Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, September 22, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/304/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817207025
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817207025.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy
Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. č. XXX, o
zaplatenie 8.687,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 28. júna 2017, č.k. 5Csp/57/2017-55, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - čo do splatnosti peňažného plnenia z m e ň u j
e tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.890,78 eur so 7,9% ročným zmluvným
úrokom zo sumy 8.687,02 eur od 24.02.2017 do zaplatenia a s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy
8.881,48 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 300,- eur, vždy do posledného
dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku
až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
8.890,78 eur so 7,9% ročným zmluvným úrokom zo sumy 8.687,02 eur od 24.02.2017 do zaplatenia a
s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.881,48 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, v mesačných

splátkach po 60,- eur, vždy do posledného dňa v kalendárnom mesiaci, s účinnosťou od mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.
Žalobcovi priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie
po právnej stránke odôvodnil najmä ust. § 497 a 369 ods. 1, 3 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Zb.; § 282, § 285, § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 8.687,02 eur, spolu s vyčísleným zmluvným úrokom do dátumu predčasnej splatnosti úveru
vo výške 194,46 eur, vyčísleným úrokom z omeškania do predčasnej splatnosti úveru vo výške 2,88
eur, neuhradeným poplatkom za poistenie vo výške 6,42 eur, zmluvným úrokom 7,9% ročne zo sumy
8.687,02 eur od 24.02.2017 do zaplatenia, 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.687,02 eur od
24.02.2017 do zaplatenia a zo sumy nezaplatených vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 194,46
od 24.02.2017 do zaplatenia a trov konania. Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu

č. 292126 dňa 14.03.2016, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 9.300,- eur.
Žalovanýpovyčerpaníposkytnutéhoúveruporušilsvojezmluvnépovinnosti-prestaluhrádzaťjednotlivé
splátky riadne a včas, a preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 23.02.2017. Žalovaný
dlžnú sumu neuhradil. Pre prípad, že žalovaný v konaní jeho nárok uzná, žalobca navrhol, aby súd o veci
rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaný v konaní potvrdil, že so žalobcom uzavrel zmluvu,
ako aj to, že mu bol poskytnutý úver vo výške 9.300- eur, ktorý vyčerpal. Nemal výhrady voči tvrdeniam

žalobcu, že úver riadne nesplácal. Žalovaný tiež uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o úvere si bol vedomý
všetkých podmienok, za ktorých mu úver bol poskytnutý. Nárok žalobcu, ktorý si voči nemu uplatnil,uznal v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky. Zároveň požiadal o možnosť dlžnú sumu splácať, pretože
nie je schopný uhradiť dlh jednorazovo. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol podľa § 497 a 369 ods. 1,
3 Obchodného zákonníka v spojení s nar. vl. č. 87/1995 Zb.. Žalovanému povolil dlžnú sumu splácať

v mesačných splátkach s tým, že pokiaľ nebude uhradená čo len jedna splátka riadne a včas, stane
sa splatnou celá nesplatená časť dlžnej sumy naraz (§ 232 ods. 4 CSP). O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,atoprotivýrokovejčastitýkajúcejsa
splátok, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Namietal,
že súd prvej inštancie priznal žalovanému možnosť splácať dlh v splátkach po 60,- Eur mesačne, čo
je podstatne menej než mal žalovaný uhrádzať podľa zmluvy (131,65 Eur), čo považoval žalobca za
rozporné so zákonom, nakoľko rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať

jednu zo strán na úkor druhej a nemožno prihliadať iba na záujmy jedného účastníka. Žalobca má
nepochybne právo, aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Poukázal napr. na
rozsudky Krajského súdu v Trnave, č.k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 01.03.2017, č.k. 23Co/498/2016-72
zo dňa 15.05.2017, rozsudky Krajského súdu v Žiline č.k. 7Co/33/2017-62 zo dňa 22.02.2017, č.k.
11Co/91/2017-138 zo dňa 16.05.2017 a iné. Mal za to, že žalovaný už mal možnosť prejaviť svoju

snahu a záujem uhradiť svoj dlh splácaním aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným
možnostiam.Prisúdomurčenejvýškesplátkybudežalovanýistinudlhusplácaťviacako11rokov,pričom
splnenie celého dlhu tak bude trvať neúmerne dlho a žalovanému narastú úroky z omeškania, čo nie
je v jeho prospech. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa
možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku, nezaoberal sa majetkovými pomermi žalovaného ale

svoje zistenia obmedzil výlučne na tvrdenia žalovaného. Okrem toho, posúdenie finančných možností
žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného
exekučného konania. V odvolacom konaní sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia a zaviazania
žalovaného na úhradu dlžnej sumy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov odvolacieho
konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako

"CSP") a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné
v časti výšky povolenej splátky zmeniť podľa § 388 CSP.

5. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

6. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

7. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje lehotu, v ktorej je potrebné splniť povinnosť uloženú v
rozsudku. Základná zákonná lehota je tri dni a začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Zákonná
úprava tejto lehoty však pripúšťa výnimku, keď v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu,
čozahŕňaajmožnosťurčiť,žepeňažnéplneniesamôževykonaťvsplátkach,ktorýchvýškuapodmienky

zročnosti určí súd, pričom súd súčasne môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 CSP).

8. Je zrejmé, že povolenie splátok povinnému subjektu (žalovanému) je vždy zásahom do práva
oprávneného subjektu (žalobcu) na dosiahnutie priznaného plnenia, avšak tento zásah je vyvážený

právom povinného na zachovanie dôstojných životných podmienok. Tu odvolací súd
nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, že preskúmanie majetkových pomerov žalovaného patrí až do
štádia konania o výkon rozhodnutia. Je síce pravda, že v rámci exekúcie súdny exekútor posúdi, ktorá
forma výkonu rozhodnutia bude najvhodnejšia aj vzhľadom na majetkové pomery povinného, to všakneznamená, že by posúdenie majetkových pomerov žalovaného bolo možné výlučne v exekučnom
konaní. Ustanovenie § 232 ods. 3 CSP umožňuje súdu aj v základnom (nachádzacom) konaní určiť
dlhšiu než trojdňovú lehotu na plnenie, teda aj určiť mesačné splátky, pričom na účely tohto určenia je

nevyhnutné posúdiť majetkové pomery žalovaného. Napokon aj pre žalobcu je prijateľnejšie dosiahnuť
dobrovoľné plnenie, hoci postupne, než byť odkázaný na neistý výsledok exekučného konania v prípade
neschopnosti povinného zaplatiť priznané plnenie naraz.

9. Pri určovaní výšky splátok je potrebné prihliadnuť na príjmy a výdavky, resp.

majetkové pomery povinného, na výšku priznaného plnenia, ale aj na hľadisko ochrany oprávneného,
teda, či zdržaním v plnení súdom ustanovenej povinnosti nebudú nad primeranú mieru dotknuté záujmy
oprávneného.

10. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku a zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
vyššie uvedené okolnosti riadne preskúmal. Civilný sporový poriadok ustanovuje, že skutkové tvrdenia

strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1
CSP).Ajpredchádzajúciprocesnýpredpisumožňovalsúduosvojiťsiskutkovétvrdeniastrany(účastníka
konania), ktoré ostatní účastníci nepopreli (§ 120 ods. 3, 132 Občianskeho súdneho poriadku).
V predmetnom konaní žalovaný na pojednávaní požiadal o povolenie splátok a uviedol, že vzhľadom
na svoju nepriaznivú finančnú situáciu žiada splátky po 60,- Eur mesačne. Žalovaný predložil súdu

pracovnú zmluvu so spoločnosťou Honeywell Safety Products Slovakia s.r.o., Partizánske uzatvorenú
na dobu určitú do 31.07.2017, pričom uviedol, že zarobí asi 550,- Eur mesačne v čistom, ale má zo
zdravotnej poisťovne exekučné zrážky. Žije u rodičov spolu s priateľkou a dieťaťom, ale má sa sťahovať
do podnájmu, za ktorý bude hradiť 250,- Eur. Priateľka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský
príspevok a prídavok na dieťa.

11. Skutočnosť, že sa žalobca rozhodol nezúčastniť na pojednávaní (pričom sa vopred písomne
ospravedlnil), je jeho slobodné rozhodnutie, avšak musel si byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti
reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní, vrátane možnosti reagovať
na tvrdenia žalovaného. Pokiaľ teda žalobca nespochybnil tvrdenia žalovaného, súd prvej inštancie

postupoval správne, keď tvrdenia žalovaného uvedené na pojednávaní považoval za dostačujúce pre
osvedčenie žalovaného príjmov a výdavkov na účely rozhodnutia o povolení splátok.

12. Odvolací súd teda dospel k záveru, že potiaľto súd prvej inštancie postupoval procesne správne,
správne aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, ktoré tiež správne interpretoval. Odvolacia námietka

žalobcu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda nebola
dôvodná. Súd prvej inštancie mal dostatočne osvedčené rozhodujúce skutočnosti pre záver, že na
strane žalovaného sú naplnené dôvody na predĺženie lehoty na plnenie nad základnú 3 - dňovú lehotu
vyplývajúcu z ust. § 232 ods. 3 veta prvá CSP.

13. Na strane druhej, bolo potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že povolená výška
splátky je neadekvátna vo vzťahu k súdom priznanej istine a jej príslušenstvu, pretože žalovaný bude
týmto spôsobom svoj dlh splácať viac než 11 rokov. Odvolací súd preto rozhodol o zmene výšky
povolenej splátky tak, aby žalovaný splatil súdom uloženú peňažnú povinnosť cca v lehote 3 rokov od
právoplatnosti rozhodnutia, čomu zodpovedá mesačná splátka vo výške 300,- Eur. Za predpokladu, že

žalovaný bude predmetný dlh riadne a včas splácať, má možnosť vyhnúť sa exekúcii a zároveň dôjde
k úhrade nároku žalobcu v primeranom čase bez toho, aby to na fungovanie žalobcu malo nepriaznivý
ekonomický dopad.

14.Zuvedenéhodôvodubolrozsudoksúduprvejinštanciečodosplatnostipeňažného plneniazmenený

podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní boli obaja účastníci úspešní len čiastočne, preto
odvolací súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).