Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201818
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716201818.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit

Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, právne zast. Havel, Holásek
& Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanej:
C. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G.. T.M.. C. XXX/XXX, XXX XX F. G., občan SR, o zaplatenie sumy
1.296,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 15. 02. 2016 elektronicky žalobu, doplnenú v súlade s
ustanovením § 42 ods.1 O. s. p. písomným podaním, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu čiastku 1.296,90 € s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalovaná
uzavreli dňa 08. 01. 2007 Zmluvu o poskytovaní balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. Na základe
zmluvy bolo dojednané poskytovanie bankových služieb - vedenie účtu, poskytovanie elektronických
služieb k účtu, vydanie platobnej karty a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok

uvedených v Obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne. Slovenská sporiteľňa poskytla žalovanej
povolené prečerpanie až do výšky 829,85 € a to oznámením zo dňa 22. 05. 2007. Žalobca poukázal na
to, že podľa § 1 ods.3 zákona č. 258/2001 Z. z. je tento zmluvný vzťah vyňatý z pôsobnosti Zákona o
spotrebiteľských úveroch, preto zmluva neobsahovala napr. údaj o RPMN. Zmluvné strany uzavreli dňa
27. 09. 2007 aj Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 01. 08. 2002 v znení Dodatku č. 5 účinný od 01. 12. 2006,
ďalej osobitné Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne upravujúce elektronické služby a platobné

karty ako aj Sadzobník poplatkov. Žalovaný sa v zmysle zmluvy oboznámil so všetkými týmito súčasťami
zmluvy. Žalovanému bolo umožnené čerpať úver tak, že banka realizovala platobné príkazy žalovaného
na prevod alebo výbery v hotovosti aj vtedy, ak neexistovala pohľadávka žalovaného voči banke z
účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom v
hotovosti na jeho účet. Žalovaný sa zaviazal tento úveru splácať tak, že bol povinný splatiť pohľadávku
najneskôr v deň konečnej splatnosti úveru, pričom do konečnej splatnosti úveru bola pohľadávka
splácanáformouzapočítaniapohľadávkybankyprotipohľadávkežalovanéhozúčtuatovždyvmomente

vzniku pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryli. Výška úrokovej sadzby z poskytnutého úveru bola 15,10
% ročne, úroková sadzba bola dohodnutá ako premenlivá s tým, že banka bola oprávnená zmeniť výšku
úrokovej sadzby, pričom zmena úrokovej sadzby bola účinná rozhodnutím banky a jej zverejnením. V
prípade porušenia podmienok splácania úveru bol dojednaný úrok z omeškania, ktorého výška sa riadirozhodnutím banky a zverejnením. Žalovaný sa v zmysle Všeobecných obchodných podmienok zaviazal
aj na úhradu nákladov, ktoré vzniknú v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti, najmä nákladov
na mimosúdne a súdne vymáhanie. Žalovaný využíval možnosť čerpať úver banky, avšak podmienky

pre riadne splácanie nedodržiaval. Banka ho na túto skutočnosť upozornila a vyzvala ho na úhradu
splatných záväzkov. Žalovaný na výzvy nereagoval, preto si banka listom zo dňa 13. 02. 2013 uplatnila
právo vypovedať zmluvu a požadovať zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom. V zmysle
Obchodných podmienok výpoveď nadobudla účinnosť dňom jej doručenia a povinnosť zaplatiť zostatok
úveru s príslušenstvom, vznikla bez odkladne po doručení výpovede. Podľa Obchodných podmienok sa

zásielka považuje za doručenú v tuzemsku 3. deň po jej odoslaní. Banke tak vznikla pohľadávka proti
žalovanému v celkovej výške 1.296,90 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.159,86 €, vyčísleného
riadne ho úroku 0,32 €, debetného úroku z nepovoleného prečerpania 72,41 €, zákonného úroku z
omeškania 64,31 €, vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného do dňa postúpenia pohľadávky,
t. j. k 27. 03. 2014. Banka a žalobca uzavreli dňa 27. 03. 2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok a
žalovaná pohľadávka je špecifikovaná v Prílohe č. 1 zmluvy. Banka oznámila postúpenie pohľadávky

žalovanému oznámením zo dňa 01. 04. 2014 a zároveň vyzvala žalovaného na okamžitú úhradu
pohľadávky.Pripojenýmoznámenímžalobcadeklarovalaktívnulegitimáciuvspore.Žalobcažalovaného
opakovane upozorňoval na úhradu pohľadávky, žalovaný pohľadávku napriek tomu neuhradil. Žalobca
si tak uplatňuje dlh vo výške 1.296,90 €, zmluvný úrok 15,10 % ročne zo sumy 1.159,86 € od 28. 03.
2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.159,86 € 28. 03. 2014 do

zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Súd zaslal žalobu žalovanej na adresu označenú žalobcom, ktorá je zároveň evidovaná ako trvalý
pobyt v registri obyvateľov. Súdna zásielka sa z uvedenej adresy vrátila s pozn. „adresát neznámy.“
Šetrením polície bolo zistené, že žalovaná sa na uvedenej adrese nezdržiava, súčasná adresa pobytu

sa šetrením súdu v dostupných registroch nepodarila zistiť. Od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový
Civilný sporový poriadok, ktorý sa v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 uplatní aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Súd uznesením zo dňa 27. 07. 2016 vyzval žalovanú, aby
sa písomne k žalobe vyjadrila v súdom stanovenej lehote. Postupom podľa § 116 ods.2 C. s. p. súd
zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke Okresného súdu Zvolen s

tým, že žaloba sa považuje za doručenú po 15-tich dňoch od jej zverejnenia a to aj vtedy, ak sa adresát
o tom nedozvedel, t. j. dňom 20. 06. 2017. Ďalšie súdne zásielky boli žalovanej postupom podľa § 116
ods.3, § 106 ods.1 písm. a/ C. s. p. doručované na adresu evidovanú v registri obyvateľov s tým, že
zásielka sa považuje za doručenú dňom jej vrátenia súdu a to aj vtedy, ak sa adresát o nej nedozvie
(§ 111 ods.3). Žaloba s prílohami a uznesením súdu tak bola žalovanej doručená dňom 04. 08. 2016,

žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

3. Súd doručil žalobcovi výzvu prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky dňa 18. 06. 2017,
v ktorom bol upozornený na súdny prieskum zmluvného vzťahu „ex offo“ z hľadiska dodržiavania
spotrebiteľských práv, nakoľko sa v danej veci jedná o spotrebiteľský spor. Žalobca bol vyzvaný

na preukázanie aktívnej legitimácie - doložiť súdu doklad o doručení oznámenia banky o postúpení
pohľadávky, prípadne predložiť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Ďalej bol žalobca súdom upozornený,
že súdu spolu so žalobou bola predložená len prvá strana Zmluvy o bankových službách, súd tak
nemá možnosť preskúmať vznik zmluvného vzťahu, č spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti
ako aj zmluvné podmienky a v takom prípade ich súd hodnotí za nepreukázané, čo môže mať za

následok posúdenie neplatnosti zmluvy. Žalobca bol vyzvaný na presnú špecifikáciu žalovanej istiny,
najmä na preukázanie obdobia jej vzniku s poukazom na povinnosť skúmania uplatneného nároku
aj z hľadiska premlčania „ex offo“ súdom. Žalobca bol tiež vyzvaný preukázať, či po vzniku dlhu
žalovaná tento uhrádzala a akým spôsobom boli jej platby započítané na dlžných sumách. Žalobca
bol vyzvaný na špecifikáciu a preukázanie účtovaných poplatkov, úrokov, debetných úrokov, úrokov z

omeškania. Žalobca bol vyzvaný na upresnenie ukončenia zmluvného vzťahu pre zmätočnosť, nakoľko
zožalobyvyplýva,žezmluvnývzťahmalbyťukončenývýpoveďouaakodôkazbolopripojenéodstúpene
od zmluvy. Ďalej bol žalobca upozornený na to, že súd predbežne po preskúmaní Obchodných
podmienok pre povolené prečerpanie hodnotil zmluvnú podmienku v časti článku 11.2 (prirastanie
úrokov a poplatkov k istine a ich následné úročenie), článku 11.3 (poradie priraďovania splátok), článku

11.5 (zaťaženie účtu úrokmi a poplatkami aj pri vzniku nepovoleného prečerpania výlučne na základe
rozhodnutia banky) s poukazom na iné súdne rozhodnutia za neprijateľné zmluvné podmienky a teda
neplatné. Žalobca bol vyzvaný na vyjadrenie sa k takémuto hodnoteniu a vyčíslenie dlhu po zohľadnení
takéhoto hodnotenia súdu. Ďalej bol žalobca vyzvaný na uplatnenie úrokov z istiny po splatnosti dlhu spoukazom na to, že obdobný nárok bol rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 30.
06. 2015 hodnotený ako nezákonný postup. Žalobca bol súdom upozornený, že na základe doposiaľ
predložených dokladov nebolo možné vyhodnotiť opodstatnenosť celého uplatneného nároku.

4. Súdu bolo elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu doručené dňa 04. 07. 2017
vyjadrenie zástupcu AK Herceg, s. r. o., v ktorom súdu oznámil, že výzva na vyjadrenie k žalobe
bola doručená pôvodnému právnemu zástupcovi Havel, Holásek & Partners, s. r. o., ktorá výzva bola
doručená súčasnému právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30. 06. 2017. Súčasný právny zástupca oslovil

pôvodného veriteľa so žiadosťou o zaslanie požadovaných listín a špecifikácií s tým, že po ich predložení
žalobca zváži ďalší postup vo veci, prípadne možnosť mimosúdneho urovnania veci so žalovanou.
Súčasťou e-mailového podania bola kópia plnomocenstva udelená žalobcom AK Herceg, s. r. o. so
sídlom Bratislava dňa 02. 01. 2017. Súd vyzval pôvodného právneho zástupcu ako aj právneho zástupcu
podľa kópie plnej moci, aby súdu oznámili prípadné odvolanie plnej moci predchádzajúceho zástupcu,
a aby nový právny zástupca doložil originál plnej moci, ani jeden právny zástupca na výzvu súdu

nereagoval. Súd preto konštatuje, že mu nebola predložená riadna plná moc avizovaného právneho
zástupcu AK Herceg, s. r. o., keďže sa jedná o odstrániteľnú vadu, právny zástupca na výzvu súdu
nereagoval, súd konštatuje, že na nového právneho zástupcu nemôže prihliadať z dôvodu, že sa
nepreukázal riadnou plnou mocou. Súd preto v konaní naďalej konal s pôvodným právnym zástupcom,
pretože ani na výzvu súdu nebolo súdu oznámené, či došlo k ukončeniu právneho zastupovania

pôvodného právneho zástupcu.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 13. 09. 2017 a to v neprítomnosti sporových
strán. Sporové strany boli na pojednávanie predvolané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnili, ani
nepožiadali z dôležitého dôvodu odročenie pojednávania, čím boli splnené ustanovenia § 180 C. s. p.

Súd po oboznámení sa so žalobou a oboznámením listinných dokladov zistil nasledujúci stav veci.

6. Žalobca k žalobe pripojil prvú stranu Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické
osoby (čl. 20), uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. Bratislava a žalovanou. Predmetom
zmluvy bolo poskytovanie bankových produktov v kombinácii balíka Extra: 1/ vedenie bežného účtu,

2/ poskytovanie elektronických služieb k účtu, 3/ vydanie platobnej karty, 4/ poskytnutie povoleného
prečerpania po splnení podmienok. V článku 2, bod 2 majiteľ účtu prehlásil, že sa oboznámil so
súčasťami zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky ako aj ďalšie obchodné podmienky tam
uvedené, Sadzobník a Podmienky určené zverejnením. Z tohto dôkazu nie je zrejmý dátum uzavretia
zmluvy a podpis zmluvných strán. Podľa Dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 27. 09. 2007 uzavreli

zmluvné strany Dodatok, predmetom ktorého bolo poukazovanie dávok dôchodkového zabezpečenia
na účet klienta. Zmluvné strany uzavreli Zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty dňa 27. 09. 2007.

7. Podľa oznámenia banky zo dňa 22. 05. 2007 bola žalovanej ponúknutá možnosť prečerpať
sporožírový úver až do výšky 25.000,-- Sk (829,84 €) s tým, že so zriadením tejto služby nie sú spojené

žiadne poplatky a úroky sa platia iba z vyčerpanej sumy. Výhodou povoleného prečerpania je, že si sám
klient určuje výšku, čas a spôsob čerpania a splácania požičaných peňazí, splácať dlžnú sumu je možné
priebežne, nie pevne stanovenou splátkou. Povolené prečerpanie sa poskytuje v súlade s Obchodnými
podmienkami banky. Aktuálna výška úroku je 15,10 % ročne, typ - premenlivá, povolené prečerpanie
sa poskytuje do 04. 08. 2046.

8. Žalobca k žalobe doložil Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 08. 2002, Obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených
prečerpaní fyzickým osobám - nepodnikateľom, účinných od 01. 02. 2006, Sadzobník poplatkov platný
od 01. 07. 2007.

9. Listom zo dňa 13. 02. 2013 banka oznámila žalovanej, že v súlade s Obchodnými podmienkami
odstupuje od Zmluvy o sporožírovom účte a Zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie a to
s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia. Zároveň banka oznámením vyhlásila mimoriadnu splatnosť
povoleného prečerpania. Žalovaná bola oboznámená s tým, že jej dlh činí 1.231,46 € s poukazom na

to, že banka má právo účtovať úroky a poplatky v zmysle Sadzobníka poplatkov. Žalovaná bola vyzvaná
na úhradu dlhu do 7 dní od doručenia oznámenia.10. Žalobca na preukázanie aktívnej legitimácie predložil súdu oznámenie banky adresované žalovanej
zo dňa 01. 04. 2014 o postúpení pohľadávky na žalobcu. K oznámeniu bola pripojená kópia vrátenej
doporučenej zásielky, avšak ako odosielateľ bol uvedený žalobca, dátumy na kópii zásielky boli pre súd

nečitateľné, nie je označené, čo má byť obsahom tejto zásielky, preto nie je ani zrejmé, k čomu je kópia
tejto zásielky doložená. Žalobca tiež doložil výpis z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo
dňa 27. 03. 2014, kde je jedna položka - špecifikácia žalovanej pohľadávky.

11. Žalobca doložil výzvy žalovanej k úhrade dlhu zo dňa 03. 07. 2014, 01. 12. 2014, 14. 04. 2015.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

13. Aj keď predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných

ustanovení následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali
podľa pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu
o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou činnosťou súdov SR bolo ustálené, že
za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá je uzatváraná medzi dodávateľom
na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52 OZ.

14. V čase vzniku zmluvy platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a
zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou

zmluvou sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
, Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

15. Nemali by byť teda žiadne pochybnosti a žalobca to ani nepopieral, že spor vznikol zo zmluvy
uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb)
a žalovanou ako spotrebiteľom jeho služby, t.j. že ide o spotrebiteľskú zmluvu a že sporný vzťah sa
má posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (,,smernica“).

16. Z ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. v znení z. č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával. Táto norma má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo
účinnosť dňa 01.05.2014 ( čl. XIV ).

17. Podľa § 524 ods.1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17.1. Podľa § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca

bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Podľa ods. 2, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.17.2. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. 07. 2014, ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu sa súd v prvom rade zaoberal otázkou,
či žalobca v tomto konaní má tzv. aktívnu legitimáciu, t. j., či je nositeľom práva, ktoré si v tomto konaní
uplatňuje. Súd považoval za nesporné preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovanou

došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytovanie bankových služieb
Slovenskousporiteľňou.HocižalobcanepredložilsúduZmluvuoposkytovaníbankovýchslužiebvcelom
rozsahu, z tohto dôvodu súd nevedel posúdiť dátum vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu, avšak
samotnú jeho existenciu nikto nepopieral. Súd preto vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu, t. j.,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou existoval záväzkovo-právny vzťah, predmetom

ktorého bolo poskytovanie bankových služieb, okrem iného služby povoleného prečerpania. Služba
povoleného prečerpania svojim charakterom je poskytovanie úveru klientom banky, v tomto prípade
žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ a teda sa jedná o vzťah spotrebiteľský. Žalovaná bola povinná
úver splácať v mesačných splátkach vo výške a termínoch podľa vlastnej voľby. Podľa tvrdenia
žalobcu, žalovaná poskytnuté finančné prostriedky nesplácala, z ktorého dôvodu banka pristúpila k

ukončeniu zmluvného vzťahu a zosplatneniu celého dlhu, o čom svedčí List banky zo dňa 13. 02.
2013. Takto vzniknutú pohľadávku banka Zmluvou zo dňa 27. 03. 2014 postúpila na žalobcu. Žalobca
svoju aktívnu legitimáciu preukazoval oznámením banky žalovanej o postúpení pohľadávky. Ani na
výzvu súdu však súdu nedoložil doklad o doručení tohto oznámenia žalovanej. Súdna prax dospela
k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá

aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Dôkazné bremeno o tom, či došlo
k oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom dlžníkovi má v súdnom konaní žalobca ako postupník,
ktorý túto skutkovú okolnosť tvrdí. Žalobca nepredložil okrem listiny o oznámení o postúpení pohľadávky
žiaden relevantný dôkaz o tom, že toto oznámenie banka doručovala žalovanej ako dlžníkovi, t. j.,
že sa dostala aspoň do jej dispozičnej sféry. Z tohto dôvodu súd vyzval žalobcu na preukázanie

relevantného dokladu o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky, prípadne na preukázanie aktívnej
legitimácie Zmluvou o postúpení pohľadávky. Súčasťou žaloby v tomto prípade bola len Príloha č. 1 k
Zmluve o postúpení pohľadávky, ktorá špecifikovala uplatnenú pohľadávku žalobcom. Samotná Zmluva
o postúpení pohľadávky však nebola ani na výzvu súdu žalobcom predložená. Z citovaných ustanovení
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky vyplýva, že v prípade ak postupca svoju notifikačnú

povinnosťvočidlžníkovinesplnil,jepotrebné,abypostúpeniepohľadávkypreukázaldlžníkovipostupník.
To znamená, že postupca oznamuje dlžníkovi postúpenie pohľadávky bez toho, aby musel čokoľvek
dokazovať, v prípade postupníka je potrebné, aby postúpenie pohľadávky preukázal. Preukázaním sa
pritom má na mysli predloženie písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávky dlžníkovi. V danom prípade,
pokiaľ žalobca pristúpil k vymáhaniu nároku ako postupník súdnou cestou, bolo jeho povinnosťou

preukázať listinnými dokladmi aktívnu legitimáciu v spore, čo žalobca neurobil. Súdna prax však prijala
záver, že v súdnom konaní postačí, ak okolnosť postúpenia pohľadávky je súčasťou skutkového
odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi (v tomto prípade len oznámenie banky o
postúpenípohľadávky)stým,žepokiaľježalobaspolusprílohamidoručenádlžníkovi,doručenímžaloby
sa považuje za oznámené, resp. preukázané postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi. V tomto

konkrétom prípade došlo k doručeniu žaloby ako aj jej príloh fikciou, pričom súd uzatvára, že takéto
doručovanie je v súlade so súčasnou zákonnou úpravou a súdna prax takéto doručovanie považuje za
relevantné vo vzťahu k dlžníkovi, t. j. postačí, ak sa písomnosť dostane do dispozičnej sféry dlžníkovi,
nemusí byť nepochybne preukázané aj prevzatie takejto písomnosti dlžníkom.19. Keďže samotná pohľadávka vznikla zo zmluvného vzťahu uzavretou medzi bankou a dlžníkom,
súd zároveň skúmal splnenie podmienok ustanovenia § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z. z. Zákona o

bankách zo strany pôvodného veriteľa, t. j. banky pred postúpením žalovanej pohľadávky na žalobcu.
Z citovaného zákonného ustanovenia Zákona o bankách vyplýva, že právo banky na postúpenie
pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení zákonných podmienok, t. j. omeškanie
dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na
plnenie. Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením pohľadávky pred jej

splnenímnasubjekty,ktorénepodliehajúdohľaduNárodnejbanky.Tietozákonnépredpokladymusiabyť
splnené v čase postúpenia pohľadávky. Pokiaľ by tieto zákonné podmienky neboli splnené, postúpenie
pohľadávky je v rozpore so zákonom a má za následok absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení
pohľadávok. Ustanovenia Zákona o bankách predstavujú špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej
úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku. Je treba uviesť, že uvedené ustanovenie
nemá len charakter ochrany bankového tajomstva, hoci je zaradené v časti zákona upravujúcej

bankové tajomstvo. Podľa obsahu uvedeného ustanovenia nejde len o bankové tajomstvo v zmysle
úpravy podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale aj o nadobudnutie
pohľadávky a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva.
Podľa dokladov predložených žalobcom, banka Listom zo dňa 13. 02. 2013 ukončila zmluvný vzťah
so žalovanou odstúpením od zmluvy (napriek tomu žalobca v žalobe tvrdil, že došlo k výpovedi zo

zmluvy). Uvedeným listom zároveň banka vyhlásila splatnosť pohľadávky z povoleného prečerpania
a vyzvala žalovanú na úhradu dlhu do 7 dní od doručenia oznámenia. Žiadne iné doklady žalobca
v konaní nepredložil, preto nie je možné ustáliť, k akému dňu nastala splatnosť pohľadávky. Potom
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie toho, či žalovaná je nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní. Rovnako žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že po omeškaní

žalovanej so zaplatením dlhu bola táto bankou vyzvaná na úhradu tak, ako ukladá citované zákonné
ustanovenie. Samotný list, ktorým bol ukončený zmluvný vzťah a zosplatnený dlh, nemožno zároveň
považovať za výzvu na plnenie v čase omeškania, keďže v uvedenej dobe ešte žalovaná nemohla
byť omeškaná s dlhom, ktorý banka len týmto listom zosplatnila. Pokiaľ nie sú preukázané splnené
podmienky v zmysle Zákona o bankách, právny predchodca žalobcu, t. j. banka nebola oprávnená

postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, jej postúpenie tak svojim obsahom a účelom je v priamom
rozpore s uvedenými zákonnými ustanoveniami a preto je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a to nielen medzi stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj voči dlžníkovi navonok. V danom
prípade ani oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom podľa § 526 Občianskeho zákonníka nemá
voči dlžníkovi žiadne účinky. Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol

dôkazné bremeno o aktívnej legitimácii a preto mu nemožno priznať uplatnený nárok na peňažné
plnenie. Vzhľadom na tieto závery potom súd sa v ďalšom nezaoberal preskúmavaním uplatneného
nároku žalobcom v rozsahu a spôsobom uvedeným žalobcovi vo výzve súdu. Súd žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol, pretože žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

20. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorej patrí náhrada trov konania
úspešnej strane. V tomto prípade bola úspešná žalovaná, súd však nezistil, že by jej vznikli trovy v
súvislosti s týmto konaním, preto vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.