Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/324/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314220109
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314220109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., IČO: 31
335 004, so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 30, proti žalovaným: 1/Y. J., nar. XX.X.XXXX, 2/R. J., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom W. č. XXX, o zaplatenie 19.002,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 9. februára 2016, č.k. 15C/185/2015-58, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výšky mesačných splátok m
e n í tak, že priznanú istinu, úrok z omeškania a náhradu trov konania sú žalovaní povinní zaplatiť v
pravidelných mesačných splátkach vo výške 350 eur splatných vždy do posledného dňa toho ktorého

mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 17.908,60 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania tak, že
plnením jedného z nich zaniká povinnosť druhému v rozsahu tohto plnenia (výrok prvý), vo zvyšnej
časti súd konanie zastavil (výrok druhý), žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

žalobcovi trovy konania vo výške 1.087,40 eur (výrok tretí) a priznanú istinu, úrok z omeškania a
náhradu trov konania uložil žalovaným zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 252,61 eur
splatných vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca počínajúc mesiacom február 2016 a to až do
úplného zaplatenia priznanej istiny, úroku z omeškania a náhrady trov konania s tým, že nezaplatením
čo len jednej splátky sa stáva splatnou celá nezaplatená časť priznanej istiny, úroku z omeškania a
náhrady trov konania ( výrok štvrtý).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 4 písm. a), § 7 ods. 1, § 8 ods.
1 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ust. § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ust. § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ust. § 96 ods. 1 až 3 a § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
medzi žalobcom a žalovanými 1/, 2/ vznikol záväzkový vzťah uzavretím platnej zmluvy o stavebnom
sporení, na základe ktorej bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý mimoriadny medziúver, ktoré peňažné
prostriedky sa žalovaní zaviazali vrátiť formou pravidelných mesačných splátok. Nakoľko žalovaní si

svoju povinnosť riadne a včas neplnili, čím porušili svoje zákonné a aj zmluvné povinnosti, žalobca
od uzatvorenej zmluvy odstúpil a žalovaného v 1. a 2. rade vyzval na okamžité vrátenie poskytnutých
úverových prostriedkov pred dohodnutou dobou splatnosti, avšak bezvýsledne. Z uvedených dôvodov
súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k zaplateniu dlžnej istinys príslušenstvom, t.j. dojednaných zmluvných úrokov a vzhľadom k omeškaniu dlžníkov aj úrokov z
omeškania v zákonnej výške. Napokon priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi právo na náhradu
trov konania vo výške 1.087,40 eur a to podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaným súd umožnil uhradiť celý

dlh vrátane trov konania v splátkach, pretože o to požiadali, pričom ich žiadosť mal súd za dôvodnú, a
to vzhľadom na ich výdavky a finančnú situáciu.
3. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti výroku o výške povolených splátok podal včas odvolanie
žalobca, ktoré odôvodnil tým, že toto rozhodnutie považuje za odporujúce princípom spravodlivého
procesu, pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti náležite neodôvodnil, keď svoje

rozhodnutie založil iba na tvrdení, že považuje žiadosť žalobcov za dôvodnú, pričom z odôvodnenia
nevyplýva, že by sa bol zaoberal dokazovaním ohľadom príjmov žalovaných. Súd pritom bol povinný túto
časť výroku podložiť zisteniami a prihliadnuť na všetky potrebné skutočnosti, a síce okrem majetkových
pomerov žalovaných zohľadniť aj celkový priznaný nárok s príslušenstvom a právo žalobcu na vrátenie
zostatku dlhu v primeranej dobe. V zmysle napádaného rozsudku tak budú žalovaní len priznanú istinu
a trovy konania splácať v mesačných splátkach takmer 6 a pol roka. Počas celej tejto doby im bude

narastať dlh na priznaných úrokoch a úrokoch z omeškania, pričom povinnosť zaplatiť príslušenstvo
predĺži celkovú dobu splatenia dlhu na viac než 10 rokov, čím je podľa názoru žalobcu zásadne
zasiahnuté v neprospech žalobcu do jeho práva na zaplatenie dlhu od žalovaných. Navrhol preto, aby
odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že žalovaným umožní splniť priznanú istinu, úroky,
úroky z omeškania a náhradu trov konania mesačnými splátkami vo výške 350 eur s tým, že omeškaním

s plnením ktorejkoľvek zo splátok sa stáva splatným celý dlh. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí považovali rozhodnutie za spravodlivé a
dostatočne odôvodnené, vydané v súlade so zákonom a preto navrhli odvolaciemu súdu aby napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359
a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods.

1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti potrebné zmeniť.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 15C/185/2015 bolo zaplatenie sumy
19.002,73 eur s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov zo zmluvy o úvere, predmetom
odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu, v časti, v ktorej súd priznanú
sumu istiny, príslušenstva a trov konania povolil žalovaným splácať v mesačných splátkach vo výške
252,61 eur. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaní v konaní požiadali o poskytnutie splátok na splatenie

dlhu a to z dôvodu, že majú aj iné záväzky, pričom navrhli splátky vo výške 252,61 eur. Žalobca v
zásade nebol proti povoleniu splátok, avšak so sumou navrhnutou žalovanými nesúhlasil a za adekvátnu
považoval splátku 350,- eur. Súd prvej inštancie vychádzal z finančnej situácie žalovaných ( ktorí na
pojednávaní predložili výplatné pásky obsahujúce údaje o výške ich príjmov a zrážok v spol. Študentský
servis spol. s.r.o.) a zo zistení, že vo výške 252,61 eur začali dlh splácať už počas súdneho konania a

vychádzajúc z uvedeného považoval za dôvodné určenie splátok v tejto výške.

7. Odvolateľ dôvodil, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, výsledkom čoho je nesprávne
rozhodnutie o výške splátok, ktoré nerešpektuje právo žalobcu na vrátenie dlhu v primeranej lehote.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu bol toho názoru, že súd prvej inštancie síce vykonal

dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaných dôkazov však dospel k nie celkom správnym
záverom o primeranosti povolených splátok.

8. Lehoty na plnenie súdom uloženej povinnosti upravoval v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
Občiansky súdny poriadok v § 160 ods. 1, podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné

ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.9. Uloženie povinnosti na plnenie v trojdňovej lehote ( od 01.07.2016 upravené aj v novom civilnom
procesnom kódexe, a to v § 232 ods. 3 CSP) je pravidlom, pričom na každú výnimku z neho musia
existovať dôvody, ktoré je potrebné odôvodniť. Pri určovaní dlhšej než trojdňovej lehoty plnenia a pri

povoľovaní splátok pritom treba zvažovať okolnosti existujúce na jednej aj druhej strane sporu, aby tak
prípadný odklad splnenia povinnosti či jej možné rozloženie na dlhšie časové obdobie neboli zároveň
niečím, čo by už mohlo byť považované buď za ďalšie neúmerné odkladanie splnenia povinnosti, alebo
dokonca i za faktické popretie práva na súdnu ochranu úspešnej strany sporu. Povolenie splátok je totiž
výhodou pre toho, kto má podľa rozhodnutia plniť, ale zároveň nevýhodou pre toho, komu má byť plnené.

10. Vo vzťahu k tomuto aspektu problému nemožno prehliadnuť, že poskytnutie žalovaným výhody
splátok v nimi požadovanej výške 252, 61 eur by celkový čas splnenia všetkých napádaným
rozsudkom prisudzovaných súm oddialilo na dobu presahujúcu viac než 6 rokov od vydania rozhodnutia
poskytujúceho takúto výhodu, pričom táto suma vzhľadom k priznanému príslušenstvu pohľadávky
sústavne rastie a doba úplného splnenia sa tak významným spôsobom predlžuje o ďalšie roky. Treba

potom súhlasiť s odvolateľom, že takéto rozhodnutie súdu poskytuje žalovaným neprimeranú výhodu
oproti žalobcovi, ktorý už výhodu odkladu splnenia povinnosti žalovaným poskytol tým, že už od vzniku
omeškania žalovaných do začatia konania uplynula nie až tak zanedbateľná časť obdobia, v ktorom aj v
splátkach vo výške 252,61 eur bolo možné značnú časť dlhu vyrovnať, žalovaní však začali dlh splácať
až v júli 2015.

11. Vedený týmito úvahami preto odvolací súd musel dať za pravdu odvolateľovi, že poskytnutím
žalovanými požadovanej výhody splátok v sume 252,61 eur by bol žalobca neprimerane znevýhodnený,
pretoženavráteniedlhubymuselčakaťďalšíchbezmála10rokov.Súčasnevkonanínebolapreukázaná
ani prípadná platobná neschopnosť žalovaných, ktorí obaja majú riadny príjem a pokiaľ títo napriek

vedomosti o existencii nesplateného dlhu voči žalobcovi prevzali na seba aj ďalšie záväzky, nemožno
dôsledky tohto ich konania prenášať na žalobcu.

12.Pretoodvolacísúdpodľa§388CSPuznesenievnapadnutejčastizmenilavýškusplátokurčilvsume
350,- eur, ktorú sumu posúdil ako primeranú sociálnej a finančnej situácii žalovaných a súčasne ako

akceptovateľnú zo strany žalobcu. Výrok o trovách prvoinštančného konania odvolaním nebol dotknutý,
preto odvolací súd rozhodol iba o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, a to v súlade s § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

13. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).