Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/427/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206056
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816206056.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa
a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Hornonitrianske
bane Prievidza, a.s., so sídlom v Prievidzi, Matice slovenskej 10, IČO: 36 005 622, o zaplatenie 5.960,56
eur s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2016, č.k.
5C/91/2016-28, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal zaplateniasumy5.960,56eurspolus5,05%-tnýmročnýmúrokomzomeškaniaod14.10.2014
zo zaplatenie titulom nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 4
písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na výsledky vykonaného dokazovania, keď mal preukázané,

že žaloba nie je dôvodná. Súd konštatoval, že žalobca je zdravotnou poisťovňou, ktorá v zmysle § 8
ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach uhrádza poskytnutú zdravotnú starostlivosť
svojim poistencom na základe verejného zdravotného poistenia v rozsahu ustanovenom zákonom č.
577/2004 Z.z.. Na základe toho žalobca uhradil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jeho
poistencovi T.. B. A. v súvislosti s poškodením zdravia - infarktom myokardu dňa 25.04.2014 v celkovej
výške 5.960,56 eur. Žalovaný v rámci svojej objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu uznal
toto poškodenie zdravia za pracovný úraz, pričom tieto skutočnosti v konaní neboli medzi účastníkmi

ani sporné. Ďalej súd uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ktorý nárok upravuje § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z.. Uvedené
ustanovenie takýto nárok žalobcovi voči tretej osobe priznáva len v prípade, že k úrazu alebo inému
poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. V konaní žalovaný popieral,
že by z jeho strany došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu voči T.. A. v súvislosti s utrpeným
pracovným úrazom. Zo strany žalobcu v konaní nebolo zavinené protiprávne konanie žalovaným ničím
preukázané. Žalovaný síce zodpovedá za utrpený pracovný úraz svojho zamestnanca z titulu svojej

objektívnej zodpovednosti podľa Zákonníka práce, teda bez ohľadu na zavinenie. Z predložených
listinných dokladov však v tejto súvislosti nevyplynulo jeho zavinenie. Zo záznamu o registrovanom
pracovnom úraze vyplýva, že príčinou úrazu bola osobná indispozícia poškodeného zamestnanca. Z
vyjadrenia samotného poškodeného v dotazníku žalobcu vyplýva, že jeho úraz nezavinila iná osoba, napracovisku v čase úrazu žiadne závažné nedostatky neboli zistené, žalovaný ako zamestnávateľ trval
na dodržiavaní bezpečnostných predpisov, vykonával pravidelné kontroly, školenia, dychové skúšky,
poskytol všetky požadované osobné ochranné pracovné pomôcky pre výkon činnosti a pravidelne

kontroloval ich používanie, kontroloval dodržiavanie bezpečnostných predpisov pravidelnými kontrolami
všetkých pracovísk a previerkami BOZP. Pokiaľ teda v konaní žalobca poukazoval na povinnosti
žalovaného vyplývajúce z ust. § 6 ods. 2 písm. c) a § 9 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, porušovanie týchto povinností zo strany žalovaného v konaní
nebolo preukázané. Výkon týchto povinností zabezpečoval práve poškodený zamestnanec T.. A., keď

vykonával kontrolu používania osobných ochranných pracovných pomôcok. To, že pri tejto kontrole
bol zistený nedostatok u iného zamestnanca, v súvislosti s čím sa poškodený rozčúlil a prišlo mu
nevoľno, nemožno považovať za zavinené protiprávne konanie žalovaného voči poškodenému T.. A..
Ďalej súd uviedol, že pokiaľ žalobca svoj nárok voči žalovanému odvodzoval od nároku na náhradu
škody podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že žalovaný zodpovedá za škodu,
ktorúsvojimprotiprávnymkonanímspôsobiljehozamestnanec,nakoľkokpracovnémuúrazuT..A.došlo

v súvislosti s tým, že iný zamestnanec žalovaného porušil predpisy ochrany zdravia pri práci a T.. A.
sa po zistení tejto skutočnosti rozčúlil a prišlo mu nevoľno, súd uviedol, že v danom prípade nemožno
na nárok žalobcu aplikovať ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže ide o regresný nárok,
ktorý je upravený osobitným zákonom. Týmto zákonom je zákon č. 577/2004 Z.z., ktorý upravuje rozsah
uhrádzaniazdravotnejstarostlivostinazákladeverejnéhozdravotnéhopoistenia,akoajnárokzdravotnej

poisťovne domáhať sa úhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ
si žalobca uplatnil nárok na náhradu za vynaložené prostriedky v súvislosti s poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou, je potrebné tento nárok posudzovať podľa § 42 ods. 4 písm. a) citovaného zákona a
nie podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody. Súd teda uplatnený nárok žalobcu posudzoval
podľa uvedeného ustanovenia zákona č. 577/2004 Z.z., pričom z vykonaného dokazovania nevyplynuli

skutočnosti preukazujúce zavinené protiprávne konanie žalovaného v súvislosti so vznikom poškodenia
zdravia Ing. Stankoviča, čo je predpokladom vzniku nároku na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej
starostlivosti. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, keďže neboli splnené predpoklady pre vznik nároku,
ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil, súd žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade
trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov

konania nepriznal, keďže si v konaní žiadnu náhradu trov neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a
vyhovenia žalobe v plnom rozsahu. Ako odvolací dôvod uplatnil ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to,

že súd v konaní uplatnený nárok posudzoval podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z., v
zmysle ktorého má zdravotná poisťovňa právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným
protiprávnym konaním. On však svoj nárok voči žalovanému odvodzuje od nároku na náhradu škody
podľa ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Prievidza

sp.zn. 12C/81/2014 vyplýva, že regresný nárok poisťovne podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004
Z.z. síce predstavuje osobitný nárok voči tretím osobám na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, tento nárok je však odvodený od nároku na náhradu škody. Vzťah zákona č. 577/2004
Z.z. a Občianskeho zákonníka je vzťahom všeobecného a špeciálneho predpisu. Pomer špeciality
tohto ustanovenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku znamená, že právny vzťah, ktorého sa uvedené

ustanovenie týka sa v otázkach, ktoré nie sú nim upravené, riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka
onáhradeškody.Pretosionuplatňujevočižalovanémunároknanáhraduškodu,ktorámuvzniklaztitulu
vynaložených liečivých nákladov na liečbu jeho poistenca T.. B. A., pričom k poškodeniu zdravia došlo v
dôsledku pracovného úrazu. Žalovaný ako zamestnávateľ je zodpovedný za škodu, ktorá mu vznikla a z
toho titulu je povinný podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. uhradiť navrhovateľovi úhradu

za takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že má za to, že nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej
starostlivostiupravuje§42ods.4písm.a)zákonač.577/2004Z.z. orozsahuzdravotnejstarostlivosti

uhrádzanej na základe verejného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a žalobca si tento nárok môže úspešne uplatniť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému
poškodeniu zdravia u jej poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. V odôvodnení
rozsudku súd uvádza, že zavinené protiprávne konanie žalovaného ako tretej osoby nebolo zo stranyžalobcu ničím preukázané. Zdôraznil, že on z titulu svojej objektívnej zodpovednosti podľa § 195
Zákonníka práce zodpovedá za pracovný úraz T.. B. A., pričom vyžaduje dodržiavanie predpisov na
zaistenie bezpečnosti práce svojimi zamestnancami, pravidelne ich dodržiavanie kontroluje, prideľuje

predpísané ochranné pracovné pomôcky pre výkon pracovných činností a kontroluje priebežne všetky
pracoviská. K pracovnému úrazu poistenca došlo práve pri takejto kontrolnej činnosti. V danom prípade
súd správne uviedol, že ak pri tejto kontrolnej činnosti došlo k zisteniu nedostatku iného zamestnanca,
v dôsledku čoho sa poškodený rozčúlil a prišlo mu nevoľno, nemožno túto skutočnosť považovať za
zavinené protiprávne konanie žalovaného voči poistencovi T.. A.. Dodal, že v takom prípade nemožno na

nárok žalobcu aplikovať ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže ide o regresný nárok upravený
osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z.z..

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, pričom odvolanie voči rozsudku bolo žalobcom podané už za účinnosti
Civilnéhosporovéhoporiadku(CSP),tedazákonač.160/2015Z.z.,ktorýmbolzrušenýObčianskysúdny
poriadok. V danej veci preto odvolací súd posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa

Civilného sporového poriadku.

6. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci,
ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred

súdom prvej inštancie a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu už vyporiadal súd prvej inštancie. Súd prvej
inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj vecne správne rozhodol.
Odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu
poukazuje v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie dodáva nasledovné:

7. V danej veci žalobca uplatnil ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p, teda v čase podania
odvolania účinného ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

8. Podstatou žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť uplatneného dôvodu na odvolanie. V danej
veci súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov predložených v spise a preskúmaním veci odvolací súd
nezistil, že by bral v úvahu skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli alebo
nevyšli v konaní najavo, a že by tak dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

10. Podľa § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanéej
na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti, účinného do 31.12.2016, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči
poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne

v dôsledku porušenie liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky,
alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným
protiprávnym konaním.

11. Regresný nárok poisťovne podľa citovaného ustanovenia predstavuje osobitý nárok voči tretím

osobám na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania. Predpokladom uplatnenia tohto nároku je oprávnenosť výplaty nákladov, ktoré
poisťovňa uplatňuje.12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce
sa namietaných skutočností žalobcom v odvolaní je vyčerpávajúco, správne skutkovo aj právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté
právne závery aj primerane vysvetlil. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich

účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť
rozhodnutia kladie Civilný sporový poriadok (predtým Občiansky súdny poriadok).

13. Ako správne v danej veci konštatoval súd prvej inštancie, v konaní nebolo preukázané zavinené
protiprávne konanie žalovaného, teda že by z jeho strany došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu

voči T.. A. v súvislosti s utrpeným pracovným úrazom. V konaní bolo nepochybne preukázané,
že príčinou úrazu bola osobná indispozícia poškodeného zamestnanca. Uvedená skutočnosť je
zrejmá aj zo samotného vyjadrenia poškodeného (T.. A.) v dotazníku žalobcu, a to, že jeho úraz
nezavinila iná osoba, na pracovisku v čase úrazu žiadne závažné nedostatky zistené neboli, žalovaný
ako zamestnávateľ trvá na dodržiavaní bezpečnostných predpisov, vykonával pravidelné kontroly,

školenia, dychové skúšky, poskytol všetky požadované osobné ochranné pomôcky pre výkon činnosti
a kontroloval ich používanie, kontroloval dodržiavanie bezpečnostných predpisov a podobne. Súd prvej
inštancie taktiež správne konštatoval, že skutočnosť, že pri kontrole, ktorú vykonával T.. A. bol zistený
nedostatok u iného zamestnanca, v súvislosti s čím sa rozčúlil a prišlo mu nevoľno, nemožno považovať
za zavinené protiprávne konanie žalovaného voči poškodenému T.. A.. Súd prvej inštancie taktiež

správne uzavrel, že na daný nárok nemožno aplikovať ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže
ako už bolo uvedené, ide o regresný nárok, ktorý je upravený osobitným zákonom, a to zákonom
č. 577/2004 Z.z., ktorý upravuje rozsah uhrádzania zdravotnej starostlivosti na základe verejného
zdravotného poistenia, ako aj nárok zdravotnej poisťovne domáhať sa úhrady vynaložených nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.06.2011, sp.zn. 2Cdo

343/2009).

14. Vpodrobnostiachodvolacísúdpoukazujenavecnesprávneavyčerpávajúceodôvodnenierozsudku
súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu

100 %, pričom o ich výške rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až
§ 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.