Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/121/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218965
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814218965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.

Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom
v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej S. Z., bytom L. č. XXX, o
zaplatenie sumy 5.700,80 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 04. októbra 2016, č.k. 10C/66/2016-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 5.780,- eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 39, § 524 ods. 1, 2, § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zák.č.
483/2001 Z.z. o bankách. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 28.09.2006 Slovenská
sporiteľňa a Viktor Krpelan s Gabrielou Krpelanovou uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 237.000,- Sk. Dlžníci sa zaviazali poskytnuté
peňažné prostriedky splácať v splátkach po 3.308,- Sk od 20.10.2006 po dobu 120 mesiacov, vždy do

20.dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 20.09.2016 a zmluvný úrok predstavoval
10,8% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 11,99%. V dôsledku nesplácania úveru
dlžníkmi dňa 20.05.2013 Slovenská sporiteľňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.05.2013
a vyzvala žalovanú na zaplatenie zostatku úveru 5.869,29 eur do 10 dní od doručenia výzvy. Oznámenie
o vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanej doručené dňa 28.05.2013. Na základe výzvy
súdu zo dňa 14.09.2016 žalobca nepredložil výzvu Slovenskej sporiteľni adresovanú žalovanej podľa
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách a nepreukázal jej doručenie žalovanej. Dňa 27.06.2013 Slovenská

sporiteľňapohľadávkupostúpilazmluvouopostúpenížalobcovi,pričomtotopostúpeniebankažalovanej
oznámila dňa 09.07.2013.

2. Hoci žalobca preukázal, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa pred uzavretím zmluvy
o postúpení pohľadávok so žalobcom oznámením zo dňa 20.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru ku dňu 17.05.2013 a žalovanú vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru do 10 dní od doručenia
výzvy, nepreukázal zároveň vyhovenie výzvy podľa § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách a jej

doručenie žalovanej. Slovenská sporiteľňa ako banka, ak pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na
inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené
podmienky pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak banka napriek tomu urobí,takéto postúpenie svojim obsahom a účelom je v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 OZ.
Aktívnou legitimáciou v súdnom konaní sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého
mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok mu uplatňovať. Súd je povinný preskúmavať vecnú

legitimáciu strany sporu, či už aktívnu alebo pasívnu. Žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od
banky a bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, čo je
predpokladom pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie. Keďže žalobca nepreukázal existenciu výzvy
adresovanej žalovanej podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorá predpokladá, že výzva je písomná
a veriteľ sa musí aspoň pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi na jeho poslednú známu adresu. Preto bol súd

toho názoru, že právny predchodca nedodržal postup vyplývajúci z § 92 ods. 8 Zákona o bankách a
potom je zmluva o postúpení pohľadávok podľa § 39 OZ neplatná pre rozpor so zákonom. Preto súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. Pokiaľ žalobca citoval názor Krajského súdu v Prešovej vo veci vedenej pod sp.zn. 12Co/233/2015,
tento názor je ojedinelý a súd riadiaci v danej veci ustanovením čl. 2 ods. 2 CSP svoj právny názor

vyslovil v súlade s ustálenou súdnou praxou, napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 5Co/460/2015,
Krajského súdu v Prešove 4Co/145/2014, 19Co/177/2014, 6Co/119/2013.

4. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania, pretože v

konaní nemal úspech a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k ust. § 92 ods. 8 Zákona

o bankách uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo i len
časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a bolo preukázané, že
žalovanýbolvyzvanýnaúhraduomeškanýchsplátokatovýzvouoznačenouakooznámenieovyhlásení
mimoriadnej splatnosti. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením
v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní. Preto považuje za žalobca za nesporné, že bolo preukázané, že žalovaný bol
v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splatením svojej časti
svojho peňažného dlhu voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní a teda bolo preukázané, že nedošlo
k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a porušeniu bankového tajomstva. Upriamil pozornosť
súdu na skutočnosť, že keďže žalovaný bol omeškaní po dobu 583 dní, teda súčet všetkých omeškaných

čo i len časti z toho peňažného záväzku presiahol jeden rok a preto postúpením nedošlo k porušeniu
bankového tajomstva. Výnimka je v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách za predpokladu, že súčet
všetkých omeškaní klienta čo i len časti istého peňažného záväzku voči banke presiahne jeden rok.
Žalobca predložil oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim
odoslanie písomnosti, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka a súd má povinnosť

z tohto oznámenia vychádzať. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.4Obo/210/2001, uznesením
Krajského súdu v Žiline 5Co/248/2016, 5Co/228/2016, Krajského súdu v Košiciach 1Co/387/2015,
Krajského súdu v Žiline 8Co/564/2015, Krajského súdu v Nitre 9Co/133/2013. Žalobca tiež poukázal
na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého klient výslovne súhlasí s tým, že
banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek pohľadávky. Námietka pri postúpení pohľadávky,

námietka neplatnosti zmluvy je nedôvodná, nakoľko vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
boli súčasťou zmluvy o úvere, žalovaný výslovne s týmto súhlasil, že banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpení
pohľadávky napriek písomnej výzve v omeškaní a preto súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Preto považuje žalobca záver súdu o nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie za nesprávny. Žiadal preto, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté
rozhodnutiesúduprvejinštanciezmenil,žalobevyhovel,prípadnezrušilavecvrátilnanovérozhodnutie.
Uplatnil si zároveň náhradu trov konania.

6. Žalovaná podala k odvolaniu písomné vyjadrenie, v rámci ktorého uviedla, že s odvolaním nesúhlasí,

naďalej tvrdí, že zo strany Slovenskej sporiteľni nebol dodržaný postup pri postupovaní pohľadávok s
tým, že v období, keď sa dostali do omeškania sa už v obci Temeš nezdržiavala a neboli jej doručené
žiadne výzvy sporiteľne v súvislosti s omeškaním nejakých splátok. Zosplatnenie zo strany sporiteľne
nebolo vykonané zákonným spôsobom, pretože pre účely zosplatnenia mala byť výzva na zaplatenieomeškaných splátok s poučením možnosti zosplatnenia. Uvedené nebolo dodržané a až následne mala
byť výzva a upozornenie na možnosť postúpenia pohľadávky. Žiadala, aby bol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdený.

7. Žalobca sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadril.

8. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387
ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa
stotožňuje. Právne posúdenie ako aj postup súdu prvej inštancie po preskúmaní odvolací súd považoval
za správny. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobu proti žalovanej zamietol.

9. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú

žalovaná uzatvorila so Slovensko sporiteľňou, ktorá je bankou v zmysle § 2 ods. 1 zák.č. 483/2001
Z.z. o bankách. Túto pohľadávku mal voči žalovanej získať žalobca na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok.

10. Postúpenie pohľadávky je upravené v ust. § 524 a nasl. OZ. Postúpením pohľadávky treba rozumieť

zmenu subjektu záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi
pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase
postúpenia voči dlžníkovi novému veriteľovi a to aj bez súhlasu dlžníka.

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako

banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky žalovanej na inú osobu sa musí riadiť okrem
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 7 (v súčasnosti ust. § 92 ods. 8
zák.č. 483/2001 Z.z.), ktorý umožňuje bankám postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke, avšak po
splnení určitých podmienok. Jedná sa o prípad prelomenia bankového tajomstva, ktoré je klientovi banky
garantované § 91 spomínaného zák.č. 483/2001 Z.z.. Preto aj podľa odvolacieho súdu je pre platnosť

postúpenia pohľadávky banky potrebné splniť prísnejšie kritéria, keďže k postúpeniu pohľadávky ako
takému môže dôjsť aj bez súhlasu dlžníka. V zmysle cit. ustanovenia zákona, tak predpokladom
postúpenia pohľadávky banky je, aby bol klient s plnením takejto pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a
zároveň,abyhobankanajejsplneniepísomnevyzvala.Aktietopredpokladyniesúsplnené,pohľadávku
banka nemôže postúpiť a ak napriek tomu urobí tak, potom takéto postúpenie svojim obsahom a účelom

je v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ.

12. V tomto prípade žalobca v spore pred súdom prvej inštancie nepreukázal splnenie podmienok k § 92
ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky a preto možno súhlasiť so záverom súdu
prvej inštancie, že zmluva o postúpení pohľadávky je pre rozpor so zákonom neplatná a žalovaný tak

nemá vecnú aktívnu legitimáciu na vymáhanie žalovanej pohľadávky.

13. Preto krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov konania voči žalobcovi,
ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).