Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203264
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616203264.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka

a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobcu I. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. S., L. XXX/X, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
5C/65/2016-58 zo dňa 17. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy č. 8500115151, uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 20. 05. 2015, v celom rozsahu a žalobcovi priznal právo na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
2) Mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 20. 05. 2015 zmluvu o revolvingovom úvere
č. 8500115151 a dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500115151
neobsahovala povinné náležitosti, jednak čo do označenia pohľadávky, výšky splátok, ako aj označenia

zamestnávateľa žalobcu. Dohodnuté ujednania zabezpečovanej pohľadávky dohody o zrážkach zo
mzdy súd vyhodnotil ako neurčité, a teda v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
neplatné. Dohoda neobsahovala presné vymedzenie pohľadávky, ale len odkaz, že dlh vznikne v
sume 1.500,- eur na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola individuálne dojednaná, bola dojednaná prostredníctvom formulára v rámci uzatvárania zmluvy
o revolvingovom úvere, svojím obsahom spôsobila značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,
žalobcu, čo mal súd preukázané výsluchom žalobcu, ako aj samotnou dohodou. Neurčité boli aj zmluvné

dojednania dohody o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. V spotrebiteľských vzťahoch je
súd povinný prihliadať na to, či pri uzatváraní zmlúv medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi sú dodržané
podmienky rovného postavenia vo vzťahu. Pri uzatváraní predmetnej dohody došlo k využitiu silnejšieho
postavenia žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, keď jednostranne zvýhodnil svoje postavenie vo vzťahu,
lebo mal možnosť byť v zmysle tohto ujednania uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky.
Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov v plnom rozsahu.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný
mal za to, že rozhodnutie je predčasné. Namietal neprípustnosť určovacej žaloby v tejto veci. Súd
nesprávne vyhodnotil otázku naliehavého záujmu na požadovanom určení, hoci ide o zákonnú procesnúpodmienku pre konanie ako také. Nie je správny právny záver súdu prvej inštancie, že Dohoda o
zrážkach je neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že dohoda
neobsahuje vymedzenie a výšku pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok.

Zákonná úprava výslovne určuje, že obsah právneho úkonu sa vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho
zákonníka až vtedy, ak na základe jeho aplikácie nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu
právneho úkonu. Zákonná úprava Dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má
byť vymedzený predmet zabezpečenia. Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka ako určitý
nárok z konkrétneho právneho vzťahu, je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne

určité. Uvedenie výšky pohľadávky nie je v zmysle právnej normy ani všeobecných požiadaviek na
určitosť právneho úkonu potrebné. Ak by sa jednalo o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v
časti o vymedzenie pohľadávky v časti úveru, nebolo dôvodné vysloviť neplatnosť celej Dohody o
zrážkach zo mzdy. Za nezákonný považuje záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k ustanoveniu
umožňujúcemu zvýšenie zrážky nad dohodnutú sumu. Súd sa vôbec nezaoberal obsahom daného
ustanovenia príslušnej právnej normy, ktorá predstavuje objektívnu hranicu pre výšku zrážky zo mzdy

- § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážka zo mzdy nemôže byť nikdy vyššia ako určuje zákon. Pokiaľ
obsah právneho úkonu odkazuje na zákonnú úpravu a na jej základe je vždy určiteľná maximálna
výška zrážky zo mzdy, potom právny úkon nie je určitý a ani nezrozumiteľný. Ustanovenie Dohody
o zrážkach zo mzdy len určuje - pre špecifický prípad, ktorý je tam vymedzený - že zrážka zo mzdy
môže byť vyššia ako je v dohodnutej výške; súčasne ale nebude vyššia ako to pripúšťa zákon, lebo

stále platí obmedzenie podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je
stále zabezpečovacím prostriedkom, ktorý nielenže nie je vylúčený z oblasti spotrebiteľských úverov, ale
súčasne je s účinnosťou od 01.05.2014 aj osobitne regulovaný. Tvrdenie žalobcu o tom, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy má byť neprijateľnou podmienkou, je v rozpore s právnou úpravou. Ak právna úprava
upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku.

4) Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý

rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ namietal, že na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nebol naliehavý
právny záujem, s týmto názorom nebolo možné v danom prípade súhlasiť. Za určovaciu žalobu

považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov
ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je
potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. V danom
prípade zhodne s názorom založenom na judikatúre NS SR (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014) mal odvolací súd za to, že naliehavý
právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom
sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže
následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho
mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto

dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujem priamo zo zákona. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8) Zhodne s názorom súdu prvej inštancie nepovažoval ani odvolací súd predmetnú dohodu o zrážkach

zo mzdy za individuálne dohodnutú. Ako vyplynulo z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie
žalobca musel predmetnú dohodu podpísať, inak by nebol dostal úver. Skutočnosť, že žalovaný
požadoval zabezpečenie úveru prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, nespôsobuje samo o sebe
neplatnosťtakéhotoúkonu.Žalobca,akospotrebiteľ,boldonútenýuzatvoriťpredmetnúdohodu,akchceldostať pôžičku, pričom z obsahu predmetnej dohody je zrejmé, že išlo o vopred dodávateľom pripravený
formulár, do ktorého sa vpisovali konkretizované údaje o dlžníkovi v nadväznosti na poskytnutý
revolvingový úver, pričom z obsahu tejto dohody nevyplýva osobitná možnosť dlžníka ako spotrebiteľa

vylúčiť uzatvorenie takejto dohody, prípadne možnosť poskytnutá v dodatočnej lehote vylúčiť právne
účinky takéhoto dojednania napríklad jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou
upravené možnosti spotrebiteľa prijať či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody.
Žalovaný ako dodávateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, neprodukoval v konaní žiadne
dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia o individuálnom dojednaní tejto dohody (v zmysle ust. § 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka), a preto súd prvej inštancie správne považoval dojednanie dohody o zrážke
zo mzdy za neplatné, nakoľko nebolo so spotrebiteľom individuálne dojednané.

9) Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie uvedeného v bode 20. rozsudku o
posúdení neplatnosti predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, z hľadiska posúdenia jej obsahových
náležitostí, a to z hľadiska vymedzenia spôsobu zrážok zo mzdy, ktorým by bolo nespochybniteľné, v

akomrozsahuzrážkyzomzdysabudúvbudúcnostizomzdyžalobkynevykonávať.„Dohodu“účastníkov
zmluvného vzťahu o tom, že v prípade, ak sa v určité časové obdobie nevykonávali zrážky zo mzdy, tieto
môžu byť v následných zrážkach navýšené, odvolací súd považuje za obchádzanie zákona v zmysle §
39 v spojení s § 551 Občianskeho zákonníka. Táto skutočnosť by sama o sebe nespôsobila neplatnosť
celej dohody o zrážkach zo mzdy (v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo

dňa 1.4.2015), no vzhľadom na charakter predmetnej dohody ako neprijateľnej podmienky to na závere
súdu prvej inštancie nič nemení.
10) Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie dôsledne posúdil všetky okolnosti
prejednávanej veci vo vzťahu k posúdeniu podmienok neplatnosti uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy
zo dňa 20. 05. 2015 a pokiaľ dospel k záveru, že táto je neplatným právnym úkonom, odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

11) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech, mal by nárok na náhradu trov odvolacieho konania, no keďže
ostal v odvolacom konaní nečinný, žiadne trovy mu nevznikli, nepriznal mu odvolací súd nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

12) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).