Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9Csp/178/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239261
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4113239261.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, sídlo Pajštúnska

5, 851 02 Bratislava, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlo Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
žalovanému: 1/ J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom na hôrke XX, XXX XX N., 2/ V. A., nar.XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, XXX XX R., 3/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX N. v konaní o zaplatenie
sumy 3 205,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovaným v 1. až 3. rade súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.11.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných k zaplateniu
sumy 3205,66 eur s príslušenstvom a to z titulu nesplatenej pohľadávky právnemu predchodcovi na

základe zmluvy zo dňa 4.7.2003, pričom ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 13843,45
eur, úrok z omeškania vygenerovaný právnym predchodcom žalobcu vo výške 1342,19 eur si v konaní
neuplatňoval. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 8298,48 eur, ktorý mal byť
splácaný v splátkach vo výške 110,54 eur a žalobca si uplatňoval v konaní splátky splatné od 20.12.2010
do 20.4.2013 v počte 29 splátok vo výške 3205,66 eur.

2. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť, nevedel sa vyjadriť, či banka zasielala výzvu v

zmysle § 9 ods. 8 Zákona o bankách, nemal ju k dispozícii, avšak predpokladal, že pôvodný veriteľ
takouto výzvou nedisponoval.

3. Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie nedostavil a preto súd podľa ustanovenia § 180 CSP
pojednával v jeho neprítomnosti.

4. Žalovaný v 2. rade uplatnil námietku premlčania, poukázal na neplatný právny úkon a to zmluvu

uzavretú s právnym predchodcom a žiadal ju podrobiť súdnej kontrole, nakoľko v zmysle zákona musí
obsahovať príslušné náležitosti a ak ich neobsahuje, tak je úver bezúročný a bez poplatkov. Uviedol,
že žalovaná zmluva je zmätočná a nedôvodná a zmluva bola uzavretá na základe nekalých praktík,
odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom a keďže ide o neplatný právny úkon od počiatku, súd
z titulu absolútnej neplatnosti musí naň prihliadať. Ďalej uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky a z týchto podmienok sú neplatné právne úkony, z ktorých neplynú právne účinky. Vzhľadom
na neplatnosť zmluvy popieral platnosť postavenie ručiteľa a tým aj pasívnu legitimáciu v spore. Žiadal

žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný v 3. rade sa pridržiaval vyjadrenia v 2. rade a žiadal žalobu zamietnuť.6. Súd okrem výsluchu strán sporu doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o postúpení
pohľadávok, so zmluvou o splátkovom úvere, so všeobecnými obchodnými podmienkami, s dohodou o
ručení, s výstupom z bankového systému, a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

7. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným v 1.rade dňa 4.7.2003 zmluvu o splátkovom úvere
č.0232259783nazákladektorejmuposkytolúvervovýške250.000,-Sk=8298,48eur,ktorýsazaviazal
splácať v splátkach po 3330,- Sk = 110,54 eur k 20 - temu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.8.2003, s
konečnou splatnosťou dňa 20.4.2013 pri úrokovej sadzbe 9,30 %. Žalobca podal žalobu dňa 25.11.2013.

v konaní si uplatňoval splátky splatné od 20.12.2010 do 20.4.2013 v počte 29 vo výške 3205,66 eur.
Dohodou o ručení zo dňa 4.7.2003 sa stali ručiteľmi predmetnej pohľadávky žalovaní v 2. a v 3. rade.
Právny predchodca žalobcu oznamoval postúpenie pohľadávky žalovaným listami zo dňa 28.10.2008.
pohľadávka bola postúpená na žalobcu zmluvou č. 0292/1523/2008/1ce zo dňa 22.10.2008. K zmluve o
postúpení pohľadávok bola príloha č. 1, kde bola uvedená splatnosť úveru dňa 20.4.2013, výška úveru
a zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia vo výške 417047,60 eur. Právny zástupca žalobcu uviedol,

že inými listinami nedisponuje a zrejem právny predchodca žalobcu výzvou v zmysle § 9 ods. 8 zákona
o bankách nedisponoval.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej

sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

11. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

12. Podľa § § 506 ObZ ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.

13. Pre súkromné právo je charakteristická rovnosť subjektov právnych vzťahov, teda i rovnosť
zmluvných strán. Jeho rys je niekedy považovaný priamo za pojmový znak súkromného práva. Preto sa
zdá, že každá zvláštna ochrana poskytovaná iba jednému zo subjektov právneho vzťahu je čímsi, čo sa
prieči povahe súkromného práva, pretože je nutne spojené s právnym zvýhodnením. Klasické poňatie
rovnosti subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch sa zakladá na rovnosti formálnej. Tá spočíva v tom,

že zákon neposkytuje žiadnemu subjektu, či ich skupine právne výhody, ako i v tom, že súkromnosť v
právnej sfére nie je žiadna zo strán voči druhej v pozícii nadriadenosti či podriadenosti.

14. Osoby pod zvláštnou ochranou zákona dlho zostali jedinou odchýlkou zo zásady rovnosti. Práve

obmedzené možnosti verejnoprávnej ochrany slabších subjektov vedú k tomu, že požiadavka ich
ochrany preniká ako aktuálne spoločenská ochrana do práva súkromného. Týka sa to aj jednotlivých
inštitútov, ktorých okruh sa sústavne rozširuje, takže ochranu slabšej zmluvnej strany možno dnes
ponímať ako vývojový trend súkromného práva. Tak súkromné právo dospelo až k potrebe ochrany
slabšej strany v bežných spotrebiteľských vzťahov. Pokiaľ ide o vymedzenie slabšej strany, treba

vychádzať z toho, čo je pre túto slabšiu stranu charakteristické. Ide teda o fyzickú osobu, ktorá
je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku
profesionality, v obmedzujúcej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom z dôvodu
finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a podobne. Na základe uvedenejcharakteristiky tak možno uzavrieť, že v rámci dodávateľsko-spotrebiteľských vzťahov je slabšou
zmluvnou stranou jednoznačne spotrebiteľ.

15. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení platnom k 4.11.2009, banka je právnická
osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá a) prijíma vklady
a b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie.
Iná právna forma banky sa zakazuje.

17. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Súd návrh zamietol aj z dôvodu, že považoval aj zmluvu o postúpení pohľadávky na navrhovateľa z

pôvodného veriteľa SLSP, a.s. za neplatný právny úkon, lebo vykonaným dokazovaním zistil, že SLSP,
a.s., ktorá má štatút banky, previedla na navrhovateľa celú pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o
splátkovom úvere predtým, ako sa stala splatnou. Pôvodný veriteľ - SLSP, a.s. je povinný dodržiavať
zákon o bankách a konať v jeho intenciách. Pri bankových úveroch zákona o bankách podľa ust.
§ 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie

v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru a preto predmetom postúpenia môže byť len
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.

19. Aktívnou vecnou legitimáciou je však také hmotno-právne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotno-právny nárok uplatňovať. Súd
vždy skúma vecnú legitimáciu a to aj bez návrhu, aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. Z
ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách vyplýva, že predmetom postúpenia z banky
na nebanku môžu byť len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti a
zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného

záväzku s tým, že je v omeškaní nepretržite 90 dní. Pokiaľ by došlo k výkladu, že banka je oprávnená
postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní omeškania dlžníka, musel by súd dospieť k záveru, že banka môže
postúpiť úverový vzťah bežne uzatváraný na akýkoľvek subjekt, teda aj na nebanku, čo je v rozpore s
účelom Zákona o bankách a viedlo by to k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, ktorý vstúpil do zmluvného
vzťahu s bankou, ktorej činnosť podlieha dozoru NBS a stal by sa dlžníkom nebanky. Z vykonaného

dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že bankou bola postúpená celá pohľadávka, ktorá vznikla
zo zmluvy o splátkovom úvere.

20. Žalobca tak nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v konaní, a preto súd žalobu zamietol.

21. O náhrade trov konania súd rozhodol síce podľa zásady úspechu § 255 ods. 1 CSP, že žalovaným
nepriznal náhradu trov konania i keď boli v konaní plne úspešní, nakoľko im v konaní žiadne trovy
nevznikli.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.