Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/35/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203515
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514203515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňasudkyňouJUDr.JanouSrokovouvsúkromnoprávnomsporežalobcu:Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX
v konaní o zaplatenie 199,02 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd združeniu - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nárok na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

IV. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.06.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 199,02 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% p.a. z dlžnej sumy 199,02 eur
od 09.10.2013 do zaplatenia. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného právny

predchodca žalobcu spoločnosť X., a.s. zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla
v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V
dôsledku neplnenia povinností žalovaným a prekročenia limitu povoleného prečerpania nad rámec
povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného
v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia v zmysle čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok.
Na základe uvedeného žalobca vyhlásil ku dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej
z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného č.

XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 245,26 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške
prečerpania v sume 199,02 Eur, úrokov 34,56 eur, poplatkov 11,68 eur. Žalobca zároveň vyzval
žalovanéhonazaplateniepohľadávkyvlehotedo08.10.2013.Žalobcasiuplatňujevžalobeistinu199,02
eur a zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa 09.10.2013.

2. Výzvou zo dňa 3.12.2014 a zo dňa 7.4.2016 vyzval súd žalobcu, aby odstránil rozpor v čísle bežného
účtu uvádzaného v žalobe a uvedeného v priloženej zmluve, aby preukázal splnenie podmienok na

postúpenie pohľadávky podľa 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a ďalej, aby do spisu doložil: výpis z
účtu žalovaného, z ktorého vyplýva ako žalovaný povolený debet prečerpal, kedy na účte žalovaného
vzniklo nepovolené prečerpanie, kedy sa žalovaný v dôsledku nepovoleného prečerpania dostal doomeškania. Zároveň súd žalobcu vyzval na špecifikáciu sumy 199,02 eur, na predloženie platobnej
histórie žalovaného. Žalobca výzvu prevzal dňa 11.12.2014. Na výzvu žalobca nereagoval.

3.Dňa17.7.2014dokonaniavstúpilvedľajšíúčastník-Združenie-Pomocaochranaspotrebiteľa„POS“.

4. Dňa 9.9.2014 do konania vstúpil vedľajší účastník - VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV. V konaní žiadne vyjadrenie nepodal.

5. Žalovaný žalobu a prílohy a poučenia prevzal do vlastných rúk dňa 20.4.2016. V konaní sa nijako
nevyjadril.

6. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci
pojednávanie, ale dňa 12.5.2017 vyvesil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že dňa 12.9.2017 bude vo
veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) CSP a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo
veci samej.

8. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ prostredníctvom právneho zástupcu podaním
doručeným súdu dňa 9.5.2016 uviedol, že v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský spor,
poukázal na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. pričom uviedol, že zo strany postupcu
- Slovenská sporiteľňa, a.s. nebolo preukázané ,že banka postúpila žalobcovi zosplatnený úver a teda
nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky a žalobca nemá aktívnu legitimáciu.

9. Súd vykonal dokazovanie čítaním a oboznámením sa s obsahom žaloby a jej príloh ako aj ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

10. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dňa 21.8.2006 Zmluvu o poskytnutí balíka

produktov a služieb pre fyzické osoby, v zmysle ktorej mu právny predchodca žalobcu vydal kartu k
účtu 0530915873/0900. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 12.9.2006 Zmluvu o
vydaní a používaní Platobnej karty k číslu účtu 0530915873/0900, v zmysle ktorej ho právny predchodca
žalobcu oprávnil na používanie bankomatovej karty.

11. Dňa 05.04.2013 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že pohľadávku z nepovoleného
prečerpania postúpil na žalobcu. Oznámenie žalovaný prevzal dňa 23.4.2013.

12. Žalobca dňa 01.10.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky z nepovoleného prečerpania.
Oznámenie žalovaný prevzal dňa 4.10.2013.

13. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 23.01.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

15. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 16.16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

20. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“), banka je právnická
osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá prijíma vklady
a poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

22. Podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná
banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení
bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po
prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie
bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

26. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrela dňa 21.8.2006 a 12.9.2006 so
žalovaným zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby a o vydaní a používaní
platobnejkarty,nazákladektorýchmubolaposkytnutábankomatováplatobnákarta,ktorúboloprávnený
používať v súvislosti s účtom zriadeným v Slovenskej sporiteľni, a.s. Žalobca v žalobe uviedol, že

žalovanému bol poskytnutý úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov, avšak
žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania a vzniklo teda nepovolené prečerpanie. Dlžná suma
mala predstavovať 199,02 eur.27. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 vyplýva, že uvedená pohľadávka bola
postúpená na žalobcu. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 23.4.2013. Napriek nepriloženiu
Zmluvy o postúpení pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu súd považoval postúpenie

za preukázané, a to z Oznámenia o postúpení pohľadávky. Z tejto skutočnosti žalobca v prejednávanej
veci odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Následne dňa 01.10.2013 vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru sám žalobca.

28. Primárny vzťah, ktorý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe Zmluvy

vznikol, bol vzťahom spotrebiteľským. Predmetom tohto vzťahu však bola pohľadávka z titulu
povoleného a nepovoleného prečerpania. Túto pohľadávku možno označiť za bankovú, keďže právny
predchodca žalobcu, s ktorým žalovaný Zmluvu uzatváral bola banka. Banková pohľadávka na rozdiel
od pohľadávok, napr. od nebankových spoločností, je regulovaná aj osobitnou právnou úpravou
vyplývajúcou zo Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle
ust.§ 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a na činnosťou bánk zároveň vykonáva

dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať
bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom
podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo
predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe
verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania

alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách).

29. Súd v konaní však zistil, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu - Slovenskej sporiteľne,
a.s. ako banky bola na žalobcu postúpená ako pohľadávka z neukončeného bankového úveru. V
konaní totiž žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, napriek výzve súdu zo dňa 31.03.2016, že jeho

právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru, t.j. že by ukončil úverový vzťah.
Mimoriadnu splatnosť vyhlásil až žalobca, a to po postúpení pohľadávky. Od tejto skutočnosti potom
žalobca odvodzoval v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu. Žalobca nielenže nepreukázal ukončenie
úverového vzťahu právnym predchodcom žalobcu ale nepreukázal ani to, že by právny predchodca
žalobcu - banka, žalovaného vyzvala na úhradu jeho splatných záväzkov, tak ako to má na mysli práve

ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré sa na daný vzťah podľa názoru súdu vzťahuje.

30. V danej veci je súd teda toho názoru, že postúpenie pohľadávky z banky na inú osobu, a to aj na
osobu, ktorá nie je bankou, je možné realizovať len v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Podľa tohto ustanovenia môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť), ak je (1) splatná,

a to až po predchádzajúcej (2) písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené (3) omeškanie dlžníka so
splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Sprísnenie zákonných
predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu,
že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita
dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového

vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C
233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014). Ak zákonné predpoklady nie sú
splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor

so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka navyše určujú, že zákaz postúpenia sa vzťahuje aj na
také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou v osobe veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky
banky voči klientovi treba za takýto druh považovať. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú
totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle

§ 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo. Tieto povinnosti nevyplývajú
pre banku zo zmluvy s klientom ale zo zákona. Postúpením pohľadávky banky na inú osobu, ktorá
týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou)
a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka

bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, z ktorých je veriteľ zo zákona povinný
zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je totiž okrem
iného ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v tomto ustanovení prešiel na inú
osobu než toho veriteľa, voči ktorými pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvyo postúpení sa účinky neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je
takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v
prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526

Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi
bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

31. Z uvedeného dôvodu považoval súd postúpenie (Zmluvu o postúpení pohľadávky) bankovej
pohľadávky na žalobcu v danom prípade za neplatné.

32. V dôsledku konštatovanej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok súd dospel
k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný, a preto je potrebné žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z
ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej

(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

33. Napriek tomu, že súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie považoval za

potrebné dodať, že pohľadávku uplatnenú v tomto konaní považuje za nepreukázanú. Žalobca v
konaní tvrdil, že žalovanému bolo právnym predchodcom žalobcu poskytnuté povolené prečerpanie
peňažnýchprostriedkov.Skutočnosť,žesaprávnypredchodcažalobcuažalovanýdohodlinaposkytnutí
povoleného prečerpania nevyplýva zo žiadnej z priložených zmlúv. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný
povolené prečerpanie prekročil, čím vzniklo nepovolené prečerpanie vo výške 199,02 eur. Uvedená

skutočnosť taktiež zo žiadnej priloženej listiny nevyplýva. Žalobca napriek výzvam súdu zo dňa
3.12.2014 a zo dňa 7.4.2016 nedoložil ani len výpis z účtu žalovaného, ktorý by preukazoval, že uvedené
peňažné prostriedky vo výške 199,02 eur skutočne žalovaný vyčerpal.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Keďže bol v konaní plne úspešný žalovaný nakoľko súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalovaný
by mal nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V súvislosti s týmto konaním však
žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a tak mu ich náhradu z dôvodu hospodárnosti nepriznal.

38. Na strane žalovaného v konaní vystupovali do 30.06.2016 i vedľajší účastníci. Inštitút vedľajšieho
účastníka nový procesný poriadok - Civilný sporový poriadok nepozná, v dôsledku čoho dňom účinnosti
Civilného sporového poriadku, t. j. dňom 1.7.2016 Zduženie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ a
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV prestali mať práva a povinnosti v konaní.

Vzhľadom však na skutočnosť, že účinky ich vstupu do konania vo vzťahu k ich právu na náhradu trov
konania, ktoré im vznikli do 1.7.2016 zostali zachované aj po 1.7.2016, bolo potrebné o tomto ich práve
rozhodnúť už podľa zásad Civilného sporového poriadku (§ 251 a násl.).

39. Zduženie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ a združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV boli vedľajším účastníkom na strane žalovaného. Podľa platného § 93 O.s.p. do
1.7.2016 právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíjalo od úspechu alebo neúspechu
toho účastníka konania, na strane ktorého v konaní vystupoval.

40. Podľa rovnakých zásad je podľa názoru súdu potrebné postupovať aj v prípade rozhodovania o

náhrade trov konania vedľajšieho účastníka po 1.7.2016, lebo v C.s.p. niet takého ustanovenia, ktorým
by postup súdu pre takýto prípad bol upravený.41. Žalovaný, na strane ktorých vedľajší účastník pôvodne vystupoval, boli v konaní v celom rozsahu
úspešní. Z rovnakých dôvodov má nárok na náhradu trov konania, vzniknutých do 1.7.2016 aj vedľajší
účastník, preto ich bolo potrebné priznať aj vedľajšiemu účastníkovi. Nárok na náhradu trov konania

však nemožno priznať bez naplnenia podmienky účelnosti. Združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV do konania na stranu žalovaného vstúpilo, ale vo veci nepodalo žiadne podanie. Súd
preto prevzatie veci právnym zástupcom združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
a vstup do konania nepovažoval za úkony s naplnením podmienky účelnosti, a preto i napriek úspechu
v spore nárok na náhradu trov konania združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV

nepriznal.

42. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ bol taktiež vedľajším účastníkom na strane
žalovaného. Z dôvodov uvedených vyššie vznikol Združeniu nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Nakoľko vystupovanie tohto vedľajšieho účastníka do dňa 30.6.2016 súd považoval za účelné
aj vzhľadom na jeho vyjadrenie doručené súdu dňa 9.5.2016, súd Združeniu - Pomoc a ochrana

spotrebiteľa „POS“ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o
ich výške bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP tunajším súdom po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77.

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.

1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania
vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.