Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 19, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/289/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202292
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2216202292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobcu: Obec Vydrany, IČO: 00 228
788, adresa: Vydrany 71, zastúpeného: JUDr. Gejza Sidó, advokát v Dunajskej Strede, Malá 13, proti
žalovanému: SLOVZEM - družstvo vlastníkov, družstvo, IČO: 36 254 975, so sídlom Tomášikovo 207, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 16C/50/2016-47 zo dňa 19. júla 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanému
k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k. ú. C.: pozemok parc. reg. C č. 557/188 - orná pôda
o výmere 52 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/189 - orná pôda o výmere 298 m2, pozemok parc. reg. C
č. 557/194 - orná pôda o výmere 236 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/206 - orná pôda o výmere 110
m2, pozemok parc. reg. C č. 557/207 - orná pôda o výmere 424 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/208
- orná pôda o výmere 505 m2, a vyporiadal ho tak, že sporné nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva
žalobcu v celosti (1/1) a uložil mu povinnosť na vyrovnanie podielu žalovaného zaplatiť 677,08 eura mu

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol žalobu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre k. ú. C.: pozemok parc. reg. C č.
557/190 - orná pôda o výmere 300 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/191 - orná pôda o výmere 273 m2,
pozemok parc. reg. C č. 557/192 - orná pôda o výmere 228 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/193 - orná
pôda o výmere 173 m2, na LV č. XXXX pre k. ú. C. - pozemok parc. reg. C č. 557/209 - orná pôda o
výmere 450 m2. Rozhodol, že stranám sa náhrada trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie právne
odôvodnil aplikáciou ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a o trovách konania rozhodol

podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemkom označeným vo výroku rozsudku. Žalobca a žalovaný sú ku dňu vyhlásenia
rozsudku spoluvlastníkmi pozemkov: pozemok parc. reg. C č. 557/188 - orná pôda o výmere 52 m2,
pozemok parc. reg. C č. 557/189 - orná pôda o výmere 298 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/194 -
orná pôda o výmere 236 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/206 - orná pôda o výmere 110 m2, pozemok

parc. reg. C č. 557/207 - orná pôda o výmere 424 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/208 - orná pôda
o výmere 505 m2, keď spoluvlastnícky podiel žalovaného je 1/12 a pozemky sú určené na individuálnu
bytovú výstavbu a ich trhová cena je 5,- eur za meter štvorcový, čo súd považoval za nesporné skutkové
tvrdenia. Okrem toho žalovaný je spoluvlastníkom v podiele 1/12 aj pozemkov v k.ú. C., parcely č. č.557/190 - orná pôda o výmere 300 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/191 - orná pôda o výmere 273
m2, pozemok parc. reg. C č. 557/192 - orná pôda o výmere 228 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/193
- orná pôda o výmere 173 m2, na LV č. XXXX pre k. ú. C. - pozemok parc. reg. C č. 557/209 - orná

pôda o výmere 450 m2 a spoluvlastníkom týchto je okrem neho i ďalšia fyzická osoba, no žalobca nie
je spoluvlastníkom ani jedného z týchto pozemkov. V prerokovávanej veci súd prvej inštancie ustálil,
že žalobca je spoluvlastníkom pozemkov parcela registra C: 557/189 - orná pôda o výmere 298 m2,
pozemok parc. reg. C č. 557/194 - orná pôda o výmere 236 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/206 - orná
pôda o výmere 110 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/207 - orná pôda o výmere 424 m2, pozemok parc.

reg. C č. 557/208 - orná pôda o výmere 505 m2, podiel žalovaného na nich je 1/12, podiel žalobcu
je 11/12. Rozdelením týchto pozemkov podľa podielov by na pozemok pre žalovaného pripadla výmera
135,67 m2, čo nemožno považovať za účelné, na účelne využiteľné na účely individuálnej bytovej
výstavby. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvodné zrušiť a vyporiadať toto podielové
spoluvlastníctvo a prikázať nehnuteľnosti za náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou
vyplatiť protihodnotu podielu žalovaného. Právo domáhať sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva

má však len spoluvlastník, len on má aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, pričom súd musí
posudzovať stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Nepovažoval za podstatné, či bol
vlastníkom žalobca na začiatku konania, ale za podstatné, či je spoluvlastníkom v čase vyhlásenia
rozsudku. V čase vyhlásenia rozsudku žalobca nebol spoluvlastníkom parciel registra C č. 557/190,
-/191, -/193, -/209, tým nie je aktívne legitimovaný domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k takýmto nehnuteľnostiam, preto súd prvej inštancie žalobu v tejto časti ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na približne rovnaký pomer
úspechu oboch sporových strán v konaní.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal toho, aby bol

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti II. zmenený tak, že k tam uvedeným
nehnuteľnostiam bude zrušené podielové spoluvlastníctvo účastníkov, nehnuteľnosti budú prikázané
do výlučného vlastníctva žalobcu a žalovanému bude vyplatená protihodnota spoluvlastníckeho podielu.
Poukázal na to, že aktuálne sa nehnuteľnosti nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov
a zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 11.01.2016 sa dohodol s kupujúcimi, že im odpredá i pozemky,

ku ktorým súd prvej inštancie spoluvlastníctvo nezrušil. Nakoľko zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovaným dohodou nebolo možné, žalobca po začatí konania na
súde ako stavebník uzatvoril kúpne zmluvy ako predávajúci, kde predmetom prevodu vlastníckeho
práva boli aj pozemky, ku ktorým žalobca navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
predmetnou žalobu (teda parcela registra C: parc. č. 557/190, -/191, -/192, -/193, -/209). Zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi nebolo možné dohodou, žalobca ako
stavebník stavby „individuálna bytová výstavba Almabeli dül? - s technickou vybavenosťou“ okrem
iného aj na pozemkoch patriacich do podielového spoluvlastníctva strán, v rámci majetkovo-právneho
usporiadania s tretími stranami uzatvorili kúpne zmluvy ako predávajúci, kde predmetom prevodu
vlastníckeho práva boli aj pozemky, ku ktorým žalobca navrhol zrušiť a vyporiadať podielové

spoluvlastníctvo predmetnou žalobou. Žalobca uvedený právny úkon (uzatvorenie kúpnych zmlúv zo
dňa 26.02.2016 a 04.03.2016) vykonal počas prebiehajúceho súdneho konania, v časovom strese
a na naliehanie kupujúcich pod hrozbou neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 11.01.2016,
pričom dal prísľub kupujúcim, že podľa zmluvy o budúcej zmluve najneskôr do 01.03.2016 bude už ako
výlučný vlastník, t.j. bez spoluvlastníckeho podielu. Uvedenú podmienku byť výlučný vlastník žalobca

vzhľadom na prebiehajúce a neuzatvorené konanie nevedel splniť, ale ku dňu rozhodovania vo veci
súdom (19.07.2016) už bol spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených vo výroku II. Žalobca so súhlasom
kupujúcich, aby splnil záväzok v súlade so zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 11.01.2016, ako aj z
dôvodu nápravy v rámci prebiehajúceho súdneho konania dňa 12.07.2016 (pred rozhodnutím vo veci
samej) uzatvoril kúpnu zmluvu s vlastníkmi pozemkov. Žalobca teda nadobudol vlastnícke právo počas

prebiehajúceho súdneho konania, aj keď vlastnícke právo bolo zavkladované do katastra nehnuteľností
až po vydaní súdneho rozhodnutia. Preto je aktívne legitimovaný domáhať sa zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Preto žiadal svojmu odvolaniu vyhovieť,
zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam a tieto prikázať do jeho
výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty protihodnoty v prospech žalovaného.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu bližšie písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase
podania odvolania, ďalej len OSP, akt. § 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, akt.§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -

stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt. 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt § 127 a § 363
CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.2 písm. d/ a f/ OSP, akt.
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, predtým § 212 ods. 1 OSP), s prihliadnutím ex offo
na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie .je vecne správny. Senát odvolacieho

súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj CSP),
ktorým bol zrušený predchádzajúci procesný predpis o konaní pred súdom - Občiansky súdny poriadok
(zákon č. 99/1963 Zb.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci

po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom
2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase
podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, že

podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo
základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv
aprávomchránenýchzáujmovtak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty,vrátanenaplnenialegitímnych
očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2

ods.1aods.2CSP),aprincípuústavnekonformnéhoieurokonformnéhovýkladunoriemvnútroštátneho
práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

7.Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvejinštanciezistenýskutkovýstav,nazáklade
ktoréhodospelksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdenie

žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej
inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na
správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené

odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej
inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

8. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 16C/50/2016

je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov k nehnuteľnostiam pre k. ú. C.
vedeným na LV č. XXXX: pozemok parc. reg. C č. 557/188 - orná pôda o výmere 52 m2, pozemok
parc. reg. C č. 557/189 - orná pôda o výmere 298 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/194 - orná pôda o
výmere 236 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/206 - orná pôda o výmere 110 m2, pozemok parc. reg.
C č. 557/207 - orná pôda o výmere 424 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/208 - orná pôda o výmere

505 m2 a k nehnuteľnostiam pre k. ú. C. vedeným na LV č. XXXX: pozemok parc. reg. C č. 557/190 -
orná pôda o výmere 300 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/191 - orná pôda o výmere 273 m2, pozemok
parc. reg. C č. 557/192 - orná pôda o výmere 228 m2, pozemok parc. reg. C č. 557/193 - orná pôda o
výmere 173 m2, pre k. ú. C. vedeným na LV č. XXXX - pozemok parc. reg. C č. 557/209 - orná pôda
o výmere 450 m2.

9. Súd prvej inštancie zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníkov k predmetným nehnuteľnostiam
okrem tých, ktoré sú uvedené vo výroku II. jeho rozhodnutia, t.j. okrem nehnuteľností nachádzajúcich
sa v k.ú. C., vedených v LV č. XXXX, parc. č. 557/190, -/191, -/192, -/193 a -/209 a LV č. XXXX, parc.č. 557/209. Súd prvej inštancie zistiac uvedené skutočnosti, t.j. že žalobca nenadobudol vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam do rozhodnutia súdu vo veci samej, žalobu žalobcu ako nedôvodnú
v tejto časti zamietol. Žalobca v odvolacom konaní poukazuje na to, že kúpnou zmluvou z 12.07.2017

získal vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v podiele 11/12 a preto jeho žaloba bola dôvodná. I keď k
zavkladovaniu tohto vlastníctva do katastra nehnuteľností došlo až po rozhodnutí súdu prvej inštancie,
zmluva bola v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie však už uzavretá, preto je jeho žaloba, resp.
odvolanie dôvodné.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Na vady konania, ktoré mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní
neboli uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP, 67 CMP). Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti
napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného

odvolania.Odvolateľvpodanomodvolanífaktickysvojímdispozičnýmúkonomvymedzujenielenrozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie, v jeho rozhodnutí a zistení rozhodných
skutočností pre posúdenie veci žiadne relevantné pochybenia, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť správnosť

rozhodnutia súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, vec posúdil správne i po právnej stránke a preto bolo dôvodné v zmysle § 387
ods. 1, 2 CSP toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, osvojujúc si i jeho dôvody.

13. V odvolaní odvolateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej
inštancie zisteného stavu veci alebo jeho právneho hodnotenia. Ani takými, o ktorých by súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní nemal vedomosť, alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom
prvej inštancie, resp. i pred odvolacím súdom iný, než napadnutým rozhodnutím vyslovený právny záver

nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci
a priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa. Odvolací súd preto ustálil vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len
nasledovné:

14. Bolo povinnosťou žalobcu predložiť predmetné listinné dôkazy včas, t.j. najskôr na pojednávaní dňa
19.07.2017, kedy bolo vyhlásené dokazovanie za skončené.

15. Súd prvej inštancie konštatoval správne tú skutočnosť, ktorú napokon relevantne nespochybňuje
v odvolaní ani žalobca, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie nebol žalobca spoluvlastníkom

sporných nehnuteľností, o ktoré v odvolacom konaní ide. Mal síce uzavretú kúpnu zmluvu s tretím
subjektom - spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, k tejto však bol povolený vklad vlastníckeho práva
až dňom 02.08.2016, teda po rozhodnutí súdu prvej inštancie.

16. Niet pochybností o tom, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k sporným

nehnuteľnostiam bolo možné uskutočniť iba za stavu, že žalobca by bol spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností. V prejednávanom prípade tomu tak však nebolo. Žalobca sa stal spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností až právoplatnosťou rozhodnutia vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech
v katastri nehnuteľností a to dňom 02.08.2016. Akékoľvek iné právne úkony či dôvody, pre ktoré žalobca
podal žalobu a domáhal sa zrušenia podielového spoluvlastníctva i k nehnuteľnostiam, ku ktorým mu

nesvedčalo vlastnícke právo, sú v danom prípade irelevantné, rozhodujúca je skutočnosť, či žalobca bol
či nebol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (§ 217 ods. 1 CSP) spoluvlastníkom predmetných
nehnuteľností. Pokiaľ žalobca nebol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, bolo zbytočné, aby
podával žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva takých nehnuteľností, ku ktorým mu nesvedčalo
spoluvlastnícke právo.

17. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.07.2016, ktorého sa žalobca zúčastnil, vyhlásil
dokazovanie za skončené. Po skončení dokazovania už dôkazy nie je možné predkladať, keďžedokazovanie bolo vyhlásené za skončené a do úvahy budú vzaté iba tie dôkazy, ktoré účastníci predložili
do tejto doby.

18. Bolo preto povinnosťou žalobcu predložiť dôkaz o tom, že je spoluvlastníkom sporných
nehnuteľností. Žalobca takýto dôkaz nepredložil, preto nemohol byť úspešný v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých podielovým spoluvlastníkom
nebol.

19. V odvolacom konaní žalobca predložil viacero dôkazov, medzi nimi kúpnu zmluvu zo dňa
12.07.2016 (č.l. 71 až 74 spisu), ktorou preukazuje nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k sporným
nehnuteľnostiam. Pripojil tiež výpis z katastra nehnuteľností, okres Dunajská Streda, obec C. LV č.
XXXX o tom, že je spoluvlastníkom parcely č. 557/190, -/191, -/192, -/193 na základe kúpnej zmluvy,
ktorej vklad bol povolený dňa 02.08.2016 a ďalej LV č. XXXX katastra nehnuteľností, katastrálne územie
A. I., obec C., o tom, že je spoluvlastníkom parc. č. 557/209 v podiele 683/8196 a vlastníctvo nadobudol

kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 02.08.2016.

20. Niet pochybností o tom, že žalobca v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností, stalo sa tak až po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie na pojednávaní
dňa 19.07.2016. V čase rozhodovania odvolacieho súdu žalobca je spoluvlastníkom uvedených

nehnuteľností.

21. Možno konštatovať, že uvedené dôkazy listinami - kúpnou zmluvou a listami vlastníctva o
existujúcom spoluvlastníctve žalobcu so žalovaným žalobca predložil až v odvolacom konaní po tom,
ako pred súdom prvej inštancie bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, čo sa potom prejavuje i tým,

že ďalšie dokazovanie už nie je možné vykonávať.

22. Bolo povinnosťou žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie preukázať, že je spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností, pokiaľ sa domáhal zrušenia ich podielového spoluvlastníctva a prikázania
týchto nehnuteľností za náhradu v jeho prospech. Túto skutočnosť mal žalobca v konaní preukázať

listinnými dokladmi, teda výpisom listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, ktorú povinnosť si žalobca
nesplnil. Preto súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, preto nebolo možné žalobe vyhovieť a súd prvej
inštancie postupoval správne, pokiaľ ju v tejto časti, v časti zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k
sporným nehnuteľnostiam, zamietol.

23. V odvolacom konaní nebolo možné zvrátiť správnosť tohto záveru s prihliadnutím na to, že v
súlade s princípmi Civilného sporového konania sa ťažisko dokazovania sústredí na konanie pred
súdom prvej inštancie. V odvolacom konaní sa dokazovanie môže dopĺňať, avšak už nie na podstatné
a ťažiskové skutočnosti, akými v prejednávanom prípade nepochybne je zistenie, či spoluvlastník

domáhajúci sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam je v skutočnosti
spoluvlastníkom, či mu svedčí spoluvlastnícke právo. Dokazovať tieto skutočnosti v odvolacom konaní
už nie je možné, pretože ide vlastne o novoty v odvolacom konaní.

24. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je prípustná len za
splnenia zákonných podmienok (rsp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov), ktorých sa novoty
týkajú - § 366 písm. a) až c ).

26. Žalobca sa domáha pripustenia novôt v odvolacom konaní, avšak nepreukázal, že na použitie

týchto novôt boli splnené procesné podmienky, resp. že nezavinil doterajšie nepredloženie skutočností
a dôkazov, na ktoré sa v odvolacom konaní odvoláva. Musel by totiž v odvolaní dokázať, že nové
prostriedky procesného útoku - ktoré uvádza až teraz, nemohol bez svojej viny v doterajšom priebehu
konania použiť. Ak sa takýto predpoklad totiž nesplní, na novoty v odvolacom konaní sa nemôžeprihliadať. Na nepoužitie novôt postačí aj opomenutie skoršieho uvedenia týchto skutočností či dôkazov
z vlastnej viny.

27. Žalobca týmto nepreukázal, že je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, i keď podal žalobu o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Z dokladov predložených v odvolacom konaní
nepochybne vyplýva, že bolo vecou žalobcu, že tieto dôkazy priložil až v odvolacom konaní, nepriložil
ich k samotnej žalobe, pretože týmito dokladmi nedisponoval.

28. Nakoľko žalobca zo svojej viny tieto dôkazy v konaní pred súdom prevej inštancie nepredložil,
nepreukázal, že je spoluvlastníkom nehnuteľností a túto skutočnosť už nie je možné preukazovať v
odvolacom konaní, keďže najneskôr do rozhodnutia súdu prvej inštancie mal žalobca tieto skutočnosti
preukázať. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej bolo vyhlásené dokazovanie za
skončené, takže ďalšie dôkazy už v odvolacom konaní nie je možné produkovať mimo dôkazov, na
ktoré dopadá ustanovenie § 366 CSP, ktorá aplikácia však v súdenom prípade nepripadá v úvahu.

29. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne
vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky
procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

30. S prihliadnutím na tieto skutočnosti preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie i v tejto časti
v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, osvojujúc si tiež dôvody tohto rozhodnutia potvrdil a
to vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech
vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci
úspech nemala (žalobca).

32. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu
náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).