho za´va¨zku dnˇom nasleduju´cim po dni vyhla´senia predcˇasnej splatnosti u´veru
dostali do omesˇkania, pričom žalobca si úrok z omeškania uplatnil odo dňa nasledujúceho po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, preto su´d zaviazal žalovaných 1./ a 3./ zaplatitˇ aj u´rok z omesˇkania v
su´lade s pri´slusˇny´m ustanoveni´m Obcˇianskeho za´konni´ka v spojeni´ s nariadeni´m vla´dy a to tak,

ako je uvedene´ vo vy´rokovej cˇasti tohto rozsudku, odo dňa 26.02.2013 (tak ako to žalobca žiadal)
až do zaplatenia. V cˇase omesˇkania bola za´kladna´ úrokova´ sadzba euro´pskej centra´lnej banky
vo vy´sˇke 0,75 % ročne a úrok z omesˇkania tak predstavuje vy´sˇku 8,75 % rocˇne ako je uvedene
´ vo vy´roku rozsudku. Žalovanému 3./ z titulu ručenia bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spolu
so žalovaným 1./ sumu uvedenú v enunciáte tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných

zaniká povinnosť plnenia druhého. V súlade s ust. § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, súd využil
svoje oprávnenie a umožnil splácanie dlhu pod stratou výhody splátok, čo znamená, že pre nezaplatenie
čo aj len jednej splátky sa stane splatný celý dlh. Súd povolil dlh splácať v splátkach vo výške 100 eur
mesačne, s ktorou výškou splátky žalobca súhlasil.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Voči žalovanej 2./ súd konanie zastavil v dôsledku
späťvzatia žaloby voči jej osobe. Možno teda konštatovať, že žalovaná 2./ bola v konaní voči žalobcovi
plne úspešná, preto by žalovanej 2./ podľa cit. ust. Civilného sporového poriadku trovy patrili. Keďže
si však žalovaná 2./ žiadne trovy konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, súd

žalovanej 2./ náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ sa týka náhrady trov konania vo vzťahu žalobcu a
žalovaných 1./ a 3./, súd konštatuje, že úspech žalobcu je 47,65 % a jeho neúspech je 52,35 %, ktorý
je úspechom žalovaných 1./ a 3./, pričom ich pomer je 4,70 %, preto by žalovanému 1./ a žalovanému
3./ patril voči žalobcovi, každému z nich osobitne, nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu
4,70 %. Keďže si však žalovaní 1./ a 3./ žiadne trovy konania neuplatnili a ani im žiadne trovy zo spisu

nevyplývajú, súd žalovaným 1./ a 3./ náhradu trov konania nepriznal.

29. V rozhodnutí vo veci samej bolo potrebné rozhodnúť aj o nároku na znalečné, ktoré vzniklo v
dôsledku nariadeného znaleckého dokazovania, ktoré navrhla žalovaná 2./ v rámci svoje obrany v spore.
Žalovanej 2./ bola uznesením zo dňa 23.09.2015, sp. zn. 8C/7/2015-106, uložená povinnosť zaplatiť

preddavok na trovy dôkazu vo výške 450 eur. Žalovaná 2./ preddavok na trovy dôkazu nezaplatila.
Znalkyni PhDr. PaedDr. Erike Strakovej vznikol nárok na znalečné, pričom za situácie, keď o vykonaní
dôkazu bolo rozhodované za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy vykonanie dôkazu nebolo
podmienené zložením preddavku (čo dnes procesný predpis v ust. § 253 ods. 3 Civilného sporovéhoporiadku vylučuje), súd prvej inštancie nemal inú možnosť iba priznať znalkyni znalečné s tým, že toto
jej bude vyplatené z rozpočtových prostriedkov štátu. Následne súd rozhodol tak, že žalovaná 2./ má
povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania spočívajúcich vo vyplatenom znalečnom. O výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.