Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010917
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114010917.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2017 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného doc. J.. T. V. W.. proti rozsudku
Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/86/2014 zo dňa 02.05.2016.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/86/2014 zo dňa 02.05.2016 bol obžalovaný doc. J..
T. V. W.. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

dňa 7.5.2013 v čase o 19.15 hod. v Prešove viedol v pravom jazdnom pruhu cestičky pre cyklistov na
ulici Matice slovenskej v smere na ulicu Vlada Clementisa bicykel značky Olpran, pred prejazdom cez

cestu - ulicu Matice slovenskej, ktorá križovala cestičku pre cyklistov sa v rozpore s ustanovením § 14
ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a s § 55 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke začal vyhýbať chodcom stojacim v jeho jazdnom pruhu, pričom prešiel do protismeru a na
priechode pre cyklistov narazil do protiidúcej cyklistky A. W., nar. X.XX.XXXX, ktorá následne dopadla
na zem, pričom utrpela zranenia, na následky ktorých dňa 15.5.2013 zomrela,

a bol mu za to podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona,
pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti žiadnej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého mu
bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákona mu bola stanovená skúšobná doba v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému

V. W., nar. X.XX.XXXX v W., trvale bytom Y. XX, W.kodu v sume 2 724,- Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodený V. W., nar. X.XX.XXXX v W., trvale bytom Y. XX, W.,
bol so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal
obžalovaný odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku, ktoré následne aj prostredníctvom obhajcu

písomne odôvodnil. V dôvodoch uvádza, že sa so závermi konajúceho súdu prezentovanými v
odôvodnení rozsudku nestotožnil. Podľa súdu prvého stupňa podstatným bolo ustáliť miesto zrážky
cyklistov, no pri ohliadke priestoru, v ktorom malo dôjsť k zrážke cyklistov znalec sám nestanovil miesto
zrážky,potvrdil,žemiestozrážkymubolourčenévyšetrovateľom,pričomznalecpripustil,ževyšetrovateľ
pri určení miesta zrážky zrejme vychádzal z krvnej stopy, ktorá sa na vozovke nachádzala, pričom
malo ísť o krv, ktorá tam mala zostať po zrážke oboch cyklistov. Súd ako aj znalec sa nevysporiadali

so skutočnosťou, že so zranenou cyklistkou bezprostredne po zrážke manipulovali chodci, ktorí sa
tam v bezprostrednej blízkosti nachádzali. Nikto neustálil, na akom mieste mala krvavá stopa vzniknúťnásledkom poranenia poškodenej - teraz už nebohej cyklistky, nikto doposiaľ nestotožnil, či krvavá
vzorka pochádza od zranenej cyklistky, žiadny z bezprostredných svedkov, ktorí zranenej cyklistke
pomáhali, vypočutí neboli a k miestu zrážky sa nevedel vyjadriť obžalovaný, ba ani vypočutí svedkovia

W. Q. a V. X.. Zo znaleckého posudku J.. M. ani z kontrolného znaleckého posudku Žilinskej univerzity
nie je možné zistiť, ako dospeli k záverom týkajúcich sa vyhodnotenia spôsobu jazdy obžalovaného a
poškodenej, pričom v oboch prípadoch vytýkajú obžalovanému, že neprispôsobil daným podmienkam
svoju rýchlosť, jazdil bezohľadne, dokonca podľa názoru súdu precenil svoje schopnosti pri vedení
bicykla. Obžalovaný má zato, že okresný súd sa nevysporiadal s jeho výhradami, ktoré plynú z obsahu

odborného vyjadrenia J.. B. Y., nechal bez povšimnutia návrhy obhajoby na zistenie zdravotného stavu
poškodenej cyklistky s ohľadom na jej schopnosť zodpovedne riadiť bicykel a nevysporiadal sa tiež
s otázkou vyznačenia cyklistického chodníka, ktorý viedol krížom cez cestnú komunikáciu, pričom
všetci zúčastnení zhodne konštatovali, že cyklistický chodník nebol riadne označený pokiaľ ide o jeho
šírku, a tak robiť záver o tom, ktorý z cyklistov sa venoval riadne a zodpovedne vedeniu bicykla,
resp. ktorý z nich prešiel do protismeru, ak jednotlivé pruhy cyklistického chodníka neboli dostatočne

označené,jepredčasné.Vzhľadomnavyššieuvedenépovažujerozsudokokresnéhosúduminimálneza
predčasný. Doteraz vykonaným dokazovaním predsa nebolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný
porušil nejakú povinnosť pri vedení svojho bicykla, taktiež nebolo ani len zisťované, či poškodená
cyklistka porušila svoje povinnosti pri vedení bicykla. Obžalovaný preto navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a obžalovaného oslobodil spod obžaloby, prípadne zrušil

napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd,nezistiacdôvodynazrušenienapadnutéhorozsudkupodľa§316ods.3Tr.poriadku,vzmysle§317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzali výrokom napadnutého
rozsudku,prihliadajúcpritominachybyodvolanímnevytýkané,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolania
podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval, či procesný postup konajúceho súdu netrpí takými podstatnými

chybami, pre ktoré by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Pokiaľ ide o právo na obhajobu, ktoré
je základným právom obžalovaného pre plné uplatnenie procesných práv v rámci vedeného trestného
stíhania, k tomu je potrebné uviesť, že skutočnosti plynúce z obsahu predloženého spisu jeho porušenie
nepreukazujú. Obžalovaný totiž bol poučený o svojich právach, mal možnosť vyjadriť sa ku skutku
kladenému mu za vinu, ako aj k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní, mal možnosť navrhovať

dôkazy a predniesť argumentáciu o svojej nevine tak v záverečnej reči, ako aj v poslednom slove, pričom
vkonaníbolzastúpenýobhajcom,vdôsledkučohomalvytvorenépodmienkypreuplatneniesvojichpráv.

Konajúci súd vykonal dôkazy podľa pravidiel stanovených procesným predpisom, preto o ich obsah
mohol opierať svoje skutkové zistenia. Na podklade nich uzavrel skutkový stav uvedený v napadnutom

rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, a keďže svoje skutkové závery konajúci súd v dostatočnom
rozsahu odôvodnil, odvolací súd nepovažuje za potrebné opätovne hodnotiť dokazovanie.

Krajský súd sa preto v ďalšom sústredil na odvolacie námietky obžalovaného, ktoré v prvom rade
smerovali voči ustálenému skutkovému stavu.

Obžalovaný predovšetkým namieta miesto zrážky, ktoré bolo ustálené na základe krvnej stopy zaistenej
na mieste nehody cyklistov.

Z vykonaného dokazovania krajský súd zistil, že nebolo preukázané, aby aj obžalovaný krvácal, po

zrážke s poškodenou. Naopak poškodená zostala po zrážke ležať na zemi, priamo na mieste, kde k
zrážke došlo. Toto zistenie plynie z výpovedí priamych svedkov W. Q. a V. X. a taktiež príslušníkov
poriadkovej polície B. W. a V. G., ktorí bezprostredne po nehode poskytli prvú pomoc poškodenej.
Svedok W. Q. potvrdil, že po páde poškodená zostala ležať, nevšimol si, aby s ňou bolo manipulované,
no hlavne svedok V. X. popísal ako bezprostredne po páde poškodená zostala ležať na zemi, pričom v

čase 30 až 50 sekúnd od pádu sa mu podarilo privolať okolo idúcu hliadku polície a až do jej príchodu
s poškodenou nikto nemanipuloval. Všetci menovaní, vrátane obžalovaného potvrdili, že poškodená
stonala a tiekla jej z hlavy krv. Tieto zistenia samozrejme nevylučujú aj tvrdenia obhajoby, že s telom
poškodenej mohlo byť manipulované, dokonca mala pomáhať aj osoba, ktorá mal byť lekárkou, nozjavne až po príchode príslušníkov polície, ktorí jej prikladali na miesto krvácania obväzy až do príchodu
rýchlej zdravotnej pomoci.

Na základe hore uvedených zistení podľa krajského súdu bolo nepochybne preukázané, že krvná stopa
bola zdokumentovaná práve na mieste, kde poškodená spadla po zrážke s obžalovaným, a súčasne
niet pochýb, že táto pochádzala od nebohej. Z pohľadu uvedeného je miesto krvnej stopy vzniknuté
po dopade poškodenej po zrážke s obžalovaným dôkazom relevantným pre znalecké dokazovanie a
zisťovanie pôvodu krvi z krvnej stopy zabezpečenej na mieste nehody je možné považovať za úkon

nadbytočný.

V odvolacích námietkach obžalovaný tiež považuje za nejasné závery súdu týkajúce sa vyhodnotenia
spôsobu jazdy obžalovaného a poškodenej tak, že neprispôsobil daným podmienkam svoju rýchlosť,
jazdil bezohľadne a precenil svoje schopnosti pri vedení bicykla.

Spôsob a technika jazdy obžalovaného a poškodenej bola vyčerpávajúcim spôsobom posúdená
znaleckým dokazovaním z odboru dopravy, predovšetkým však kontrolným znaleckým posudkom
Znaleckého ústavu v Žiline, na závery ktorého krajský súd v reakcii na odvolacie námietky obžalovaného
len v stručnosti poukazuje.

Je potrebné v prvom rade opätovne definovať pravidlá, podľa ktorých sa mal obžalovaný správať pri
prechádzaní priechodom pre cyklistov cez miestnu komunikáciu na ul. Matice Slovenskej, pri dodržaní
ktorých mohol zrážke s poškodenou predísť.

Ako správne citoval aj konajúci súd, podľa § 14 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a

o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem iného vodič, ktorý pri obchádzaní chodca vybočuje zo
smeru svojej jazdy, nesmie ohroziť ani obmedziť vodiča protiidúceho vozidla.

V nadväznosti na to hore citovaný právny predpis upravujúci pravidlá cestnej premávky obsahuje aj
osobitné ustanovenia o cyklistoch, v ktorom podľa § 55 ods. 8 tohto zákona je povinnosťou cyklistu pred

vjazdom na priechod pre cyklistov sa presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Cyklista môže
prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel
nedonúti ich vodičov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy. Na priechode pre cyklistov sa jazdí vpravo.

Pri konfrontácii ustáleného konania obžalovaného s hore citovanými pravidlami cestnej premávky je aj

podľa názoru krajského súdu nepochybne dokázané, že bezprostrednou príčinou zrážky oboch cyklistov
bola nesprávna technika jazdy obžalovaného. Obžalovaný totiž chodník pre cyklistov, ktorým prechádzal
skoro každý deň, vrátane jeho priechodu cez cestu, ako sám uviedol, dôverne poznal. Vedel teda, že
pri prejazde cez priechod bude musieť prihliadať nielen na situáciu na chodníku pred sebou, ale aj na
možné prichádzajúce motorové vozidlá z ľavej strany z hlavnej cesty ul. V. Clementisa a jednak z pravej

strany. ul. Matice slovenskej, kde súčasne ešte je postavený múr pre odpadové kontajnery, ktoré sťažujú
rozhľadové pomery na uvedenú ulicu. V danom prípade mal dokonca sťažené rozhľadové pomery pri
vjazde na priechod, lebo vo svojom jazdnom koridore mal stojacich chodcov. Naviac obžalovaný riadil
bicykel ešte aj v čase zrážky rýchlosťou cca od 15 - 20 km/h, čo v rovnakom rozsahu ustálili, obaja vo
veci konajúci znalci, včítane znaleckého ústavu.

Pokiaľ obžalovaný za tak sťaženej a nepriehľadnej situácie na priechode pre cyklistov na tento vchádzal
dokazovaním ustálenou rýchlosťou a pritom sledoval motorové vozidlo prichádzajúce z ľavej strany,
odbočujúce z hlavnej na uvedený priechod, a súčasne obchádzal stojacich chodcov v jeho koridore
jazdy, pričom prešiel do protismerného jazdného pruhu na priechode bez toho, aby sa dostatočne

presvedčil o dopravnej situácii pred ním, či môže tak urobiť bez nebezpečenstva, pri ktorom by mohol
ohroziť alebo obmedziť vodiča protiidúceho vozidla - cyklistu, resp. s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť
jazdy prichádzajúcich vozidiel, aby nedonútil ich vodičov - cyklistov k zmene smeru alebo rýchlosti jazdy,
potom obžalovaný zjavne nerešpektoval hore uvedené pravidlá cestnej premávky. Obžalovaný mal teda
pred vstupom na priechod ak nie zastaviť, tak minimálne spomaliť tak, aby sa mohol riadne presvedčiť

o situácii na priechode, aby mohol cezeň prejsť bez nebezpečenstva.

V prípade poškodenej nebol produkovaný žiadny dôkaz podporujúci úvahu obhajoby o nespôsobilosti
poškodenej v tom čase riadne riadiť bicykel. Tento záver nespochybňuje ani výpoveď svedkov V. X. a W.Q.,ktoríspôsobriadeniabicyklapoškodenoupopísali.Zadanejdôkaznejsituáciepotompodľakrajského
súdu obžalovaný svojím spôsobom jazdy vytvoril zjavne kolíznu situáciu a to tak, že poškodená podľa
záverovznaleckéhodokazovanianemalačasaanidostatočnúvzdialenosť,abysaobžalovanémumohla

včas vyhnúť, či dokonca zastaviť, ešte pred miestom zrážky, čím nenesie spolu podiel na vzniknutej
nehode.

KobhajobounamietanýmvýhradámobsiahnutýmvodbornomvyjadreníIng.B.Y.krajskýsúdkonštatuje,
že znalec v záveroch použil len technický výklad pravidiel cestnej premávky podľa § 14 ods. 1 zákona č.

8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez aplikácie už citovaných
osobitných ustanovení o cyklistoch podľa § 55 ods. 8 tohto zákona, čím sa vyhol posúdeniu možnosti
priestorovéhozabráneniavznikunehodyvpodoberiadeniabicyklaobžalovanýmprimeranourýchlosťou.
Súčasne uvedený znalec v závere konštatuje, že obžalovaný s najväčšou pravdepodobnosťou prešiel
do protismerného jazdného pruhu, kde prešiel na vozovku - priechod pre cyklistov a čelne sa zrazil s
poškodenou. Napokon závery tohto odborného vyjadrenia boli podrobne preskúmané a vyhodnotené

kontrolným znaleckým dokazovaním Znaleckého ústavu v Žiline s uvedením aj zistených pochybení v
postupe znalca.

Podľa zistení krajského súdu, opierajúc sa o vykonané dokazovanie, niet pochýb o tom, že obžalovaný
v čase zrážky s poškodenou prešiel do jej jazdného pruhu, čo koniec koncov ani jeden zo znalcov,

včítane znaleckého ústavu nespochybnil. Potvrdzuje to aj výpoveď svedka W. Q. a predovšetkým
zdokumentované miesto krvnej stopy nebohej, kde ihneď po zrážke spadla a smrteľne si zranila hlavu.
Preto za nedôvodné považuje krajský súd námietky obžalovaného, že priechod pre cyklistov v danom
prípade nebol dostatočne vyznačený a preto ani nebolo možné určiť, či obžalovaný vôbec prešiel do
protismeru.

Z pohľadu takto rekapitulovaných a vyhodnotených dôkazov a z nich plynúcich skutkových zistení v
spojení s hodnoteným odôvodnením napadnutého rozsudku konajúceho súdu má krajský súd za to, že
konanie obžalovaného, keď prešiel pri prejazde cyklistickým priechodom pre cyklistov do protismerného
jazdného pruhu poškodenej a nepresvedčil sa, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, nutne viedlo k

dopravnej nehode. Týmto konaním obžalovaný porušil hore citované ust. § 14 ods. 1, § 55 ods. 8 zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Porušenie týchto pravidiel cestnej premávky je v zmysle § 137 ods. 2 písm. k/ zák. č. 8/2009 Z.
z. závažným porušením, ktoré má bezpochyby spravidla za následok vznik vážnych dopravných

nehôd s následkom na zdraví či živote osôb, preto konaním obžalovaného bol nepochybne
naplnený kvalifikačný znak porušenia dôležitej povinnosti v zmysle § 138 písm. h / Trestného zákona.

Konajúci súd potom toto konanie obžalovaného aj podľa názoru krajského súdu správne právne

kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona závažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti.

Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu výroku o treste.

Konajúci súd ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. poriadku vyhodnotil to, že obžalovaný
pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo podľa krajského súdu zodpovedá aj skutkovým
zisteniam plynúcim z odpisu registra trestov a priestupkového registra, keď bol v priestupkovom konaní
postihnutý iba raz za nerešpektovanie dopravného značenia. Súčasne správne konajúci súd uzavrel, že
neboli zistené žiadne priťažujúce okolnosti na strane obžalovaného podľa § 37 Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery konajúci súd prihliadal nielen na účel trestu vymedzený v § 34
ods. 1 Tr. zákona, ale aj na zásady uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zákona, teda prihliadal na prevyšujúci
pomer poľahčujúcich okolností, na spôsob spáchania činov, ich následky, zavinenie, pohnútky, ako aj
na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy.

Určenie druhu trestu odňatia slobody za spáchanie prečinu, ktorého závažnosť je zvyšovaná
spôsobeným následkom, zodpovedá aj hodnoteniu osoby obžalovaného a možnostiam jeho nápravy.
Ako je to už vyššie konštatované, obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, pričom len v jednomprípade bol postihnutý v rámci priestupkového konania. Z uvedeného teda plynie, že obžalovaný
doposiaľ žil riadnym spôsobom života, keď aj v zamestnaní ako vysokoškolský profesor je svojím
zamestnávateľom hodnotený vysoko kladne, preto uložený druh trestu odňatia slobody zodpovedá

zákonu. Možnosť nápravy obžalovaného je potrebné v danom prípade hodnotiť jednoznačne pozitívne.

Vychádzajúcztýchtozáverovodvolacísúdsastotožnilsuloženýmtrestomodňatiaslobodyvoužvýmere
2 rokov, čo je na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého bol podmienečne
odloženýnakratšiuskúšobnúdobu12mesiacov.Taktouloženýtrestjetrestomprimeranýmazodpovedá

vyslovenému hodnoteniu osoby obžalovaného a možnostiam jeho nápravy.

Napokon žiadne pochybenie krajský súd nezistil ani vo výroku, ktorým konajúci súd priznal nárok na
náhradu škody právnemu nástupcovi poškodenej, jej manželovi V. W. v celkovej sume 2.724,- Eur za
náklady vynaložené v súvislosti s pohrebom neb. B. W.. Vzhľadom k tomu, že k ďalším uplatneným
nárokom je potrebné vykonať dokazovanie, správne bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu

škody odkázaný na občianske súdne konanie,
V podstate z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, tomuto
nevyhovel a postupom podľa § 319 Tr. poriadku ho zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.