Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/300/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214207580
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214207580.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

MartinaValentováaJUDr.BibiánaŤažiarová,vprávnejvecižalobcu:HomeCreditSlovakia,a.s.,IČO:36
234 176, Piešťany, Teplická 7434/147, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, Piaristická 25, proti žalovanému: V. R., nar.
X.X.XXXX, bytom E., G. XXX/XX, o zaplatenie 1.451,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/153/2014-29 zo dňa 10.2.2015 - v zamietajúcej
časti, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, ktorou súd vo zvyšku žalobu zamietol

ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak že, odporca (akt. žalovaný) je povinný
zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) 172,49 Eur, spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo
výške 25,09 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 172,49 Eur od 9.4.2014 do
zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd návrh (akt. žalobu) zamietol,
odporcovi (akt. žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) trovy konania v

sume 87,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 3, 4, 53 ods. 3 (v znení
ku dňu uzavretia zmluvy), § 879l, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 3 ods.
1, 2, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. g), 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení k dňu uzavretia zmluvy,
s poukazom aj na procesné ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

3.Súdprvejinštancievychádzalzoskutkovýchzistení,žedňa24.4.2009žalobca uzatvorilsožalovaným
úverovú zmluvu č. 3904080799, na základe ktorej poskytol žalovanému úver na nákup spotrebného
tovaru vo výške 2.500,- Eur. V zmluve sa dohodli na splatení úveru formou 60 splátok vo výške 67,50 Eur
mesačne, ročnú úroková sadzba úveru 35,65 % (správne 20,63 %), RPMN 42,8 % (správne 23,60 %).
Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2.327,51 Eur. Žalovaná suma 1.451,05 Eur pozostáva z istiny úveru
101,58 Eur, z úroku 68,41 Eur, zo zosplatnenej istiny 1.281,06 Eur.

4.Zvykonanéhodokazovaniasúdprvejinštancieuzavrel,žesajedná ospotrebiteľskýúverana
právny vzťah je nutné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Úverová zmluva zo dňa 24.4.2009 neobsahuje zákonom predpísané záležitosti
podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., neobsahuje údaj o výške, počte a termínesplátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4
ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd priznal žalobcovi len istinu vo výške 172,49 Eur, ako
rozdiel celkovej výšky úveru 2.500,- Eur a sumy uhradenej žalovaným 2.327,51 Eur. Z priznanej sumy

172,49 Eur je kapitalizovaný ročný úrok z omeškania za obdobie od 10.8.2012 do 8.4.2014 suma 25,09
Eur, ktorú žalobcovi priznal. Priznal úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 172,49 Eur od 9.4.2014
do zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania titulom
súdneho poplatku 87,- Eur v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku výlučne v časti zamietnutia žaloby podal žalobca odvolanie prostredníctvom
svojho advokáta, pričom navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie, alternatívne zmeniť, tak že žalobe súd v celom rozsahu vyhovie. Poukázal na odvolacie
dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. b), d), a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a f) Občianskeho
súdneho poriadku. Argumentoval tým, že náležitosti zmluvy sú v súlade s § 4 ods. 2 písm. i) zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (výška splátky je uvedená v políčku číslo 35). V splátke

je započítaná istina a úrok, výšku ktorého klient zistí v súlade s ustanovením úverových podmienok
Hlava 5 § 1. Úverové zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy
tak ako je uvedené na lícnej strane zmluvy. Súd nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri písaní
odôvodnenia a neuviedol hlavné dôvody zamietavého rozhodnutia, resp. ich nerozpísal do takej miery
ako sa pri odôvodnení rozhodnutia vyžaduje. Nedodržanie týchto požiadaviek má mať za následok

zrušenie súdneho rozhodnutia Ústavným súdom SR z dôvodu porušenia práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého súčasťou je aj právo
na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Na podporu svojich argumentom poukázal na
rozhodnutia Ústavného súdu III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, I. ÚS 265/05, I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04 a rozhodnutia ESĽP

Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, Hiro Balani c. Španielsko z 9.12.1994, Georgiadis c. Grécko z
29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2. 1998.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP podľa
ktoréhoochranaohrozenýchaleboporušenýchprávaprávomchránenýchzáujmovmusíbyťspravodlivá
a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, odvolací súd posudzoval podmienky pre podanie
odvolania v zmysle v čase jeho podania účinného Občianskeho súdneho poriadku.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie

vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent
v § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke

súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je
možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správne, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP.

9. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu

1.451,05 Eur, úrok z omeškania 210,84 Eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.451,05 Eur
od 9.4.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (suma 172,49 Eur, úrok z
omeškania 25,09 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 172,49 Eur od 9.4.2014 do
zaplatenia (odvolaním nenapadnuté) a vo zvyšku (suma 1.278,56 Eur, úrok z omeškania 185,75 Eur,úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.278,56 Eur od 9.4.2014 do zaplatenia) žalobu zamietol
(odvolaním napadnuté), z dôvodu, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu čiastočne zamietol a (v závislom
výroku) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, a to s poukazom na
odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil,
že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch s tým, že výšku úroku klient zistí v Hlave 5 § 1 úverových podmienok, a že rozsudok nemá
jasné a presvedčivé odôvodnenie.

11. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadrili k použitiu ustanovení § 4 ods. 2
písm. g), i), § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 24.4.2009, § 3 ods.
1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení k 24.4.2009, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli

použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

12. Žalobca sa na výzvu súdu v zmysle § 382 CSP vyjadril podaním zo dňa 9.2.2017 a zo dňa
1.3.2017, v ktorých uviedol, že nevidí dôvod na použitie § 4 ods. 2 písm. g) a h) zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie bol ex offo povinný skúmať náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, a keďže nejudikoval absenciu citovaných náležitostí, musel mať preukázané,
že tieto náležitosti zmluva obsahuje. Preto odvolací súd nemôže aplikovať v danom spore predmetné
ustanovenia, keďže je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi a zároveň žalobca v
podanom odvolaní nenamieta absenciu procesných podmienok. Poukázal na to, že konečná splatnosť
spotrebiteľského úveru jednoznačne vyplýva z bodu 44 zmluvy (lehota 60 mesiacov po poskytnutí

úveru). Žalobca použil objektívne zistiteľné kritériá, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, kedy je
konečná splatnosť poskytnutého úveru, a spotrebiteľ touto informáciou disponuje. Aj v prípade, ak
by zmluva neobsahovala náležitosť - konečná splatnosť úveru, absencia tejto náležitosti by nemohla
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, takúto sankciu by v súlade s
rozsudkomSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15zodňa9.12.2016,bolonutnépovažovaťzaneprimeranú.

Na podporu uvedeného citoval bod 69, 71, 72, 73 citovaného rozsudku a poukázal na článok 23
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS
(ďalej len „smernica“). Ďalej uviedol, že náležitosť konečná splatnosť úveru nie je uvedená v článku

10 ods. 2 citovanej smernice, čo podľa neho znamená, že táto smernica obsahuje úplnú harmonizáciu
pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2 citovanej smernice a
citovaná náležitosť nemôže byť považovaná za obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa žalobcu citovaná smernica obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2 citovanej smernice, členské štáty nie sú oprávnené vo

svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v článku 10 ods. 2
citovanej smernice. Ročná úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo výške 20,63 % (bod 37 zmluvy),
ktorá v porovnaní s priemernými úrokovými mierami zo spotrebiteľských úveroch podľa štatistických
údajov NBS (10,9816 %, resp. 10,7998 %) nie je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka a nejedná sa
o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Použitie ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. považuje

za adekvátne, avšak má za to, že je v súlade s týmto ustanovením, ak v úverovej zmluve bola uvedená
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. V zmluve je uvedená mesačná
splátka v bode 35 vo výške 2.033,51 Sk/67,50 Eur. S poukazom čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice
podľa neho nepochybne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné

náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa uvádza v amortizačnej tabuľke,
ktorá nie je súčasťou zmluvy a veriteľ má povinnosť ju vydať až na základe žiadosti dlžníka a zároveň
v prípade amortizácie istiny. Ak by každá splátka musela obsahovať jednotlivé položky (istina, úrok či
iný náklad), zmluva by v tejto časti nebola zrozumiteľná a stručná. Na podporu uvedeného poukázal
na citovaný body 52, 53, 54, 55, 56,57, 58, 59 citovaného rozsudku. Má za to, že smernica obsahuje

úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o úvere uvedené v článku 10 ods. 2, členské štáty
nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí v článku 10
ods. 2 smernice. Ďalej uviedol, že aj keď zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedenímkonkrétneho dátumu, je možné zo zmluvy objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín
splatnosti každej splátky (počet splátok 60 a termíny splatnosti splátok uvedené v bode 41.

13. Žalovaný na výzvu súdu v zmysle § 382 CSP nereagoval.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského
úveru.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia
zmluvy, zmluva okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.

16. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, a

to bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačné, koľko činí splátka istiny, koľko
splátka úrokov a koľko splátka poplatkov. Prejednávaná úverová zmluva obsahuje údaj len o celkovej
výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky.

17. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskom úvere v znení ku dňu uzavretia zmluvy,

pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi
na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar,
alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku
2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

18. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom predmetná zmluva je zároveň zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa

vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania
monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej
strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred
pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom
očakáva, že dodávateľ ako odborník, profesionálne znalý podnikateľ dodáva tovar alebo služby so

zárukou kvality.

19. Je nesporné, že citované ustanovenie § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch má za
účel-cieľochranuspotrebiteľatak,abydodávateľbolpovinnýspotrebiteľovieštepreduzavretím zmluvy,
resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže

rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch
spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ
bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4 citovaného

zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie,
ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti
v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda je donútiť dodávateľov
- veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali.

20. Výklad a aplikácia ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch musí byť v súlade so zmyslom
a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí
zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné
obsahové náležitosti zmluvy. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym,

teda podstatným obsahovým náležitostiam zo zmluvy vyplývajúcimi jednak z ust. § 497 Obchodného
zákonníka a jednak vo vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch a zároveň aj v § 4 ods. 3 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi
účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľskýchúveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 24.4.2009 Zmluvu o úvere č. 3904080799, na
základektorejžalobcaposkytolžalovanémuúvervovýške2.500,-Eur.Žalovanýsazaviazalzaplatiťv60
mesačných splátkach po 67,50 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola dojednaná vo výške 23,60
% a priemerná hodnota RPMN 17,91 %, ročná úroková sadzba 20,63 %. Žalovaný zaplatil žalobcovi z
poskytnutého úveru sumu 2.327,51 Eur (čo vyplýva z predloženého splátkového kalendára na č.l. 13-14

spisu). Výzvou zo dňa 26.7.2012 žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 1.621,98
Eur do 15 dní od odoslania výzvy (odoslané žalobcovi dňa 30.7.2012). Podľa Hlavy V § 1 posledná
veta Úverových zmluvných podmienok výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky mesačnej splátky
zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku úhrady za poistenie
a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

22. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku pristúpil k prieskumu, či
zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch
a správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru hoci bez citácie (iba odkazom)
na § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané, že predmetná úverová zmluva
neobsahujezákladnúobsahovúnáležitosť,t.j.údajovýške,počteatermínesplátokistiny,úrokovainých

poplatkov (podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy),
avšak neuviedol odkaz na správne znenie citovaného zákona (ku dňu uzavretia), iba nesprávne znenie
§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2007 (o ročnej percentuálnej
miere nákladov). Pritom ani neuzavrel, že by úverová zmluva tento údaj (RPMN) neobsahovala (čo ani
podľa odvolacieho súdu nevyplýva z obsahu úverovej zmluvy). Odvolateľ namietol, správny záver súdu

prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, s argumentom, že výška splátky je uvedená v políčku číslo 35 a v splátke je započítaná
istina a úrok, výšku ktorého klient zistí v súlade s ustanovením úverových podmienok Hlava 5 § 1,
pričom úverové zmluvné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy tak ako
je uvedené na lícnej strane zmluvy.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd dopĺňa, že zákon ukladá
povinnosť v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov
a splátku iných poplatkov, za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií a prehľadu
pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne

vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere kumulatívne obsahovala presné číselné vymedzenie
výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak aj iných poplatkov, pričom absencia už
len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a
bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný oboznámiť spotrebiteľa
so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím

zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe
úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o
podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť.
Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci jednoduchou logickou
úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve stanovená mesačná

splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov (v neznámej výške). Účel
sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy by nebol naplnený.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú
prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň
nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Odvolací súd

má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo obsahu samotnej písomnej
zmluvy o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
(vrátanie písm. i/) hoc aj odkazom na obsah Úverových zmluvných podmienok (Hlava 5 § 1), ako súčasti
úverovej zmluvy, a žalovaný svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil s Úverovými podmienkami. Tieto
ale nie sú podpísané účastníkmi zmluvy (ani žalobcom ani žalovaným), a teda ani nespĺňajú podmienku

písomnej formy, ktorá musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy (§
4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch).24. Ďalej odvolací súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva neobsahuje ani údaj o konečnej
splatnosti úveru, t. j. neobsahuje dátum poslednej splátky úveru, pričom tento údaj je podstatnou
náležitosťou s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom

zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy
informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti.
Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o
dĺžketrvaniaúveruatýmzvoliťajnajvhodnejšiuvoľbumedziviacerýmiúverovýmiproduktmi.Pritomúdaj
o počte splátok 60 nespĺňa požiadavku citovaného zákonného ustanovenia o konečnej splatnosti úveru.

25. S poukazom na znenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch odvolací
súd konštatuje, že už len jeden chýbajúci údaj v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, v tomto prípade
písm. g) a i) má za následok, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, tak ako to už správne
uzavrel súd prvej inštancie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 172,49 Eur ako rozdiel sumy poskytnutého úveru vo výške 2.500,-

Eur a sumy uhradenej žalovaným žalobcovi vo výške 2.327,51 Eur (čo žiadna zo strán nespochybnila).
Postup súdu prvej inštancie, keď žalobu v časti sumy 1.278,56 Eur ako nedôvodnú zamietol je správny.
Čo je príslušenstvom pohľadávky vyplýva z § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok za omeškanie a náklady spojené s jej
uplatnením. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie

(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§ 488 Občianskeho zákonníka).
Pohľadávkou v zmysle tejto zákonnej definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo
podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie
s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je
vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom. Tým, že

dlžník včas nezaplatí úroky z istiny dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania
s plnením vlastného dlhu (istiny). Prvoinštančný súd teda správne zamietol i požiadavku na zaplatenie
úrokov z omeškania 185,71 Eur (8,75 % ročne zo sumy 1.278,56 Eur od 10.8.2012 do 8.4.2014), úrokov
z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.278,56 Eur od 9.4.2014 do zaplatenia, keďže žalovaný sa nedostal
do omeškania ani s úhradou sumy 1.278,56 Eur.

26. V súvislosti s poukazom žalobcu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (F. L.)
zo dňa 9.11.2015 odvolací súd konštatuje, že Okresný súd Dunajská Streda položil prejudiciálne otázky
týkajúce sa výkladu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102 EHS (ďalej len Smernica) (v kontexte zákona

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), pričom Súdny dvor EÚ poskytol výklad výlučne Smernice,
konkrétne článku 10 ods. 2 písm. h), i) a článku 23, keď výklad vnútroštátneho práva poskytujú výlučne
vnútroštátne súdy.

27. Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok,

za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na
prípad ktorý riešia. V zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne
ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže
použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci, t. j. priamy účinok je v zásade
možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho

zo smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.
V prípadoch, kedy vnútroštátne súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp. Smernice, sa jedná o
spory medzi jednotlivcami a nakoľko priamy účinok Smernice neprichádza do úvahy, vnútroštátne
súdy musia skúmať, či Smernici môžu priznať nepriamy účinok a teda či môžu vykladať zákon

eurokomformne.

28. Od 11. júna 2008, kedy Smernica nadobudla platnosť, museli vnútroštátne súdy ex offo vykladať
zákon v súlade so Smernicou. Avšak v danej veci znenie § 4 ods. 2 písm. g) a i), ktoré odvolací súd vo
veci aplikoval, obsahoval už zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný od 14.6.2001,

t.j. ešte pred platnosťou Smernice dňa 11.6.2008, konkrétne znenie písm. i) obsahoval citovaný zákona
už pôvodnom znení od 14.6.2001 pod písm. a) a znenie písm. g) (konečná splatnosť spotrebiteľského
úveru) bolo zavedené do citovaného zákona s účinnosťou od 1.1.2008. Teda v obidvoch prípadoch ešte
predplatnosťouSmernice,navýkladktorejvsúvislostisrozhodnutímSúdnehodvoraEÚvoveciC-42/15sa žalobca odvoláva. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že poukaz žalobcu v tejto veci
na výklad citovanej Smernice je irelevantný.

29. S poukazom na záver odvolacieho súdu v odseku 28 je nutné ešte podotknúť, že doterajšia ustálená
súdnapraxvSRvykladalaust.§4ods.2písm.i)zákonač.258/2001Z.z.tak,žezmluvamusíobsahovať
uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje
úver za bezúročný a bez poplatkov (uvedené sa týka aj výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z., ako aj § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z.). Odvolací súd pri výklade zákona č.

258/2001 Z. z. vychádzal z jazykového výkladu, z ktorého jednoznačne vyplýva potreba členenia splátok
na splátky istiny, úrokov a poplatkov, ako aj požiadavka na uvedenie konečnej splatnosti úveru, keď
nemohol aplikovať výklad contra legem a zároveň ani porušiť všeobecné právne zásady, najmä zásadu
právnej istoty, ktorá je upravená v článku 2 ods. 2 CSP.

30. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu týkajúce sa nejasného a nepresvedčivého odôvodnenia

napadnutého rozsudku (s odkazom na na rozhodnutia Ústavného súdu III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06,
III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04 a rozhodnutia ESĽP Ruiz Torija c. Španielsko z 9.12.1994, Hiro Balani
c. Španielsko z 9.12.1994, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2. 1998)
odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keďže poskytnutý úver je pre

absenciu uvádzaných podstatných náležitostí potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. I podľa
už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na

každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už
nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

31. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom v napadnutej časti žalobu zamietol,
rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa,
s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok v napadnutej časti (suma 1.278,56 Eur, úrok z omeškania
185,75 Eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1.278,56 Eur od 9.4.2014 do zaplatenia), včítane

správneho závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním nenapadnutého), potvrdil.

32. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
konania odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o
ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací

súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom
prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal

žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

34.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu

jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

35. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona
(analogialegisalebojuris).OdvolacísúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikoval
na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov

žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom
z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v
konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutiepostupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenej
strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou

hospodárnosti civilného súdneho sporu.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).