Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899972
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2104899972.5

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová v právnej veci žalobkyne: Ing. N. W., nar. X.X.XXXX,
bytom K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, so sídlom Trnava, Nám. SNP č. 2, proti
žalovaným: 1. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter Horváth,
so sídlom Trnava, Hlavná 42, 2. F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom X. X. XXX, zastúpená advokátkou: JUDr.

Darina Kurňavová, so sídlom Trnava, Kapitulská 5, 3. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, 4. V.
H., nar. X.X.XXXX, bytom Česká republika, Y., I. B. XXX, 5. Q. X., nar. XX.X.XXXX, Česká republika,
Y., I. B. XXX, 6. M. X., nar. XX.X.XXXX, Česká republika, Y., B. XXX, 7. V. X., nar. XX.X.XXXX, Česká
republika, Y., I. B. XXX, o zaplatenie sumy 2.543,82 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-885 zo dňa 17.2.2016 - II. a IV. výrok
a na odvolanie žalovanej 1. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-885 zo dňa

17.2.2016 - I. výrok, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. v časti povinnosti žalovanej 1.
zaplatiť žalobkyni náhradu iných trov vo výške 22,25 Eur p o t v r d z u j e a v časti

povinnosti žalovanej 1. zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia m e n í tak, že žalovaná
1. je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 68,74 Eur v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu žalobkyne.

III. Žalovanej 2. p r i z n á v a voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanej 1. náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 24,76 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol I. výrokom, uložil odporkyni 1. (akt. žalovanej
1.) povinnosť zaplatiť navrhovateľke (akt. žalobkyni) náhradu iných trov konania vo výške 22,25 Eur a
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,62 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
k rukám právneho zástupcu navrhovateľky (akt. žalobkyne), II. výrokom uložil navrhovateľke (akt.
žalobkyni) povinnosť zaplatiť odporkyni 2. (akt. žalovanej 2.) náhradu iných trov konania vo výške 28,50

Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 710,56 Eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia k rukám jej právneho zástupcu, III. výrokom odporcom (akt. žalovaným) 3. až 7. sa náhradu
trov konania nepriznal, IV. výrokom uložil navrhovateľke (akt. žalobkyni) povinnosť zaplatiť štátu
náhradu trov konania vo výške 946,13 Eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti uznesenia na účet
Okresného súdu Trnava.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s použitím ust. § 142 ods. 1, 2, § 146 ods. 2, § 148
ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 3, 6, 8 Občianskeho súdneho poriadku. Vecne v napadnutýchčastiach argumentoval tým, že pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval súd samostatne vzťah
žalobkyne a žalovanej 1. a samostatne vzťah žalobkyne a žalovaných 2. až 7. Vo vzťahu žalobkyne a
žalovanej 1. posudzoval úspešnosť žalobkyne a žalovanej 1. čo do jednotlivých nárokov a po čiastkovom

posúdení úspešnosti, resp. neúspešnosti komplexne posúdil celkový pomer úspechu žalobkyne a
žalovanej 1. v celom konaní. Prvoinštančný súd nerozhodoval o trovách konania samostatne čo do
každého jednotlivého nároku strán samostatným výrokom, ale prihliadol na skutočnosť, že rozhodovanie
o náhrade trov konania, ktoré predstavuje jeden celok, aj keď predmetom jedného konania môžu byť
viaceré samostatné nároky, je vždy závislé od výsledku konania. Nakoľko konanie bolo sčasti zastavené,

prvoinštančný súd prihliadal na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdil (v
režime § 146 ods. 1 písm. c) a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) otázku, čo bolo dôvodom, že
konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom zhodnotil (podľa § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) celkovú otázku, z akej časti bol tá ktorá strana úspešná. Ak je na
čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie jedného z účastníkov, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť,
že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal

ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu (uznesenie NS SR 6 M Cdo 19/2010).

3. Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 1. súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
prihliadal na skutočnosť, že predmetom konania boli dva relatívne samostatné nároky, a to nárok na

zaplatenie sumy 300.000,- Sk s príslušenstvom vo výške 122.958,90 Sk, spolu 422.958,90 Sk ako
nevrátenej zálohy a nárok na zaplatenie investícií žalobkyne do nehnuteľnosti uplatňovaný žalobkyňou
pôvodne voči všetkým žalovaným spolu vo výške 81.003,20 Sk a úroku z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 81.003,20 Sk od 27.8.2004 do rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu zamietol
dňa 11.5.2015 t.j. 78.095,96 Sk, spolu 159.099,16 Sk. Celkovo sa žalobkyňa voči žalovanej 1. domáhala

zaplatenia sumy 582.058,06 Sk.

4.Včastikonaniaonárokužalobkynenazaplateniesumy300.000,-Skjejnároknanáhradutrovkonania
posúdilokresnýsúdvzmysle§146ods.2Občianskehosúdnehoporiadkudruháveta,keďpresprávanie
žalovanej 1. vzala späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne. V časti uplatnených úrokov z omeškania

z nevrátenej zálohy zavinila zastavenie konania žalovaná 1. len vo výške 16.792,- Sk a vo zvyšnej
časti uplatnených úrokov 106.166,90 Sk zavinila zastavenie konania žalobkyňa, a preto v tejto časti
posúdil nárok na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku.
V zostávajúcej časti konania ohľadne nevrátených investícií 81.003,20 Sk s príslušenstvom súd prvej
inštancie posúdil vec podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobkyňa bola v plnom

rozsahu neúspešná, pretože žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá
Občianskeho súdneho poriadku v časti o zaplatenie 4.368,- Sk s príslušenstvom, keď žalobkyňa vzala
žalobu v tejto časti voči všetkým žalovaným späť, čím zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Následne
súd prvej inštancie v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku porovnal pomer celkového
úspechu žalobkyne a žalovanej 1. a dospel k záveru, že z pôvodne žalovaného nároku 582.058,06

Sk vzniklo žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 54,43 % (istina 300.000,- Sk a úrok z
omeškania 16.792,- Sk) a žalovanej 1. vzniklo právo na náhradu trov konania vo výške 45,57 % , t.j.
celkový úspech žalobkyne vo vzťahu k žalovanej 1. je 8,86 % (54,43 - 45,57) a teda čiastočne úspešnej
žalobkynipriznalpomernúnáhradutrovkonaniazazaplatenýsúdnypoplatok22,25Eur(8,86%z251,13
Eur, t.j. zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 127,13 Eur/3.830,- Sk a súdny poplatok za odvolanie

proti rozsudku č. k. 27C/125/2004-568 zo dňa 14.2.2013 v sume 124,- Eur) a za právne zastúpenie
vo výške 123,62 Eur (8,86 % z 1.395,24 Eur). Okresný súd priznal žalobkyni náhradu trov právneho
zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 253,94 Eur za prevzatie veci a podanie návrhu na súd, priznanú
odmenu 507,88 Eur, ktorú súd zvýšil o 20% DPH 101,58 Eur + paušálna náhrada 2x 4,51 Eur, spolu
618,48Eur. Otrováchprávnehozastúpeniavroku2004okresnýsúdrozhodovalspoužitím§13ods.

1, § 16 ods. 3, § 19 ods. 3 a § 22 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.12.2004. Od 1.1.2005 súd priznal odmenu vo
výške 1 tarifnej odmeny , t.j. 126,97 Eur za podané odvolanie zo dňa 22.2.2005 voči uzneseniu, ktorým
súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a zastavil konanie vo veci samej. Priznanú odmenu
zvýšil v zmysle § 18 ods. 4 o 20% DPH, 25,39 Eur. Zároveň priznal paušálnu náhradu vo výške 4,98 Eur,

spolu 157,34 Eur. Ďalej priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za rokovanie s protistranou
so žalovanou 1. dňa 2.6.2005, kedy vrátila žalobkyni sumu 225.000,- Sk a dňa 10.6.2005 kedy vrátila
sumu 75.000,- Sk po 253,94 Eur, ktorú zvýšil o 20% DPH 101,58 Eur a priznal i 2 x paušálnu náhradu
vo výške 4,98 Eur, spolu 619,42 Eur (2x 253,94 Eur + 101,58 Eur + 2x 4,98 Eur). O náhrade trovprávneho zastúpenia okresný súd rozhodol v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom
do 31.12.2008. Žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 1.395,24

Eur z čoho okresný súd podľa pomeru úspechu v konaní zaviazal žalovanú 1. zaplatiť žalobkyni 8,86
%, t.j. sumu 123,62 Eur. Priznanú náhradu trov konania zaviazal žalovanú 1. zaplatiť v zmysle § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku k rukám právneho zástupcu žalobkyne. Nepriznal náhradu trov
právneho zastúpenia za listy žalovanej 1. zo dňa 2.7.2004 a 3.8.2004, nakoľko rozhodoval o účelne
vynaložených trovách konania a konanie vo veci sa začína podaním návrhu na súd, uvedené listy boli

žalovanej 1. zaslané pred doručením žaloby na súd.

5. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaných 2. až 7. okresný súd konštatoval, že žalobkyňa bola v celom
rozsahu neúspešná, keď žalobu v časti o zaplatenie 4.368,- Sk s príslušenstvom vzala späť, čím zavinila,
že sa konanie muselo zastaviť a v ostatnom rozsahu bola žaloba zamietnutá. Okresný súd tak rozhodol
spôsobom uvedeným vo výroku II. (aj III., ktorý však nebol odvolaním napadnutý pozn. odvolacieho

súdu), keď plne úspešnej žalovanej 2. priznal v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta
prvá Občianskeho súdneho poriadku náhradu iných trov konania v sume 28,50 Eur za zaplatený súdny
poplatok za odvolanie a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 710,56 Eur, pričom pri určení výšky
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal z ust. § 10 ods. 1 vyhlášky MS č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v

zodpovedajúcom znení, teda žalovaná 2. mala nárok na tarifnú odmenu vo výške 41,49 Eur, počítanú z
hodnoty veci v čase začatia poskytovania právnej služby vo výške 19.158,80 Sk, tj. 635,95 Eur. Nakoľko
si však žalovaná 2. uplatnila tarifnú odmenu vo výške 39,83 Eur, resp. 39,84 Eur, okresný súd jej priznal
za jednotlivé úkony ňou uplatnenú sumu.

6. Okresný súd priznal žalovanej 2. trovy právneho zastúpenia celkom za 13 úkonov právnej služby v
sumách: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.12.2006 á 39,83 Eur (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) +
režijný paušál 5,44 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní
dňa19.6.2008á39,83Eur(§14ods.1písm.d)vyhlášky)+režijnýpaušál6,31Eur(§16ods.3vyhlášky)
+ 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 21.10.2008 á 39,83 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c)

vyhlášky) + režijný paušál 6,31 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na
pojednávaní dňa 19.10.2009 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. d) vyhlášky) + režijný paušál 6,95 Eur (§
16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 25.10.2010 á 39,84
Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 7,21 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18
ods. 3 vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 16.11.2011 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) + režijný

paušál 7,41 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa
30.1.2012 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
+ 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), vyjadrenie zo dňa 16.8.2012 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky) + režijný paušál 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na
pojednávaní dňa 15.10.2012 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 7,63 Eur (§ 16

ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní dňa 14.2.2013 á 39,84 Eur
(§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) + režijný paušál 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3
vyhlášky), odvolanie zo dňa 18.3.2013 á 39,84 Eur (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky) + režijný paušál 7,81
Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), stanovisko - odvolanie proti súdnemu
poplatku zo dňa 15.4.2013 á 19,92 Eur (1/2 z 39,84 Eur v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky) +

režijný paušál 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky), účasť na pojednávaní
dňa 11.5.2015 á 39,84 Eur (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky) + režijný paušál 8,39 Eur (§ 16 ods. 3
vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Náhradu trov právneho zastúpenia okresný súd žalovanej
2. nepriznal za úkony právnej služby - účasť na pojednávaní v dňoch 18.2.2008 a 13.12.2008, nakoľko
na týchto nebola prítomná. Za úkon stanovisko - odvolanie proti súdnemu poplatku zo dňa 15.4.2013 jej

nepriznal uplatňovanú sumu 39,84 Eur, ale len polovicu uplatnenej tarifnej hodnoty v zmysle vyhlášky.

7. Ďalej okresný súd uzavrel, že štátu vznikli v konaní trovy poukázaním znalečného z rozpočtových
prostriedkov okresného súdu vo výške 1.196,13 Eur. Znalečné bolo vyplatené vo výške 400,- Eur na
základe uznesenia čl. 350 zo dňa 2.6.2011, vo výške 222,30 Eur na základe uznesenia z čl. 402 zo dňa

6.12.2011, vo výške 90,01 Eur na základe uznesenia z čl. 454 zo dňa 9.2.2012, vo výške 106,75 Eur
na základe uznesenia z čl. 473 zo dňa 11.6.2012 a vo výške 75,51 Eur na základe uznesenia z čl. 526
zo dňa 7.11.2012, vo výške 229,86 Eur na základe uznesenia z čl. 710 zo dňa 6.10.2014 a vo výške
71,70 Eur (správne vo výške 71,20 Eur poznámka odvolacieho súdu) na základe uznesenia čl. 841 zodňa 15.5.2015. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku okresný súd štátu priznal náhradu
trov konania, a to v celom rozsahu voči žalobkyni, nakoľko uskutočňované znalecké dokazovanie sa
týkalo v celom rozsahu len konania o nároku na úhradu investícií do nehnuteľnosti, v ktorom bola

žalobkyňa neúspešná. Nakoľko žalobkyňa uhradila v priebehu konania preddavok na trovy znaleckého
dokazovania v sume 250,- Eur, ktorý bol použitý na úhradu priznaného znalečného, okresný súd jej vo
výroku IV. rozhodnutia uložil uhradiť zostávajúce trovy štátu vo výške 946,13 Eur.

8. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa výlučne voči II., IV. výroku, ktorým navrhla,

aby odvolací súd napadnutý výrok (II.) zmenil a trovy konania žalovanej 2. voči žalobkyni nepriznal a
napadnutý výrok (IV.) zmenil tak, že výlučne žalobkyňa nebude zaviazaná platiť trovy konania štátu.
Argumentovala tým, že v merite veci bola úspešná, nakoľko súd uznal že má voči žalovaným nárok vo
výške 2.543,82 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. Len vďaka námietke započítania, ktorú nemohla
predpokladať a ktorá bola nepredvídateľná, bol jej nárok zamietnutý. Mala za to, že okresný súd mal
postupovať podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nepriznať žalovanej 2. právo na

náhradu trov konania, pretože celú situáciu s vynúteným pobytom žalobkyne v dome zavinila žalovaná
1 a rovnako mal súd postupovať aj v prípade rozhodovania o trovách štátu, ktorých výšku mal pomerne
rozdeliť voči všetkým stranám, poprípade skúmať kto zavinil trovy podľa § 147 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Pritom podľa žalobkyne trovy konania zavinila výlučne žalovaná 1. Ďalej poukázala
na to, že rozhodnutie o trovách konania je predčasné, keď podala proti rozsudku Krajského súdu v

Trnave č. k. 24Co/693/2015-871 zo dňa 21.10.2015 ústavnú sťažnosť, konanie o ktorej je od 5.1.2016
vedené na Ústavnom súde SR pod č. Rvp 12/2016, pre porušenie základného práva na súdnu ochranu
a práva na spravodlivé súdne konanie. V tejto súvislosti uviedla, že by bolo vhodné prerušiť konanie o
rozhodovaní o trovách konania až do rozhodnutia Ústavného súdu SR, keďže je potrebné predpokladať,
že rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-844 zo dňa 11.5.2015, v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/693/2015-871 zo dňa 21.10.2015 bude zrušený.

9. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná 1. výlučne voči I. výroku, ktorým
navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok (I.) zrušil a vrátil na ďalšie konanie alternatívne zmenil tak, že
žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 635,30 Eur k rukám

právneho zástupcu. Argumentovala tým, že prvoinštančný súd nemal žiaden dôvod zahrnúť do úspechu
žalobkyne úrok z omeškania 16.792,- Sk, prehliadol, že zaplatenie tejto sumy pochádzalo z celkom
iného konania (sp. zn. 8C/154/2005), v ktorom bola uložená povinnosť žalobkyni zaplatiť náhradu trov
konania. Navrhla od sumy úspechu žalobkyne (ako ju určil prvoinštančný súd 300.000,- Sk plus 16.792,-
Sk, 54,43 %) odpočítať sumu 16.792,- Sk, potom by úspech žalobkyne bol 51,54 % a žalovanej 1. 48,46

%, a vyčíslený rozdiel 3,08 % by v súvislosti s § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nestál za reč.
Akceptuje dva úkony právnej služby, prevzatie a prípravu, podanie žaloby na súd, so sadzbou za jeden
úkon 270,54 Eur (z tarifnej hodnoty žaloby 320.250,80 Sk/10.630,38 Eur), plus režijný paušál á 4,51
Eur bez DPH, s DPH maximálne 660,12 Eur. Úkon právnej služby, odvolanie podané proti uzneseniu
o nepriznaní oslobodenia o súdnych poplatkov a zastavenia konania namieta s odôvodnením, že ak

by súdny poplatok žalobkyňa zaplatila, tak dôvod na odvolanie by nemala. Ďalej nesúhlasí s úkonmi
právnej služby rokovanie s protistranou zo dňa 2.6.2005 a zo dňa 10.6.2005, kedy vrátila sumy 225.000,-
Sk a 75.000,- Sk (navyše vyčíslenie hodnoty úkonu právnej služby v sume 253,94 Eur je nesprávne),
keďže nešlo o žiadne rokovanie s protistranou. Má za to, že v konaní si vyčíslila náhradu trov právneho
zastúpenia 1.295,42 Eur za úkony, ktoré viedli k jej plnému procesnému úspechu. Rozdielom sumy

1.295,42 Eur a sumy 660,12 Eur je suma 635,30 Eur, ktorú má správne zaplatiť žalobkyňa žalovanej 1.

10. Žalovaní 2. až 7. odvolanie nepodali.

11. Žalovaná 2. sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila (podanie zo dňa 12.4.2016 na č.l. 911), tak že

napadnuté výroky II. a IV. navrhla ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala, že bola vo veci plne
úspešná a žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná (konanie v časti o zaplatenie 4.368,- Sk s
príslušenstvom bolo zastavené a v ostatnom rozsahu bola žaloba zamietnutá) a teda mala nárok na
tarifnú odmenu 41,49 Eur (z hodnoty veci 19.158,80 Sk), avšak si uplatnila tarifnú odmenu 39,83 Eur.
Má za to, že žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné dôvody, ktoré by preukazovali možnosť aplikácie

§ 150 Občianskeho súdneho poriadku a v odvolaní nie sú dôvody, ktoré by odôvodňovali zhodnotenie
žalovanej 2. ako neúspešnej, pritom žalobkyňa uvádza, že celú situáciu zavinila žalovaná 1. Poukázala
na to, že sama je v dôchodkom veku a jediným jej príjmom je starobný dôchodok, nezavinila začatie
sporu o predmete, resp. práve, ktorý okresný súd žalobkyni zamietol a správne rozhodol aj vo výroku IV.,keď § 150 Občianskeho súdneho poriadku nedovoľuje súdu priznať trovy konania strane, ktorá v spore
podľahla strane, ktorá mala v spore úspech a ani, aby stranu, ktorá mala v konaní úspech, zaviazal
platiť znalečné.

12. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej 1. vyjadrila tak, (podanie zo dňa 12.4.2016 na č.l. 913 a
zároveň pripojila vyjadrenie žalovanej 1 zo dňa 21.6.2006, avšak vo veci Okresného súdu Trnava sp.
zn. 8C/154/2005), že súhlasí s postupom okresného súdu, ktorý určil základ vo výške 582.058,60 Sk
(300.000,- Sk + 122.958,80 Sk + 81.003,20 Sk + 78.095.,56 Sk) a ustálil pomer úspechu a neúspechu.

Nie je pravda, že suma 16.792,- Sk bola predmetom konania sp. zn. 8C/154/2005. Suma 16.792,-
Sk sa počíta od 2.10.2004 do 2.6.2005 zo sumy 300.000,- Sk omeškanie, spolu 16.643,83 Sk a pri
sume 75.000,- Sk od 3.6.2005 do 10.6.2005 za 8 dní, čo predstavuje sumu 147,94 Sk, obidve sumy
pri 9 % ročnom úroku z omeškania. Žalovaná 1. jej odmietla uznať úrok z omeškania od 12.11.2002 do
21.10.2004 z dôvodu jej užívania nehnuteľnosti. Má za to, že úkony právnej služby zo dňa 2.6.2005 a
zo dňa 10.6.2005 sú jasne zdokumentované, nemôžu vyvolať žiadne pochybnosti o ich účelnosti.

13. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej 2 k odvolaniu žalobkyne vyjadrila tak (podanie zo dňa
17.8.2016 na č.l. 937), že s ním nesúhlasí a rovnako nesúhlasí s vyjadrením žalovanej 1. zo dňa
21.6.2006 konanie Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C/154/2005). Poukázala na to, že v konaní sp.
zn. 27C/125/2005 boli opomínané vyjadrenia žalovanej 1 z konania sp. zn. 8C/154/2005. Má za to, že

žalovaní nemôžu mať nárok na zaplatenie primeranej odplaty za ňou užívané nehnuteľnosti za obdobie
od 12.11.2002 do 1.10.2004. Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27C/125/2004-844 nemôže obstáť
popri právoplatnom rozhodnutí vo veci sp. zn. 8C/154/2005, v ktorom žalovaná 1. už znížila žalobkyňou
uplatnený nárok voči žalovaným na zaplatenie, za údajné užívanie nehnuteľností žalobkyňou. Keďže už
jedenkrátdošlokzapočítaniuzostranyžalovanej1.vkonanísp.zn.8C/154/2005,niejemožnéopätovne

krátiť nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.543,82 Eur titulom započítania za užívanie nehnuteľností
v konaní sp. zn. 27C/125/2004. V bode III. vyjadrenia žalobkyňa uvádza skutočnosti týkajúce sa jej
výhrady, že súdy sa doteraz nezaoberali podrobne otázkou vlastníckeho práva žalovaných k spornej
nehnuteľnosti.

14. Žalovaná 1 k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej 1. (podanie zo dňa 18.8.2016 na č.l. 949)
uviedla, že zmluvu zo dňa 12.11.2002 (neplatnú) predložila žalobkyňa, vyššiu kúpnu cenu spolu so
sestrou požadovali po tom, čo medzičasom prikúpili ďalšiu časť pozemku, na požiadavku vyššej kúpnej
ceny ju manžel žalobkyne fyzicky napadol, preto sa nehnuteľnosti rozhodli nepredať. Suma 16.792,-
Sk (úroky z omeškania) bola súčasťou žaloby sp. zn. 8C/154/2005 od 30.11.2005 do 20.11.2006 a

súčasťou žaloby sp. zn. 27C/125/2004 od 28.3.2006 do 20.11.2006, minimálne v období od 28.3.2006
do 20.11.2006 bola žalovaná duplicitne. Zotrvala na argumentoch, že okresný súd v napadnutom
uznesení chybne zahrnul sumu 16.792,- Sk do masy úspechu žalobkyne a nemal skutočný dôvod
priznať žalobkyni právo na náhradu trov právneho zastúpenia za tzv. úkony právnej služby rokovanie s
protistranou dňa 2.6.2005 a dňa 10.6.2005.

15. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej 1. k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovanej 1. (zo dňa
22.6.2017) uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia zo dňa 17.8.2016, vyjadrenia zo dňa 12.4.2016.

16. Keďže v zmysle § 470 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného

od 1.7.2016 - ďalej len CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP podľa ktorého ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty, odvolací súd posudzoval podmienky pre podanie odvolaní v
zmysle v čase ich podania účinného Občianskeho súdneho poriadku.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania žalobkyne voči II. a IV.
výroku a žalovanej 1. voči IV. výroku) napadnutého uznesenia boli podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase
jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt. § 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania
majú zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. b), f/ OSP, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. d/,h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) -
teda v časti náhrady trov konania žalovanej 1., náhrady trov konania žalovanej 2. a náhrady trov konania
štátu (II., III. a IV. výroková veta) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na

prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2CSP v napadnutých II. a IV. výrokoch,

odvolaniu žalovanej 1. je možné priznať čiastočný úspech v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho čiastočnú zmenu v napadnutom I. výroku v zmysle § 388 CSP a čiastočné potvrdenie v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní, bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ak žalovanej 1. uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni

náhradu iných trov konania vo výške 22,25 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 123,62
Eur (I. výrok), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 2. náhradu iných trov konania vo výške 28,50
Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 710,56 Eur (II. výrok) a žalobkyni uložil povinnosť
zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 946,13 Eur (IV. výrok) s poukazom na odvolacie argumenty
odvolateliek.

19. Uznesenie súdu prvej inštancie je v časti nepriznania náhrady trov konania žalovaným 3. až
7. (III. výrok) právoplatné, keďže žalovaní (3. až 7.) voči uzneseniu odvolanie nepodali, pričom v
predmetnom konaní majú žalovaní postavenie samostatných strán podľa § 91 OSP účinný k 30.6.2016
(nie nerozlučných strán), teda každý z nich v konaní koná sám za seba.

20. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola pôvodne žaloba žalobkyne voči žalovanej
1. za zaplatenie nevrátenej zálohy 300.000,- Sk spolu s úrokmi z omeškania vo výške 16 %
ročne od 13.11.2002 zo sumy 300.000,- Sk do zaplatenia, t.j. sumy 122.958,90 Sk. Voči všetkým
žalovanýmpožiadavkanazaplateniesumy81.003,20Sk,ktorépredstavovaliinvestíciedonehnuteľnosti

žalovaných, ako i úroku z omeškania vo výške 9 % ročne od podania žaloby do zaplatenia. Následne
podaním zo dňa 12.8.2005 zobrala žalobkyňa svoju žalobu späť v časti o zaplatenie 300.000,- Sk (z
dôvodu, že žalovaná 1. jej zaplatila dňa 2.6.2005 sumu 225.000,- Sk a dňa 10.6.2005 sumu 75.000,-
Sk) a tiež i v časti investícií do umývadla 2.969,- Sk a dresovej batérie 1.399,- Sk. Uznesením č. k.
27C/125/2004-91 zo dňa 2.11.2005 okresný súd konanie v časti 304.368,- Sk zastavil, pričom späťvzatá

časť konania vo výške 4.368,- Sk sa týkala všetkých žalovaných, voči ktorým si žalobkyňa uplatňovala
pomerne vrátenie investícií do nehnuteľnosti. Uznesením č. k. 27C/125/2004-143 zo dňa 17.4.2008
okresný súd konanie v časti 16 % úroku z omeškania zo sumy 300.000,- Sk od 13.11.2002 do 2.6.2005
a úroku z omeškania vo výške 16 % ročne zo sumy 75.000,- Sk od 3.6.2005 do 10.6.2005 zastavil.
Uznesením č. k. 27C/125/2004-460 zo dňa 21.2.2012 okresný súd pripustil zmenu žaloby, ktorou si

uplatnila žalobkyňa zaplatenie istiny 76.635,20 Sk/2.543,82 Eur spoločne a nerozdielne od všetkých
žalovaných spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 27.8.2004 do zaplatenia.
Žaloba žalobkyne v danom znení bola právoplatne zamietnutá.

21. S odvolacou námietkou žalobkyne vo vzťahu k odvolaním napadnutému II. výroku, že súd prvej

inštancie mal postupovať podľa § 150 ods. 1 OSP a nepriznať žalovanej 2. náhradu trov konania sa
odvolací súd nestotožnil.

22. Žalobkyňa uvádzala ako dôvody hodné osobitného zreteľa jednak to, že len vďaka nepredvídateľnej
námietke započítania bol jej nárok zamietnutý, hoci prvoinštančný súd uznal jej nárok voči žalovaným

vo výške 2.543,82 Eur (titulom bezdôvodného obohatenia) a ďalej, že celú situáciu s jej vynúteným
pobytom v dome, zavinila žalovaná 1.

23. Podľa § 150 ods. 1 OSP (obdobne akt. § 257 CSP), ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na

okolnosti, či účastník konania (strana), ktorému sa priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania (strana) nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť.24. Cit. ust. § 150 ods. 1 OSP rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj
zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu
nahradiť trovy konania úspešnej strane. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí tvrdiť

a preukázať strana inak povinná zaplatiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie tak
rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale
aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu. Novela OSP účinná od 15.10.2008 (zákon
č. 384/2008 Z. z.) tým výrazne zmenila dovtedajšie chápanie predmetného ustanovenia, v ktorom pri

skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhradu trov konania
prevládalo najmä skúmanie majetkových, sociálnych, osobných a ďalších pomerov všetkých strán a
až následne skúmanie okolností, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v
priebehu konania a pod. Na rozdiel od toho, nové ustanovenie § 150 ods. 1 veta druhá OSP ako prioritné
hľadisko uvádza správanie sa účastníka v konaní.

25. Ust. § 150 ods. 1 OSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane; vždy musí ísť
celkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.Priposudzovaníokolností
hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých
strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (tu už s

možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd, v priebehu konania).
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči
strane, a aby neodporovalo dobrým mravom. V tomto ustanovení je zároveň fixované moderačné právo
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho,

že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom, pričom zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru, než by plynul z dispozície právnej normy. Zákon vyžaduje na také
rozhodnutie dve podmienky: musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a o výnimočné okolnosti,
pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom vecou konkrétneho prípadu,

či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie o zmiernení účinkov právnych
noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

26. Odvolací súd po zohľadnení uvedených východísk má za to, že žalobkyňou uvádzané dôvody
hodné osobitného zreteľa uvedené v odseku 19 neodôvodňujú postup podľa § 150 ods. 1 OSP,

pričom tvrdenie o zavinení núteného pobytu žalobkyne v dome žalovanou 1. nemožno považovať za
takýto dôvod pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi inými stranami, v danom prípade medzi
žalobkyňou a žalovanou 2. Ani tvrdený dôvod o tom, že síce žaloba žalobkyne v časti 2.543,82 Eur
(bezdôvodné obohatenie) voči žalovaným bola súdom uznaná a následne však zamietnutá, nezakladá
aplikáciu § 150 ods. 1 OSP. Tu ešte odvolací súd poukazuje na to, že tvrdenie o uznaní žaloby

v časti 2.543,82 Eur (bezdôvodné obohatenie) nie je dôvodné, keďže z rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 27C/125/2004-844 zo dňa 11.5.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 24Co/693/2015-871 zo dňa 21.10.2015 jednoznačne vyplýva, že žaloba žalobkyne bola zamietnutá
(v celom rozsahu).

27. Po zohľadnení kritérií uvedených v odseku 22 a nedôvodnej argumentácie zo strany žalobkyne,
dospel odvolací súd k záveru, že postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o náhrade trov konania
medzi žalobkyňou a žalovanou 2. neaplikoval § 150 ods. 1 OSP bol správny, a správne rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá OSP a priznal žalovanej 2. voči žalobkyni náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 710,56 Eur a náhradu iných trov konania 28,50 Eur (II. výrok). Odvolací súd

dôvodnosťapočetúkonovprávnejslužbyvspojenísvýškoupriznanejnáhradytrovprávnehozastúpenia
ako aj výškou priznaných iných trov konania nepreskúmal, keďže uvedené nebolo napadnuté osobitnou
odvolacou argumentáciou žalobkyne, a preto podľa § 387 ods. 2 OSP odkazuje na obsah odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie na strane 7 a 8.

28.Správnybolpodľaodvolaciehosúdupostupsúduprvejinštancieajprirozhodnutíonáhradetrovštátu
podľa § 148 ods. 1 OSP, keď podľa výsledku konania uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť štátu náhradu
trov konania vo výške 946,13 Eur (IV. výrok). Nebolo možné stotožniť sa s argumentáciou žalobkyne,
že aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu mal okresný súd postupovať podľa § 150 ods. 1OSP a to z dôvodu, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu neprichádza aplikácia § 150 ods.
1 OSP do úvahy. Podľa dikcie § 148 ods. 1 OSP je možné náhradu trov konania znížiť, avšak len ak sú
predpokladynaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,čovšakvprípadežalobkynenebolovodvolanívôbec

tvrdené a teda ani preukázané, pritom už zo spisového materiálu vyplýva, že už uznesením okresného
súdu č. k. 27C/125/2004-31 zo dňa 8.11.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k.
11Co/71/2005-81 zo dňa 31.5.2006 nebolo žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov priznané.

29. Pokiaľ ide ďalšiu argumentáciou, že prvoinštančný súd mal skúmať kto zavinil trovy podľa § 147 ods.

1 OSP, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že aj keď to výslovne okresný súd v odôvodnení neuviedol,
nemožno vychádzať zo záveru, že týmto ustanovením sa neriadil. Zásada procesnej zodpovednosti
podľa § 147 ods. 1 ) návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu
spravodlivosti.

34. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne

alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

35. Inštitút prerušenia konania je v Civilnom sporovom poriadku upravený v ustanoveniach § 162 až
§ 165, pritom § 162 upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť, ak rozhodnutie závisí od

otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť (ide predovšetkým o otázky uvedené v § 194 CSP,
obdobne § 135 OSP v znení k 30.6.2016). Rovnako postupuje aj v prípade uvedenom pod písm. b) a c)
citovaného zákona. Na rozdiel z citovaného § 164 jednoznačne vyplýva, že prerušenie konania z tamuvedeného dôvodu je fakultatívne, teda súd nie je povinný prerušiť konanie ani v prípade, že by inak
boli splnené podmienky podľa tohto ustanovenia (arg. slovo „môže“).

36. Podľa odvolacieho súdu podanie ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie práva žalobcu na súdnu
ochranuaprávanaspravodlivésúdnekonanieniejeskutočnosťou,ktorábyspĺňalazákonnúpodmienku
pre prerušenie konania, keď nebol naplnený ani jeden z prípadov, kedy by súd podľa § 162 CSP bol
povinný konanie prerušiť. Taktiež nejde ani o prípad fakultatívneho prerušenia konania podľa § 164 CSP.

37. S poukazom na záver odvolacieho súdu ako aj skutočnosť, že žalobkyňa podala iba podnet
na prerušenie konania, s ktorým sa odvolací súd nestotožnil, nebol naplnený zákonný predpoklad o
povinnosti rozhodnúť o uvedeným samostatným výrokom odvolacieho súdu.

38. V tejto súvislosti ešte odvolací súd dodáva, že v prípade ak by zákonodarca sledoval cieľ, aby každé
podanie sťažnosti na ústavný súd mala na následok obligatórne prerušenie určitého konania, tak by

tento úmysel priamo vyjadril v právnej úprave.

39. Odvolací súd sa s ohľadom na uvedené v predchádzajúcich odsekoch nestotožnil s odvolacou
argumentáciou žalobkyne, ktorou napadla II. a IV. výrok preskúmavaného uznesenia, ktoré sú podľa
odvolacieho súdu vecne správne, a preto ich podľa § 387 CSP potvrdil.

40. Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 2., ktorým napadla I. výrok preskúmavaného uznesenia, a jej
argument, že prvoinštančný súd mal vyčísliť čistý úspech žalobkyne vo výške pri rozdiele 3,08 %
(ktorý podľa § 142 ods. 2 OSP nestojí za reč) ako rozdiel úspechu žalobkyne 51,54 % a úspechu
žalovanej 1. 48,46 %, a to pri nezohľadnení sumy vyčíslených úrokov z omeškania 16.792,- Sk do

úspechu žalobkyne, ale zohľadnenia ako úspechu žalobkyne iba sumy 300.000,- Sk (istiny) v konaní, sa
odvolací súd nestotožnil a mal za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak čistý úspech žaloby
žalobkyne voči žalovanej 1. vyčíslil vo výške 8,86 % ako rozdiel 54,43 % (pomer istiny 300.000,- Sk
+ úrok z omeškania 16.792,- Sk k celkovému pôvodne žalovanému nároku žalobkyne voči žalovanej
1, ktorý nebol stranami spochybnený vo výške 582.058,06 Sk). Podľa odvolacieho súdu neobstojí ako

argument žalovanej 1., že zaplatenie sumy 16.792,- Sk pochádzalo z celkom iného konania (sp. zn.
8C/154/2005), v ktorom bola uložená povinnosť žalobkyni zaplatiť náhradu trov konania, jednak preto,
že rozhodnutie o náhrade trov konania v inom konaní nemá dopad na preskúmavané rozhodnutie o
náhradetrovkonania,alepredovšetkýmpreto,žeajvtomtokonanísapôvodnežalobkyňavočižalovanej
1. domáhala zaplatenia aj úrokov z omeškania (16 % ročne zo sumy 300.000,- Sk od 13.11.2002 do

zaplatenia - vyčíslených vo výške 122.958,90 Sk), o ktorým však bolo konanie zastavené uznesením
č. k. 27C/125/2004-143 zo dňa 17.4.2008, čiastočne pre zavinenie žalovanej 1., ktorá úroky vo výške
16.792,- Sk zaplatila (čo nespochybnila ani v odvolaní a okresný súd správne posúdil v tejto časti nárok
na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá OSP) a čiastočne pre zavinenie žalobkyne v
časti úrokov z omeškania 106.166,90 Sk (okresný súd správne posúdil v tejto časti nárok na náhradu

trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP).

41. Prvá veta § 146 ods. 2 OSP (ekvivalentne § 256 ods. 1 CSP) so zavinením na zastavení konania
pracuje výlučne z procesného hľadiska a zásadne zavinenie pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv.
základnom konaní na súde prvej inštancie žalobca v sporovom konaní. Zavinenie na zastavení konania

pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou postupu podľa § 146
ods. 2 veta druhá OSP je však 1. možnosť aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby a 2.
správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje,
donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na jednej strane výlučným
správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je so späťvzatím inak

dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

42. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť aj na ustálenú rozhodovaciu prax. Nárok na náhradu trov
konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne
podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t. j. z hľadiska vzťahu výsledku

chovania žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku
alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo/225/2010).43. Ak nie je preukázané, že späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa
celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej

požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť za zastavenie konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí
návrhu (žaloby) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.9.2011, sp. zn. 7MCdo/4/2010).

44. Odvolací súd sa stotožnil s aplikáciou § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá a druhá

OSP (účinného v čase rozhodovania) súdom prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov
konania medzi žalobkyňou a žalovanou 1. ako aj s vyčísleným čistým úspechom žalobkyne 8,86 % s
odkazom na obsah odseku 37 ako aj odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie na strane 6.

45.Sodvolacouargumentácioužalovanej1.týkajúcousanepriznanianáhradytrovprávnehozastúpenia
žalobkyni za úkony právnej služby, konkrétne úkon právnej služby rokovanie s protistranou zo dňa

2.6.2005 a úkon právnej služby rokovanie s protistranou zo dňa 10.6.2005 sa odvolací súd stotožnil, keď
v tejto časti nebol postup okresného súdu správny. Možno teda prisvedčiť žalovanej 1., že v spisovom
materiáli založené písomnosti zo dňa 2.6.2005 (na č.l. 89) a zo dňa 10.6.2005 (na č.l. 88) potvrdzujú
skutočnosti iba o tom, že žalovaná 1. odovzdala žalobkyni sumu 225.000,- Sk a následne sumu 75.000,-
Sk, avšak iné skutočnosti o prípadnom rokovaní už nie sú obsahom týchto písomností a teda nemožno

tieto úkony kvalifikovať ako účelné úkony právnej služby v danej veci, s ktorými je spojený aj nárok na
náhradutrovkonania.Inásituáciasavšakužtýkapodľaodvolaciehosúduúkonuprávnejslužby,podania
odvolania zo dňa 22.2.2005 (na č.l. 75), ktorý namieta žalovaná 1., avšak už nedôvodne. Odvolací súd
nemôže súhlasiť s tvrdením, že podanie odvolania zavinila žalobkyňa tým, že nezaplatila súdny poplatok
za žalobu. Zo spisového materiálu naopak vyplýva, že uznesením č. k. 27C/125/2001-74 (pôvodne čl.

71) zo dňa 7.2.2005 v spojení s uznesením Krajského súdu č. k. 11Co/72/2005 zo dňa 31.5.2006, bolo
konanie zastavené predčasne a okresný súd ani nevyzval žalobkyňu za zaplatenie súdneho poplatku
za žalobu. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že podanie odvolania zo dňa 22.2.2005
bolo dôvodné a zároveň účelným úkonom právnej služby, pričom priznanie náhrady trov konania zaň
okresným súdom bolo teda odôvodnené.

46. Okresný súd vyčíslil a priznal žalobkyni pomernú náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok
22,25 Eur (8,86 % z 251,13 Eur, t.j. zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 127,13 Eur/3.830,- Sk a
súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku č. k. 27C/125/2004-568 zo dňa 14.2.2013 v sume 124,- Eur)
a za právne zastúpenie vo výške 123,62 Eur (8,86 % z 1.395,24 Eur). Celkom teda priznal žalobkyni

náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby a to konkrétne príprava a prevzatie veci
dňa23.8.2004,podaniežalobynasúdzodňa23.8.2004,podanieodvolaniazodňa22.5.2005,rokovanie
s protistranou dňa 2.6.2005 a rokovanie s protistranou dňa 10.6.2005.

47. S ohľadom na konštatovanie v odseku 42 odvolací súd na rozdiel od okresného súdu vyčíslil a priznal

žalobkyni pomernú náhradu trov konania za právne zastúpenie vo výške 68,74 Eur (8,86 % z 775,82
Eur), a to za dva úkony právnej služby: 1. príprava a prevzatie dňa 23.8.2004, 2. podanie žaloby zo
dňa 23.8.2004, keď vychádzal z vyčíslenia súdu prvej inštancie (na strane 6 rozhodnutia), ktoré nebolo
odvolaním ani žalovanej 1. spochybnené (á 253,94 Eur x 2 = 507,88 Eur, zvýšená o 20 % DPH 101,58
Eur + paušálna náhrada 2x 4,51 Eur, spolu 618,48 Eur), a ktorá za tieto dva ňou (výslovne odvolaním)

akceptované úkony spolu vyčíslila náhradu vo výške 660,12 Eur (teda vyššiu); 3. podanie odvolania dňa
22.2.2005 (od 1.1.2005 odmenu vo výške 1 tarifnej odmeny, t.j. 126,97 Eur, zvýšenú podľa § 18 ods.
4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o 20% DPH 25,39 Eur + režijný paušál 4,98 Eur, spolu 157,34 Eur), t. j.
celkom spolu 775,82 Eur, keď úkon právnej služby pod číslom 3 je účelným úkonom právnej pomoci
podľa záveru odvolacieho súdu v odseku 42.

48. Žalobkyni vzniklo podľa odvolacieho súdu právo na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej
výške 775,82 Eur, z čoho odvolací súd podľa pomeru úspechu v konaní zaviazal žalovanú 1. zaplatiť
žalobkyni 8,86 %, t.j. sumu 68,74 Eur a to v zmysle § 263 ods. 1 CSP k rukám právneho zástupcu
žalobkyne.

49. Žalovaná 1. nenapadla osobitnou odvolacou argumentáciou vyčíslenú výšku náhrady iných trov
konania vo výške 22,25 Eur, preto sa odvolací súd túto osobitne nepreskúmal a v tejto časti napadnutý
výrok I. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti náhrady trov právneho zastúpenia I.výrok podľa § 388 CSP zmenil a uložil žalovanej 1. povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 68,74 Eur.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyne a žalovanej 2 odvolací súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalovanej 2 voči
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej 1. a žalobkyne odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s cit. ust. § 255 CSP tak, že žalovanej 2. priznal nárok na náhrada trov
odvolacieho konania v rozsahu pomeru jej úspechu, ktorý je 24,76 %. Žalobkyňa dosiahla v konaní čistý
úspech24,76%akorozdiel62,38%(prvoinštančnýmsúdompriznanéinétrovy22,25Eur+náhradatrov
právneho zastúpenia priznaná odvolacím súdom 68,74 Eur) a 37,62 % (odvolacím súdom nepriznaná
náhrada trov právneho zastúpenia 54,88 Eur), pričom predmetom odvolacieho konania bola náhrada

iných trov 22,25 Eur + náhrada trov právneho zastúpenia 123,62 Eur, spolu 145,87 Eur.

52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).