Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/221/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116204406
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116204406.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu X., právne zastúpeného P. proti
žalovanej Q., o zaplatenie 690,71 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 21C/56/2016-34 zo dňa 05. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu poplatok
405,95 Eur, úrok 241,76 Eur, poplatok za upomienky 10 Eur a zmluvnú pokutu 33 Eur. Pri rozhodovaní
vychádzal zo zistenia, že dňa 30.01.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku

700 Eur, za odplatu 405,95 Eur a úrok 274,05 Eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 1.380
Eur do 23.01.2015 v dohodnutých splátkach. Z poskytnutej sumy žalovaná zaplatila
700 Eur. V deň uzavretia zmluvy (30.01.2014) uzavreli zmluvné strany dohodu o plnení v splátkach,
podľa ktorej sa táto zmluva mení tak, že celkový dlh 1.380 Eur sa žalovaná zaväzuje zaplatiť v 12
splátkach po 115 Eur, vždy k 23. dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.02.2014. Uzavretá zmluva podľa
súdu spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah

medzi stranami je vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka,
ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek tomu považoval za potrebné posúdiť
uzavretú zmluvu podľa ustanovení spotrebiteľského práva (§ 52 ods. 1 - 4, § 53
ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere). Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom
úvere súd zistil, že v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. neobsahuje údaj o dobe
trvania úveru. V zmluve tiež nie je jednoznačne určená ročná percentuálna miera nákladov, je určená

v neprospech spotrebiteľa a absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. Neprijal argumentáciu žalobcu,
že žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 1.380 Eur jednou splátkou, splatnou 23.01.2015 a až
následne, na žiadosť žalovanej, bola uzavretá dohoda o plnení v splátkach, ktorá definuje možnosť
zaplatiť celkovú sumu v 12 splátkach, počnúc dňom 23.02.2014. Podľa názoru súdu dohoda o plnení v
splátkach nepredstavuje novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, len bližšie špecifikuje uzavretú zmluvu,

hoci aj na osobitnej listine, čo možno odvodiť aj z toho, že obe listiny boli podpísané v rovnaký deň.
Aj pri tejto špecifikácii možno konštatovať, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
zákonom žiadané náležitosti, neobsahuje dobu trvania úveru, správny údaj o RPMN úveru (obsahujedva rozdielne údaje) a neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pre
úplnosť doplnil, že podľa § 1 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z., ak spotrebiteľ a veriteľ z dôvodu neplnenia
záväzkov spotrebiteľa, vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavrú novú zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky, alebo sa mení spôsob splácania, a ktorej účelom je
zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania, vyplývajúce
z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania
vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 8, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až l) a o) a t), ods. 4 a 6 až

8, § 11, § 12, § 14, § 16, § 18 až 23 a § 25 až § 27. Hoci v tomto prípade nová zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá nebola, ak by sa tak stalo, mala by obsahovať vyššie uvedené údaje. Dodávateľ,
žalobca, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný pristupovať k tejto činnosti s odbornou starostlivosťou
a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti. V
tomto prípade tak žalobca nepostupoval, zmluvný vzťah je cielene spracovaný na viacerých listinách s
rozporuplnými údajmi, mätúcimi spotrebiteľa, čo možno považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorá

nemôže mať právnu ochranu. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z. z., ktoré sankcionuje absenciu zákonných náležitostí v zmluve bezúročnosťou
a bezodplatnosťou úveru uzavrel, že žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne
poplatky, ktoré boli v zmluve o úvere dojednané. Žalovaná by bola potom povinná vrátiť žalobcovi len
rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 700 Eur a sumou, ktorú žalobcovi

už zaplatila. Keďže zaplatila 700 Eur, súd žalobu zamietol, to sa týka uplatneného nároku v
časti poplatku 405,95 Eur, úroku 241,76 Eur a poplatku za upomienky 10 Eur. Žalobu zamietol aj v časti
nároku na zmluvnú pokutu. Za absolútne neplatné považoval ustanovenie čl. 07 Všeobecných
podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, podľa ktorého, ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku
úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi zmluvnú

pokutu 33 Eur. Dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o individuálne vyjednanú zmluvnú
klauzulu, jeho obsah žalovaná nemohla ako spotrebiteľ ovplyvniť. Dojednanie bolo súčasťou vopred
pripravených zmluvných podmienok, spracovaných na predtlačenom formulári a žalovaná, ak chcela
získať úver, musela s touto zmluvnou podmienkou súhlasiť. Predmetné zmluvné ustanovenie obsahuje
sankciu iba pre žalovanú, z obsahu zmluvných podmienok nevyplýva žiadna sankcia pre

žalobcu, pre prípad, ak by došlo k porušeniu zmluvných podmienok z jeho strany. Nakoľko toto
dojednanie o zmluvnej pokute spôsobilo nerovnováhu v zmluvných vzťahoch na neprospech žalovanej
ako spotrebiteľa, je daná neprijateľnosť takéhoto dojednania o zmluvnej pokute v zmysle § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka a táto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať
pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Uviedol, že dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky
vo výške 1.380 Eur s termínom splatnosti dňa 23.01.2015. Následne však
dlžník v ten istý deň požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach,

v dôsledku čoho sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť celkovú čiastku v 12-tich pravidelných mesačných
splátkach, vo výške 115 Eur, vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.02.2014. V
uzavretej zmluve je stanovená výška RPMN 97,14 %, ktorá je uvedená správne a vypočítaná v zmysle
platných právnych predpisov. Dohodnutá odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 274,05
Eur predstavuje RPMN vo výške 97,14 %. Hlavným predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je

odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny
plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok
patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, a to až do doby, kedy boli poskytnuté finančné prostriedky
vrátenéžalobcovi.Uplatnenýnárokžalobcuvpodobeúrokuvovýške39,15%ročne,ktorýboldohodnutý
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je primeraný a v súlade s dobrými mravmi. Poplatok vo výške 405,95

Eur predstavuje administratívne náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovanej bola zaslaná upomienka na základe
zmluvnej dohody obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského
úveru s tým, že za každú zaslanú upomienku sa spotrebiteľ zaväzuje uhradiť čiastku 10 Eur, do 5dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Zmluvné strany sa v bode 07. Všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v
lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú

pokutu vo výške 33 Eur. Uviedol, že spotrebiteľ bol s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru oboznámený a prejavil s ním súhlas.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, uvedenými v
odôvodnení jeho rozsudku, na ktoré odôvodnenie v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

6. Odvolací súd, vychádzajúc z obsahu odvolania žalobcu, preskúmal najskôr dôvodnosť námietky
žalobcu, ktorou namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP), majúc za to, že súd prvej inštancie
rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

7. Medzi práva strany sporu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených
záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite,
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť, je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé
odôvodneniespôsoburozhodnutiasúdu,ktorýsavyporiadavasovšetkýmiprávnerelevantnýmidôvodmi
uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením
uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane sporu

(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych
alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

8. Súd prvej inštancie v danej veci v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP jasne a výstižne vysvetlil, ako

posúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán-žalobcu,nakoľkožalovanábolavkonaní
pasívna, v odôvodnení rozsudku dal odpoveď na žalobcom vznesené právne argumenty, s ktorými sa
nestotožnil, nakoľko zistil (bod 14 odôvodnenia), že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania úveru.
Konštatoval, že v zmluve tiež nie je jednoznačne určená ročná percentuálna miera nákladov a táto je
nesprávne určená v neprospech spotrebiteľa a absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

inýchpoplatkov.Dôvodysvojichzistenínáležitevodôvodnenísvojhorozhodnutiavysvetlil.Žalobcapreto
nedôvodne namieta, že mu bola odňatá možnosť konania, spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení
napadnutého rozsudku.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v podanom odvolaní nedôvodne uplatňuje aj odvolací dôvod

podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, ktorým namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. V danej veci súd prvej inštancie zmluvný vzťah, uzavretý medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou

ako dlžníčkou dňa 30.01.2014 - zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v dôsledku
ktorej sa veriteľ zaviazal pri podpise tejto zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský
úver v sume 700 Eur a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 680 Eur, t. j. zaplatiť
celkovú čiastku 1.380 Eur s tým, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú

tvorené súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 274,05 Eur a
administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so všetkou
administratívou s tým spojenou vo výške 405,95 Eur, posúdil ako vzťah spotrebiteľský v zmysle § 52 ods.1Občianskehozákonníkaanáslednespotrebiteľskúzmluvuposúdilakozmluvuospotrebiteľskomúvere
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 30.01.2014 bola medzi žalobcom a žalovanou
uzatvorenázmluvaospotrebiteľskomúvere,nazákladečohožalovanáakospotrebiteľprijalaodžalobcu
bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v sume 700 Eur. Záver, že sa jedná o spotrebiteľský úver,
nespochybnil odvolaním ani žalobca. Podľa obsahu zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 405,95 Eur

a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 274,05 Eur, t. j. zaplatiť celkovú
čiastku 1.380 Eur do 23.01.2015. V dohode o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 30.01.2014 sa zmluvné strany v totožný deň dňa 30.01.2014 dohodli o úhrade celkovej
čiastky 1.380 Eur v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 115 Eur, vždy k
23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.02.2014.

12. Súd prvej inštancie po preskúmaní skutočností v žalobe tvrdených a po tom, čo vec predbežne
právne posúdil, dospel k záveru, že žaloba je zjavne nedôvodná, ktorú skutočnosť v zmysle § 138 CSP
oznámil žalobcovi, ktorý v liste, doručenému súdu prvej inštancie dňa 19.08.2016, výslovne namietal,
že danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane

zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Argumentoval tým, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené
„spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.380 Eur, ak nie je dohodnuté inak, do 23.01.2015,
na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy nastane dňa 23.01.2015.

Mal za to, že dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške
1.380 Eur s termínom splatnosti dňa 23.01.2015. Je tak zrejmé, že žalobca pred súdom prvej inštancie
použil právnu argumentáciu, založenú na tom, že plnenie bolo založené na zaplatení jednej splátky
s termínom splatnosti dňa 23.01.2015 a následne dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia
splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach, ktorej posúdenie malo rozhodujúci

vplyv na dôvodnosť, resp. nedôvodnosť podanej žaloby. Súd prvej inštancie dal v odôvodnení rozsudku
jednoznačnúodpoveď nažalobcomvznesenúargumentáciu,žesajednáodvazmluvnévzťahya
jednoznačne sa vyjadril k otázke absencie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(bod 14. rozsudku). Dospel k záveru, že v zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov v zmysle § 9 ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. Absencia týchto náležitostí

má podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to žalobca
od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok, žiadne poplatky, ktoré boli v zmluve o úvere dojednané.
Žalovaná je tak povinná vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami
vo výške 700 Eur a sumou, ktorú žalobcovi už zaplatila. V danom prípade žalovaná žalobcovi zaplatila

700 Eur, preto súd žalobu zamietol.

13. Zhodnou právnou argumentáciou žalobca spochybňuje správnosť napadnutého rozsudku aj v
odvolacom konaní. Zotrváva na tom, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je
jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dlžník - žalovaná sa zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zaviazala k úhrade jednej splátky vo výške 1.380 Eur s termínom splatnosti dňa
23.01.2015 a následne žalovaná požiadala v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára a na
základe dohody o plnení splátok sa zaviazala uhradiť celkovú čiastku v 12-tich pravidelných mesačných
splátkach vo výške 115 Eur, vždy k 23. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 23.02.2014.

14. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá
dňa 30.01.2014, nespĺňala požiadavky stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch, a to ust. § 9
ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere (ku dňu 30.01.2014), na základe čoho, t. j. v dôsledku riadneho neuvedenia údaju o výške, počte
a termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov ide o úver bezúročný a bez poplatkov. V zmluve sa

uvádza len výška mesačnej splátky 115 Eur bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných
poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné
vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa. Uvedené nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani pokiaľ by z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška

úrokov a poplatkov. Účelom náležitosti ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu,
aká časť splátky na úrok a aká časť splátky na ďalšie poplatky, pretože len tak je dostatočne určité,
akú časť istiny dlžník zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné
poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedený údaj zmluva o spotrebiteľskom úvere, od ktorej žalobca svoj

nárok na plnenie v danom prípade odvodzuje, neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy, ktorú zákon v ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje tým, že
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní po argumentácii, že na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere je
uvedené, že sa spotrebiteľ zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku 1.380 Eur, ak nie je dohodnuté

inak, do 23.01.2015, z čoho žalobca vyvodzuje, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k
úhrade jednej splátky vo výške 1.380 Eur s termínom splatnosti dňa 23.01.2015, nemožno
sa s touto právnou argumentáciou stotožniť. Zmluvné strany totiž uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej dohodli podmienky splácania úveru za predpokladu, že nie je dohodnuté inak. V ten

istý deň uzavreli dohodu o plnení v splátkach, a teda dohodli podmienky splácania spotrebiteľského
úveru v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 115 Eur, vždy k 23. kalendárnemu dňu
v mesiaci, počnúc dňom 23.02.2014. Pokiaľ dohoda o plnení v splátkach obsahuje dohodu o výške
mesačnej splátky, musí podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch výška splátky
obsahovať výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov, čo v danej dohode

o plnení v splátkach absentuje. Z uvedených dôvodov preto nemožno prijať argumentáciu žalobcu, že
obligatórnenáležitostivuzavretejzmluveoúvere(§9ods.2písm.k)zákonaospotrebiteľskýchúveroch)
boli splnené, nakoľko dlžník (žalovaná) sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej
splátky vo výške 1.380 Eur s termínom splatnosti dňa 23.01.2015. Nakoľko odvolací súd v danej veci
dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov,

považoval za irelevantné zaoberať sa výškou požadovanej odplaty a úrokov.

16. Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).