Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/420/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815213461
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815213461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v konaní o rozvod manželstva navrhovateľa
- manžela U., zastúpeného U. a manželky P., zastúpenej U., na odvolanie manželky proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. júna 2016, č.k. 7C/265/2015-117, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov a súčasne rozhodol, že žiaden
z nich nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie
uviedol, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 06.10.1971 pred bývalým Miestnym národným výborom
v T., u oboch ide o manželstvo prvé, účastníci sú národnosti slovenskej,
z ich manželstva pochádzajú tri plnoleté deti, posledným spoločným bydliskom účastníkov sú A. X.

XX. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že navrhovateľ dňa 12.09.2013
podal návrh na rozvod manželstva, ktorý bol vedený na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/131/2013.
Okresný súd Prievidza rozsudkom, č.k. 4C/131/2013-37 zo dňa 22.04.2014 návrh navrhovateľa o rozvod
manželstva zamietol. Krajský súd Trenčín rozsudkom, č.k. 6Co/818/2014-55
zo dňa 28.10.2014 rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Od doby rozhodnutia vo veci samej v
konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 4C/131/2013, účastníci manželské spolužitie neobnovili.

Navrhovateľ si svoje potreby zabezpečuje sám, stravuje sa v reštauračnom podniku „F.“, oblečenie si
nosí do čistiarne. Izbu, ktorú v spoločnom rodinnom dome užíva, si zamyká. V priebehu dňa sa zdržiava
v nej alebo v pivnici, počas sezóny na záhrade, na kultúrnych a športových podujatiach. S manželkou
nekomunikuje, zo svojho života ju natrvalo vylúčil, vníma ju ako cudziu osobu. Na jej výzvy o nápravu
narušených vzťahov nereaguje. Došlo aj ku konfliktným situáciám, pri ktorých manželia použili slová,
ktoré pôsobili ubližujúco. Manželka v záujme záchrany manželstva pristúpila k prostriedkom, ktorými
však nebol dosiahnutý pozitívny cieľ. Kontaktovala sa s tretími osobami za účelom, aby

sa s navrhovateľom nestretávali, alebo, aby mu dohovorili. Opakovaným čítaním poznámok - údajov,
ktoré si zapisoval do zošita, narušila jeho súkromie. Odmietla ho pustiť do kostola. Po predchádzajúcej
slovnej výmene názorov o jej liečebnom pobyte dala mu facku. Zanechávala mu odkazy na rozlúčku s
rôznymi textami. Opakovane na miesto samé bola privolaná hliadka polície, priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu riešil Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy F.. Z vykonaného
dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že v manželstve účastníkov existuje vážny rozvrat,

ktorý má intenzitu trvalosti. Ich manželský zväzok nie je schopný plniť si svoj spoločenský účel. Po
dobu viac ako dvoch rokov sa intímne nestýkajú, nevedú spoločnú domácnosť, bývajú oddelene v
spoločnom rodinnom dome. Do popredia v tejto životnej etape vzťahu manželov, ktorí nie sú zaťažovanístarostlivosťouomaloletédeti,bymalavystupovaťvzájomnápodpora,pomoc,úctaapozornosťjedného
kdruhému.Vichmanželstvevšakniejeskutočnávyváženosťvzájomnýchvzťahov.Oddobyrozhodnutia
súdu vo veci samej, sp. zn. 4C/131/2013, ale ani od začatia tohto súdneho konania, sp. zn.

7C 265/2015 sa vzťahy manželov ani minimálne nezlepšili, práve naopak, ich rozvrat sa ešte prehĺbil.
So zreteľom na jednoznačný slovný postoj navrhovateľa pred súdom ani nemožno očakávať,
že spolužitie s manželkou niekedy obnovia. Tiež svojím správaním preukázal, že jeho rozhodnutie nežiť
v spoločnom zväzku je už trvalé. Príčina narušenia vzťahu manželov pri posudzovaní skutočností, ktoré
nastali po meritórnom rozhodnutí súdu vo veci, sp. zn. 4C/131/2013 spolu so skutočnosťami, ktoré už

boli predmetom uvedeného predchádzajúceho konania, spočíva v prvom rade na strane
navrhovateľa, v jeho úsilí o dosiahnutie zmeny súpisného čísla rodinného domu syna W. P.. Potom, ako
neuspel, v sebe si zadefinoval, že je to prekážka ďalšieho spolužitia s manželkou. Rozvrat manželstva,
ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, bol následne zavŕšený i konaním manželky,
ktoré síce bolo motivované snahou udržať manželstvo, ale v konečnom dôsledku malo opačný efekt.
U navrhovateľa vyvolávalo ešte väčšiu nevôľu, cítil sa kontrolovaný, obmedzovaný i

ponižovaný. Mal za to, že manželka zasahovala do jeho súkromia, intimity, keď mu čítala jeho poznámky,
kontaktovala sa s inými osobami s cieľom, aby mu dohovorili, prípadne sa s ním nestretávali.
Faktom však je, že sa rozhodla aj pre postup, ktorým bolo možné dosiahnuť pozitívneho cieľa, a to pre
mediáciu, ktorej sa mal zúčastniť navrhovateľ a syn W.. Je možné vysloviť predpoklad, že reparácia
vzťahu medzi otcom a synom v podobe usporiadania ich vzťahu by mala rovnaký vplyv

i na vzťah manželov. Mediácia sa však nezačala. Manželka v priebehu konania poukazovala na to, že
správanienavrhovateľamôžemaťpríčinuvjehopsychickomstave.Navrhovateľvtejtosúvislostiuviedol,
že jeho psychický stav je v poriadku. Z výsledkov vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že hospodári
samostatne, zabezpečuje si svoje odôvodnené potreby, je autonómny v náležitostiach
denného života, nevyžaduje žiadnu formu opatery. Na pojednávaní bol orientovaný v priestore i čase,

otázkam súdu rozumel. V konaní, predmetom ktorého bol nárok o rozvod manželstva (nie o pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony), nebolo zistené, že by trpel duševnou poruchou alebo chorobou, preto súd
nepostupoval podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Faktom je, že navrhovateľ nedal súhlas, aby pre účely konania
bola vyžiadaná lekárska správa o jeho zdravotnom stave, čo s poukazom na ustanovenie § 124 O.s.p.
bolo potrebné rešpektovať. Ak súd, ako procesný prostriedok nariadi výsluch účastníka, je možné vynútiť

iba jeho dostavenie sa na pojednávanie. Ak odmietne účastník pred súdom vypovedať, uvedie sa táto
okolnosť bez ďalších opatrení do zápisnice. To isté platí, ak účastník odmietne absolvovať lekárske
vyšetrenie, dať súdu súhlas s vyžiadaním správy od lekára o zdravotnom stave, lebo je v rovnakom
postavení ako pri svojej výpovedi pred súdom (porovnaj s. 893, s. 911 Drápal / Bureš a
kolektív Občiansky soudní řád I.2009). Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj navrhovateľ

bol osobou so zdravotným psychickým postihnutím podľa čl. 4 a 5 Dohovoru o ľudských právach a
biomedicíne, každý zásah do oblasti jeho zdravia by sa musel urobiť v súlade s príslušnými štandardmi a
len pod podmienkou, ak by poskytol (navrhovateľ) slobodný a informovaný súhlas. Prípady, keď možno
prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu,
sú definované prísne zákonom, a to § 191a a nasl. O.s.p., ktoré konanie prebieha v dvoch fázach: a)

v prvej dochádza príslušným súdom k verifikácii zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavu, b) v druhej
fáze, po právoplatnosti rozhodnutia konanie pokračuje rozhodovaním o prípustnosti ďalšieho držania v
ústave. Z týchto dôvodov manželstvo účastníkov rozviedol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
22, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, o trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie manželka a domáhala sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CMP. Uviedla, že po právoplatnom
zamietnutí návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva v konaní, sp. zn. 4C/131/2013 navrhovateľ
naštartoval konanie, ktorým chcel „potrestať“ manželku za to, že sa nepriklonila k ním

presadzovaným predstavám a zámerom, ktoré konanie je v príkrom rozpore so zásadami manželského
spolužitia, účelu manželstva, ale aj ľudskej dôstojnosti a morálky a od tejto veci závisí rozhodnutie
celej záležitosti rozvodového konania. Mala za to, že zabezpečovanie si stravovania v reštaurácii „F.“
navrhovateľom, nosenie oblečenia do čistiarne, presťahovanie sa do samostatnej izby v spoločnom
rodinnomdome,uzamykaniedverí,platenielenpolovičnejvýškyinkasa,odmietaniespoločnéhotrávenia

sviatkov, celkové separovanie od nej sú len zámerným a účelovým pokračovaním
v predchádzajúcom období neúspešného rozvodového konania a sú prejavom čisto subjektívnej vôle
navrhovateľa, a teda nie dôsledkom jej konania, ktorým konaním dáva navrhovateľ najavo pohŕdavý
postoj k inštitútu manželstva, ktoré nie je podľa jeho predstáv. Zdôraznila, že nezaložila dôvod konanianavrhovateľa, ktorý by bol z existenčných dôvodov nútený takto konať, rozhodol sa samostatne, účelovo
pre potreby deklarovania týchto aspektov v rozvodovom konaní. Jej správanie voči navrhovateľovi je
potrebné vnímať tak, že ho chcela upozorniť, že jeho konanie nie je v poriadku a je potrebné ho zmeniť

- napríklad upozornenie na to, že sa nespráva ako veriaca osoba s princípmi kresťanstva, ku ktorým
sa hlási pred odchodom do kostola, alebo facka, keď navrhovateľ ju vynervoval a slovne urážal, keď
sa dozvedel o zakúpení liečebného kúpeľného pobytu, nie sú prejavom obmedzovania slobody, alebo
zastrašovanie navrhovateľa. Rovnako ako privolanie policajnej hliadky z jej strany, ktoré boli reakciou na
vyhrážanie sa zo strany navrhovateľa, alebo čítanie poznámok z voľne prístupného zošita, do ktorého

si navrhovateľ detailne zapisoval rôzne skutočnosti. Navrhovateľ narúšal jej sféru súkromia, keď počas
jej neprítomnosti chodil i do izieb ňou obývaných a vyhľadával dôkazné prostriedky, ktoré by mohol
použiť na súde pre účely dosiahnutia rozvodu. Uvedené konanie síce evokuje určitú mieru rozvrátenosti
vzťahov manželského spolužitia, čo je však potrebné vnímať ako dôsledok a príčinnú súvislosť s
dôvodomkonania,ktorézaložilnavrhovateľ.Poukazovala nanezhodynavrhovateľasosynomW.a
potrebeusporiadaťichvzťahy.Zdôraznila,žemanželstvotrvá45rokovajeprimárnepotrebnédosiahnuť

odstránenie základnej príčiny problémovej situácie, a to vzťahu medzi navrhovateľom a synom W.. Ďalej
uviedla, že po 45 rokoch manželstva už ich manželstvo nepotrebuje napĺňať funkciu biologickú alebo
výchovnú, ale spočíva hlavne vo vzájomnej pomoci, ktorej potreba sa môže vyskytnúť kedykoľvek,
najmä z hľadiska zdravotných aspektov, čo je dôvodom pre obnovenie účelu manželstva. Deklaruje, že
je ochotná v prípade takejto situácie navrhovateľovi pomôcť. Vytýkala súdu prvej inštancie, že neposúdil

zdravotný stav navrhovateľa z hľadiska pravdepodobného postihnutia duševnou poruchou alebo inou
chorobou, ktorej prejavom by bolo terajšie konanie navrhovateľa, na čo po celý čas upozorňovala.
Navrhovateľ síce nesúhlasil s vyžiadaním lekárskej správy o jeho zdravotnom stave, ale je smutnou
ukážkou slovenskej legislatívy, že takéto stanovisko lekára alebo vyšetrenie je podmienené slobodným
súhlasom takejto osoby, ktorá si ochorenie nedokáže uvedomiť a pripustiť, pretože na človeku trpiacom

duševnouporuchounemusíbyťnaprvýpohľad,vrámcikomunikácie,vidieťrozdielodzdravéhočloveka,
avšak neskôr to môže vyvolať veľké problémy a nezriedka aj životné drámy. Rozhodnutie súdu o
rozvode manželstva po 45 rokoch považovala za absurdné, nemorálne a ponižujúce, keď vyhovel jednej
osobe, ktorá si zmyslela, že takýmto spôsobom potresce manželku za jej podporu vlastným deťom a
pritom dosiahne nejaké svoje majetkové predstavy. Poukázala na skutočnosť, že rozvod manželstva so

sebou prináša aj vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode a zaoberala sa
možnosťami tohto vyporiadania.

3. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

manželstvo je dlhodobo narušené a neplní si svoju spoločenskú funkciu. Poukazoval na konanie vedené
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4C/131/2013, v ktorom bol jeho návrh na rozvod manželstva
právoplatne zamietnutý. Po ukončení tohto súdneho konania sa vzájomné vzťahy manželov nezmenili,
zhoršili sa, nakoľko žije sám v jednej izbe, ktorú si musí zamykať, manželka je voči nemu agresívna,
neustále mu nadáva, neustále ho kontroluje. Po vyhlásení rozsudku o rozvode manželstva je manželka

voči nemu ešte agresívnejšia, zvyšuje intenzitu hádania sa a kriku, podceňuje ho a dáva mu nezmyselné
pokyny. Došlo i ku konfliktu medzi synom W. a jeho manželkou, keď si dali vyrobiť kľúč od časti domu, v
ktorej býva on a za účelom opravy poistiek vstúpili do jeho časti domu a došlo ku konfliktu, ktorý riešila
polícia. Ďalej uviedol, že nemá žiadne súkromie a preto si vonku postavil altánok, a keď v ňom sedí
a užíva si voľné chvíle, neustále majú voči tomu námietky syn s jeho manželkou. Je presvedčený, že

manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo spoločenských funkcií, je hrubo narušené, či už zo strany
manželky alebo i detí. Uviedol, že si chce užiť jeseň života, nakoľko je zdravý, chodí na turistiku, futbal
aj do kostola a nevidí dôvod na zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, vzhľadom
na pokročilý vek manželov.

4. Manželka vo svojom stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa voči jej odvolaniu uviedla, že navrhovateľ
si zásadne nepripúšťa, že je to práve on, kto je základnou príčinou vzniknutých problémov, pričom
poukázala na dôsledky, v rámci ktorých sa dostal do sociálnej izolácie nielen voči
svojej rodine, ale aj vo vzťahu k mnohým obyvateľom obce. Opätovne poukazovala na vzťahy medzi
navrhovateľom a synom W. a jeho rodinou. Nesúhlasila s tým, že by voči navrhovateľovi bola agresívna,

alebo dávala mu nezmyselné pokyny, práve naopak, snaží sa žiť, tak ako sa v manželstve žiť má,
teda prejavovať aj starosť a obavy o manžela, poskytovať pomoc s bežnými činnosťami v domácnosti,
návrhy na vzájomnú komunikáciu, ako aj požiadavky na vykonanie praktických a racionálnych
činností. Navrhovateľ však všetko tvrdohlavo a nepochopiteľne odmieta - ponuku na prípravu domácejvarenej stravy nahrádza dlhodobým stravovaním v reštaurácii, požiadavku na údržbu dvora, pokosenie
vysokej trávy neakceptuje s tým, že je to jeho pozemok, aby sa o to nestarala, znepríjemňuje pobyt
na spoločnom dvore synovi W. a jeho rodine. Nie je pravda, že syn W. a jeho manželka znepríjemňujú

navrhovateľovi pobyt na spoločnom dvore v altánku, naopak, navrhovateľ si ide sadnúť do altánku a
počúva, o čom sa syn s manželkou rozpráva. Nepravdivo je i opísaná situácia ohľadne vstupu syna
W. do domu navrhovateľa ohľadom opravy poistiek. Umiestnenie a montáž poistiek boli
odsúhlasené navrhovateľom v čase, keď daroval synovi W. pôvodne rodičovský dom a je absolútne
nevyhnutné, aby syn mal prístup k svojmu elektromeru i poistkám, preto navrhovateľ musí tento prístup

strpieť a rovnako tak bol povinný pri výmene kľúča od vonkajších exteriérových
dverí mu jeden poskytnúť, čo sa však nestalo. Syn W. chcel realizovať premiestnenie elektromeru do
svojho domu, s čím navrhovateľ nesúhlasil, nakoľko elektrické vedenie by viedlo cez jeho pozemok. Dňa
23.07.2016 došlo k situácii, keď syn zistil, že mu v dome nejde elektrický prúd, preto išiel pozrieť do
svojej skrinky stav poistiek a zistil, že došlo k masívnemu skratu, ktorý bol pravdepodobne úmyselne
spôsobenýnavrhovateľom.Tenpozistení,žesynsmanželkouvošlidoichdomu,slovnenanichzaútočil,

následnechceldaťfackumanželkesynaW.,ktorádoňhostrčilaasynnáslednezavolalpolicajnúhliadku.
Vzhľadomnauvedenésanavrhovateľnemôžečudovať,žeona,aniichdeti,nanehovpriebehukonania,
ani v odvolaní nepovedali dobré slovo, keď robí všetky úkony, ktoré sú zlými a nenávistnými. Uviedla, že
nenávisť voči vlastným deťom, transformovaná cez ňu ako manželku a súčasne matku ich detí, nemôže
byť dôvodom na rozvod manželstva. V tomto prípade jediným dôvodom rozvodu manželstva je

trucasvojvôľanavrhovateľazničiťrodinuakocelokbezjasnejaracionálnejpredstavyvšetkýchdopadov.
Navrhovateľ bez zaváhania hradí všetky právne úkony, ktoré vykonáva jeho právny zástupca, čím oberá
rodinný rozpočet, ktorý je stále bezpodielovým spoluvlastníctvom manželov, o finančné prostriedky,
pričom ona musí vykonávať prácu na dohodu o vykonaní práce a zabezpečovať si k dôchodku peňažné
prostriedky na prežitie a úhradu nevyhnutných nákladov. Uviedla, že je frustrovaná tým, že navrhovateľ

ju po mnohých rokoch života, strávených spoločne takýmto hanebným spôsobom, od seba odhadzuje
ako nepotrebný odpad, a to bez relevantného dôvodu. Mala za to, že ukončenie dlhoročného manželstva
by prinieslo len ďalšie problémy a starosti na oboch stranách, ktoré už nečakajú veľké výzvy do života.

5. Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k stanovisku manželky uviedol, že jednoznačne zotrváva

na svojom stanovisku, že manželstvo účastníkov je hlboko rozvrátené, neplní si žiadnu spoločenskú
funkciu. Manželka i vo svojom stanovisku v každej druhej vete ho osočuje. Za zarážajúce považoval,
že je otcom právneho zástupcu manželky, ktorý stále na neho útočí. Poukázal na skutočnosť,
že tvrdenie zástupcu manželky, že úmyselne spôsobil skrat synovi na elektrickom zariadení a takto ho
obviniť, bolo nepreukázané. Pokiaľ ide o vstup do jeho domu, syn i nevesta boli pod vplyvom alkoholu,

a keď im ukázal rukou, aby odišli preč, syn to považoval za udretie jeho manželky a privolal policajnú
hliadku, ktorá po tom, čo zistila, že je po operácii nohy, nekonala. Záverom uviedol, že altánok stojí
na jeho pozemku dlhé roky a má právo v ňom sedieť a nikto mu nemôže určovať kedy a po akú dobu.

6. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového

poriadku(ďalejlenCMP)beznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa §385zákonač.160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

8. V zmysle § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,

ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 Zákona
o rodine.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine sú si manželia rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny, založenej manželstvom, sú
povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

11. Z uvedených ustanovení, ako aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní

ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

12. V danej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu manžela na rozvod manželstva a dospel k
záveru, že v manželstve účastníkov existuje vážny rozvrat, ktorý má intenzitu trvalosti, manželstvo nie je
schopné plniť si svoj spoločenský účel, je viac ako dva roky nefunkčné a so zreteľom na jednoznančný
postoj navrhovateľa nie je ani predpoklad obnovenia spolužitia manželov, preto manželstvo rozviedol.

Príčinu rozvratu manželstva videl na strane navrhovateľa, ktorý po neúspešnom úsilí o dosiahnutie
zmeny súpisného čísla rodinného domu (darovaného synovi) dospel k záveru, že ide o prekážku
spolužitia manželov, pričom rozvrat manželstva bol zavŕšený i konaním manželky, ktoré síce bolo
motivované snahou udržať manželstvo, malo však opačný efekt a u navrhovateľa vyvolávalo nevôľu,
cítil sa kontrolovaný, obmedzovaný a ponižovaný.

13. Odvolací súd, vychádzajúc zo súdneho spisu, po preskúmaní odvolania, napadnutého rozhodnutia,
vyjadrenia k odvolaniu, stanoviska manželky a stanoviska navrhovateľa (manžela) dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď manželstvo účastníkov rozviedol. V zmysle § 1 ods. 1
Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, vzniknutý na základe dobrovoľného a slobodného

rozhodnutia. Zákon o rodine síce manželstvo chápe ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy,
no netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. V odôvodnených prípadoch, za podmienok ním
stanovených, umožňuje pristúpiť k jeho zrušeniu. Odvolací súd má za to, že v danom prípade existujú
zákonom stanovené dôvody zrušenia manželstva. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov
je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom nie sú reálne predpoklady zlepšenia vzájomných manželských

vzťahovaďalšiehomanželskéhospolužitia,atopredovšetkýmvzhľadom napostojnavrhovateľa,
ktorý na rozvode manželstva trvá a odmieta akúkoľvek komunikáciu s manželkou. Odvolací súd súhlasí
s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o dlhodobý rozvrat, nakoľko trvá minimálne od roku 2014,
kedy došlo k zamietnutiu prvého návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva, vedeného na Okresnom
súde Prievidza pod sp. zn. 4C/131/2013. Príčiny vzniku a prehlbovania vážneho

rozvratu manželstva boli súdom prvej inštancie dôsledne zistené a odvolací súd sa s jeho závermi
stotožňuje a odkazuje na správne a výstižné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tomto smere
(§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd konštatuje, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel
dlhodobo, ktorý Zákon o rodine vidí vo vytváraní takého rodinného prostredia, kde manželia, hoci bez
maloletých detí, žijú vo vzájomnej zhode, citovom zblížení a poskytujú si navzájom všestrannú pomoc a

podporu. Manželstvo účastníkov si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií - biologickú, ekonomickú,
funkciu vzájomnej podpory a pomoci a ani funkciu výchovnú (maloleté deti z manželstva nepochádzajú).
Účastníci dlhodobo (minimálne od roku 2014) spoločne nebývajú, spoločne nehospodária,
neposkytujú si navzájom podporu a pomoc, nekomunikujú spolu, nezhody v rodine boli riešené i za
asistencie polície. K zlepšeniu ich vzájomných vzťahov nedošlo ani v priebehu konania pred súdom

prvej inštancie a možnosti zlepšenia ich vzťahov nenasvedčujú ani vyjadrenia manželov v ich podaniach
(odvolanie, vyjadrenie, stanoviská) po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

14. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva, uvádzané manželkou - jej ochota poskytnúť
navrhovateľovi pomoc, ak ju bude potrebovať, poukazovanie na dĺžku trvania manželstva, údajne

nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
potreba usporiadať vzťahy medzi synom a navrhovateľom, nie sú z právneho hľadiska v danej veci
významné, nakoľko § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov, bez
ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvratvzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočne stav, nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva,
resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci preukázané bolo.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

17. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).