Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010261
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6417010261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, na verejnom zasadnutí dňa 20. septembra 2017, v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého,
prejednal odvolanie obžalovaného C. D., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 12.07.2017
sp.zn. 1T/45/2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného C. D. podľa § 289 ods. 1 Tr.
zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 2.000 (dvetisíc) Eur.

Podľa § 57 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva)
mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

V rámci preskúmania veci odvolací súd zistil, že napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. D. uznaný za
vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 01.04.2017 v čase o 18.55 h viedol osobné motorové vozidlo značky Mercedes Benz ML320,

evidenčné číslo U. XXX O. po ceste II/512 v obci Horné H., v smere od mesta U., pričom bol
pri autobusovej zastávke v obci H. H. zastavený a kontrolovaný hliadkou Okresného dopravného
inšpektorátu Žiar nad Hronom a podrobený dychovej skúške analyzátorom dychu AlcoQuant 6020 Plus,
výrobné číslo A409972, ktorou bola zistená v čase o 19.07 h prítomnosť alkoholu v jeho dychu o
koncentrácii 0,78 mg/l a následnou dychovou skúškou o 19.29 h o koncentrácii 0,90 mg/l.
Za to bol odsúdený podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák.
na trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace a podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol na výkon tohto

trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zák. obžalovanému bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na osemnásť mesiacov.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, a to len čo do výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu. Odvolaním sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti
a uloženia prijateľnejšieho miernejšieho trestu, teda uloženia trestu na slobode, nie nepodmienečného
trestu odňatia slobody tak, ako mu uložil súd prvého stupňa. V dôvodoch odvolania poukazuje na to,

že k spáchaniu trestnej činnosti sa doznal, svoje konanie oľutoval a stále ľutuje a nechce sa zbaviť
trestnej zodpovednosti za predmetný trestný čin a jeho konanie, na druhej strane poukazuje na to, že
bol potrestaný najprísnejším druhom trestu, a to trestom odňatia slobody nepodmienečným a tento druh
trestu najciteľnejšie zasahuje do jeho základných práv a slobôd, dôvod viac, že predmetnej trestnejčinnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody pre inú trestnú činnosť. Túto skutočnosť nepopiera, ale na druhej strane poukazuje na ust. §
49 ods. 2 Tr. zák., ktoré nebráni tomu, aby súd uložil obžalovanému aj iný druh trestu, a to konkrétne

peňažný trest, uloženie ktorého nie je uniknutím k potrestaniu, ale je pre obžalovaného z hľadiska
jeho osobných pomerov zákonný a prijateľnejší, pritom primeraný závažnosti konania v zmysle trestnej
činnosti.
Reagoval aj na dôvody rozsudku v tom smere, že bral v úvahu jeho 22 porušení zákona, regulujúceho
cestnú premávku, keď poukazuje na skutočnosť, že je podnikateľ a pri výkone svojej práce a povinnosti

najazdiť desiatky tisíce kilometrov v rámci SR, ako aj v zahraničí a je potom logické, že je tu
väčšia pravdepodobnosť spáchania viacerých priestupkov, ako osoba, ktorá šoféruje len občas alebo
minimálne. Tým nechce bagatelizovať svoje priestupky, ale žiada zohľadniť túto individuálnu stránku
veci.
V neposlednom rade však žiadal zhodnotiť motív jeho konania, keď v tomto prípade išlo o rodinné a
zdravotné problémy jeho otca a on zazmätkoval, keď napriek požitiu alkoholických nápojov sa snažil čo

najskôr dostať do blízkosti rodiny a v panike, potom spáchal predmetný skutok. Vo svojom prospech
žiadal zhodnotiť aj skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu a uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody bude neprimerane postihnutá teda aj iná osoba a rodinný
príslušník a konkrétne maloleté dieťa, ktoré nemá so skutkom nič spoločné.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

napadnutého rozsudku v tej časti, voči ktorej smerovalo odvolanie obžalovaného, ako aj správnosť
postupu konania v tejto časti, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, a zistil, že odvolanie
obžalovaného je dôvodné.
Treba uviesť, že odvolací súd preskúmaval napadnutý rozsudok na základe odvolania obžalovaného
potom, čo súd prvého stupňa rozhodoval o prijatí vyhlásenia obžalovaného, ktorým uznal svoju vinu a

vykonával dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste, keďže boli splnené podmienky ust. § 257 ods.
8 Tr. por.
Je pravdou, že vo veci boli zabezpečené všetky dôkazy vo vzťahu k výroku o treste a podmienkam pre
ukladanie trestu, v tejto časti však odvolací súd dospel k iným záverom ako súd prvého stupňa, preto v
tejto časti rozsudok okresného súdu zrušil a rozhodol sám.

Odvolací súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle
ust. § 34 Tr. zák. významné a rozhodujúce pre rozhodnutie o druhu a výmere trestu, predovšetkým
prihliadol k tomu, že u obžalovaného na jednej strane ide o nedisciplinovaného vodiča, ktorý sa dopustil
úmyselného prečinu pod vplyvom alkoholických nápojov, ohrozujúc tak ostatných účastníkov cestnej
premávky, hoci v minulosti bol súdne trestaný a trestnej činnosti sa mal dopustiť v skúšobnej dobe

podmienečného odsúdenia. Na druhej strane však nemohol prihliadnuť, že pokiaľ ide o priestupky,
tieto boli spáchané s časovým odstupom takého trvania, že nemôže podstatne ovplyvniť rozhodnutie
o treste vzhľadom na účinok ich zahladenia, a to bez ohľadu na dôvody, ktoré rozvádza súd prvého
stupňa v dôvodoch svojho rozsudku pri tomto výroku, že obžalovaný nepáchal priestupky len preto,
že mal zakázanú činnosť vedenia motorových vozidiel. Je pravda teoreticky, že nemohol, ale fakticky

obžalovaný pre prípad jeho vyššieho stupňa ignorancie dopravných predpisov a zákonov mohol
narušiť výkon takéhoto trestu spáchaním priestupku, resp. ďalšieho prečinu, čo sa však nestalo, až
na samotný teraz posudzovaný skutok. Tu nemožno prehliadnuť poľahčujúcu okolnosť v zmysle ľútosti
obžalovaného, prejavenej k páchanej trestnej činnosti, jeho osobné pomery z pohľadu nevyhnutného a
častého používania motorového vozidla pre výkon svojho povolania, resp. podnikateľskej činnosti, ktorá

neospravedlňuje páchanie priestupkov, ale na druhej strane treba zaujať aj ten postoj, keď sa pozerá
na obžalovaného priestupky ako zahladené, že nie je možné podstatným spôsobom tieto skutočnosti
pripočítať v neprospech obžalovaného. Nemožno prehliadnuť tiež, že obžalovaný má vyživovaciu
povinnosť voči maloletému dieťaťu a výkonom trestu odňatia slobody by bola narušená nielen sféra
príjmu obžalovaného výkonu povolania, ale zjavne aj záujmy maloletého dieťaťa v zmysle včasného a

riadneho plnenia vyživovacej povinnosti voči nemu. Odvolací súd zastáva názor, že krátkodobý trest
v takej krátkej výmere ako ho uložil súd prvého stupňa je možno porovnateľný práve s dlhodobejším
pôsobenímnaobžalovanéhovzmysleuloženéhodlhšiehotrestuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá,
keďže v súvislosti s výkonom tejto trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil predmetnej trestnej činnosti,
pritom represívne na obžalovaného musí pôsobiť aj uložený peňažný trest, ktorý nie je zanedbateľnej

výmery aj z pohľadu osobných, majetkových pomerov samotného obžalovaného, takéto tresty podľa
názoru odvolacieho súdu v takejto výmere a kombinácii skôr plnia zákonom sledovaný účel ako trest
uložený súdom prvého stupňa v napadnutom rozsudku.Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.