Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 14, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11Pc/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617205830
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5617205830.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľa V.

A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. Z. XXX, Z., proti M. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. C.
XXXX/X, P., v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M. M., nar. XX. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu V. A., nar. XX. XX. XXXX, zvýšeným
výživným vo výške 100,- eur od 01. 08. 2017 do budúcna, a to do 15 dní toho ktorého mesiaca vopred
k rukám navrhovateľa, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku. Zameškané výživné od 01. 08. 2017
do 30. 09. 2017 vo výške 40,- eur súd povoľuje splácať otcovi navrhovateľa v pravidelných mesačných
splátkach po 10,- eur, ktoré sú splatné so splátkou bežného výživného.

II. V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 26. 07. 2017 sa navrhovateľ domáhal
zvýšenia vyživovacej povinnosti vo výške 150,- eur, ktoré bude splatné k 15. dňu v mesiaci na bankový
účetnavrhovateľa.Návrhodôvodniltým,žedňa22.02.2017nadobudolplnoletosť,čímzároveňskončila
náhradná starostlivosť. Od septembra 2017 pokračuje v štúdiu na stavebnej škole. Výživné poukazujúce

matkou vo výške 100,- eur a otcom vo výške 80,- eur je nedostačujúce.

2. Otec navrhovateľa v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že jeho plat mu nestačí na
pokrytie pravidelných mesačných výdavkov. Zarobí približne 500,- eur, pričom pravidelne platí výživné
vo výške 80,- eur vždy k 15. dňu v mesiaci. Okrem nájmu vo výške 220,- eur spláca úver vo výške
84,25 eura, platí inkaso vo výške 39,61 eura, za telefón minie mesačne 20,- eur, internet 9,- eur a
televíziu 22,87 eura. Ďalej spláca malú pôžičku vo výške 11,80 eura mesačne a platí poistku sebe,

dcére aj manželke. Manželkin plat predstavuje 300,- eur. V súčasnosti jeho rodina vynakladá zvýšené
výdavkyzdôvoduúrazudcéry,ktorábolanedávnoprepustenáznemocnicevBanskejBystricidoopatery
rodičov, pričom leží, nevie chodiť a je odkázaná na ich pomoc. Navrhovateľovi prispieva sumou 80,- eur
a spolu s výživným poukazovaným zo strany matky považuje tieto prostriedky za dostatočné aj pre dieťa,
ktoré študuje na vysokej škole. Navrhovateľovi sa nezmenili žiadne pomery, chodí zadarmo vlakom a
navštevuje tú istú školu ako predtým. Na záver otec navrhovateľa uviedol, že jeho syn nemá žiadne
výdaje nad rámec možností. Býva pravdepodobne stále u starej mamy, čiže neplatí žiadny nájom. Nie

sú preukázané žiadne nadštandardné výdaje. Na základe uvedeného navrhol, aby súd návrh zamietol.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý si predvolanie
prevzal do vlastných rúk dňa 24. 08. 2017, pričom pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil.4. Otec navrhovateľa zotrval na písomnom vyjadrení k návrhu. Uviedol, že pojednávaní ohľadne
výživného bolo asi tridsať, naposledy v konaní vedenom pod sp. zn. 5P/32/2015, ktorý iniciovala stará

matka navrhovateľa, pričom tento návrh bol zamietnutý. Potvrdil, že si svoju vyživovaciu povinnosť vo
výške 80,- eur platí riadne a včas. Pokiaľ ide o osobné majetkové pomery, tak od posledného určenia
vyživovacej povinnosti sa tieto nezmenili. Po odpočítaní všetkých výdavkov zostáva v domácnosti na
život 150,- eur a aj z tohto dôvodu otec navrhovateľa nesúhlasil so zvýšením výživného na 150,- eur
mesačne. V spoločnej domácnosti žije s manželkou, ktorej príjem predstavuje 300,- eur, a dcérou, ktorá

je po úraze na invalidnom vozíku. V súvislosti so zabezpečením jej zdravotnej starostlivosti vznikajú
v rodine zvýšené výdavky. Okrem toho dcéra navštevuje krúžok maľovania, v súvislosti s čím zaplatil
10,- eur a okrem tejto sumy musí dokupovať výkresy a rôzne iné potreby. Poukázal na to, že podľa
jeho vedomostí pokiaľ by mu matka platila výživné tak, ako jej to ukladá súdne rozhodnutie, tak by
takéto návrhy jeho syn nepodával. Keďže vie, že mu výživné neplatí, tak navrhovateľ sa zrejme snaží
to vykryť takýmto návrhom voči nemu. Otec navrhovateľa už aj inicioval trestné stíhanie voči matke

za neplatenie výživného, ktorá vec bola vyšetrovateľom odložená, pretože trestnosť činu zanikla, lebo
matkanavrhovateľazaplatiladlžnévýživnévovýške500,-eur.Otecnavrhovateľaniejesosvojímsynom
v kontakte, o syna sa však zaujíma, konkrétne o jeho študijné výsledky, čím potvrdil, že navrhovateľ
pokračuje v štúdiu na nadstavbovej časti na stavebnej škole. Otec navrhovateľa volal s riaditeľom
školy, ako aj s triednym učiteľom, ktorí mu potvrdili, že Dávid má dobré študijné výsledky. Nad rámec

vyživovacej povinnosti za posledného pol roka neprispel synovi nič, nakoľko nie sú spolu v kontakte
a syn ani nemá záujem o žiadny kontakt. Požadované výživné vo výške 150,- eur by bolo pre otca
navrhovateľa likvidačné, avšak aby nevznikali problémy, je ochotný prispievať synovi 100,- eur mesačne
beztoho,abytoohrozilochodichdomácnosti,čímsadorovnávýživné,ktorémuplatímatka,čopovažuje
otec navrhovateľa za spravodlivé.

5. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 27. 10. 2014, sp. zn. 9P/94/2014, súd zveril
vtedy maloletého navrhovateľa do osobnej starostlivosti U. A. a otcovi navrhovateľa uložil povinnosť
prispievať na výživu navrhovateľa po 80,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa mesiac vopred k
rukám U. A., počnúc od právoplatnosti rozsudku, a matke navrhovateľa výživným po 100,- eur mesačne,

vždy do každého 15. dňa v mesiaci k rukám U. A., počnúc právoplatnosťou rozsudku. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06. 11. 2014.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu sčasti vyhovel, nakoľko bola dokázaná jeho
čiastočná dôvodnosť. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa od posledného určeniavyživovacej povinnosti podstatným spôsobom zvýšili jeho životné náklady. Zvýšenia výživného sa
domáhal z dôvodu pokračovania v štúdiu, avšak ani na výzvu súdu túto skutočnosť nepreukázal.
Tvrdenie však nebolo medzi účastníkmi sporné, keďže otec navrhovateľa potvrdil, že jeho syn pokračuje

v štúdiu na strednej škole. Ide o tú istú školu, akú navrhovateľ navštevoval aj v čase, keď bola určená
vyživovacia povinnosť rozsudkom sp. zn. 9P/94/2014, ako aj v čase, keď bol zamietnutý návrh na
zvýšenie výživného v konaní vedenom na základe návrhu zo dňa 22. 05. 2015 pod sp. zn. 5P/32/2015. V
tomto konaní nebolo preukázané, že od posledného rozhodnutia sa pomery tak na strane navrhovateľa,
ako aj na strane otca navrhovateľa zmenili. Súd môže zmeniť rozhodnutie o výživnom len vtedy, keď

dôjde k podstatnej zmene pomerov. Navrhovateľ netvrdil ani nepreukázal, že by okrem pokračovania v
štúdiu na strednej škole mu vznikli zvýšené výdavky na život, čím neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia
o nevyhnutnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti jeho otca. Z výpovede otca navrhovateľa vyplynulo,
že takisto sa nezmenili jeho majetkové pomery k lepšiemu, naviac v dôsledku úrazu jeho maloletej
dcéry v súčasnej dobe je rodinný rozpočet zaťažený výdavkami súvisiacimi so zabezpečením zdravotnej
starostlivosti pre ňu. Nakoľko však otec navrhovateľa navrhol zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť v sume

100,- eur tak, aby jeho vyživovacia povinnosť bola v rovnakej výške ako vyživovacia povinnosť matky
navrhovateľa, súd návrhu v tejto časti vyhovel a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľa na sumu
100,- eur mesačne od 01. 08. 2017 tak, ako to žiadal navrhovateľ v návrhu. V zostávajúcej časti bol návrh
zamietnutý, nakoľko nebolo tvrdená ani preukázaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie
výživného.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení neskorších predpisov.